OECD Science, Technology and Industry Outlook 2008 SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 – 1 OECD Science, Technology and Industry Outlook 2008

  • Published on
    05-Feb-2018

  • View
    224

  • Download
    5

Embed Size (px)

Transcript

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 1

    OECD Science, Technology and Industry

    Outlook 2008

    Summary in Slovak

    Vhad OECD v oblasti vedy, techniky a priemyslu na rok 2008

    Zhrnutie v slovenine

    Globlne formy vedy, techniky a inovci sa rchlo menia. Ak s dsledky pre politiku v oblasti

    vedy a inovci? Ak kroky krajiny podnikaj na zvenie kapact v oblasti vedy, techniky

    a inovci? Ak je prspevok vedy a inovci na raste a spoloenskch cieoch?

    Vhad OECD v oblasti vedy, techniky a priemyslu na rok 2008 obsahuje prehad kovch

    trendov v oblasti vedy, technolgi a inovci v krajinch OECD a v niektorch vekch

    nelenskch ekonomikch, vrtane Brazlie, Chile, ny, Izraela, Ruska a Juhoafrickej republiky.

    S vyuitm najnovch dostupnch dajov a indiktorov sa v tejto publikcii skmaj tmy, ktor

    s medzi prvoradmi bodmi programu politickch initeov v oblasti vedy a inovci, vrtane

    vkonnosti v oblasti vedy a inovcii, alej trendy v nrodnch politikch v oblasti vedy, techniky

    a inovci a postupy posudzovania socilno-ekonomickch vplyvov verejnho vskumu. Toto

    vydanie taktie poskytuje jednotliv profily vkonnost v oblasti vedy a inovci pre kad krajinu

    vo vzahu k nrodnmu kontextu a aktulnym politickm vzvam.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 2

    Globlna dynamika v oblasti vedy, techniky a inovci

    Investcie v oblasti vedy, techniky a inovci profitovali zo silnho hospodrskeho rastu

    A doposia bol globlny kontext aktivt v oblasti inovci

    priazniv. Investcie OECD do vskumu a vvoja sa v roku 2006

    vyplhali na 818 milird USD, priom v roku 1996 boli na rovni 468

    milird USD. Hrub domce vdavky na vskum a vvoj v rokoch

    1996 a 2001 rone rstli o 4,6 % (v relnom vyjadren), avak tento

    nrast sa spomalil na menej ako 2,5 % rone v obdob rokov 2001 a

    2006. Budce investcie bud iastone zvisie od dlhodobch

    vplyvov nestability finannho trhu na vdavky podnikov.

    Niektor ekonomiky mimo OECD vynakladaj oraz viac prostriedkov na vskum a vvoj

    Avak globlne rozdelenie vskumu a vvoja sa men. Hrub

    vdavky ny na vskum a vvoj dosiahli v roku 2006 86,8 miliardy

    USD, priom v rokoch 2001 a 2006 rstli o pribline 19 % rone

    v relnom vyjadren. Investcie do vskumu a vvoja v Juhoafrickej

    republike vzrstli z 1,6 miliardy USD v roku 1997 na 3,7 miliardy USD

    v roku 2005. Vdavky Ruska vzrstli z 9 milird USD v roku 1996 na 20

    milird USD v roku 2006 a vdavky Indie dosiahli v roku 2004 sumu

    23,7 miliardy USD. V dsledku toho sa krajiny mimo OECD podieaj

    na prudkom nraste podielu na svetovom vskume a vvoji 18,4 %

    v roku 2005, priom v roku 1996 to bolo 11,7 %. Na tejto zmene sa

    iastone podiea rastci vznam tchto krajn vo svetovej ekonomike,

    ale aj rastca intenzita investci do vskumu a vvoja vo vzahu k HDP,

    najm v ne. V roku 2005 bol globlny podiel celkovch vdavkov na

    vskum a vvoj v troch hlavnch reginoch OECD pribline 35 % pre

    USA, 24 % pre E-27 a 14 % pre Japonsko. Zatia o Japonsko si

    udralo svoj globlny podiel od roku 2000, podiel USA klesol o viac ako

    3 percentulne body z dvodu vemi pomalho rastu vdavkov podnikov

    na vskum a vvoj a podiel E klesol o 2 percentulne body (obr. 1).

    Miera rastu komernho vskumu a vvoja sa spomalila, ale stle zostva pozitvna

    Podniky sa vo vine krajn OECD podieaj na vine

    uskutoovanho vskumu a vvoja. Tieto investcie sa poas poslednho

    desaroia zvili, avak miera nrastu sa od roku 2001 znane spomalila.

    V krajinch E-27 sa intenzita vdavkov podnikov na vskum a vvoj

    v rokoch 1996 a 2006 zvila len zanedbatene na 1,11 % HDP. To

    naznauje, e E nedoke splni svoj cie vdavkov podnikov na

    vskum a vvoj na rovni 2 % HDP do roku 2010. V USA dosiahla

    Obr. 1. Globlne trendy

    v oblasti vskumu a vvoja

    v hlavnch reginoch OECD

    a vybranch ekonomikch

    nelenskch ttov

    http://www.oecd.org/dataoecd/33/1/41519753.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/1/41519753.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/1/41519753.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/1/41519753.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/1/41519753.pdf

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 3

    intenzita komernho vskumu a vvoja v roku 2006 hodnotu 1,84 %

    HDP, o je pokles z 2,05 % v roku 2000, zatia o v Japonsku dosiahla

    nov najvyiu rove 2,62 %. V ne sa podiel vdavkov podnikov na

    vskum a vvoj a HDP prudko zvil, obzvl po roku 2000, a u takmer

    dostihol intenzitu E-27, priom v roku 2006 bol na rovni 1,02 % HDP.

    Internacionalizcia vskumu a vvoja sa roziruje

    oraz viac vskumu a vvoja je financovanho zo zahraniia

    (prostrednctvom skromnch podnikov, verejnch organizci alebo

    medzinrodnch organizci). Vo vine krajn OECD rastie podiel

    zahraninch poboiek na komernom vskume a vvoji, priom

    zahranin spolonosti zskavaj miestne spolonosti vykonvajce

    vskum a vvoj alebo zakladaj nov poboky.

    Poet patentov a vedeckch publikci sa prudko zvil

    Vo vine krajn sa v poslednch rokoch zaznamenal nrast potu

    patentov alebo miery vedeckho publikovania. Zatia o Spojen tty

    aj naalej tvoria najv podiel trojitch patentovch rodn (patentov

    zaregistrovanch v USA, Japonsku a E na ochranu toho istho

    vynlezu), ich podiel poklesol, rovnako ako podiel E-25. Zrove

    v rokoch 1995 a 2005 prudko stpol podiel patentovch rodn

    z zijskch ekonomk, i ke z nzkej rovne. Zvilo sa aj

    publikovanie vedeckch lnkov, avak zostalo znane koncentrovan

    v niekokch krajinch, priom krajiny OECD sa celkovo podieali na

    vye 81 % globlnej produkcie. Napriek tomu v niektorch

    rozvjajcich sa ekonomikch vedeck kapacity znane rast (obr. 2).

    Dopyt po udskch zdrojoch sa

    zrchuje

    Rastca intenzita poznatkov v mnohch krajinch so sebou prina

    rastcu potreby vysokokvalifikovanch pracovnkov. Zamestnanos

    udskch zdrojov vo vede a technike v krajinch OECD rstla

    rchlejie ako celkov zamestnanos, asto s vekm nskokom.

    Talenty zo zahraniia v znanej miere prispievali k prsunu

    udskch zdrojov pre vedu a techniku v mnohch krajinch OECD,

    avak globlny trh s vysokokvalifikovanmi pracovnkmi sa so

    zlepujcimi sa prleitosami v kovch krajinch tohto prsunu

    (na, India) stva oraz konkurencieschopnej. Kee mnoh krajiny

    vyvjaj niekoko iniciatv na uahenie mobility, internacionalizcia

    trhu prce s udskmi zdrojmi vo vede a technike bude pravdepodobne

    pokraova. Rastca medzinrodn konkurencia pre talenty vak

    zrove znamen, e krajiny bud oraz viac musie posilni vlastn

    investcie do udskch zdrojov.

    Obr. 2. Globlne podiely

    registrcie patentov

    a vedeckch publikci

    v hlavnch reginoch OECD

    a vybranch ekonomikch

    nelenskch ttov

    http://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/33/0/41519762.pdf

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 4

    Trendy v politikch v oblasti vedy, techniky a inovci

    Politiky v oblasti vedy a techniky sa vyvjaj

    Politiky v oblasti vskumu a vvoja sa vyvjaj, a to v reakcii na

    irie reformy zameran na zvenie produktivity a hospodrskeho

    rastu, ako aj s cieom rieenia nrodnch problmov (napr. pracovn

    miesta, vzdelanie, zdravotnctvo) a, oraz viac, globlnych vziev, ako

    s napr. energetick bezpenos a zmena klmy.

    v reakcii na globalizciu vskumu a vvoja a otvoren formy inovci

    Rastca globalizcia vroby a aktivt v oblasti vskumu a vvoja

    a otvorenejie a zosieovanejie formy inovci s taktie nronou

    vzvou pre nrodn politiky v oblasti vedy a techniky. Krajiny si musia

    budova nrodn kapacity v oblasti vskumu a inovci na prilkanie

    zahraninch investci do vskumu, vvoja a inovci a musia sa

    snai o as v globlnych hodnotovch reazcoch.

    To si vyaduje lepiu koordinciu politk a zmeny v riadiacich truktrach

    Takto vzvy iadaj krajiny, aby zlepili koordinciu tvorby

    a uplatovania nrodnch politk, rovnako aj na medzinrodnej rovni,

    oho dkazom je vytvorenie Eurpskeho vskumnho priestoru (ERA).

    Niektor krajiny skonsolidovali zodpovednos za politiky v oblasti

    vskumu a inovci do jednej intitcie ako prostriedok zlepenia

    koordincie alebo ako vyjadrenie vyej priority, ktor pripisuj tmto

    politikm.

    Verejn rozpoty na vskum a vvoj naalej rast, iastone ako reakcia na nrodn ciele v oblasti vskumu a vvoja

    Mnoh krajiny OECD zvili verejn financovanie vskumu

    a vvoja, a to napriek trvalm rozpotovm obmedzeniam a celkovmu

    zneniu vldneho financovania v niektorch krajinch. Tento nrast

    svis s nrodnmi ciemi v oblasti vskumu a vvoja, ako naprklad

    cie stanoven Eurpskou niou zvi vdavky na vskum na 3 %

    HDP do roku 2010. Hoci je nepravdepodobn, e vina jednotlivch

    krajn E svoje nrodn ciele do roku 2010 spln, takto ciele

    preukazuj politick zvzok stimulova investcie do vskumu

    a inovci. Aj niektor krajiny mimo E si stanovili ciele na podporu

    vskumu a vvoja v nasledujcom desaro.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 5

    oraz viac krajn ponka daov stimuly v oblasti vskumu a vvoja, m nastouje otzku daovej sae

    Za posledn roky sme boli svedkami posunu z priameho verejnho

    financovania komernho vskumu a vvoja smerom k nepriamemu

    financovaniu (obr. 3). V roku 2005 financovali priame vldne fondy

    priemerne 7 % komernho vskumu a vvoja, o je pokles z 11 % v roku

    1995. V roku 2008 ponkalo 21 krajn OECD daov avy na komern

    vskum a vvoj v porovnan s 12 krajinami v roku 1995, priom vina

    z nich sa v priebehu rokov v tomto smere sprvala tedrejie.

    Rastce vyuvanie daovch zvhodnen v oblasti vskumu

    a vvoja je iastone veden snahou krajn zvi svoju atraktivitu pre

    priame zahranin investcie v oblasti vskumu a vvoja.

    Politiky na rozvoj klastrovch,

    sieovch a inovanch ekosystmov sa vyvjaj

    Naalej vznikaj sieov a klastrov iniciatvy, priom sa zrove

    vyuvaj rzne nstroje (napr. daov zvhodnenia) na podporu

    spoluprce medzi priemyslom a vskumom. S globalizciou sa podpora

    klastrov vyvja aj s cieom vytvorenia pikovch uzlov na prepojenie

    globlnych inovanch hodnotovch reazcov namiesto geograficky

    prepojench klastrov. Prepojenia a spoluprca medzi reginmi v rmci

    jednej krajiny aj v rmci viacerch krajn sa stvaj oraz dleitejmi.

    Vina politk sa naalej zameriava na vedeck a technologick inovcie

    Kov politick vzva pre krajiny OECD je vypracova

    a uplatova politiky, ktor podporuj inovcie v irom zmysle (napr.

    vrtane organizanch a netechnologickch inovci), a zahrn

    odvetvia, ktor vskum a vvoj nevykonvaj vo vekej miere (napr.

    odvetvia zaloen na zdrojoch a tradin odvetvia), ako aj sluby.

    Mnoh vldne iniciatvy zameran na inovciu sa naozaj naalej

    zameriavaj na technologick a vedeck inovcie, kde je odvodnenie

    verejnho zsahu vo veobecnosti dobre definovan a funkn.

    Nedostatok trhov pre inovatvne

    produkty a sluby posva zameranie na politiky na strane dopytu

    Politiky na podporu dopytu po inovcich, ako naprklad rozvoj

    vedcich trhov, obstarvanie podporujce inovcie a rozvoj

    tandardov, taktie zskavaj v draz. Tieto politiky odraj

    uvedomovanie si, e slab vkonnos inovci me svisie

    s nedostatkom trhov pre inovan produkty a sluby.

    Obr. 3. Miera daovch

    subvenci na 1 USD na vskum

    a vvoj, 2008

    http://www.oecd.org/dataoecd/32/63/41519796.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/32/63/41519796.pdfhttp://www.oecd.org/dataoecd/32/63/41519796.pdf

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 6

    Posudzovanie inkov sa stalo zkladnm kameom politiky inovci

    Posudzovanie socilno-ekonomickch inkov verejnej politiky sa stalo dleit

    Meniaca sa loha a postavenie vld mali za nsledok rastci dopyt

    po politikch zaloench na dkazoch. Okrem toho v mnohch

    krajinch s rastcim drazom na politiky na podporu inovci vldy

    musia odvodni, koko investuj do inovci, kam presne investuj

    a koko verejnos zska sp. Posudzovanie socilno-ekonomickch

    inkov verejnho vskumu a vvoja je rozhodujce na vyhodnotenie

    efektivity verejnch vdavkov, posdenie ich prspevky k dosiahnutiu

    spoloenskch a hospodrskych cieov a zlepenie verejnej

    zodpovednosti.

    ale posudzovanie socilno-ekonomickch inkov verejnho vskumu a vvoja nie je jednoduch

    Je zloit uri a mera rozlin vhody investovania do vskumu

    a vvoja pre spolonos. Je pravdepodobn prienik vskumu a vvoja

    do inch oblast a nemyseln inky, mnoho kovch vedeckch

    objavov sa uskuton nemyselne a aplikcie vedeckho vskumu s

    asto v oblastiach, ktor s vemi vzdialen pvodnmu cieu vskumu

    a vvoja. Okrem toho as potrebn na zskanie vetkch vhod

    vskumu a vvoja me by vemi dlh.

    Boli vyvinut nov postupy na

    zvldnutie akch loh

    V poslednch rokoch vzniklo niekoko technk na posudzovanie

    inkov verejnho vskumu a vvoja. Vina sa zameriava na analzu

    hospodrskych inkov, a to napriek tomu, e znan podiel vsledkov

    verejnho vskumu a vvoja ide nad rmec hospodrskych ziskov

    a zvyuje blaho obanov. Medzi prklady inch ako hospodrskych

    inkov patr nrodn bezpenos, ochrana ivotnho prostredia, lepia

    zdravotn starostlivos a socilna sdrnos.

    Medzinrodn spoluprca je potrebn na zlepenie postupov a porovnatenosti

    Pretoe aktulne snahy o posudzovanie inkov verejnho

    vskumu a vvoja stle nezachytvaj pln rozsah inkov verejnho

    vskumu a vvoja na spolonos, naalej sa vyaduje medzinrodn

    spoluprca na zlepenie postupov posudzovania inkov

    a vypracovanie porovnatench indiktorov a analytickch technk.

  • OECD SCIENCE, TECHNOLOGY AND INDUSTRY OUTLOOK 2008 ISBN 978-92-64- 049949 OECD 2008 7

    Mikroekonomick analza vkonnosti inovci ponka nov pohady

    Jednoduch indiktory z prieskumov o inovcich maj obmedzen vyuitie pri tvorbe politk

    Indiktory zaloen na prieskumoch o inovcich s dleitm zdrojom

    informci na meranie inovanch aktivt firiem a vkonu inovci v rmci

    krajn. Avak ich uitonos na smerovanie politiky je do istej miery

    obmedzen ich znanm vyuvanm ako priemernch ukazovateov na

    ely porovnvacieho hodnotenia. Niektor priemery zakrvaj znan

    heterogenitu inovanch foriem v rmci spolonost, odvetv a miest.

    Indiktory inovci zaloen na mikrodajoch mu by zdrojom informci pre tvorbu politk

    Dmyselnejie indiktory zaloen na mikrodajoch (t. j. na rovni

    spolonost) o inovcich je mon pouva na posdenie jednotlivch

    vlastnost spolonost poda vekosti spolonosti, odvetvia priemyslu a

    reimu inovci. Pochopenie a meranie rozlinch foriem inovci

    me pomc zlepi tvorbu a uplatovanie politk. Projekt OECD

    Mikrodaje o inovcich je prv rozsiahly pokus v rmci mnohch

    krajn o vyuitie dajov z prieskumov o inovcich na rovni podnikov

    na ekonomick analzu a rozvoj novch indiktorov.

    Zvery z analzy ukazuj, e existuj aspo tri reimy inovci

    Pre analyzovan krajiny s spolon aspo tri formy inovci.

    Sbor innost, ktor maj tendenciu sa zoskupova a uplatova spolu

    tmi istmi spolonosami, sa nazva reim inovci. Prv reim

    zaha urit formu novch inovci spojench s vlastnou tvorbou

    technolgi (vlastn vskum a vvoj a registrcia patentov). Druh

    reim zaha modernizciu procesov a vyuvanie integrovanch

    technolgi (nadobdanie strojov, zariaden a softvru) spolu so

    kolenm pracovnkov. Tret reim je rozsiahlejie inovatvny

    a zoskupuje inovan stratgie tkajce sa organizci a marketingu.

    ale neexistuje jedin reim inovci v rm...

Recommended

View more >