MS SLK STI Outlook 2004 - OECD. SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 – ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 – 3 Objem prostriedkov na činnosti vskumu a vvoja v

  • Published on
    05-Feb-2018

  • View
    220

  • Download
    3

Embed Size (px)

Transcript

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 1

    OECD Science, Technology and Industry: Outlook 2004 Summary in Slovak

    Vhadov sprva OECD na rok 2004 pre oblasti vedy, techniky a priemyslu Zhrnutie v slovenine

    KOV BODY

    Udra si sasn tempo rozvoja v oblastiach vedy, techniky a inovci

    Veda, technika a inovcie s kovmi predpokladmi lepej vkonnosti ekonomiky.

    Vzhadom na ustupujcu recesiu a vyhliadky na posilnenie ekonomickho rastu v krajinch OECD sa znovu venuje zven pozornos zapojeniu vedy, techniky a inovci v prospech plnenia ekonomickch a celospoloenskch cieov. Uskutonen prechod k ekonomikm zaloenm na zuitkovan informci spolu so silnejcou konkurenciou zo strany nelenskch krajn OECD zvyuje zvislos krajn OECD na tvorbe, zdiean a vyuvan poznatkov vedy a techniky, ako aj inch druhov duevnho majetku, na zabezpeenie ekonomickho rastu a zvyovania produktivity. Rastie podiel technologicky nronch odvetv na procesoch tvorby pridanej hodnoty, ako aj na obchode krajn OECD, a mono oakva, e tieto odvetvia bud v procese zotavenia ekonomiky zohrva vznamn lohu.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 2

    Investcie v oblastiach vedy, techniky a inovci boli v poslednom ase brzden slabm ekonomickm rastom.

    Slab ekonomick vsledky v poslednch rokoch boli brzdou investci do oblast vedy, techniky a inovci. Celosvetov objem investci do innost vskumu a vvoja naprklad v roku 2002 oproti roku 2001 vzrstol o necel jedno percento, v porovnan s medzironmi 4,6% za obdobie rokov 1994 a 2001. To sa prejavilo na poklese vynaloench iastok na innosti vskumu a vvoja z 2,28% na 2,26% HDP krajn OECD. Najv pokles pritom zaznamenali Spojen tty, ktor boli znane postihnut ekonomickou recesiou. K poklesu intenzity innost vskumu a vvoja dolo tie vo viacerch vchodoeurpskych krajinch, v ktorch pokrauj procesy retrukturalizcie ekonomiky, avak E25 ako celok zaznamenala ich rast, podobne ako Japonsko a krajiny juhovchodnej zie.

    Objem vynaloench prostriedkov krajn OECD na innosti vskumu a vvoja mierne vzrstol

    Vaka uznaniu vznamu inovci pre ekonomick rast a vkonnos ekonomk sa vina krajn OECD snaila zabrni obmedzeniu prostriedkov na innosti vskumu a vvoja, a v mnohch prpadoch sa naopak podarilo tieto rozpotov kapitoly mierne navi. Hoci celkove aj naalej vrazne zaostvaj za rovou zo zaiatku 90-tych rokov, vynaloen prostriedky na innosti vskumu a vvoja v rokoch 2000 a 2002 vzrstli z rovne 0,63% na 0,68% HDP krajn OECD, na om mali op hlavn podiel Spojen tty, nasledovan Japonskom a Eurpskou niou. Vzhadom na obavy o nrodn bezpenos ila prevan as zvenia v Spojench ttoch na konto prostriedkov na vskum a vvoj v oblasti vojenskch a bezpenostnch technolgi, hoci sa navili aj prostriedky na vskum a vvoj v medicne a svisiacich oblastiach.

    no vdavky na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre sa v dsledku spornch opatren v Spojench ttoch znili.

    Hlavnm faktorom podieajcim sa na celkovom znen vdavkov na innosti vskumu a vvoja v rmci OECD boli vrazn krty v rozpotoch na tieto innosti v komernej sfre v Spojench ttoch. Vdavky na innosti vskumu a vvoja financovan podnikmi v komernej sfre sa v Spojench ttoch za obdobie rokov 2000 a 2003 znili z 1,88% na 1,65% HDP, zatia o objem innost vskumu a vvoja priamo v komernej sfre sa znil z 2,04% na 1,81% HDP. Naopak v Japonsku dolo v obdob rokov 2000 a 2002 k vraznmu rastu prostriedkov na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre, a to z 2,12% na 2,32% HDP, a k miernemu zveniu dolo aj v krajinch E. Klesol tie objem rizikovch kapitlovch investci, a to v Spojench ttoch za obdobie 2000 a 2003 zo 106 mld. USD na 18 mld. USD, a v krajinch E za obdobie rokov 2000 a 2002 z 19,6 mld. EUR na 9,8 mld. EUR. Hoci zlepujce sa ekonomick vhady naznauj obrat v objeme prostriedkov na innosti vskumu a vvoja i rizikovch investci v komernej sfre, je pravdepodobn, e vzhadom na pretrvvajce neistoty tkajce sa rchlosti konjunktry mono oakva len slab rast.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 3

    Objem prostriedkov na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre

    v porovnan s HDP vznamnch krajn a oblast OECD

    0,5

    0,8

    1,0

    1,3

    1,5

    1,8

    2,0

    2,3

    2,5

    1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

    Japonsko USA Krajiny OECD spolu E po rozren na 25 lenov Pvodn E s 15 lenmi

    Zdroj: OECD, databza MSTI, jn 2004

    Veda a inovcie sa stvaj vznamnejmi prioritami ttnej politiky,

    Vyhliadky na posilnenie ekonomickho rastu v krajinch OECD s prsubom draznejej podpory rozvoja vedy, techniky a inovci. Viacero krajn OECD v poslednom ase zaviedlo nov alebo aktualizovan ttne programy rozvoja vedy, techniky a inovci, a oraz viac krajn si stanovuje ciele v oblasti zvyovania prostriedkov na innosti vskumu a vvoja. Prakticky vetky krajiny skmaj monosti zvyovania kvality a efektvnosti vskumu vo verejnom sektore, stimulcie investci do innost vskumu a vvoja v komernej sfre a zlepovanie spoluprce medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore. Ako kov prvok stratgie v oblasti inovci sa javia partnerstv medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore, ktor sa v oraz vyej miere podieaj na celkovom objeme vynaloench prostriedkov. Optovne zven pozornos pri tvorbe stratgi sa venuje otzkam zabezpeenia udskch zdrojov pre potreby vedy a techniky, predovetkm o sa tka dostatonho prsunu kvalifikovanch pracovnkov (vrtane vedcov a technikov) na zabezpeenie trvalho ekonomickho rastu a retrukturalizcie ekonomiky vaka vstupom z innost inovcie.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 4

    ktor sa vak mus prispsobi rastcemu vznamu sektora sluieb a prehlbujcej sa globalizcii v oblastiach vedy a techniky.

    ttna politika v oblastiach vedy, techniky a inovci mus vo vyej miere zohadova potreby sektora sluieb, ako aj potreby vyplvajce z prehlbujcej sa globalizcie. Sektor sluieb sa krajinch OECD v oraz vej miere podiea na celkovom objeme vynaloench prostriedkov na innosti vskumu a vvoja 23% v roku 2000 oproti 15% v roku 1991, priom spsobilos podnikov v sektore sluieb zavdza inovcie mono povaova za jeden z kovch faktorov budceho ekonomickho rastu, produktivity a zamestnanosti. Napriek tomu vak zostva miera inovci v podnikoch v sektore sluieb niia ako vo vrobnej sfre. Zrove dochdza vo vede, technike i vskume v oraz irej miere k prehlbovaniu globalizcie. Shrnn objem vdavkov na innosti vskumu a vvoja ny, Izraelu a Ruska predstavoval v roku 2001 pribline 15% vdavkov krajn OECD, oproti 6,4% v roku 1995. Vo viacerch krajinch OECD sa tie v rmci innost vskumu a vvoja zvil podiel zahraninch prevdzok nadnrodnch spolonost. Pri tvorbe ttnych stratgi je potrebn dba na zachovanie ivotaschopnosti krajn OECD v prostred oraz silnejej konkurencie, a na zuitkovanie vhod zo renia siet prevdzok nadnrodnch spolonost.

    Zvyuje sa ttna podpora a organizcia vedy, techniky a inovci

    Objem vynakla-danch ttnych prostriedkov na innosti vskumu a vvoja sa zvy-uje, predovet-km v oblastiach informanch a komunika-nch technolgi, biotechnolgi a nanotechnolgi.

    Napriek finannm obmedzeniam sa mnoh krajiny OECD snaia o zvyovanie objemu prostriedkov vynakladanch na innosti vskumu a vvoja. Viacer krajiny, ako aj Eurpska nia ako celok, si stanovili konkrtne ciele v oblasti zvyovania vdavkov na innosti vskumu a vvoja tak v skromnom, ako aj vo verejnom sektore. Zvyuje sa objem ttnych prostriedkov smerujcich do oblast vedy a techniky, ktor sa povauj za kov i u z technologickho, alebo celospoloenskho hadiska, o s predovetkm informan a komunikan technolgie, biotechnolgie a nanotechnolgie. Vo viacerch krajinch, ako naprklad v Dnsku, Nemecku, Holandsku a Nrsku dolo k zriadeniu osobitnch fondov na financovanie vskumu v prioritnch oblastiach.

    Retrukturaliz-ciou ttnych vskumnch intitci sa m zvi celospoloensk prospech z ich innost

    Viacer krajiny zaviedli programy opatren zameranch na posilnenie innost vskumu a vvoja v ttnom sektore s cieom zvi ich efektivitu a podiel na celkovom objeme inovci. Tak naprklad Dnsko, Japonsko a Slovensk Republika posilnili autonmiu vysokch kl resp. uskutonili ich transformciu na skromn alebo poloskromn intitcie, a uahili spoluprcu vysokch kl s komernou sfrou. Vo viacerch krajinch dolo tie k zmenm systmov financovania, s cieom zni zvislos vysokch kl a ttnych vskumnch stavov na obligatrnom financovan a naopak

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 5

    a ich vplyv na ekonomick rast

    presun ich financovanie na fondy prideovan vzjomne saiacim vskumnm projektom na princpe tendrov. Viacer krajiny vyvjaj zven silie smerom k hodnoteniu ttnych vskumnch intitci s cieom zvyovania kvality vuky a vskumu.

    a uahi vyuitie technologickch vstupov ich innost v komernej sfre.

    Viacer krajiny tie podnikaj kroky na uahenie monost vyuitia technolgi, ktor s vsledkom prce ttnych vskumnch intitci, v komernej sfre. V zmysle nedvno schvlenej novej legislatvy v Dnsku a Nrsku maj vysok koly stanoven ako konkrtne poslanie poskytova technolgie komernej sfre, a nov univerzita v Luxemburgu m za lohu podporova styky medzi vedeckmi intitciami a komernou sfrou formou vskumnch projektov so spolonou asou a kontaktov na rovni vedeckch pracovnkov a tudentov. V rznych krajinch pokrauje retrukturalizcia pravidiel tkajcich sa ochrany prv duevnho vlastnctva na vsledky innosti vskumnch intitci vo verejnom sektore, v rmci ktorch sa s cieom uahi komern vyuitie zvyajne priznvaj prva duevnho vlastnctva na vsledky vskumu a vvoja prslunej organizcii. Za posledn roky zaviedli takto pravy Nrsko a vajiarsko, a legislatva v tomto zmysle sa plnuje aj na Islande a vo Fnsku. Aj v krajinch, v ktorch nedolo v tejto svislosti k zmenm legislatvy, ako naprklad v Austrlii a v rsku, sa zaviedli nov zkonn normy na uahenie vyuitia vsledkov vskumu a vvoja na komern ely, a zjednoti spsoby riadenia prv ochrany duevnho vlastnctva v rznych vskumnch intitcich.

    Podpora innost vskumu a vvoja v komernej sfre sa presva do nepriamych foriem.

    Podpora innost vskumu a vvoja v komernej sfre aj naalej zostva jednm z kovch bodov ttnej politiky krajn OECD v oblasti inovci, a to aj vzhadom na veobecn cie podporova zvyovanie objemu prostriedkov vynakladanch na innosti vskumu a vvoja v komernej sfre. S vnimkou vchodoeurpskych krajn dolo k poklesu priamej ttnej finannej podpory innost vskumu a vvoja v komernej sfre, a to tak v absoltnych slach, ako aj v porovnan s celkovm objemov prostriedkov vynakladanch na tieto innosti v komernej sfre, a zvyuje sa draz na nepriame opatrenia naprklad formou daovho zvhodnenia innost vskumu a vvoja. Za obdobie rokov 2002 a 2004 zaviedli takto daov zvhodnenia Belgicko, rsko a Nrsko, m sa celkov poet krajn OECD uplatujcich tieto zvhodnenia zvil na 18. Daov zvhodnenie pre vie podniky ako komplement opatrenia s podobnm inkom zameranho na menie podniky zaviedla tie Vek Britnia. Zvyuje sa tie podpora podnikania jednotlivch krajn a ich silie stimulova innosti vskumu a vvoja malch a strednch podnikov, naprklad podporou rizikovch investci a poskytovanm rznych zvhodnen tmto kategrim podnikov.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 6

    ttna finann podpora innost vskumu a vvoja v komernej sfre za roky 1991 a 2002

    V % HDP

    0,00

    0,05

    0,10

    0,15

    0,20

    0,25

    0,30

    0,35

    0,40

    0,45

    0,50

    v

    dsko

    (2)

    Spo

    jen

    t

    ty (1

    )K

    rea

    Fran

    czs

    ko (2

    )N

    emec

    ko (1

    )K

    rajin

    y O

    EC

    D s

    polu

    Nr

    sko

    (2)

    Bel

    gick

    o

    esk

    repu

    blik

    aE

    U-1

    5 (2

    )E

    U-2

    5 (2

    )S

    poje

    n k

    ro

    vstv

    oTa

    lians

    ko (1

    )S

    love

    nsk

    repu

    blik

    aF

    nsko

    Rak

    sko

    (3)

    Hol

    ands

    ko (2

    )

    pani

    elsk

    oD

    nsk

    o (2

    )

    vaj

    iars

    ko (2

    )A

    ustr

    lia (2

    )N

    ov

    Zla

    nd (2

    )K

    anad

    aM

    aar

    sko

    Isla

    nd (2

    )Lu

    xem

    burs

    ko (2

    )Ja

    pons

    kors

    ko (2

    )P

    osk

    oM

    exik

    o (2

    )Tu

    reck

    o (2

    )P

    ortu

    gals

    ko (2

    )

    2002 1991

    1. 2003 2. 2001 3. 2000 Zdroj: Databza MSTI OECD, jn 2004

    Dochdza k systematickej-iemu vyhodnocovaniu ttnych stratgi v oblasti podpory inovci.

    Na meranie innosti ttnych stratgi v oblasti podpory inovci a spracovvanie vhodnch opatren do budcnosti venuj prakticky vetky krajiny OECD zven pozornos hodnoteniu tchto stratgi. Predmetom hodnotenia s prvky na vetkch rovniach: uplatovan nstroje ttnej politiky (napr. daov zvhodnenia, opatrenia na uahenie poskytovania technolgi komernej sfre), intitcie (napr. vysok koly a ttne vskumn stavy) i celkov systm podpory inovci v krajine (napr. v Austrlii, Fnsku, Vekej Britnii). Kanada v sasnosti plnuje komplexn vyhodnotenie programov podpory innost vskumu a vvoja na federlnej rovni, zatia o naprklad v eskej Republike sa tieto hodnotenia vykonvaj pravidelne ako sas skvalitovania ttnej politiky. V nedvnej dobe vykonali komplexn hodnotenia svojich systmov ttnej podpory inovci Austrlia a vdsko. V niektorch krajinch, ako naprklad v Holandsku, na Novom Zlande a vo vajiarsku sa zo zkona vyaduje, aby sa vetky ttne stratgie a programy podrobovali pravidelnmu hodnoteniu.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY: OUTLOOK 2004 ISBN-92-64-01689-9 OECD 2004 7

    Zitkovanie spoluprce medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore

    Partnerstvo medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore je jednm z kovch predpokladov zvenia nvratnosti tt-nych investci do innost vs-kumu a vvoja.

    Spoluprca medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore je jednm z kovch nstrojov na podporu innost inovcie v krajinch OECD. Vaka skutonosti, e na takejto spoluprci sa finanne podieaj tak skromn, ako aj ttny sektor, sa jedn o vhodn stratgiu efektvnejieho investovania obmedzench ttnych prostriedkov na ely vskumu a vvoja, a zrove na zaistenie dobrej motivcie komernho sektora. Prepojenm potrieb skromnej a ttnej sfry spolonmi ciemi a aktvnou asou vetkch participujcich subjektov na riaden a rozhodovan v rmci projektov prispieva tto spoluprca tie k zveniu kvality innost, ktormi sa skromn sektor podiea na plnen verejnch potrieb, zvyuje pravdepodobnos komernho uplatnenia vsledkov vskumu a vvoja subjektov v ttnej sfre a roziruje bzu referennch znalost.

    oraz vznamnejia as ttnych investci do innost vskumu a vvoja smeruje do projektov spoluprce medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore.

    oraz vznamnejia as ttnych investci krajn OECD do innost vskumu a vvoja smeruje do projektov spoluprce medzi podnikmi v skromnom a verejnom sektore. Naprklad vo Franczsku predstavoval ich podiel v roku 2002 78% celkovho objemu ttnych investci do prioritnch vskumnch projektov, oproti 37% v roku 1998, a holandsk vlda vyhradila na projekty spoluprce medzi ttnym a skromnm sektorom na obdobie rokov 2003 a 2010 iastku vo vke 805 milinov EUR. Prostriedky na tieto projekty boli naven aj v Austrlii, Raksku a vo vdsku, a k vzniku novch projektov dolo v eskej Republike, rsku, Maarsku a vo vajiarsku. Hoci m vina tchto projektov charakter spolonch vskumnch stredsk, krajiny ako naprklad Belgicko, Dnsko, Franczsko, Holandsko, Nov Zland, vajiarsko a Vek Britnia vyvjaj silie o vytvorenie komplexnch systmov spoluprce medzi pracovnkmi v rznych vskumnch strediskch s cieom zvi kvalitu spoluprce i vstupov z vskumnch innost.

    Pri stanovovan kritri vberu projektov na fi...

Recommended

View more >