ras_slo_web

  • Published on
    22-Oct-2014

  • View
    641

  • Download
    0

Transcript

DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie a ttna ochrana prrody Slovenskej republiky !"#$%#&'()*+),%*-#./#) Editor Viera Stanov Vydanie publikcie finanne podporila organizcia Citcia Stanov V. (ed.) 2000. Raelinisk Slovenska. DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Bratislava, 194 p. Prklad citcie lnku olts, R. 2000. Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku. In: Stanov, V. (ed.) Raelinisk Slovenska. DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Bratislava, pp. 77-83. Vydal DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava v spoluprci so ttnou ochranou prrody, Bansk Bystrica Fotografia na oblke Vrchovisko pri Vynom Temnosmreianskom plese vo Vysokch Tatrch, Jn effer Grafick prava a sadzba Richard Watzka Mapy Rastislav Lask daje o chrnench zemiach a Ramsarskch lokalitch Copyright Slovensk agentra ivotnho prostredia 2000 Tla PETIT Slovensk upa Anglick jazykov korektry Jill K. Murphy Nklad: 500 ks ISBN 80-967471-9-3 Slovensk a esk texty nepreli jazykovou pravou. Obsah vod Viera Stanov................................................................................................................................................................... 1 VEOBECN AS Sasn vskyt raelinsk na Slovensku a faktory ich ohrozenia Viera Stanov................................................................................................................................................................... 3 Ekologick charakteristika a klasifikcia vrchovsk Andrea Vicenkov ....................................................................................................................................................... 11 Klasifikcia a ekologick charakteristika slatinnch a prechodnch raelinsk na Slovensku Izabela Hberov............................................................................................................................................................ 17 Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi pstroji Michal Hjek.................................................................................................................................................................. 23 Reprodukn a populan biolgia ohrozench raeliniskovch druhov z ead Empetraceae, Ericaceae a Vacciniaceae Tibor Baranec, ubica uriov, Pavol Eli ml. .......................................................................................................... 27 Prehad rodu Sphagnum L. (Muscopsida) na Slovensku Rudolf olts.................................................................................................................................................................. 33 PECILNA AS Raelinit moravskoslovenskho pomez: shrnut dosavadnch poznatk Michal Hjek.................................................................................................................................................................. 39 Charakteristika mokrad a slatinnch pramensk v Chrnenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Katarna Devnov, Pavel Devn .................................................................................................................................. 45 Ochrana biodiverzity raelinsk v Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava Rbert Trnka .................................................................................................................................................................. 51 Niektor raelinisk severnej asti Slovenska Daniel Dt, Jaroslav Vlko ........................................................................................................................................... 59 Vybran raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Vek Fatra a priahlej asti Turianskej kotliny Viktria Chilov............................................................................................................................................................. 63 Raelinisk v Nrodnom parku Mal Fatra a jeho ochrannom psme Anna Doboov.............................................................................................................................................................. 69 Charakteristika raelinsk Nrodnho parku Nzke Tatry Peter Turis...................................................................................................................................................................... 73 Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku Rudolf olts.................................................................................................................................................................. 77 Slatiny Pieninskho nrodnho parku a jeho ochrannho psma tefan Soava ................................................................................................................................................................. 85 Chrnen raelinisk v Preovskom kraji Ema Gojdiov............................................................................................................................................................... 87 Sksenosti so zabezpeovanm starostlivosti o mokrade v Chrnenej krajinne oblasti Vchodn Karpaty Jn Terray....................................................................................................................................................................... 95 Raelinn spoloenstv Nrodnho parku Poloniny Miroslav Bura............................................................................................................................................................... 99 Raelinn ekosystmy Koickho kraja Andrea Ruaninov .................................................................................................................................................. 103 Vznamn slatinn biotopy v Hnileckch vrchoch Marta Ninansk, Pavol Chrom ................................................................................................................................. 109 Rastlinn spoloenstv raelinsk Nrodnho parku Murnska planina Richard Hrivnk, Draho Blanr.................................................................................................................................. 113 Slatinn raelinisk v Nrodnom parku Slovensk raj Anna Leskovjansk ...................................................................................................................................................... 117 Vznamn slatinn lokality v Chrnenej krajinnej oblasti Poana Natlia Latinkov ....................................................................................................................................................... 121 Charakteristika vznamnch raelinsk Banskobystrickho kraja Albeta Cvachov ........................................................................................................................................................ 125 Raelinisk tiavnickch vrchov Pavol Polk .................................................................................................................................................................. 135 Slatinn vegetcia Strovskch vrchov Jana Smatanov............................................................................................................................................................ 139 Vznamn raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty Jn Hrbat .................................................................................................................................................................... 143 Raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Zhorie Viera Stanov, Martina Kosornov ............................................................................................................................ 149 Raelinisk Bratislavskho kraja Vlastizdar Vgenknecht, Eva Kocianov..................................................................................................................... 153 Vybran raelinisk okresu Dunajsk Streda Darina Vlkov, Viera Stanov.................................................................................................................................... 157 Slatinn raelinisk okresu Komrno Albeta Szabov, Dezider Magic ............................................................................................................................... 161 ZVEREN AS Mal vkladov slovnk raelinsk Michal Hjek, Kamil Rybnek.................................................................................................................................... 165 Vpis z databzy raelinsk Slovenska. .................................................................................................................... 173 Zoznam autorov RNDr. Tibor Baranec, CSc., Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. E-mail: baranec@afnet.uniag.sk Ing. Draho Blanr, Sprva NP Murnska planina, J. Kra 12, 050 01 Revca. E-mail: blanar@sopsr.sk Ing. Miroslav Bura, Sprva NP Poloniny, Partiznska 1057, P. O. Box 47, 069 01 Snina. E-mail: poloniny@ke.telecom.sk RNDr. Albeta Cvachov, OP SR Centrum ochrany prrody a krajiny, Lazovn 10, 974 01 Bansk Bystrica. E-mail: cvachova@sopsr.sk Daniel Dt, OP Sprva TANAP, pracovisko Liptovsk Mikul, Hodova 11, 03101 Liptovsk Mikul. E-mail: dite@sopsr.sk RNDr. Anna Doboov, Sprva NP Mal Fatra, 013 03 Varn. Email: dobosova@sopsr.sk RNDr. Pavel Devn, CSc., Sprva CHKO Biele Karpaty, Trenianska 31, 914 41 Nemov. E-mail: devan@sopsr.sk Mgr. Katarna Devnov, Sprva CHKO Biele Karpaty, Trenianska 31, 914 41 Nemov. E-mail: devanova@sopsr.sk Ing. ubica uriov, Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. E-mail: ldurisov@afnet.uniag.sk Mgr. Pavol Eli ml., Katedra botaniky AF SPU, Trieda A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. E-mail: pelias@afnet.uniag.sk RNDr. Ema Gojdiov, Regionlna sprva ochrany prrody a krajiny Preov, Hlavn 93, 080 01 Preov. E-mail: egojdic@sopsr.sk RNDr. Izabela Hberov, CSc., Katedra pedagogiky Fakulty prrodnch vied UMB, Tajovskho 40, 974 01 Bansk Bystrica. E-mail: haberova@sparc.fpv.umb.sk Mgr. Michal Hjek, Katedra systematick botaniky a geobotaniky Prodovdeck fakulty MU, Kotlsk 2, 61137 Brno. E-mail: hajek@sci.muni.cz RNDr. Jn Hrbat, Sprva CHKO Zhorie, Vajanskho 17, 901 01 Malacky. E-mail: hrbaty@sopsr.sk Ing. Richard Hrivnk, Katedra fytolgie, Lesncka fakulta, Technick univerzita, Masarykova 24, 960 53 Zvolen. E-mail: hrivnak@vsld.tuzvo.sk Ing. Viktria Chilov, Sprva CHKO Vek Fatra, achovsk rad 7, 038 61 Vrtky. E-mail: chilova@sopsr.sk RNDr. Pavol Chrom, Mzeum Spia, Letn 50, 052 01 Spisk Nov Ves. RNDr. Eva Kocianov, Regionlna sprva ochrany prrody a krajiny Bratislava, Hanulova 5/d, 844 40 Bratislava. E-mail: ekocian@sopsr.sk Mgr. Martina Kosornov, Sprva CHKO Zhorie, Vajanskho 17, 901 01 Malacky. E-mail: mkosorin@sopsr.sk Ing. Natlia Latinkov, Sprva CHKO-BR Poana, J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen. E-mail: natalia@sopsr.sk RNDr. Anna Leskovjansk, Sprva NP Slovensk raj, Leteck 3, 052 01 Spisk Nov Ves. E-mail: slovraj@spisnet.sk RNDr. Ing. Dezider Magic, Sadmelijsk 5/X-41, 831 06 Bratislava-Raa. RNDr. Marta Ninansk, Mzeum Spia, Letn 50, 052 01 Spisk Nov Ves. Ing. Pavol Polk, Sprva CHKO tiavnick vrchy, Kammerhofsk 26, 969 01 Bansk tiavnica. E-mail: polak@sopsr.sk Mgr. Andrea Ruaninov, Sprva CHKO Latorica, Tajovskho 10, 040 01 Koice. E-mail: aruscan@sopsr.sk RNDr. Kamil Rybnek, CSc., Botanick stav AV R pracovit Brno, Blidla 4a, 603 00 Brno. Mgr. Jana Smatanov, Sprva CHKO Strovsk vrchy, Orlov 189, 017 01 Povask Bystrica. E-mail: jsmatan@sopsr.sk Ing. tefan Soava, Sprva Pieninskho nrodnho parku, 059 06 erven Kltor. E-mail: pienap@ke.telecom.sk Mgr. Viera Stanov, DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava. E-mail: daphne@changenet.sk RNDr. Albeta Szabov, OP SR, pracovisko Komrno, Tallyho 15, 945 01 Komrno. RNDr. Rudolf olts, CSc., Vskumn stanica TANAPu, 059 60 Tatransk Lomnica. E-mail: soltes@vstanap.sk Ing. Jn Terray, Sprva CHKO Vchodn Karpaty, Lipov 19, 066 01 Humenn. Ing. Rbert Trnka, S-CHKO Horn Orava, Bernolkova 408, 029 01 Nmestovo. E-mail: trnka@sopsr.sk RNDr. Peter Turis, Sprva NAPANT, Zelen 5, 974 01 Bansk Bystrica. RNDr. Vlastizdar Vgenknecht, Bakoova 36, 841 03 Bratislava 47. Mgr. Darina Vlkov, S-CHKO Mal Karpaty, Paitn 84, 917 01 Trnava. E-mail: valkova@sopsr.sk Andrea Vicenkov, PhD., DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, Hanulova 5/D, 844 40 Bratislava. E-mail: daphne@changenet.sk Ing. Jaroslav Vlko, PhD., Katedra fytolgie LF TU vo Zvolene, Masarykova 24, 960 53 Zvolen. E-mail: vlcko@vsld.tuzvo.sk Raelinisk Slovenska 1 vod Viera Stanov Raelinisk patria jednoznane k najohrozenejm ekosys-tmom Slovenska. Hoci u ns neboli nikdy vekoplone rozren, ich vznam z hadiska biodiverzity a ekologic-k funkcie aleko presahuj ich relnu rozlohu. Poznatky o kovej lohe ktor zohrvaj v krajine, s vsledkom ich intenzvneho vskumu v poslednch dvoch dekdach predovetkm v zpadnej Eurpe a severnej Amerike. Stav poznania tchto ekosystmov u ns sa odra v stave ich ochrany nzka rove poznatkov a dramatick po-kles lokalt za poslednch 50. rokov zko koreponduj. Konzorcium organizci orientovan na biodiverzitu rae-linsk (Univerzita v Dundee, Univerzita v Stirlingu, Scot-tish Natural Herritage, Maculay Land Use Research Institute a Scottish Wildlife Trust) opakovane organizo-valo v rokoch 1998 2000 trojtdov kurz zameran na ochranu raelinsk pre krajiny strednej a vchodnej Eurpy. Kurz podporen grantom z Darwinovej iniciatvy sa uskutonil v ktsku a celkovo sa na om zastnilo es zstupcov zo Slovenska. lohou astnkov bolo n-sledne zorganizova pracovn seminr vo svojej krajine s cieom odovzdania informci zskanch v kurze. Zro-ve mali podnieti a iniciova aktivity zameran na vskum a ochranu raelinsk vo svojej krajine, ako aj aktvne psobi v rmci eurpskej siete odbornkov, ktor sa venuj problematike raelinsk. V marci 1999 zorganizovalo DAPHNE Centrum pre aplikovan ekolgiu v spoluprci so Slovenskou agent-rou ivotnho prostredia Centrom ochrany prrody a krajiny a Slovenskm ramsarskm vborom seminr s nzvom Ochrana biodiverzity raelinsk na Slovensku. Pozvan boli odbornci z vedeckch intitci a zstup-covia vekoplonch chrnench zem, ktor sa venuj problematike vskumu alebo ochrany raelinsk. Cieom seminra bolo zskanie prehadu o stave poznania rae-linsk z hadiska biodiverzity, funknosti a ochrany. Naj-viac poznatkov existuje o flre jednotlivch zem, menej vieme o ekologickch typoch, rastlinnch spoloenstvch a hydrologickom reime. Iba v niekokch lokalitch sa uskutouje pravideln monitoring. Poznanie svislost medzi vegetciou, ktor odra sasn ekologick pod-mienky a hydrologickm reimom je bzick pre efek-tvnu ochranu jednotlivch lokalt. V tejto oblasti mme vemi mlo sksenost. Medzinrodn organizcia na ochranu mokrad Wetlands International pripravila na roky 1999 2001 projekt Ochrana a manament raelinsk v strednej Eurpe prprava stratgie a aknho plnu. Riadenm projektu bola poveren ttna ochrana prrody v spoluprci s DAPHNE Intittom aplikovanej ekolgie a do prce boli zapojen odbornci, ktor sa venuj danej problema-tike. V rmci prpravy stratgie a aknho plnu bolo nevyhnutn zhromadi informcie o historickom a sas-nom rozren raelinsk, identifikova priny ich ohro-zenia, ako aj najvznamnejie zemia z hadiska biodi-verzity. Vydanie tejto publikcie bolo podporen aj zo zdrojov tohto projektu. Zkladom publikcie, ktor sa Vm dostva do rk, s prspevky prezentovan na seminri. Publikcia je rozde-len na tri asti. Veobecn as sa sstreuje na sasn vskyt raelinsk a metodicko-teoretick aspekty ich v-skumu. pecilna as je prehadom vskytu raelinsk v rmci celho Slovenska. Zveren as prina termi-nologick slovnk a priloen vpis z inicilnej databzy raelinsk Slovenska, ktor bol zskan dotaznkovm prieskumom medzi odbornkmi. Tto publikcia vznikla vaka siliu mnohch odbor-nkov, ktor sa aktvne zapojili do prce na projekte, do zberu dt a do prpravy tejto publikcie. Menyanthes trifoliata na raelinisku Slan voda na Orave foto: V. Stanov Raelinisk Slovenska !!!!Raelinisk Slovenska 3 Sasn vskyt raelinsk na Slovensku a faktory ich ohrozenia Viera Stanov Current distribution and threats to peatlands in Slovakia Peatlands are very rare, threatened and often relic ecosystems. There are three types of peatlands that can be distinguished in Slovakia: a) raised bogs, b) transitional mires and c) poor and rich fens. Western Carpathian rich fens are a unique ecosystem with a centre of distribution in Slovakia. Among the other types of peatlands, they posses the highest level of species diversity. Peatlands are spread over almost the whole territory of Slovakia and can be found mainly in the sub-mountainous to lower alpine zone of the Tatras, and in the Orava, Liptov, Turiec, Spi and Pohronie regions. They are very rare in the Zhorie Lowland and Podunajsk Lowland. Raised bogs occur in the mountainous to sub-alpine locations of the Tatras, Orava and sub-Tatra hollows, while fens also descend to lower altitudes. There is a southern boundary of bog distribution in Slovakia, which is conditioned climatically. The reason is that they are small scale and not so dominant. Small-scale virgin bogs without any human influence are well protected in the Tatra Mountains. According to maps, where the potential natural vegetation in Slovakia has been reconstructed (regarding a presumed lack of human influence), peatlands covered 260 km2, which is 0.57 % of the total area of Slovakia (Michalko et al. 1986) (see map 1). As part of the Central European Peatland Project (CEPP) the present extent of peatlands have been estimated, as there hasnt been any recent peatland inventory in Slovakia. According to this estimate, Slovakian peatlands currently cover around 25 km2 (2,526 ha), indicating a loss about 90 % (Stanov et al. 2000). The remaining areas are strongly influenced by peat cutting, drainage, eutrophication, groundwater extraction with changes in water regime and conversion into arable land. As the area of peatlands also was initially very low, this underpins the need for protection. 115 small-scale protected areas consist of significant portion of peatlands, including surrounding other types of wetlands, with total area 2,773 ha (see map 2). Thirteen of them are ombotrophic, with an area of 445 ha, 93 are minerotrophic with an area of 1,994 ha and 9 localities with an area of 335 ha are mixed. On the large scale, the Protected Landscape Area Horn Orava was established for the protection of all types of peatlands in 1979. Four Ramsar Sites include peatlands r, Rudava River Valley, Turiec wetlands and Wetlands of the Orava Basin. The most important peatlands have been protected by law, but in many cases the water regime has been influenced by human activities. There is a lack of knowledge about ecosystem functioning and management planning and not all protected areas are protected effectively. Often other activities have interfered with the objectives of nature conservation (forest management practise, recreation resorts, intensive agriculture etc.). Many protected mires are facing serious management problems, as traditional farming (mowing, grazing, cutting of trees and shrubs) is not profitable anymore and only a few owners are interested in management for nature conservation. Another root cause is the past nature conservation practises, which led, for more than 40 years, to the prohibition of traditional management of protected fens i.e. grazing and haymaking in protected areas. In many cases, protected areas, before their designation, had been partly drained and were regularly managed (hay making mainly), but still kept a substantial part of their biodiversity. The subsequent lack of management, as a result of protection, caused rapid succession and shrub and tree encroachment. Raelinisk s na Slovensku povaovan za vemi vzc-ne, ohrozen a asto reliktn spoloenstv, ktor pred-stavuj vznamn biotopy pre mnoh uniktne druhy rastln a ivochov, hlavne bezstavovcov. Zaali vznika koncom poslednej doby adovej (wrm), zhruba 12 000 8 300 rokov pred Kristom. Vtedy boli u ns prrodn pomery blzke pomerom v sasnej subarktickej, vo vy-ch nadmorskch vkach i arktickej zne (Jankovsk 1997). Na Slovensku rozliujeme tri typy raelinsk: a) vrcho-visk, b) prechodn raelinisk, c) chudobn a bohat sla-tiny (v zmysle obsahu ivn a druhovej diverzity). Sjrs (1950) rozdeuje slatiny na chudobn a bohat vo vzahu k floristickmu zloeniu, pH, koncentrcii katinov (hlav-ne Ca2+) a hladine alkalinity. Tento typ slatn je dnes, vaka odvodovaniu a eutrofizcii (obohacovanie ivina-mi ako N, P a K) v Eurpe vemi vzcny. Wheeler (1988) definuje bohat slatiny ako mokrade s charakteristickou vegetciou, zsobovan vodou bohatou na iviny (pH je v rozmedz 5,5 8), s organickmi a minerlnymi pdami. Jeho defincia je iria a zaha aj sukcesn tdi na minerlnych pdach, ktor vznikaj po odvodnen. Slatin-n raelinisk sa vyznauj tm, e maj vysok bio-diverzitu s vysokm potom druhov, ktor vytvraj irok spektrum spoloenstiev, odrajcich variabilitu ekologickch podmienok, prirodzench procesov rozvoja a stupa ovplyvnenia udskmi aktivitami (Wheeler et al. 1998). Z hadiska druhovej diverzity s vemi vznamn bohat slatiny, v ktorch sa nachdza vek mnostvo ohrozench druhov a typov spoloenstiev. Naprklad na slatinnch lkach v Nrodnej prrodnej rezervcii Abrod bolo na rozlohe 92 ha zaznamenanch 480 druhov vy-ch rastln. Z toho 18 % patr medzi vzcne a ohrozen druhy. Prrodn rezervcia Belianske Lky je najvia prameniskov slatina na Slovensku, s vskytom vzcnych druhov a spoloenstiev. V prrodnej rezervcii Rojkovsk raelinisko bolo zaznamenanch 160 druhov vych rastln a 17 rastlinnch spoloenstiev na rozlohe iba 2,9 ha (Hberov & Fajmonov 1995). Vrchovisk predsta-vuj jednoznane najohrozenej typ raelinsk. Sloven-skom prechdza jun hranica rozrenia vrchovsk, o je podmienen klimaticky a aj vaka tomu ich vskyt na naom zem bol a je vzcny a biogeograficky osobitne vznamn. Rozrenie a ochrana Vrchovisk a prechodn raelinisk sa vyskytuj najm v oblasti Tatier, Oravy a v Podtatranskch kotlinch, km slatiny sa vyskytuj aj v nich nadmorskch vkach. Kee s zsobovan vodou pritekajcou asto z roz-siahlej zbernej oblasti (povodia), mu vznika aj v rela-tvne suchch oblastiach. Raelinisk Slovenska 4 Poda mapovania rekontruovanej prirodzenej vegetcie (predpokladan vegetcia, ktor by pokrvala urit ze-mie bez vplyvu udskej innosti poas historickho obdo-bia), boli raelinisk rozren na rozlohe 260 km2, o pred-stavuje 0,57 % celkovej rozlohy Slovenska (mapa . 1). Pri mapovan boli raelinisk charakterizovan hbkou raeliny, ktor presahuje 40 cm (Michalko et al. 1986). Rozloha jednotlivch typov je v tabuke slo 1. Mapovanie nelesnch raelinsk za elom prieskumu zdrojov raeliny na abu, ale aj s nvrhom na vytvorenie reprezentatvnej siete chrnench zem zaalo v roku 1958 a trvalo do roku 1968. Hlavn vsledky boli pu-blikovan v prcach Rauinu & Janotu (1963) a Rauinu (1968). Zistili, e plone najvie raelinisk sa nach-dzaj v ninnch zemiach Slovenska, a to najm na Zpadnom Slovensku. V horskch oblastiach sa vysky-tuje viac raelinsk, ale s menie. Pred odvodnenm sa najvie komplexy slatinnch raelinsk nachdzali na Zpadnom Slovensku, s celkovou rozlohou 2 624 ha. Jednm z najvch raelinsk bolo raelinisko Pust any, ktor malo rozlohu 588 ha. S vnimkou Nrodnej prrodnej rezervcie r boli vetky vekoplon rae-linisk na tomto zem vysuen, vyaen a premenen na orn pdu. V sasnosti nemme presn daje o rozren raelinsk. Zkonom chrnench je 115 maloplonch chrnench zem s rozlohou 2 773 ha. Z toho je 13 ombrotrofnch s rozlohou 445 ha, 93 minerotrofnch s rozlohou 1 994 ha a 9 lokalt je zmieanch s rozlohou 335 ha (mapa . 2). Tto rozloha nepredstavuje ist raelinisk, pretoe tie sa asto vyskytuj mozaikovite, v komplexe s inmi typmi mokrad, ale s to lokality, kde s raelinisk dominan-tnm ekosystmom. Z vekoplonch chrnench zem bola Chrnen krajinn oblas Horn Orava vyhlsen hlavne na ochranu raeliniskovch ekosystmov v roku 1979. Do zoznamu medzinrodne vznamnch lokalt chrnench Ramsarskou konvenciou boli zaraden 4 lo-kality na ochranu raelinsk: NPR r, Alvium Rudavy, Mokrade Turca a Mokrade Oravskej kotliny. V rmci Stredoeurpskeho projektu na ochranu raelinsk (Stanov et al. 2000), bolo uskutonen rchle zhodno-tenie vskytu vznamnch raelinsk z hadiska biodiver-zity pomocou dotaznkovho prieskumu medzi pracovnkmi ttnej ochrany prrody a odbornch intitci. Vsled-kom je databza (vi tabuku na konci publikcie), ktor obsahuje 288 lokalt a celkovou rozlohou 25 km2 (2 526 ha), o je menej ako 10 % z pvodnej rozlohy raelinsk. Do vahy sme brali iba lokality, pri ktorch boli po-skytnut kompletn daje. Samozrejme, e raelinsk je na Slovensku viac a jednou z hlavnch priort by mala by ich inventarizcia a zhodnotenie sasnho stavu. Raelinisk boli silne ovplyvnen abou, eutrofizciou, odberom podzemnej vody, odvodnenm a nslednm rozoranm a zmenou na ponohospodrsku pdu. Hoci najvznamnejie raelinisk s chrnen zkonom, v mnohch prpadoch bol vodn reim naruen ud-skmi aktivitami v okol chrnenho zemia. Takto ochrana nie je vemi efektvna, pretoe hoci je zemie formlne chrnen, prebiehaj v om degradan pro-cesy. Vo veobecnosti mme vemi mlo vedeckch in-formci o tom, ako tieto ekosystmy funguj, a z toho vyplva aj to, e nevieme, ak forma manamentu a ob-novy by bola pre jednotliv lokality najefektvnejia. Tab. 1: Vskyt raelinsk Slovenska na zklade mapovania rekontruovanej prirodzenej vegetcie (Michalko et al. 1986). Typ raeliniska Rozloha Jelov lesy slatinn (Alnetea glutinosae) 1 827 ha Brezov bezkolencov raeliniskov lesky (Molinio-Betuletum) 2 243 ha Slatinisk (Caricetalia davallianae, Molinion coeruleae) 11 764 ha Zamokren smreiny (Eu-Vaccinio-Piceenion) 8 434 ha Vrchovisk a prechodn raelinisk (Oxycocco-Sphagnetea, Scheuchzerietalia palustris, Caricetalia fuscae) 1 695 ha Celkovo 25 963 ha Tab. 2: Rozrenie nelesnch raelinsk v geografickch reginoch poda Rauinu & Janotu (1963) a Rauinu (1968): Regin Poet lokalt Rozloha Typ Zpadn Slovensko 117 2624 ha slatiny, prechodn Orava 27 312 ha vrchovisk, prechodn Liptov a Turianska kotlina 83 271 ha vetky typy Tatry 81 557 ha vetky typy Spi 9 167 ha slatiny, prechodn Pohronie 19 26 ha slatiny, prechodn Drobn raelinisk (odhad) 260 ha vetky typy Celkovo 336 4217 ha Raelinisk Slovenska 5 Mapa 1: Rekontruovan raeliniskov vegetcia Slovenska. Poda Geobotanickej mapy SSR (Michalko et al. 1986). Raelinisk Slovenska 6 Mapa 2: Maloplon chrnen raelinisk a Ramsarsk lokality na Slovensku. Raelinisk Slovenska 7 Sasnm problmom zachovania nelesnch ekosystmov je aj filozofia ochrany, ktor tu bola poas socializmu. Na chrnench zemiach, v prpade raelinsk najm na sla-tinch, bolo zakzan tradin hospodrenie, akm bolo kosenie a pasenie. V mnohch prpadoch boli tieto zemia ete pred vyhlsenm iastone odvodnen a pravidelne obhospodarovan s tm, e si stle zachovvali vysok biodiverzitu. Nsledn nedostatok obhospodarovania ako dsledok takto chpanej ochrany prrody spsobil rchlu sukcesiu a zarastanie. Miestni obyvatelia, ktor s vo vine prpadov vlastnci chrnench zem, stratili z-ujem o obhospodarovanie takchto zem, ktor je v s-asnosti vemi iadce. ttna ochrana prrody m vemi limitovan prostriedky na drbu tchto degradovanch zem. Faktory ohrozenia Raelinisk sa vyskytuj v naej kultrnej krajine frag-mentrne a maloplone, so vetkmi nevhodami, ktor z toho vyplvaj. Je to najm nzka poetnos populci jednotlivch druhov, do vekej miery ekotnov charakter a vysok citlivos voi negatvnym vplyvom z okolia. Ohrozenie existencie raelinsk me by rozdelen na faktory, ktor sa vyskytuj v rmci lokality a faktory, ktor sa vyskytuj v povod. Extern faktory ohrozenia v povod s spojen najm so zmenami vo vyuvan krajiny a vo vyuvan povrchovej a podzemnej vody. K hlavnm faktorom, ktor v minulosti zaprinili drastic-k bytok a degradciu raelinsk nielen u ns, ale praktic-ky v celej Eurpe, patria: aba raeliny vo vom rozsahu sa zaala raelina ai v 18. storo. aba v tom obdob bola loklna a maloplon. Raelina sa vyuvala ako palivo. Hoci na krenie sa u u ns raelina nepouva niekoko desa-ro, jej aba pokraovala aj naalej a kulminovala v 60. 80. rokoch. Na mnohch miestach sa zaala vykonva neorganizovan aba, priom dochdzalo k znanm kodm zaprinenm abou a devastciou pdy a kra-jiny (Rauina & Janota 1963). Vzrastajci dopyt po rae-line bol najm v ponohospodrstve a zhradnctve, ale pouva sa aj na balneoterapeutick ely. V sasnosti sa u ns raelina ete a vekoplone, a to hbkovou a povrchovou abou, najm na Orave. Odvodovanie raelinsk malo niekoko cieov: premena raelinsk na ponohospodrsku pdu odvodovanie slatn za elom zvenia rozlohy a pro-duktivity slatinnch lk umonenie aby umonenie zalesnenia Na mnohch alch lokalitch neboli sce raelinisk odvodnen priamo, ale dolo k ich vysueniu v dsledku odvodnenia alebo zalesnenia okolitch pozemkov alebo odvedenm podzemnej vody. V raeliniskch dochdza krtko po odvodnen k vraznm zmenm, z ktorch mnoh mu by ireverzibiln. V dsledku znenia hla-diny podzemnej vody djde k prevzduneniu povrchovej vrstvy raeliny a nastva rchly rozklad mineralizcia raeliny. Efekty odvodnenia sa prejavia nielen na vlh-kostnej charakteristike raeliny, ale m to vplyv aj na objem vody, ktor me by zadriavan v raelinisku. Po odvodnen je uskladovacia kapacita raeliniska menia vaka stlaniu raeliny, mineralizcii a vyschnu-tiu raeliny. Nsledne sa prejavia zmeny na topografii raeliniska, od ktorch s odvoden vznamn zmeny v prden podzemnch vd (Diggelen 1998). Odvodne-nm okolia slatinnch raelinsk sa zvyuje odtok pod-zemnej vody z raeliniska, o me vies k bytku a stlaeniu raeliny. Naruen raelinn pdy si nemu udra zven kapilaritu a vegetcia trp suchom (Bak-ker & Olff 1995). V prpade slatinnch raelinsk psob negatvne vek kolsanie hladiny podzemnch vd vea vody v jarnch maximch a pln nedostatok vody poas leta. V prpade vrchovsk meme pozorova zni-ovanie vyklenutho povrchu raeliniska. Na lokalite Cla-ra bog v rsku bolo naprklad pozorovan (bez toho, e by dolo k abe) znenie povrchu vrchoviska za viac ako 100 rokov po iastonom odvodnen a vybudovan cesty cez raelinisko pri priebenom ponohospodrskom vyu-van a o 5 m (Stoneman & Brooks 1997). Pri zmen-ovan hrbky raelinnch vrstiev sa tie zvyuje riziko vertiklneho odtoku vody z vrchoviska do podloia. Eutrofizcia raelinisk a najm slatiny sa stvaj eutrofnmi vtedy, ak je lokalita dlhodobejie zaplavovan (normlne je voda iba pri povrchu), alebo sa ukon obhospodarovanie (najastejie kosenie), alebo sa dostva do ekosystmu zneisten povrchov voda (Grootjans & Diggelen 1995). Eutrofizcia sa me zaa aj vtedy, ak bol vodn reim ekosystmu naruen, zmenila sa truk-tra a hlavne permeabilita raeliny a to viedlo k pre-vzduneniu vrchnej vrstvy pdy. Za takchto podmienok sa na bzy bohat podzemn voda u neme dosta na povrch pdy. Vsledkom je nzka saturcia raeliny vp-nikom, vyplavovanie a zven rove fosforu (Kemmers & Jansen 1998). Sukcesn zmeny dochdza k nim v dsledku nedos-tatku hospodrenia (najm na slatinch) alebo po odvod-nen, kedy dochdza k mineralizcii raeliny, m sa uvouj iviny, ktor urchuj sukcesn zmeny. Pre-javuj sa najm zarastanm drevinami a invznymi druh-mi trv, ako naprklad Molinia caerulea a Calamagrostis canescens. Dreviny vznamne ovplyvuj vysuovanie lokality tm, e erpaj vodu koremi a evapotranspi-rciou ju uvouj do ovzduia. V korunch drevn sa tie zachytva as zrok, ktor by inak dopadli priamo na povrch raeliniska. Nevyhnutn je odstraovanie bio-masy, m sa zabrauje aj uchyteniu nletovch drevn, ktor treba z lokality odstrni tie. Efektvnym spso-bom ako potlai nletov dreviny je obnovenie vodnho reimu. Obnova raelinsk Obnova raelinsk predstavuje pomerne zloit problema-tiku, s ktorou mme u ns zatia len vemi skromn sksenosti. Cenn poznatky je mon erpa najm z nie-Raelinisk Slovenska 8 ktorch eurpskych krajn (Vek Britnia, Nemecko, Holandsko), kde sa obnove raelinsk venuj u dlhodobo a systematicky (Succow & Jeschke 1990, Wheeler & Shaw 1995, Stoneman & Brooks 1997), pretoe si vinu raelinsk zniili. Pri akejkovek obnove si musme stanovi cie alebo stav, ak chceme obnovou dosiahnu. Vo vvoji raelinsk s rzne vvojov tdi. Cieom ochrany prrody vinou nie je obnovi inicilne tdi (naprklad otvoren vodn hladinu, kedy zaal proces terestrializcie). Pri rozhodo-van o cieoch obnovy je potrebn vychdza zo sas-nho stavu, v akom sa dan lokalita nachdza, a porovna ho so stavom minulm, pred nejakm vraznm poko-denm vplyvom udskch aktivt. Analzou tchto dt by sme mali identifikova hlavn priny naruenia raeli-niska a nsledne stav, ak chceme obnovou dosiahnu. Pritom sa zameriame najm na zistenie tchto historic-kch a sasnch dajov v loklnom a regionlnom kon-texte: vegetan mapa, ak nie je dostupn, vhodn s aj daje o vskyte jednotlivch vegetanch typov, daje o flre a faune zemia, leteck snmky zemia, mapy zemia v podrobnej kle, melioran plny vrtane irieho okolia lokality lokalizcia povrchovch odvodovacch kanlov a podzemnch dren, v prpade chrnench zem rezervan knihy, hbka a typ raeliny, daje o geolgii zemia, publikcie tkajce sa zemia. Pri obnove je nevyhnutn poznanie sasnch hydro-logickch podmienok. Najvie sksenosti s modelo-vanm kvantitatvnych a kvalitatvnych aspektov hydrol-gie v Eurpe maj Holanania (vi napr. Schhaf 1999). Tento prstup je nron z finannho aj z metodickho hadiska. Inou alternatvou je koncentrcia na rozrenie typov podzemnch vd (pomocou merania teploty, pH a konduktivity v transektoch), ktor by mali odra cha-rakter toku podzemnch vd. Vegetan mapa me by uitonou dodatonou informciou o hydrologickch pod-mienkach. Mapovan vegetan typ me by indikto-rom hydrologickch podmienok (Everts & de Vries 1991 ex Diggelen 1998). Z hydrologickho hadiska je zaujmav zber nasledov-nch dajov: detaily o vodnch tokoch (typ, prietoky, sklon, funknos), vetky prtoky a odtoky, daje o lokalizcii erpacch vrtov, studn a inch odbernch objektov, ktor mu spsobova zniovanie hladn podzemnch vd, kvalita pritekajcej vody, najm z hadiska obsahu ivn, ron dynamika (pohyb hladn) podzemnch vd. Pri samotnej obnove vodnho reimu sa pouvaj tieto technick rieenia: zvenie hladiny podzemnch vd zablokovanm odvodovacch kanlov, a to zasypanm vhodnm materilom (idelna je preschnut raelina), alebo pomocou rznych typov prehrdzok, ktor mu by z dreva, plastov alebo inch materilov, zvenie vodnej hladiny na lokalite vhodnmi opatreniami v jej okol, naprklad vytvorenm nraznkovej zny s mokraovou vegetciou nad raeliniskom, ktor zachytva vodu a umouje jej pravideln prietoky, pri obnove raelinsk sa pouva aj technika odkrytia vrchnej vrstvy pdy. Odstrni sa tm preschnut vrstva raeliny so zvenm obsahom ivn a zro-ve sa dostane podzemn voda na povrch. Pri vine lokalt je potrebn poui viacer z uvedench technickch rieen, rzne kombinovanch. Bli opis jednotlivch technickch rieen mono njs naprklad v prcach Wheeler & Shaw (1995), Stoneman & Brooks (1997). Monitoring Bez adekvtneho monitoringu sa meme vemi ako ui z prpadnch chb alebo spechov. Pri prprave stra-tgie monitoringu by sme si mali poloi nasledovn otzky (Usher 1991 ex Wheeler & Shaw 1995): Cie: o je cieom monitoringu? Metda: ako tento cie meme splni? Analza dt: ako budeme vyhodnocova dta zberan v pravidelnch intervaloch? Interpretcia: o mu tieto dta znamena? Kedy bude splnen cie? Ak s kritri jeho splnenia? Monitoring je silne zvisl od finannch zdrojov, ktor s k dispozcii, a meme ho robi v dvoch rovniach: zskanie detailnej evidencie zmien, zskanie nhodnch vzoriek, ktor nm umonia indikciu zmien. Monitoring by mal zaha nasledovn aspekty (Wheeler & Shaw 1995): detailn zznam o manamentovch opercich vr-tane asu a peaz, zkladn daje o flre a faune, monitoring vegetanch zmien, vybran chrnen druhy alebo prioritn zemia (ref-gi) ich reakcia na zmenen manament, sondy na meranie fluktucie vodnch hladn, fotografick zznam, pravideln kontrola prehrdzok alebo inch truktr, ktor boli vybudovan. Raelinisk Slovenska 9 Literatra Diggelen, R. van 1998. Moving gradients. Assessing restoration prospects of degraded brooks valleys. University of Groningen, 183 p. Grootjans, A. & Diggelen, R. van 1995. Assessing the Restoration Prospects of Degraded Fens. In: Wheeler, B.D., Shaw, S.C., Fojt, W.J. & Robertson, R.A. (eds.) Restoration of Temperate Wetlands. John Wiley & Sons, pp. 73-90. Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31. Jankovsk, V. 1997. Poten vvoj raelini esk a Slovensk republiky a kryogenn jevy fakta a vahy. In: Baranec, T. (ed) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie. SPU Nitra, pp. 51-54. Kemmers, R.H. & Jansen,P.C. 1998. Hydrochemistry of rich fen and water management. Agricultural Water Management, 14: 399-412. Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR. Slovensk socialistick republika. Bratislava, 168 p. + mapov prlohy. Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p. Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. s. ochrana prrody, 1: 17-53. Schaaf, S. der van 1999. Analysis of the hydrology of raised bogs in the Irish Midlands. A case study of Raheenmore Bog and Clara Bog. The Netherlands, 375 p. Sjrs, H. 1950. On the relation between vegetation and electrolytes in North Swedish mire waters. Oikos, 2: 241-258. Stanov, V., Vicenkov, A., Bal, D., effer, J., Lask, R., Gojdiov, E. & olts, R. 2000. The Central European Peatland Project. National Report for Slovak Republic. Ms. Depon in: DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie, 35 p. Stoneman, R. & Brooks, S. 1997. Conserving bogs. The management handbook. Edinburgh, 286 p. Succow, M. & Jeschke, L. 1990. Moore in der Landschaft. 2nd ed. Verlag Harri Deutsch, Thun and Frankfurt/M., 268 p. Wheeler, B.D., Shaw, S.C., Fojt, W.J. & Robertson, R.A. 1998. Restoration of Temperate Wetlands. John Wiley & Sons, 562 p. Wheeler, B.D. 1988. Species richness, species rarity and conservation of rich-fen vegetation in lowland England and Wales. Journal of Ecology, 25: 331-353. Wheeler, B.D. & Shaw, S.C. 1995. Restoration of Damaged Peatlands. University of Sheffield, 211 p. Recenzent: RNDr. Jn Topercer, CSc. Raelinisk Slovenska 11 Ekologick charakteristika a klasifikcia vrchovsk Andrea Vicenkov Ecological characteristic and classification of bogs The paper is focused on the terminology related to mires, the main ecological features of the bogs and the main approaches to their classification with particular attention to the classification used in Slovakia. Accordingly, the difference between bogs and fens, the processes of the development of the bogs, the effects of the ecological factors on the development, the structure of the bogs, mainly of raised bogs, are discussed. Classification used in Slovakia is based on the floristic criteria. The bog vegetation of the class Oxycocco-Sphagnetea is characterised, including diagnostic species for each syntaxonomical unit. From nine associations of bog vegetation published in Rybnek et al. (1984) seven are distributed in Slovakia. Vrchovisko predstavuje z hadiska ekologickch podmie-nok jeden z najextrmnejch ekosystmov, fascinujci mikrosvet, archv vvoja krajiny, ekosystm, o ktorom vieme stle vemi mlo, ale nime ho obrovskou rchlosou. Zmyslom prspevku je pribli hlavn eko-logick charakteristiky vrchovsk a prstupy k ich klasi-fikcii s drazom na klasifikciu pouvan na Slovensku. vod je venovan terminologickmu objasneniu zklad-nch pojmov, ku ktormu sme pristpili napriek tomu, e ich vysvetlenie mono njs v u publikovanch prcach a prspevkoch (napr. Neuhusl 1972, Gore 1983, Lindsay 1995, Eli 1997). Terminolgia Kee vrchovisk s pecilnym typom raelinsk, zane-me jednou z mnohch definci a vymedzen pojmu rae-linisko. Raelinisk s ekosystmy, ktor vznikaj na stanovitiach trvalo zamokrench zrkovou, povrchovou alebo podzemnou vodou. Tieto stanovitia zarastaj vegetciou hydrofilnch a hygrofilnch (raeliniskovch) druhov rastln. V podmienkach obmedzenho prstupu kyslka sa tu hromadia odumret organick zvyky v rz-nom stupni rozkladu, m vznik raelina (obsahuje viac ako 50 % splitench organickch ltok v suine). Naj-strunejie vymedzenie pojmu raelinisko uvdza Lindsay (1995): Raelinisko je mokra pokryt vegetciou, ktor je raelinotvorn. Raelinisk rozdeujeme poda rznych kritri, ale naj-vznamnejie kritrium na rozdelenie raelinsk, ktor m dleit lohu v ekolgii raelinsk je spsob vyivovania ombrotrofn a minerotrofn. Z tohto hadiska rozozn-vame dva hlavn typy raelinsk. Ombrotrofn raeli-nisk s zsobovan iba zrkovou vodou, ktor vytvra mokraov podmienky a je zdrojom ivn vrchovisk (angl. bogs). Minerotrofn raelinisk s zsobovan podzemnou a povrchovou vodou, ktor prina minerlne ltky slatiny (angl. fens). Prechod medzi minerotrofn-mi a ombrotrofnmi raeliniskami tvoria prechodn rae-linisk (angl. transitional mires). alej meme rozdeli raelinisk poda vzniku na geognne (limnognne, topognne, solignne) ich vznik je podmienen podzemnou vodou; limnognny oznauje vodu jazern, topognny podzemn vodu stagnujcu v ternnych depresich, solignny pod-zemn, mierne prdiacu vodu, ombrognne ich vznik je podmienen zrkovou vodou. asto sa pojmy ombrognny a ombrotrofn nesprvne pouvaj ako synonym, priom ombrognny sa vzahuje na podmienky, ktor umonili vznik vrchoviska a naalej ho udruj, km ombrotrofn poukazuje na sasn sp-sob vyivovania ivho povrchu vrchoviska. Raelinisk rozdeujeme poda obsahu minerlnych ivn na: eutrofn s vysokm obsahom ivn, obsah CaCO3 v suine viac ako 2 % mezotrofn so strednm obsahom ivn, obsah CaCO3 v suine je 0,5 2 % oligotrofn a dystrofn s nzkym obsahom ivn, obsah CaCO3 v suine menej ako 0,5 % Poda vzahu k hydrologickm pomerom ich rozdeuje-me na: infraakvatick raelinisko sa vytvra pod hladinou vody supraakvatick raelinisko sa vytvra nad hladi-nou vody Charakteristika vrchovsk Na zklade tabuky . 1 mono zhrn charakteristiku vr-choviska ako extrmne oligotrofnho typu raeliniska, ktor vznik pod vplyvom atmosfrickej vlhkosti a zrok ombrognne, nad hladinou podzemnej vody supra-akvaticky a je vyivovan zrkovou vodou. Predstavuje jeden z najkyslejch a na iviny najchudobnejch eko-systmov. Na tvorbe raeliny sa rozhodujcim spsobom podieaj druhy rodu Sphagnum, ktor spolu s krko-vitmi chamaefytmi uruj aj fyziognmiu vrchovisko-vch spoloenstiev. Vzhadom na extrmne ekologick podmienky tu doke rs len obmedzen poet druhov cievnatch rastln. S to druhy kyslomiln, vlhkomiln a nenron na obsah minerlnych ivn. Vysok kyslos prostredia je podmienen okrem inho aj tm, e rae-linnk intenzvne oderpva katiny a uvouje do pro-Raelinisk Slovenska 12 stredia iny vodka. K zvyovaniu kyslosti tie prispieva oxid uhliit uvonen dchanm. Vo veobecnosti sa pri vymedzen vrchoviska uvdzaj dva najdleitejie faktory (Lindsay 1995): vegetcia je oddelen od hladiny podzemnej vody a od minerlnej pdy, na rozdiel od viny ekosystmov sa vrchovisko vyznauje vraznou akumulciou odumretej orga-nickej hmoty. Vrchovisko tvor rzne hlbok vrstva odumretej rae-linovej hmoty (1 10 m) katotelm, ktor uruje tvar, truktru a ovplyvuje hydrologick funkcie vrchoviska. Prostredie je pomerne stabiln, hydrologick procesy s vemi pomal a vrstva je kompletne nasten vodou. V katotelme sa nachdza anaerbne prostredie, nie s tam prtomn takmer iadne iv organizmy, take nedo-chdza k dekompozcii. Na povrchu sa nachdza tenk iv vrstva akrotelm (do 30 cm hrub), ktor vytvra povrchov truktru. Je pokryt vegetciou a hydrologic-k procesy v nej prebiehaj vemi rchlo. Na okraji vr-choviska sa vytvra zamokren zna lagg, v ktorej sa voda vrchoviska dostva do kontaktu s podzemnou vodou. Bva preto lepie zsoben ivinami, menej kysl, asto s prtomnosou slatinnch prvkov. Vznik Tvorba vrchovsk sa zaala a v neskorom glacili a v obdob postglacilu, najm v jeho vlhkom a mierne teplom obdob atlantiku. Existuj dva hlavn spsoby vzniku vrchovsk terestrializcia a paludifikcia. Teres-trializcia znamen proces vzniku vrchoviska postupnm zazemovanm vodnej plochy. V tomto prpade vzniku vrchoviska vinou predchdza tdium slatinnho a pre-chodnho raeliniska. Paludifikcia predstavuje proces vytvrania vrchoviska priamo na povrchu minerlnej pdy alebo horniny, za humdnych klimatickch podmienok asto bez prechodu cez minerotrofn tdium. Najnovie vskumy poukazuj na vznam permafrostu a kryogn-nych tvarov pri tvorbe raelinsk (Jankovsk 1997). Raelinnk je odolnej voi rozkladu ako vina rastln, pretoe vzhadom na svoje chemick zloenie je rezis-tentn voi mikrobilnym dekompozitorom. Prrastok i-vej vrstvy vrchoviska bva 2 mm/rok (Lindsay 1995), tento daj vak nemono plne zoveobecni. Ak produk-cia prevyuje dekompozciu v celom profile vrchoviska, vrchovisko narast. Vplyv ekologickch faktorov na vznik a for-movanie vrchoviska Klma Predpokladom existencie vrchoviska je humdna klma, ktor umouje, aby cel profil vrchoviska bol trvalo nasten vodou. Najdleitejm faktorom vo vvoji vr-choviska vak nie je celkov alebo priemern mnostvo zrok poas roka, ale distribcia zrok a vlhkostnch podmienok poas danho asovho obdobia, ktor ov-plyvuj rast raelinnkov (Backus 1988 ex Lindsay 1995). Preto vrchovisk nenachdzame tam, kde je dlh obdobie sucha. alm faktorom ovplyvujcim akumu-lciu raeliny je teplota, pretoe ovplyvuje evapotran-spirciu a vzah medzi rastom a odbravanm. Za nzkych teplt nedochdza k rastu raelinnkov. Hydrologick pomery Najvraznejm znakom celho profilu vrchoviska je, e ostva stle nasten vodou. V dsledku efektvnej reten-nej schopnosti raelina postupne uvouje menej vody, ako dostva, take zrkov voda tvor 95 98 % a tuh hmota 2 5 % hmotnosti vrchoviska. Pomal uvoovanie vody je spsoben amorfnou povahou raeliny a vodozdr-nmi vlastnosami raelinnkov (aj odumretch). Vo fylo-idoch raelinkov s dvojak bunky zke, zelen a iv chlorocyty a mtve, hyalinn a pretiahnut hyalocysty, ktor s vystuovan vzperami. Vzpery maj mechanick funkciu, udruj fyloidy vystuen a taktie pomhaj pri nasvan vody. Tto anatomick truktra predstavuje inn sac systm. K plynulmu prijmaniu vody a unikaniu vzduchu z hyalocst slia rzne perforcie v ich stench, nazvan pry, ktorch tvar je pomerne kontantn a preto s d-leitm diagnostickm znakom. Tab. 1: Porovnanie slatn a vrchovsk. Poda Ellenberga (1978) / Davisa & Andersona (1991) Slatiny Vrchovisk zdroj ivn podzemn a zrkov voda zrkov voda pH 4,0 8,0 (9,0) 3,0 4,5 obsah uhliitanov mierny a vysok nepatrn obsah minerlnych ltok vysok extrmne nzky obsah N vy a stredn extrmne nzky, len vo forme NH4+ produktivita nzka/vysok nzka rozklad siln a mierny extrmne nzky floristick diverzita nzka/vysok nzka vznik geognny ombrognny rast infraakvatick rast supraakvatick rast geografick rozrenie na celom svete aisko v borelnej zne Raelinisk Slovenska 13 Vrchovisko si vytvra vlastn vrstvu vody, ktor kopruje eliptick vyklenut tvar. Rozdelenie vrchoviska na kato-telm a akrotelm je dleit pre celkov hydrologick rov-novhu vrchoviska. Akrotelm predstavuje vrstvu, v ktorej dochdza k vmene vody s prostredm. Na bze je rela-tvne nepriepustn a umouje len nzky odtok vody do niej vrstvy. Ak je katotelm vystaven vzduchu v d-sledku pokodenia povrchovej ochrannej vrstvy, alebo ak dochdza k zneniu hladiny vody, katotelm podlieha oxi-dcii, rozklad sa, a km sa znovu dostane pod vrstvu vodnej hladiny vrchoviska. truktra vrchoviska Mikrorelif vrchoviska bva dos lenit. Tvoria ho viacer typy mikrostanov, ktor maj odlin eko-logick podmienky, predovetkm vlhkostn. Zkladn typy mikrostanov s kopekovit vyveniny (bulty) a priehlbiny vyplnen vodou (lenky). Pri nenaruenom povrchu sa vytvra svisl koberec tvoren rznymi druhmi raelinnkov. lenky zarastaj submerznmi rae-linnkmi Sphagnum cuspidatum a S. recurvum, ktor vy-pluj priehlbiny od dna. V tchto miestach prebieha najintenzvnejia tvorba raeliny. V okol lenkov sa usd-uj druhy, ktor s skr typick pre prechodn rae-linisk Rhynchospora alba, Drosera rotundifolia, Scheuchzeria palustris a Eriophorum angustifolium. Bulty tvoria tzv. bultotvorn machy ako Sphagnum rubellum, nezriedka tie Sphagnum compactum, ale najsuchie asti bultov obsadzuje Sphagnum magellanicum, S. fuscum, Polytrichum strictum a krkovit chamaefyty Empet-rum hermaphroditum, Andromeda polifolia a Vaccinium uliginosum. Na mladch, ivch vrchoviskch sa mu nachdza raelinn ok (jazierka). Pri okrajoch vrcho-viska, kde acidita u nie je tak extrmna, mono njs alie raelinnky, ako Sphagnum russowii, S. centrale, S. capillifolium a alie. Vo veobecnosti je vrchovisko sasou raeliniskovho komplexu, v ktorom sa mu strieda prvky prechodnch raelinsk a slatn s vrchoviskovmi prvkami. Okrem toho tam meme pozorova aj niekoko vvojovch tdi od inicilnych nelesnch cez tdi s Pinus mugo a po lesn vrchovisk porasten Pinus sylvestris a Picea abies. Prrastky drevn s minimlne a tak npadnm znakom je zakrpaten vzrast stromov, ktorch vek vak me by vemi vysok. Pri odvodnen dochdza k presueniu a oxidcii povr-chovch vrstiev, k zvenmu rozkladu biomasy, zasta-veniu rastu a stupu raelinnkov. Namiesto nich sa roz-iruj in druhy machorastov, najm rodu Polytrichum, liajnky rodu Cladonia, Calluna vulgaris a in krky. Z ekologickho hadiska je zaujmav stavba nadzemnch orgnov viny vrchoviskovch druhov. Maj xeromor-fn charakter, m pripomnaj rastliny suchch stanov zke listy, hrub kutikulu, dobr uzatvranie prie-duchov. Priny tejto stavby mono vidie v nedostatku ivn (stavba podmienen hladovanm) peinomorfizmus (Ellenberg 1978). Nedostatok ivn kompenzuj inten-zvnym erpanm vody. Typy vrchovsk V rmci ombrotrofnch raelinsk mono identifikova dva hlavn typy vlastn alebo prav vrchovisk (angl. raised bogs) a pokryvn (angl. blanket bogs). Kad z tchto typov sa alej len na subtypy. Vlastn vrchovisk s boreo-(sub)atlantickho a (sub)kon-tinentlneho charakteru s viac alebo menej vyklenutm tvarom a okrajovm odvodovacm systmom (lagg) slatinnho charakteru. Aspo z asti vznikaj terestriali-zciou. Pre atlantick oblas s typick nelesn, pre boreo-subatlantick a boreo-subkontinetlnu so zalesne-nm okrajom. Pokryvn vrchovisk (blanket bogs) s vrchovisk oce-nickej Eurpy v silne humdnych oblastiach. Vznikaj vade tam, kde s vhodn edaficko-orografick podmien-ky na tvorbu raeliny a s bez okrajovho odvodo-vacieho systmu. Tvar vrchoviska kopruje tvar ternu, na ktorom vznik, pokrva teda konvexn aj konkvne tvary relifu. Vznik vrazn povrchov truktra s prietiahlymi a rzne hlbokmi lenkami (angl. pools). Vek as vzni-k paludifikciou. Vrchovisko v NPR Sosnina na Orave foto: R. Kopilec Klasifikcia vrchovsk Vrchovisk sa klasifikovali rznym spsobom, priom klasifikan systm sa me zaklada na hydromorfolgii, stratigrafii, ekolgii, flre a vegetcii, at. Pretoe vrcho-visk s druhovo vemi chudobn, nemono sa udova, e vina systmov nie je zaloen na floristickej cha-rakteristike. Na Slovensku sa doteraz najastejie pouva klasifikcia vrchovsk uveden v prci Rybnka et al. (1984). Jed-notky s vymedzen na zklade analzy celkovho flo-ristickho zloenia. Cievnat rastliny a machorasty sa zo syntaxonomickho hadiska hodnotia rovnocenne. V s-asnosti sa vrchovisk syntaxonomicky spracvaj v rm-ci projektu Rastlinn spoloenstv Slovenska. Nasledujci strun prehad je vak uveden ete v zmysle Rybnka et al. (1984). Men taxnov s pouit v zmysle Marholda & Hindka (1998). Raelinisk Slovenska 14 Trieda: Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et Tx. 1943 Spoloenstv ombrotrofnch, ombrosolignnych raeli-nsk a zraelinelch pd holarktickho rozrenia, s opti-mom v borelnej zne. Diagnostick druhy: Andromeda polifolia, Aulacomnium palustre, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum, Gymnocolea inflata, Mylia anomala, Sphagnum capilli-folium, S. papillosum, S. fallax. Rad: Sphagnetalia medii Kstn. et Flss. 1933 Spoloenstv vrchovsk subkontinentlnej oblasti Diagnostick druhy: Carex pauciflora, Cladonia rangife-rina, Polytrichum strictum, Sphagnum russowii. Zvz: Sphagnion medii Kstn. et Flss. 1933 Spoloenstv vrchovsk subkontinentlnej oblasti strednej a vchodnej Eurpy od planrneho po subalpnsky stupe a junej kandinvie. Diagnostick druhy: Dicranum bergeri, Oxycoccus palus-tris, Ptilidium ciliare, Sphagnum cuspidatum, S. magella-nicum, Vaccinium uliginosum. Asocicia: Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Spoloenstvo predstavuje najmladie sukcesn tdium vrchoviskovej srie. Osduje najvlhie a na iviny rela-tvne najbohatie asti vrchovsk. Fyziognmiu spoloen-stva uruje porast Sphagnum fallax a trsy Eriophorum vaginatum. Na Slovensku ide o najrozrenejie spoloen-stvo vrchoviskovej srie. Asocicia: Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellani-ci Bogdanovskaja-Gienev 1928 em. Neuhusl 1984 Dvojetov spoloenstvo, v ktorom celkov aspekt ud-vaj raelinnky. Povrch m bultovit charakter. Spolo-enstvo reprezentuje optimlne tdium vvoja vrchovisko-vej vegetcie. Kee ide o iv vrchovisko, spoloenstvo osduje vrcholov alebo okrajov (prirastajce) zny. Rozren je na Orave a vo Vysokch Tatrch. Asocicia: Eriophoro vaginati-Pinetum sylvestris Hueck 1931 em. Neuhusl 1984 Troj- a tvoretov spoloenstvo s riedkym porastom borovice lesnej, ktor vytvra lesn charakter vrchoviska. Spoloenstvo je adaptovan na vrazn kolsanie hladiny podzemnej vody a na extrmy kontinentlnej klmy. Asocicia: Pino rotundatae-Sphagnetum Kstn. et Flss. corr. Neuhusl 1969 tvoretov, vo vych polohch trojetov spoloen-stvo, ktorho fyziognmiu uruje stromov alebo krovit forma borovice blatky (Pinus rotundata). Niekde je na-miesto borovice blatky prtomn len borovica lesn. Existencia borovice blatky na Slovensku je sporn. Poda Businskho (1998) s vetky daje tkajce sa vskytu Pinus rotundata v regine Karpt myln a ide o zmenu s hybridnou populciou Pinus mugo P. sylvestris. Zvz: Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordh. 1936 Spoloenstv ombrosolignnych vrchovsk boreo-arktic-kej oblasti s reliktnm vskytom v (sub)alpnskom stupni. Diagnostick druhy: Empetrum hermaphroditum, Oxycoc-cus microcarpus, Trichophorum cespitosum, Sphagnum compactum. Asocicia: Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn 1926 Spoloenstvo s dominujcim Trichophorum cespitosum a chamaefytmi Empetrum hermaphroditum, Andromeda polifolia, Vaccinium uliginosum osduje svahov vrcho-visk vo vysokohorskch polohch. Vyskytuje sa vo Vy-sokch Tatrch. Asocicia: Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du Rietz 1926 Dvoj- a trojetov raelinnkovo-krkovit spoloen-stvo s dominanciou Sphagnum fuscum, a krkovitmi chamaefytmi. V naich podmienkach sa stretvame s frag-mentmi spoloenstva, ktor sa vyskytuj na izolovanch kopekoch vntri inch vrchoviskovch spoloenstiev. Spoloenstvo sa nachdza vo Vysokch Tatrch, na Ora-ve, kde boli opsan tdi s kosodrevinou, a uvdza sa z Liptova a zo Spia. Druh rad vrchovsk Sphagno-Ericetalia (Schwick. 1940) Br.-Bl. 1949 so zvzom Oxycocco-Ericion (Nord. 1936) Tx. 1937 em. Moore 1968 predstavuje spoloenstv vr-chovsk atlantickej a subatlantickej oblasti Eurpy. Spoloenstv takto chpanho radu v typickej forme nezasahuj na zemie bvalho eskoslovenska (Ryb-nek et al. 1984). Medzi lesn raelinisk patr aj asocicia Sphagno pa-lustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 (trieda Vaccinio-Piceetea Br.-Bl. in Br.-Bl. et al. 1939 rad Piceetalia excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928 a zvzu Piceion excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928. Diagnostick druhy: Calamagrostis villosa, Caltha pa-lustris, Carex echinata, Crepis paludosa, Dicranum sco-parium, Dryopteris carthusiana, Equisetum sylvaticum, Luzula pilosa, Lysimachia vulgaris, Maianthemum bifo-lium, Picea abies, Potentilla erecta, Sphagnum centrale, Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea. Asocicia reprezentuje raelinnkov azonlne smreiny v konkvnych zneninch zamokrench stagnujcou alebo mierne pretekajcou vodou. Porasty s npadn nzkym vzrastom drevn. Extrmny charakter stanovia, najm nadbytok vody, kysl pH a nedostatok prstupnho duska podmieuj morfologick utvranie smreka. Ron pr-rastky s minimlne. Vrazn vkov kontrast v porov-nan s okolitmi smrekovmi porastami sa d vemi dobre vyui pri mapovan. Okrem dominantnho smreka je kontantne vtrsen Betula pubescens. Bylinn poschodie sa vyznauje nzkou pokryvnosou (30 %). Kontantnm a zrove diferencilnym druhom v rmci zvzu Vacci-nio-Piceion je Sphagnum centrale, okrem neho sa tu vy-skytuje aj Sphagnum capillifolium, S. girgensohnii, S. squar-Raelinisk Slovenska 15 rosum. V popisovanch fytocenzach ako kontantn druh vystupuje Sphagnum centrale a nie Sphagnum palustre, ako sa uvdzalo doteraz. Dvodom je, e a do roku 1993 sa Sphagnum centrale udval ako Sphagnum palustre var. centrale. Spoloenstvo m najvie rozrenie na gla-cifluvilnych terasch Tatier, na okrajoch oravskch raelinsk a severnej strane Nzkych Tatier (Michalko et al. 1986). Sofron (1981) tudoval prirodzen smreiny z-padnch a juhozpadnch iech. Zmieuje sa o tom, e Sphagno-Piceetum predstavuje obvykle najextrmnejie stanovite smreka, ktor v tejto fytocenze dosahuje stro-movej hranice smerom k zamokreniu rhizosfry. Mucina et al. (1993) zarauje edaficky podmienen raeliniskov smreiny do asocicie Sphagno girgensohnii-Piceetum Kuoch 1954, ktorej porasty osduj slatinn, prechodn, a vrchoviskov raelinisk, pdy typu anmoor ovplyvne-n stagnujcou vodou, glejov podzoly s hrubou vrstvou vemi kyslho surovho humusu. Toto spoloenstvo v rm-ci lesov nie je vznamn z hadiska produkcie drevnej hmoty, ale z hadiska vodohospodrskeho, vytvrania pecifickej mikroklmy, udrovania ekologickej stability a biodiverzity. Preto je nevyhnutn ponecha tieto spolo-enstv, pokia mono bez zsahov. Kee vrchovisk patria v dsledku udskej innosti k v-razne ohrozenm spoloenstvm, je nevyhnutn sstredi sa na ich inn ochranu. Vek medzery mme pre-dovetkm v oblasti ekohydrolgie, ktor je rozhodujca pri akchkovek obnovnch projektoch. Klasifikcia by mala by len prostriedkom uahujcim orientciu na ceste alieho ekologickho vskumu v zujme zacho-vania tohto vzcneho ekosystmu, a nie cieom samm osebe. Literatra Backus, I. 1988. Weather variables as predictors of Sphagnum growth on a bog. Holarctic Ecology, 11: 146-150. Businsk, R. 1998. Agregt Pinus mugo v bvalm eskoslovensku taxonomie, rozen, hybridn populace a ohroen. Zprvy es. Bot. Spole., Praha, 33: 29-52. Davis, R.B. & Anderson, D.S. 1991. The Eccentric Bogs of Maine: A Rare Wetland Type in the United States. Technical Bulletin 46, Maine Agricultural Experiment Station, University of Maine. Eli, P. 1997. Raelinisk ako biotopy a ekosystm. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 103-108. Ellenberg, H. 1978. Vegetation Mitteleuropas mit den Alpen. Stuttgart, pp. 421-465. Gore, A.J.P. (ed.) 1983. Mires: Swamp, Bog, Fen and Moor. General Studies. Ecosystems of the World. Amsterdam, 4A: 440 p. Jankovsk, V. 1997. Poten vvoj raelini esk a Slovensk republiky a kryogenn jevy fakta a vahy. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 51-54. Lindsay, R. 1995. Bogs: The Ecology, Classification and Conservation of Ombrotrophic Mires. Scottish Natural Heritage, 120 p. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR. Slovensk socialistick republika. Bratislava: 168 p. + mapov prlohy. Mucina, L., Grabherr, G. & Wallnfer, S. 1993. Die Pflanzengesellschaften sterreichs. Wlder und Gebsche Teil III. Gustav Fischer Verlag Jena, 353 p. Neuhusl, R. 1972. Subkontinentale Hochmoore und ihre Vegetation. Studie SAV, Academia, Praha, 13: 121 p. Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk eskoslovenska. Studie SAV, 8: 1-123. Sofron, J. 1981. Pirozen smriny zpadnch a jihozpadnch ech. Studie SAV, Academia, Praha, 7: 128 p. Recenzent: RNDr. Rudolf olts, CSc. Raelinisk Slovenska 17 Klasifikcia a ekologick charakteristika slatinnch a prechodnch raelinsk na Slovensku Izabela Hberov Classification and ecological characteristics of fens and transitional mires in Slovakia Plant communities of fens and transitional mires represent very specific type of vegetation, which are a refuge for many arctic, boreal and threatened species. The database of peatland communities, containing more than 700 phytocenological releves was built up at the Institute of Botany of the Slovak Academy of Sciences, in co-operation with Dr. Valachovi and Mgr. Hjek. Indicator species, description and distribution of communities within Slovakia are presented in the paper, as well as the classification of eutrophic, mesotrophic and oligotrophic fens and transitional mires, as a preliminary result of the analysis of the database. Rastlinn spoloenstv prechodnch raelinsk a slatn predstavuj vo vegetcii Slovenska vemi pecifick skupinu, ktor je vznamnm refgiom mnohch arktic-kch a borelnych druhov. Zhrnutie poznatkov o sas-nom stave vskumu vybranch taxnov vych rastln, rastlinnch spoloenstiev a problmy ich ochrany posky-tuje Zbornk z vedeckej konferencie, ktor sa konala v doch 8. 9. 10. 9. 1997 na Orave (Baranec 1997). V n-vznosti na predchdzajci prspevok (Hberov 1997) sme na Botanickom stave SAV v Bratislave v spoluprci s RNDr. M. Valachoviom, CSc. a Mgr. M. Hjkom vybudovali zkladn databzu rastlinnch spoloenstiev raelinsk Slovenska (viac ako 700 fytocenologickch zpisov), ktor v sasnosti vyhodnocujeme. V prspevku predkladm zatia predben vsledky tejto syntzy. Nzvy rastlinnch taxnov s uveden poda prce Marholda & Hindka (1998). Rastlinn spoloenstv slatn a prechodnch raelinsk tvoria samostatn triedu Scheuchzerio-Caricetea fuscae R.Tx. 1937. Syntaxonomicky ich delme poda rozdiel-neho floristickho zloenia a obsahu ivn na tri rady: I. rad: Caricetalia davallianae Br.-Bl. 1949 eutrofn, na bzy bohat slatiny II. rad: Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordhagen 1936 mezotrofn slatiny III. rad: Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936 oligotrofn a mezotrofn prechodn raelinisk Scheuchzerio-Caricetea fuscae R.Tx. 1937 Indikan druhy: Agrostis canina, Carex flava, C. nigra, C. echinata, C. panicea, Cirsium palustre, Dactylorhiza majalis, Epilobium palustre, Eriophorum angustifolium, Equisetum palustre, Juncus articulatus, Menyanthes trifo-liata, Pedicularis palustris, Valeriana dioica, V. simplici-folia, Bryum pseudotriquetrum, Drepanocladus revolvens. S to prirodzen dvojetov spoloenstv nzkych ostrc a machov, hydro- a hygrofytov, ktor osduj zamokren stanovitia. Vplyvom neprstupu vzduchu a nzkej mikro-bilnej innosti podlieha nahromaden organick materil procesu raelinenia. Vznikaj tak loisk organickch se-dimentov organosoly (fen, kar, mos). Vyskytuj sa v plytkch jazerch, na okrajoch vodnch ndr, v mtvych ramench riek, ternnych zneninch, najm aluvilnych depresich, na ptiach svahov, v okol pramensk a vverov, osduj i minerotrofnejie okraje, priehlbiny a tne vlastnch vrchovsk od nin do vysoko-horskch polh, najastejie v montnnom stupni. I. rad: Caricetalia davallianae rastlinn spoloenstv slatn s vysokm obsahom uhliitanov 1. zvz: Caricion davallianae Klika 1934 Indikan druhy: Blysmus compressus, Carex davalliana, C. dioica, C. hostiana, C. lepidocarpa, Dactylorhiza in-carnata, D. maculata, Epipactis palustris, Hippochaete variegata, Eriophorum latifolium, Juncus alpinoarticu-latus, Parnassia palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus, Sesleria caerulea, Triglochin palustre, Tofieldia calycu-lata, Tomenthypnum nitens, Campylium stellatum, Palus-triella commutata, Hypnum filicinum, Fissidens adian-thoides. Dvojetov porasty nzkych ostrc, byln a machorastov s vysokou druhovou diverzitou, ktor sa vyskytuj na eutrofnch, ivinami a vpnikom dobre zsobovanch sta-novitiach s vysokou hladinou podzemnej vody, s neutrl-nou a zsaditou reakciou pH pdneho typu fen. Vyskytuj sa predovetkm v submontnnom a montn-nom stupni vntrokarpatskch kotln, ojedinele i v planr-nom stupni pannskej oblasti. Asocicia Eleocharitetum pauciflorae Ldi 1921 Nzke, floristicky chudobn spoloenstvo bahniky mlo-kvetej, ktor tvor inicilne tdium zvzu Caricion daval-lianae. Poschodie machorastov dosahuje vyiu pokryvnos ako byln. Osduje blzke okolie minerlnych prameov s trvalo prdiacou vodou s vysokm obsahom vpnika, ktor inkrustuje vo vode ponoren asti rastln. Indikuje tvorbu vpenatch tufov. Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Vek Fatra (H-berov & Fajmonov 1995), Turiec, Spi, Liptov, Orava, Poprad (Rybnek et al. 1984). Raelinisk Slovenska 18 Asocicia Carici flavae-Cratoneuretum (Kovcs et Fel-fldy 1958) Foltnov ex Hada 1983 Nzke, floristicky pestrejie ostricovo-machov spoloen-stv v okol reokrnnych prameov s recentnou tvorbou penovcov. Tvor spojovac lnok k spoloenstvm zvzu Cratoneurion commutati vo vych polohch Karpt. Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Strovsk vrchy (Fajmonov 1991), Chosk vrchy (Watzka 1997). Asocicia Schoenetum nigricantis Koch 1926 Dvojetov, vrazne husto trsov spoloenstvo ainy ernastej a hrdzavej s vysokou druhovou diverzitou. Vys-kytuje sa v okol minerlnych prameov s tvorbou tufov, vyaduje stabilne vysok hladinu vody v rovni macho-rastov. Rozrenie: Sovsk vrchy (Klika 1934), Turianska kotlina (Klika 1929), Vek Fatra (Klika 1929, Bosko-v 1974), Liptovsk kotlina, fragment (Ondrejov & Hriv-nk 1994), Popradsk kotlina (marda 1961). Asocicia Carici flavae-Eriophoretum latifolii So 1944 Dvojetov spoloenstvo ppernka irokolistho a ostri-ce ltej s vraznou diferenciciou bylinnho poschodia, v ktorom sa uplatuj niektor vyie byliny zvzu Calthi-on a Magnocaricion elatae. Rozrenie: Vchodoslovensk pahorkatina (Petrnov 1967, Ruikov 1971), Bukovsk vrchy (Hada et al. 1997). Asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae Pawlowski, Pawlowska, Zarzycky 1960 Nzke, dvojetov spoloenstvo ostrice ltej a valeriny celistvolistej s dobre vyvinutm poschodm machorastov. Svojm vskytom sa viae najm na svahov pramenisk so slabo kyslou a neutrlnou hodnotou pH vo flyovch oblastiach Zpadnch Karpt. Rozrenie: Biele Karpaty (Hjek 1998), Turzovsk vr-chovina (Hjek ined.), Kysuck vrchovina (Urbanov 1994; Urbanov & Kuderav 1996), Oravsk kotlina (H-jek ined.), Laboreck vrchovina (Hjek ined.), Bukovsk vrchy (Hada & Soldn 1989). Asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallia-nae Moravec 1966 Farebne pestr dvojetov spoloenstvo s najvyou dru-hovou diverzitou v rmci zvzu. Vyskytuje sa na svahovch prameniskch alebo svahovch a dolnch raelinnch lkach prevane v montnnom stupni vntrokarpatskch kotln. Moravec (1965) ju vylenil ako zpadokarpatsk geografick vikariant irie chpanej asocicie Caricetum davallianae Koch 1928, s diferencilnymi druhmi: Vale-riana simplicifolia, Cruciata glabra, Polygala amara subsp. brachyptera. Rozrenie: Mal Fatra (Cvachov & Urbanov 1980), Liptovsk kotlina (Sillinger 1933, Kontriov 1971, Ruikov 1980, 1986), Popradsk kotlina (Vicherek 1956, marda 1961, pnikov & Zaliberov 1982), Podtatransk brzda (Sillinger 1933), Nzke Tatry (Sil-linger 1933), Horndska kotlina (marda 1961), Spisk Magura (marda 1961), Slovensk raj (Pillerov 1969, Rosinsk 1970, uchov 1970), Horehronsk podolie (Pillerov 1969, Kovalkov 1971), Bystrick podolie (Kovalkov 1971). Asocicia Valeriano dioicae-Caricetum davallianae (Kuhn 1937) Moravec 1964 Spoloenstvo sa vyznauje pomerne vysokou druhovou diverzitou. Osduje plytie slatiny v okol svahovch pra-mensk a aluvilnych depresi s vysokou hladinou pod-zemnej vody, ekotopy so zvenm obsahom bzickch iontov. Rozrenie: Podunajsk nina (Boskov 1972), Borsk nina (marda 1951, Klika 1958, Boskov 1970), Sovsk skaly lokalita zanikla rozoranm lk (Klika 1934), Turianska kotlina (Klika 1934), Vek Fatra (Klika 1934, Cvachov et al. 1980, Hberov & Fajmo-nov 1985), ilinsk kotlina (Urbanov 1996), Liptovsk kotlina (marda 1961), Horndska kotlina (Vlek 1960, Mjovsk 1953), Pieniny (Vlek 1960), Spisk Magura (Vlek 1960, Ruikov 1991), ergov (Mjovsk 1953), Busov (Mjovsk 1953), Vchodoslovensk pahorkatina (Mjovsk 1953). Asocicia Seslerietum uliginosae (Palmgren 1916) So 1941 Dvojetov, trsov spoloenstvo ostrevky slatinnej s v-raznou prevahou pokryvnosti bylinnho poschodia a po-merne vysokou druhovou diverzitou. Rozrenie: Podunajsk nina lokalita zanikla abou slatiny (Kopeck 1960), Turianska kotlina (Klika 1934, Boskov 1974, Vek Fatra (Berntov & kovirov, ined.). Asocicia Juncetum subnodulosi Koch 1926 Dvojetov vysokobyov spoloenstvo, ktor osduje hlbok vrstvu slatinnej raeliny na pliocnnych traver-tnoch s vysokm obsahom uhliitanov a s neutrlnou pdnou reakciou. Rozrenie: Povask Inovec, fragment (Miieta & Zlin-sk 1991, Zlinsk 1994). II. rad: Caricetalia fuscae rastlinn spoloenstv slatn s nzkym obsahom uhliitanov 1. zvz: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Indikan druhy: Carex nigra (opt.), C. canescens, Car-damine pratensis, Juncus effusus, J. conglomeratus, J. filiformis, Viola palustris. Dvojetov nzke ostricovo-machov spoloenstv s nz-kou druhovou diverzitou. Vyskytuj sa na mezotrofnch plytkch raeliniskch (fen) alebo zamokrench hydro-morfnch pdach (anmr) v kolnnom a montnnom stupni. Raelinisk Slovenska 19 Asocicia Caricetum goodenowii Braun 1915 Dvojetov nzkobyov spoloenstvo ostrice iernej so strednou druhovou diverzitou a niou pokryvnosou kryptogamickej flry. Zarast blzke okolie svahovch pramensk, ploch depresie alvi, biotopy s vysokou, mierne kolsajcou hladinou podzemnej vody a strednou zsobou ivn. Rozrenie: Borsk nina (Boskov 1970, 1975; mar-da 1951), Oravsk kotlina (Vozrov 1981), Podbeskyd-sk vrchovina (Vozrov 1981), Liptovsk kotlina (Ru-ikov 1986), Podtatransk brzda (Vozrov 1981), Spisk Magura (Kantorov 1971), Popradsk kotlina (marda 1961), Horndska kotlina (marda 1961), Slo-vensk raj (uchov 1970, Pillerov 1969), Veporsk vrchy (Hrivnk 1997), Poana (Urban et al. 1995, H-berov et al. 1998), Horehronsk podolie (Pillerov 1969, Hberov 1971), Pohronsk Inovec (Zemanoviov 1965). Asocicia Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923 Dvojetov nzke, druhovo vemi chudobn spoloen-stvo sitiny niolistej s vysokou pokryvnosou raelin-nkov. Vznik ako inicilne raelinotvorn spoloenstvo na piesonato-hlinitch pdach. Vyskytuje sa v plykch okrajoch horskch jazier, na minerotrofnejch okrajoch vrchovsk s nzkou zsobou ivn a kyslou reakciou vody. Rozrenie: Oravsk Magura (Grebenikov et al. 1956), Horehronsk podolie (Hberov 1976), Veporsk vrchy (Hberov 1997), horsk kotliny Karpt (Rybnek et al. 1984). 2. zvz: Drepanocladion exannulati Krajina 1933 Indikan druhy: Salix herbacea, Calliergon sarmento-sum, Warnsdorfia exannulata. Sukcesne stagnujce machov alebo ostricovomachov spoloenstv s vemi nzkou druhovou diverzitou, ktor indikuj prv tdium zarastania a raelinenia blzkeho okolia vysokohorskch pramensk alebo plytkch okrajov jazierok v supramontnnom a subalpnskom stupni. Asocicia Drepanocladetum exannulati Krajina 1933 Nzke, jednoetov porasty s dominanciou Warnsdorfia exannulata, s vraznou prevahou machorastov a len ojedinelm zastpenm byln. Inicilne tdium raelino-tvornch spoloenstiev na siliktovch horninch. Vysky-tuje sa v okrajovch znach raelinsk, plies a pramensk s prdiacou vodou neutrlnej a slabo kyslej reakcie. Rozrenie: Tatry (Krajina 1933, Hada 1956). Asocicia Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae Krajina 1933 Nzke dvojetov spoloenstvo ostrice iernej, v ktorom je Warnsdorfia exannulata vraznou dominantou po-schodia machorastov. Vo svojom vvoji nadvzuje na fytocenzy predchdzajcej jednotky a vyskytuje sa na podobnch stanovitiach. Porasty reprezentuj na naom zem subarkticko-subalpnske typy raeliniskovej vege-tcie (Rybnek et al. 1984). Rozrenie: Tatry (Krajina 1933, Hada 1956, Komrkov 1964, Foltnov 1974). Asocicia Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada 1969 Dvojetov nzkobyov spoloenstvo s nzkou druho-vou diverzitou. Floristickm zloenm (Eriophorum vagi-natum) je blzke fytocenzam prechodnch raelinsk. Rozrenie: Tatry, Trojroh pleso (Hada et al. 1969, Ha-da 1969). III. rad: Scheuchzerietalia palustris rastlinn spolo-enstv prechodnch raelinsk Indikan druhy: Carex rostrata, Equisetum fluviatile, Naumburgia thyrsiflora, Peucedanum palustre, Sphag-num recurvum agg. Ostricovo-raelinnkov spoloenstv s pomerne nzkou druhovou diverzitou, ktor sa vyskytuj na oligotrofnch (ombrotrofnch) a mezotrofnch stanovitiach s mierne kyslou a kyslou reakciou a nzkou a strednou zsobou ivn v pdnom type kar (mos). Ich centrum rozrenia je v borelnej oblasti Eurpy, na Slovensku sa zachovali ako relikty postglacilneho vvoja vegetcie. Z botanickho hadiska patria k vemi hodnotnm a zrove i vemi vzcnym a silne ohrozenm spoloenstvm. 1. zvz: Eriophorion gracilis Preising in Oberd. 1957 Indikan druhy: Carex chordorrhiza, C. diandra, C. la-siocarpa, Comarum palustre, Eriophorum gracile, Meny-anthes trifoliata, Pedicularis palustris, Calliergon gigan-teum, Cinclidium stygium, Meesia triquetra. Ostricovomachov spoloenstv, ktor sa vyznauj vyso-kou hladinou podzemnej vody v priebehu celho vegeta-nho obdobia. Vyskytuj sa na mezotrofnch prechod-nch raeliniskch so slabo kyslou pdnou reakciou v submontnnom a montnnom stupni. Asocicia Caricetum lasiocarpae Osvald 1923 Dvojetov, druhovo chudobn spoloenstvo s vraznm zastpenm machorastov. Vyskytuje sa na okrajoch vrcho-vsk alebo v pobrenej zne mezo- a oligotrofnch jazier. Rozrenie: Podbeskydsk vrchovina (Hberov 1978), Oravsk kotlina (Rybnek et al. 1984), Tatransk podho-rie (Hberov 1978). Asocicia Agrostio caninae-Caricetum diandrae Paul et Lutz 1941 Dvojetov spoloenstvo s vrazne vyvinutm poscho-dm byln i machorastov a strednou druhovou diverzitou. Vyskytuje sa na plochch dolnch raeliniskch, eko-topoch s vysokou hladinou podzemnej i povrchovej vody (10 cm) mierne kyslej a kyslej reakcie pH, vemi asto s povlakmi hydroxidu elezitho. Raelinisk Slovenska 20 Rozrenie: Borsk nina (Klika 1958), Turianska kot-lina (Boskov 1974), Liptovsk kotlina (marda 1961), Popradsk kotlina (marda 1961), Spisk kotlina (mar-da 1961), Spisk Magura (Kantorov 1971), Hore-hronsk podolie (Hberov 1976), Oravsk kotlina (Rybnek et al. 1984), Koick kotlina (Berta 1960), Vchodoslovensk pahorkatina (Ruikov 1971). Asocicia Amblystegio scorpioidis-Caricetum chordo-rrhizae Osvald 1925 Nzke dvojetov, druhovo bohatie spoloenstvo polie-havej ostrice vbekatej s vyou pokryvnosou macho-rastov ako byln. Osduje ploch zneniny raelinsk so stlou hladinou podzemnej vody niekoko cm nad rov-ou kryptogamickej flry. Rozrenie: Podbeskydsk vrchovina (Hberov 1978), Popradsk kotlina (marda 1961, olts ined.). 2. zvz: Rhynchosporion albae Koch 1926 spoloen-stv vrchoviskovch priehlbn (lenkov) Indikan druhy: Carex tumidicarpa, C. chordorrhiza, C. limosa, Drosera rotundifolia, D. obovata, Hydroco-tyle vulgaris, Lycopodiella inundata, Oxycoccus palustris, Rhynchospora alba, Scheuchzeria palustris, Warnsdorfia fluitans, Gymnocolea inflata, Sphagnum cuspidatum, S. majus, S. tenellum. Nzke, dvojetov, floristicky chudobn spoloenstv s dominaciou achorovitch rastln, ktor vypaj plytk preliaeniny a okraje oligotrofnch a distrofnch rae-linsk (vrchovsk) montnneho stupa. V ich fyziognmii a vrazne uplatuj hydrofyty a hlavne submerzn raelin-nky. aiskom ich rozrenia s ocenick a kontinen-tlne vrchovisk severnej Eurpy, v strednej Eurpe sa vyskytuj ako reliktn fragmenty severskch fytocenz (Rybnek et al. 1984). Spoloenstvo s Lycopodiella inundata Vemi nzke, druhovo vemi chudobn spoloenstvo plavnca zaplavovanho, ktor tvor inicilne tdi zaras-tania obnaench spodnch vrstiev oligotrofnch raeli-nsk alebo piesonatch brehov oligotrofnch vodnch ndr. Rozrenie: Borsk nina fragment (Rybnek et al. 1984), Oravsk kotlina (Berntov & Majzlanov 1982). Asocicia Caricetum limosae Osvald 1923 (Kstn. et Flss. 1933) Krisai 1972 Nzke dvojetov porasty ostrice barinnej s dobre vyvi-nutm poschodm machorastov. Svojm vskytom sa viae na plytk preliaeniny (lenky) so stagnujcou a prehria-tou vodou alebo na okraje vrchovsk. Rozrenie: Borsk nina (marda 1951), Podbeskydsk vrchovina (Vozrov 1981, Boskov 1968, Hberov 1978, Rybnek et al. 1984), Oravsk Magura (Migra & olts 1998), Popradsk kotlina (marda 1961). Asocicia Sphagno subsecundi-Rhynchosporetum albae (Koch 1926) Rybnek 1984 Nzke, dvojetov porasty ostroploda bieleho zarastaj zneniny oligotrofnch a distrofnch vrchoviskovch komplexov. Ojedinele sa vyskytuj okolo plytkch vod-nch ndr a depresi so subhydrickmi piesonatmi pdami a so slabou vrstvou humusu. Rozrenie: Borsk nina (Boskov 1975, Rybnek 1970, Rybnek et al. 1984), Oravsk kotlina (Jurko & Pe-ciar 1959). Literatra Baranec, T. (ed.) 1997. Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, 110 p. Berntov, D. & Majzlanov E. 1982. Lycopodiella inundata (L.) Holub na Suchej Hore. Biolgia, Bratislava, 5: p. 529. Berta, J. 1960. Raelinisko v dol potoka Mook pri Koiciach. Biolgia, Bratislava, 15: 3-16. Boskov, E. 1968. Kvetena Oravskch borov. (Strun charakteristika vegetanch pomerov raelinsk hornej Oravy). Zbornk Oravskho mzea. Stredoslov. vydavatestvo, Bansk Bystrica, 1: 237-250. Boskov, E. 1970. Kvetena a rastlinn spoloenstv ttnej prrodnej rezervcie Abrod na Zhor. Prce a tdie s. ochrany prrody pri SPSOP, Bratislava, 2: 5-83. Boskov, E. 1972. Sasn stav a ochrana slatinnej vegetcie itnho ostrova. Prce a tdie s. ochrany prrody pri SPSOP, Bratislava, 4: 5-82. Boskov, E. 1974. Ochranrsky vskum moiarnych biocenz Turianskej kotliny. (Vegetan pomery vznanch lokalt). s. Ochrana Prrody, Bratislava, 14: 59-102. Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinnch lk na Zhorskej nine. s. Ochrana Prrody, Bratislava, 15: 173-273. Cvachov, A. & Urbanov V. 1980. Fytocenzy vlhkch stanov ttnej prrodnej rezervcii Rozsutec. Vlastivedn zbornk Povaia, Osveta Martin, 14: p. 267. Cvachov, A., kovirov, K. & Urbanov, V. 1980. Charakteristika niektorch bezlesnch rastlinnch spoloenstiev Gaderskej doliny a Blatnickej doliny. Vskumn prce z ochrany prrody, Bratislava, 3B: 201-240. Raelinisk Slovenska 21 Fajmonov, E. 1991. Ohrozen spoloenstv pramensk v Strovskch vrchoch. Biolgia, Bratislava, 46: 427-433. Foltnov, J. 1974. Rastlinn spoloenstv pramensk v TANAP-e a v Slovenskom raji. Rigorzna prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava, 60 p. Grebenikov, O., Michalko, J., Hlavek, A., Zahradnkov, K. & Brillov, D. 1956. Geobotanick a floristick nrt Kubnskej Hole. Biol. Pr., Bratislava, vyd. SAV, 2: 1-91. Hberov, I. 1976. Pflanzengesellschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Comen., Ser. Bot., Bratislava, 25: 67-126. Hberov, I. 1978. Rastlinn spoloenstv raelinnch lk Slovenska. Kand. diz. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Hberov, I. 1997. Klasifikcia rastlinnch spoloenstiev raelinsk. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, pp. 75-82. Hberov, I. 1997. Rastlinstvo funknho komplexu Obrubovanec. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana bio-diverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, pp. 148-156. Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31. Hada, E. 1956. Rostlinn spoleenstva Temnosmreinov doliny ve Vysokch Tatrch. Biol. Pr., Bratislava, 2: 5-78. Hada, E. (ed.) 1969. Die Pflanzengesellschaften des Tales "Dolina Siedmych prameov" in der Belauer Tatra. Vyd. SAV, Bratislava, 343 p. Hada, E., Jeek, V. & Bezina, P. 1969. Rostlinn spoleenstva Trojrohho plesa ve Vysokch Tatrch. Zb. Prc o TANAP, 11: 481-494. Hada, E. & Soldn, Z. 1989. Rostlinn spoleenstva prameni a horskch potok (v Bukovskch vrch na severozpadnm Slovensku. Preslia, Praha, 61: 343-353. Hada, E., Terray, J., Klescht, V. & Andresov, J. 1997. Some herbaceous plant communities from the Bukovsk vrchy hills in NE Slovakia. Thaiszia, J.Bot., Koice, 7: 191-220. Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sbornk Prodovdnho klubu v Uherskm Hraditi, PRINT Uhersk Hradit, 158 p. Hrivnk, R. 1997. Ohrozen druhy rastln raelinnch lk junej asti Veporskch vrchov. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava, SPU Nitra, pp. 55-61. Jurko, A. & Peciar V. 1959. Sprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta Fac. Rer. Natur. Univ. Comen., Ser. Bot., Bratislava, 10-12: 469-508. Kantorov, D. 1971. Vegetcia a rastlinn spoloenstv Osturnianskych jazier v Spiskej Magure. Dipl. prca. Depon. in: Environmentlna kninica PrF UK Bratislava. Klika, J. 1929. Pspvek ke geobotanickmu przkumu stednho Polab. Vstnk Krl. es. Spol. Nauk, T.II., 7. Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertin a jejich sukcesi. Rozpr. II. T. es. Akad., Praha, 44/8: 1-11. Klika, J. 1958. K fytocenologii raelinnch a slatinnch luk a spoleenstev na Zhorsk nin. Biol. Pr. SAV, Bratislava, 4: 1-34. Komrkov, V. 1964. Alpnsk vegetace Roh. Dipl. prca. Depon. in: PF KU, Praha. Kontriov, O. 1971. Prspevok k poznaniu niektorch lnych spoloenstiev na alviu Bieleho Vhu. Biolgia, Bratislava, 26: 549-556. Kopeck, K. 1960. Fytocenologick studie slatinnch luk v severovchodnch echch. Rozpr. s. Akad. Vd, Praha, 70/ 4: 1-6. Kovalkov, L. 1971. Lne spoloenstv alvia Hrona v Lopejskej a Banskobystrickej kotline. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Krajina, V. 1933. Die Pflanzengesellschaften des Mlynica-Tales in den Vysok Tatry (Hohe Tatra) II. Beih. Bot. Zbl. Dresden, Abt. 2, 51/1: 1-225. Mjovsk, J. 1953. Porasty s Carex davalliana na Vchodnom Slovensku. Ms. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Miieta, K. & Zlinsk, J. 1991. Juncus subnodulosus Schrank na Slovensku. Biolgia, Bratislava, 46: 405-411. Raelinisk Slovenska 22 Moravec, J. 1965. Zur Syntaxonomie der Carex davalliana Gesellschaften. Folia Geobot. Phytotax., Praha, 1: 3-25. Migra, V. & olts, R. 1998. Glacilny relikt Meesia triquetra (Bryophyta) na Kubnskej holi (Oravsk Magura). Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 48-50. Ondrejov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zaujmav mokradn lokality z okolia Liptovskej tiavnice. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 16: 99-101. Petrnov, H. 1967. Asocicia Carici flavae-Eriophoretum So 1944 na pramenitnch slatinch junho ptia Vihorlatu. Biolgia, Bratislava, 22: 508-518. Pillerov, A. 1969. Primula farinosa L. na Horehron. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Rosinsk, M. 1970. Vegetan pomery alvia Bielej vody. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Ruikov, H. 1971. Rastlinn spoloenstv lk a slatn v povod iernej vody (Vchodoslovensk nina). Biol. Pr. SAV, Bratislava, 17/7: 1-133. Ruikov, H. 1980. Spoloenstv zvzu Caricion davallianae Klika v Liptovskej kotline. Biolgia, Bratislava, 35: 275-284. Ruikov, H. 1986. Trvne porasty Liptovskej kotliny. Biologick prce, Bratislava, 32: 3-138. Ruikov, H. 1991. Rastlinn spoloenstv lk a pasienkov Zamaguria vznamn podklad pre krajinnoekologick hodnotenie zemia. Biolgia, Bratislava, 46: 839-849. Rybnek, K. 1970. Rhynchospora alba (L.) Vahl, its Distribution, Communities and Habitat Conditions in Czechoslovakia II. Folia Geobot. Phytotax., Praha, 5: 221-263. Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoloenstev raelini a mokadnch luk eskoslovenska. Studie SAV, Praha, 8: 1-123. Sillinger, P. 1933. Monografick studie o vegetaci Nzkych Tater. Praha, 139 p. marda, J. 1951: Rostlinn spoleenstva slovenskho Zho. Zvl. otisk as. Moravskoslez. Musea, Brno, 36 p. marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny I. Studie travinnch porost. Bratislava, 268 p. pnikov, A. & Zaliberov, M. 1982. Die Vegetation des Poprad- Flussgebietes (die Becken Popradsk kotlina und Lubovnianska kotlina). Vegetcia SSR, B5, Veda SAV, Bratislava, 302 p. uchov, H. 1970. Vlhkomiln a lne spoloenstv na alviu hornho Hnilca. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Urban, P., Hrivnk, R. & Kritn, A. 1995. Vegetcia a stavovce raelinnch lk genofondovej plochy liebky v PR Zadn Poana. Ochrana prrody 13: 81-96. Urbanov, V. 1994. Prspevok k botanickej charakteristike slatinnch spoloenstiev v Bystrickej doline na Kysuciach. Vlastivedn zbornk Povaia, Martin, 17: 71-74. Urbanov, V. 1996. Hrov lokalita so zvykami slatinnch spoloenstiev v ilinskej kotline. Vlastivedn zbornk Povaan, ilina, 18: 131-141. Urbanov, V. & Kuderav, Z. 1996. Hodnotenie biotickch zloiek ekologickej funknej jednotky rastlinstvo. In: IUCN, Ochrana prrody kysuckho reginu a spoluprca na jeho trvaloudratenom rozvoji. Nadcia IUCN, Bratislava, pp. 65-81. Vlek, B. 1960. Die ekologischen Bedingungen des Vorkommens von Caricetum davallianae in der Slowakei. Biolgia, Bratislava, 15: 481-497. Vicherek, J. 1956. Pspvek k poznn Podtatranskch lunch porost. Biolgia, Bratislava, 11: 345-349. Vozrov, M. 1981. Prspevok k poznaniu spoloenstiev na alviu Bielej Oravy a jej prtokov. Acta Rer. natur. Mus. nat. slov., Bratislava, 27: 27-66. Watzka, R. 1997. Vegetan pomery mokrad povodia potoka Sestr. Dipl. prca. Depon in PriF UK, Bratislava. Zemanoviov, M. 1965. Vegetan pomery alvia hornho a strednho toku rieky itavy. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Zlinsk, J. 1994. Das Juncetum subnodulosi W. Koch 1926 in der Slowakei. Phyton, (Horn, Austria), 33/2: 295-303. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Raelinisk Slovenska 23 Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi pstroji Michal Hjek Measurements of physical and chemical properties of mire waters using importable instruments. The main principles and problems concerning the measurement of physical and chemical properties of mire waters (pH, conductivity, redox-potential) using portable instruments are described. Using portable instruments in the field is not a difficult task and it can help a lot to determine the most important environmental factors that determine the creation of and changes to peatland vegetation. Pi dlouhodobm nebo srovnvacm monitoringu raelin-nch biotop je vhodn sledovat zkladn fyzikln-chemick vlastnosti vody. Penosn pstroje umouj mit pmo v ternu pH, konduktivitu a ppadn i redox potencil vody, tedy vlastnosti, kter odrej zkladn stanovitn podmnky, rozhodujc pro sloen vegetace na raeliniti. Tyto vlastnosti navc nelze zjiovat v ji chemicky konzervovan vod. Ve vod odleel je je-jich stanoven nutn uskutenit do 24 hodin pi uloen v chladnm prosted. Hodnota konduktivity (vodivosti) vody je pmo mrn mnostv ptomnch iont a ukazuje tedy na mru trofie, respektive na obsah minerlnch iont ve vod. U prame-nitnch vod, chudch duskem a fosforem, koreluje kon-duktivita zejmna s obsahem dvojmocnch bz (vpnku a hoku). Hodnota pH je zporn dekadick logaritmus koncentrace vodkovch iont. m je hodnota pH ni, tm je voda kyselej. Hodnota pH 6,5 7 nle neutrlnmu prosted, pH vy ne 7 ukazuje na bazick vody. Na raelinitch se s velmi nzkmi hodnotami pH setkvme tam, kde je vtina vody vzna v raelincch, kter vodu okyseluj. Vysok hodnoty pH naopak zaznamenvme v pramenit-nch strukch na minerln bohatm podlo (vpence, pnovce, vpnit jlovce a vpnit pskovce). Redox potencil ukazuje na pomr oxidanch a reduk-nch proces. Me napovdt mnoh o okyslien vody, me jej cirkulace a o probhajcch oxidan-reduknch pochodech. V nkterch typech raelini me hodnota redox potencilu korelovat s vkou hladiny vody (de Mars & Wassen 1999). 1. Srovnvn hodnot zskanch z rznch zdroj Men pH a konduktivity vody se v geobotanickm a ekologickm vzkumu pouv asi od poloviny tohoto stolet. Jeho prkopnkem byl Du Rietz (1949, 1954), nsledovn dalmi autory (nap. Gorham 1956, Gorham & Pearsall 1956, Malmer 1963, Rybnek 1974; dle viz Malmer 1986). Podrobnou metodickou a ekologickou stu-dii publikoval Sjrs (1952), kter rozdlil vegetaci rae-lini severnho vdska prv podle obsahu elektrolyt ve vod (zjitn pomoc konduktivity) a pH. Ve sv prci (Sjrs, l.c.) tak poukzal na vztah konduktivity a pH a na zmny jejich hodnot pi rzn teplot. Sjrsova prce je citovna v geobotanickch studich zamench na rae-linnou vegetaci dodnes. Citac prac, kter uvdj hod-noty pH a konduktivity vody, bychom nalezli destky i stovky. Srovnvn hodnot pH mezi jednotlivmi publi-kacemi nen problematick. Pi srovnvn hodnot kon-duktivity je vak nutn dvat dobr pozor na pouitou jednotku. Hodnoty konduktivity se uvdj v S/cm (mikrosiemens na centimetr), mS/cm (milisiemens na cen-timentr), mS/m (milisiemens na metr) nebo S/cm (mikro-siemens na centimetr). Pevod hodnot je snadn: 1000 S/cm = 1 mS/cm = 100 mS/m = 100 000 S/m Horm problmem vak je, e mnoz autoi pouitou jed-notku vbec neuvedou. V tom ppad je nutn posoudit, pro jakou jednotku jsou uveden hodnoty reln. Nejas-tji se konduktivita uvd v S/cm. U minerln chudch vod (raelinit, deov voda) se konduktivita pohybuje zpravidla v rozmez 0 100 (200) S/cm, u minerln sil-nch vod na vpencch, pnovcch nebo na vpnitm flyi v rozmez 300 1000 S/cm (slatinit). Hodnotu 1000 S/cm pekrauj podpovrchov minerln vody a vody siln zneitn (splaky, feklie), hodnotu 2000 S/cm hlubinn minerln vody a mosk voda. Dle je dleit povimnout si, k jak teplot jsou hodnoty konduktivity vztaeny. Nejastji jsou pepoteny na 20C nebo na 25C. Nkdy nejsou na jednotnou teplotu pepoteny vbec, m me vzniknout rzn velk chyba (viz st 4). Podobn problematick me bt i srovnvn hodnot redox potencilu. Ten se uvd v milivoltech (mV). Zde je dleit vdt (a u vlastnch men uvdt), vi jak referentn elektrod je redox potencil men. Tuto infor-maci by ml sdlit vrobce elektrody a pstroje. K pe-potn hodnot redox potencilu slou nsledujc tabul-ka, sestaven RNDr. J. Hanzalem (firma SNAIL Beroun): Tabulka 1: Pepotn hodnot redox potencilu, namench proti rznm typm referennch elektrod. Pepotat proti elektrod Zmeno proti vodkov nasycen argentochloridov 1 M argentochloridov nasycen kalomelov nasycen argentochloridov +197 0 -39 -44 1 M argentochloridov +236 +39 0 -5 nasycen kalomelov +241 +44 +5 0 Raelinisk Slovenska 24 Namme-li tedy proti referenn nasycen argentochlo-ridov elektrod uritou hodnotu redox potencilu a chce-me zjistit hodnotu redox potencilu menho proti vod-kov elektrod, piteme 197 mV. 2. Kalibrace pstroj Jednotliv vrobci nabzej celou klu penosnch ps-troj. Nejastji se jedn o pH-metry, nezdka kombi-novan s redox metry. Konduktometry se vtinou vyr-bj samostatn nebo nkdy kombinovan s pH metry. Kombinovan pstroje na spolen men pH, konduk-tivity i redox potencilu jsou vzcn. Nkdy maj pstroje vestavnou automatickou teplotn kompenzaci (viz st 4). Pi koupi pstroje nebo pi prvnm pouit zddnho pstroje je eln zjistit jeho rozsah. V ternu se meme setkat s rozsahem pH 3 10 a s rozsahem konduktivity 0 2000 (viz st 1). Pro men redox potencilu posta klasick rozsah -2000 mV +2000 mV pro vechny typy referennch elektrod. Ped menm v ternu provedeme kalibraci pstroj po-moc pufr. Postup kalibrace se u jednotlivch typ pstroj li. Vdy je mon kalibrovat pH-metr na neutrln bod (pH 7) a vtinou je mon nastavit na pstroji i tzv. strmost, a to pomoc druhho pufru. Bude-me-li mit vody kysel, doporuuje se pout pufr 4. Budeme-li mit vody bazick, pak nastavujeme strmost pomoc pufru 10. Podrobn postup pi kalibraci zjistme u vrobce pstroje. Vlastn zkuenost snadno zjistme, vydr-li kalibrace del dobu, nebo je-li nutn provdt pi vcedennch mench kalibraci kad den nebo dokonce ped kadm menm. Tato vlastnost pH-metru je ovlivnna parametry elektrody a zjistme ji snadno tm, e obas pekontrolujeme kalibraci pomoc pufr. Ji hotov (naedn) pufry uchovvme v chladnice. Kon-duktometry kalibrujeme pomoc standardnho roztoku KCl o znm konduktivit pi 20C. Ten bv dodvn vrobci konduktometr. Redox metry je rovn mon kalibrovat pomoc roztoku o znmm redoxpotencilu (redox-pufr), ale je zde mon dosti velk odchylka od uveden hodnoty. Kalibrace konduktomentr a redox met-r bv stl a je ji poteba opakovat jen pi zmn elektrody. Nkter typy konduktometr s vestavnou (ne-vmnnou) elektrodou proto nelze kalibrovat vbec. 3. Vlastn men Men pH, konduktivity a redoxpotencilu vody v raeli-nitn vod meme provdt: a) jednorzov na vce lokalitch. Jednorzov namen hodnoty nm slou k tomu, aby-chom srovnali, jak se li pH a obsah minerl ve vod mezi jednotlivmi lokalitami v danm zem a zdali tyto rozdly uruj sloen vegetace. Mme-li v zem oblasti s diametrln odlinm geologickm podlom co do ob-sahu minerlnch iont a propustnosti (nap. uly a vpen-ce; nevpnit pskovce a vpnit jlovce apod.), lze oe-kvat znan rozdly v namench veliinch, zejmna v konduktivit. Je-li podlo v celm sledovanm zem chud a na mokadech se vyvjej pevn spoleenstva s raelinkem, pak lze oekvat rozdly zejmna v pH, kte-r bude klesat s rostoucm organickm podlem v pd a s dominanc raelink. Aby srovnn na jednorzov mench lokalitch bylo zateno co nejmen chybou, je nutn provst vechna men v rozmez nkolika mlo hodin a dn se stabilnm poasm. Je-li to mon, mme vodu v pramenitnch strukch a vodu nepokleslou hlu-boko pod pdn povrch. Tyto vody vykazuj nejmen kolsn hodnot pH a konduktivity bhem roku. b) opakovan na vce lokalitch. Tento postup eliminuje vechny rozdly mezi lokalitami zpsoben momentlnmi klimatickmi podmnkami (su-cho, detiv poas apod.), nhodnmi udlostmi (splaven ivin) a navc me odhalit rozdln prbh hodnot bhem roku a tm napovdt mnoh o vodnm reimu lokality, me ovlivnn srkovou vodou, propustnosti pdnho horizontu apod. c) opakovan na stejn lokalit. Tento postup meme pout, pokud chceme sledovat, nedochz-li nap. u ombrotrofnch nebo oligotrofnch ra-elini k nedoucmu obohacovn o iviny nebo mine-rln ionty, nap. po manamentovm zsahu nebo po zmnch v okol. Kontroln men na srovnateln nena-ruen lokalit jsou vak douc. Pokud nen voda na raeliniti pirozen otevena, pak je nezbytn zskat ji k men mechanickm zpsobem. Toho lze doclit napklad zatluenm perforovan plastov trubky do raelinnho horizontu nebo vykopnm mlkho profilu. Tyto dva postupy jsou vhodn u lokalit, kde vodu odebrme opakovan v asovch intervalech. Po zatlue-n trubky nebo vykopan sondy chvli pokme, a se voda odkal. Pi dal nvtve zkontrolujeme, jestli nedolo k napadn neistot nebo mrtvolek ivoich do sondy, vhodn je vodu vyerpat a nechat znovu natci, pop. na-men hodnoty srovnat s hodnotami zjitnmi v okol. Rychl a inn prostedek, jak zskat dostaten mno-stv vody k men, je vymakn mech (pop. koen nebo polorozloen raeliny) do zkumavky i kdinky. Avak v ppad, e k tomu pouijeme ruku, me dojt k vraznj zmn hodnoty pH, u oligotrofnch vod dokonce i ke zmn konduktivity. 4. Korekce namench dat Z dvodu vztah mezi pH, konduktivitou a redox poten-cilem vody je nezbytn mit vechny ti veliiny (a na-vc teplotu) v jednom mst. U siln kyselch vod mohou toti konduktivitu ovlivovat i vodkov ionty. Abychom zskali konduktivitu, kter odpovd obsahu ivin bez ohledu na kyselost, musme proto provst substrakci (odeten) konduktivity zpsoben H+ ionty. Vzorec, kte-rm spoteme hodnotu konduktivity zpsoben H+ ionty pomoc zjitnho pH, uvd ve sv prci Sjrs (1952). Uvd i tabulku, podle n je mon pslunou hodnotu zjistit i bez znalosti vzorce (tab. 2). Raelinisk Slovenska 25 Tabulka 2: Hodnoty konduktivity zpsoben vodkovmi ionty pi rznm stupni pH (pevzato z prce Sjrs 1952). V hornm dku jsou uvedeny hodnoty pH, pod nimi ve spodnm dku pslun hodnoty konduktivity zpsoben H+ ionty v S/cm. pH 3,5 3,6 3,7 3,8 3,9 4,0 4,1 4,2 4,3 4,4 4,5 4,6 4,7 4,8 4,9 5,0 5,1 5,2 5,3 5,4 5,5 kon. 103,0 81,6 64,8 51,5 40,8 32,5 25,8 20,5 16,3 12,9 10,3 8,2 6,5 5,2 4,1 3,3 2,6 2,1 1,6 1,3 1,0 Namme-li tedy napklad ve vod o pH 4,2 kondutivitu 50 S/cm, pak z hodnoty 50 S/cm je nutn odest 20,5 S/cm, co je konduktivita zpsoben vodkovmi ionty. Zskme hodnotu 29,5 S/cm, kter ji odpovd obsahu ivin ve vod. Nutno upozornit, e u velmi oligotrofnch a pitom kyselch vod je substrakce vodkovch iont ji dosti nespolehliv, co je zpsobeno velkmi rozdly v konduktivit, kter vyvol ji zmna pH o pouhou desetinu stupn (viz tab. 2). Pi substrakci se tedy meme dostat a k zpornm hodnotm konduktivity. Z graf uvedench ve Sjrsov prci (Sjrs 1952: obr. 4, 5) vy-plv, e tento stav me nastat u vod nap. s konduk-tivitou ni ne 20 S/cm a zrove s pH nim ne 4; s konduktivitou ni ne 40 S/cm a zrove s pH nim ne 3,5 nebo u vod s konduktivitou ni ne 5 S/cm a zrove s pH nim ne 4,5. Pro spolehliv men vlastnost takovch siln oligotrofnch a zrove kyselch vod je ji nutn daleko vy pesnost men ne jakou mohou poskytnout ternn penosn pstroje. Velmi dleit jsou teplotn korekce namench dat. Vtina pH-metr m zabudovanou automatickou teplotn kompenzaci namench hodnot. Pi rozmez teplot a hod-not pH vody, kterou mme v ternu, vak nejsou rozdly v hodnot pH zpsoben teplotou pli velk. Vt roz-dly mohou nastat pi men konduktivity, a to zejmna u vod s vym obsahem minerlnch iont, kde jsou jej hodnoty vysok. Sjrs (1952) uvd vzorec, pomoc nj lze pomoc znm teploty pepotat namenou kon-duktivitu na konduktivitu pi standardn teplot (20 C): konduktivita pi 20oC = = namen konduktivita x 1.02 20 - namen teplota Jinmi slovy eeno, pi rozdlu 1C se konduktivita p-mo mrn mn o 2 %. Namme-li napklad konduk-tivitu 100 S/cm pi 10C, pak hodnota konduktivity pi 20C je 122 S/cm. Je zde vak nutn potat s monost urit odchylky. Konduktivita roste s teplotou podle toho, jak ionty jsou ve vod obsaeny a 2 % na 1 C je spe prmrnou hodnotou. Pro geobotanick poteby je vak ppadn chyba zanedbateln. Znme-li ji hodnotu konduktivity pi 20C, meme provst jet jednoduchou pravu hodnoty pH. Du Rietz (sec. Sjrs 1952) uvd, e men pH vody v ternu je zateno uritou chybou, kter vyplv z rozdln mocnos-ti iont obsaench v men vod a v kalibranm pufru. Sjrs (l.c.) proto doporuuje nsledujc korekci: a) u vod s konduktivitou vy ne 350 S/cm/20 C pist k namenmu pH + 0,1 stupn b) u vod s konduktivitou v rozmez 20 350 S/cm/20 C pist k pH + 0,2 stupn c) u vod s konduktivitou ni ne 20 S/cm/20 C pi-st k pH + 0,3 stupn. Zvr Men fyzikln-chemickch vlastnost vody penosnmi pstroji pmo v ternu je nenron metoda, kter pome zjistit klov faktory prosted, kter podmiuj utven a zmny raelinn vegetace. Je-li proto k dispo-zici penosn konduktometr, pH-metr nebo redoxmetr, je jist koda jej nevyut. Podkovn Pspvek byl vypracovn za podpory GAR (grant . 206/99/1240) a Vzkumnho zmru MMT . J07/98: 143100010. Raelinisk Slovenska 26 Literatura de Mars, H. & Wassen, M.J. 1999. Redox potentials in relation to water levels in different mire types in the Netherlands and Poland. Plant Ecology, 140/1: 41-51. Du Rietz 1949. Huvudenheter och huvudgrnser i svensk myrvegetation. Sven. Bot. Tidskr., 43: 274-309. Du Rietz 1954. Die Mineralbodenwasserzeigergrenze als Grundlage einer natrlichen Zweigliederung der nord- und mitteleuropischen Moore. Vegetatio, 5-6: 571-585. Gorham, E. 1956. The ionic composition of some bog and fen waters in the English Lake District. J. Ecol., 44: 142-152. Gorham, E. & Pearsall, W.H. 1956. Acidity, specific conductivity and calcium content of some bog and fen waters in Northern Britain. J. Ecol., 44: 129-141. Malmer, N. 1963. Studies on mire vegetation in the archaean area of southwestern Gtaland (south Sweden) III. On the relation between specific conductivity and concentarion of ions in the mire water. Bot. Not., 116: 249-256. Malmer, N. 1986. Vegetational gradients in relation to environmental conditions in northwestern European mires. Can. J. Bot., 64: 375-383. Rybnek, K. 1974. Die Vegetation der Moore im sdlichen Teil der Bhmisch-Mhrischen Hhe. Vegetace SSR, A6: 1-243. Sjrs, H. 1952. On the relation between vegetation and electrolytes in north Swedish mire waters. Oikos, 2: 241-258. Recenzent: RNDr. Kamil Rybnek, CSc. Raelinisk Slovenska 27 Reprodukn a populan biolgia ohrozench raeliniskovch druhov z ead Empetraceae, Ericaceae a Vacciniaceae Tibor Baranec, ubica uriov, Pavol Eli ml. Reproduction and population biology of threatened peatland species from the families Empetraceae, Ericaceae and Vacciniaceae A study of the reproduction biology and population biology of 6 peat bog shrub species from the families Empetraceae, Ericaceae and Vacciniaceae using methods of embryology and population biology is presented. All analysed species (Empetrum nigrum, Andromeda polifolia, Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palustris and Oxycoccus microcarpus) grow in their natural habitat in the northern part of Slovakia the Orava region and the Tatra Mountains. Besides the main vegetative reproduction of these species, they also produced normally developed seeds. However, the number of viable seeds per fruit was reduced and very varied. It was 15 27.5 % in Andromeda polifolia, 58.4 98.8 % in Ledum palustre, 50 70 % in Vaccinium uliginosum, 25 50 % in Oxycoccus palustris and 5 15 % in Oxycoccus microcarpus. The germination rate of studied species was variable (4 51 % depending on species). The generative potential of Vaccinium uliginosum (73 %) and Empetrum nigrum (32 %) populations and some fruits features (number of seeds per fruit, weight of fruits) was estimated. Population size, population density, spatial size and size structure (V. uliginosum) and sex ratio (E. nigrum) were studied on transects and permanent plots. The population density of the V. uliginosum population was 0.768 individuals/m2, size structure was asymmetric, individuals of the size class 46 60 cm predominated. K najvzcnejm, ale zrove najohrozenejm biotopom Slovenska patria vrchovisk. Vyskytuj sa vo forme maloplonch zem v humdnych oblastiach ttu, pre-vane na severnej Orave a v Tatrch. K najvnejm faktorom ohrozujcim existenciu tchto stanov patr ich poloha v kultrnej krajine, v blzkosti ponohospo-drskych a lesnch fytocenz. Hoci vrchovisk patria medzi dynamick biotopy, ktor sa stle vyvjaj, ne-ustly tlak vyvolan vplyvom okolitej intenzvnej hospodrskej innosti, ktor najastejie zasahuje do naj-citlivejieho lnku normlneho fungovania vrchovsk, ktorou je vodn reim, vyvolva naruenie ich norml-neho vvoja. Vrchovisk s tvoren pecifickmi spo-loenstvami rastln dokonale prispsobench extrmnym podmienkam. Jednm z takchto prispsoben vzniknu-tch poas evolcie patr i schopnos vegetatvneho roz-mnoovania rastln, ktor umouje preitie druhu aj v podmienkach, ktor s pre generatvnu reprodukciu nepriazniv. Z hadiska monch vekch, alebo nhlych zmien prostredia je vak generatvna reprodukcia pre vvoj druhu nevyhnutn. Nakoko medzi dominantn druhy raelinsk patria zstupcovia ead Empetraceae (Empetrum nigrum L.), Ericaceae (Andromeda polifolia L., Ledum palustre L.) a Vacciniaceae (Oxycoccus palus-tris Pers., Oxycoccus microcaprus Turcz. in Rupr. a Vac-cinium uliginosum L), ktor sa dostali do zoznamu ohrozench druhov, rozhodli sme sa analyzova vybran populcie tchto druhov metdami cytoembryolgie a po-pulanej biolgie a zskan poznatky uplatni v ich aktv-nej ochrane a zchrane. Materil a metodika Experimentlny materil v rozhodujcich fenofzach sme v rokoch 1993 98 odoberali z lokalt, ktor s sasou Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava Nrodn pr-rodn rezervcia (NPR) Klin, Prrodn rezervcia (PR) Rudn a prleitostne (v niektorch fenofzach) z NPR Sosnina, PR Oravsk pla, PR Mtansk pla a z lokalt, ktor s sasou TANAPu NPR Medzi Bormi a NPR trbsk pleso. Pri zisovan reproduknej schopnosti sledovanch dru-hov sme pouili niekoko experimentlnych metd, bene pouvanch pri tdiu danej problematiky. Priebeh jed-notlivch tdi reproduknho procesu sme sa rozhodli objasni na mikroskopickej rovni klasickou parafnovou metdou pouvanou pri cytoembryologickch analzach (Pazourkov 1986, Erdelsk 1986). almi pouitmi metdami, doplujcimi niektor reprodukn charakte-ristiky, bolo zisovanie ivotaschopnosti peu (Ostro-luck & Krio 1989), zisovanie potu vyvjajcich sa plodov a semien, hmotnosti plodov, zisovanie potu se-mien v plodoch a zisovanie klivosti semien v labora-trnych podmienkach. Poet semien sa zisoval z prie-mernej vzorky 50 (Ericaceae) a 100 (Empetraceae, Vacciniaceae) plodov a klivos sa zisovala z priemer-nej vzorky 100 semien. Priemern poet kvetov v skvet sa zisoval z 50 skvet vybratch z 10 polykormnov. Priemern poet plodov v splod sa zisoval rovnako ako predchdzajci parameter. Pre populcie E. nigrum a V. uliginosum bol zo zistench dajov vypotan re-produkn potencil (GRP), ako percentulne vyjadrenie pomeru vytvorench generatvnych diaspr k reproduk-nm orgnom (P/K x 100 %). Zisten daje boli spraco-van programom Excel 7.0. Na zskavanie dajov o populanej biolgii druhov Em-petrum nigrum a Vaccinium uliginosum sme pouili dva navzjom kolm transekty A a B. Pri druhu E. nigrum bola vekos transektu A 93 x 3 m a B 273 x 3 m, pre druh V. uliginosum boli rozmery transektov A 560 x 1 m, B 364 x 1m. Zaznamenvala sa vekos populcie, husto-ta populcie, vekostn truktra (V. uliginosum), pomer pohlav v populcii (E. nigrum) a priestorov truktra. Na vyhodnotenie priestorovej truktry bola pouit ditann metda, pri ktorej sa priestorov truktra R po-tala poda disperznho indexu Clarca & Evansa (Eli Raelinisk Slovenska 28 1986) na zklade dajov o vzdialenosti medzi najblimi jedincami. R = ra/E(r) R priestorov truktra ra priemern nameran vzdialenos medzi najblimi susedmi (ra/n) E(r) priemern oakvan vzdialenos najblich suse-dov pri predpokladanom nhodnom rozmiestnen E(r) = 1/2p1/2 p hustota populcie vyjadren ako poet jedincov na jednotku plochy Vsledky Na zklade naich niekokoronch (1993 1998) pozoro-van reproduknej schopnosti raeliniskovch zstupcov ead Empetraceae, Ericaceae a Vacciniaceae meme kontatova, e prevldajcim spsobom reprodukcie vetkch sledovanch druhov je vegetatvny spsob rozmnoovania, ktor sa uskutouje zakoreovanm nie-kokoronch ramt a polykormnov. Dominantn sp-sob vegetatvnej reprodukcie u zstupcov eade Erica-ceae a Vacciniaceae na raeliniskch, ako aj vresoviskch pozorovali aj Vander Kloet & Hill (1994), Jacquemart (1996) a in. Na sledovanch lokalitch sme pozorovali, e jedinci vzniknut generatvnou cestou s vemi zried-kav, preto sme sa zamerali viac na objasnenie tohto spsobu reprodukcie, ktor je pre existenciu a vvin kadho druhu aspo v istch podmienkach nevyhnutn. Podrobnejm tdiom generatvnej reprodukcie na mi-kroskopickej, ako aj na makroskopickej rovni sme zskali poznatky ktor ukazuj, e vina sledovanch druhov, predovetkm zstupcovia ead Empetraceae (E. nigrum) a Vacciniaceae (V. uliginosum a O. palus-tris), okrem O. microcarpus, vytvraj kadorone dosta-ton mnostvo generatvnych diaspr (plodov a semien). Pri O. microcarpus sme pozorovali, e napriek kado-ronmu bohatmu kvitnutiu je produkcia plodov nepa-trn. Produkcia generatvnych diaspr u zstupcov eade Ericaceae (L. palustre a A. polifolia), predovetkm u A. po-lifolia, bola v priebehu sledovanho obdobia v zvislosti od lokality variabilnejia. Napriek tomu, e vyie uve-den poznatky dokazuj, e vetky sledovan druhy s schopn vytvra urit mnostvo generatvnych diaspr, zistili sme, e tento spsob reprodukcie je potlaen predovetkm v dsledku nevyhovujcich podmienok pre poiaton etapy vvinu jedinca vzniknutho genera-tvnou cestou. Prvou prekkou vyklenia semien je nedostatok vhodnch miest na klenie. Poiaton vvin semenikov je u vetkch skmanch druhov vemi pomal. alou prekkou vo vvine jedinca vzniknu-tho generatvnou cestou v krkovitch spoloenstvch raelinsk je hust zpoj dospelch jedincov, ktor vzni-kol v dsledku vegetatvneho rozmnoovania dominan-tnch chamefytov tchto spoloenstiev, v ktorom maj semeniky vemi mal konkurenn schopnos. Nevy-hovujcimi miestami pre klenie sa stvaj aj tie asti raelinsk, ktor s zmenami vodnho reimu natoko naruen, e dochdza k zmenm v zloen pvodnch spoloenstiev, alebo nstupu inch typov spoloenstiev. Tieto zmeny s najastejie vsledkom postupnej suk-cesie suchomilnejch rastln s vyou konkurennou schopnosou (nletov anemochrne dreviny Betula sp., Salix sp., Pinus sp., Populus tremula). V nepo-slednom rade je reprodukn schopnos sledovanch druhov z ead Ericaceae a Vacciniaceae, ako aj inch druhov rastln v tchto reginoch silne naruen v d-sledku rznych negatvnych antropickch vplyvov (imisie, kysl dade a pod.). Negatvne psobenie antropickch vplyvov v sinnosti s nepriaznivmi klimatickmi a mi-kroklimatickmi podmienkami (inverzn podmienky, ne-vhodn mikroklma a pod.) sa odra aj na zhorujcom sa zdravotnom stave, ktor sme v sledovanom obdob zaznamenali u vetkch pozorovanch druhov, o na zklade svojich pozorovan uvdza aj Kocianov (1995). tdium generatvnej reprodukcie na mikroskopickej rovni Podrobnejm tdiom jednotlivch fz generatvneho re-produknho procesu raeliniskovch zstupcov eade Ericaceae a Vacciniaceae na makroskopickej ako aj mikroskopickej rovni sme zistili, e priebeh jednotlivch vvinovch tdi je v zkladnch rtch zhodn, roz-diely s predovetkm v nstupe a dke trvania jedno-tlivch fz a tie v kvantitatvnych ukazovateoch kvetnej biolgie (poet zaloench kvetov, poet zaloench vajok, mnostvo vyvjajcich sa plodov a semien a pod.). asov rozdiel v nstupe jednotlivch fenofz na sle-dovanch raeliniskch v oravskej a tatranskej oblasti predstavuje na zklade naich pozorovan 2 3 tdov oneskorenie v tatranskej oblasti v porovnan s oravskou oblasou. Na zklade pozorovan jednotlivch tdi ge-neratvneho reproduknho procesu meme kontatova, e zakladanie a diferencicia reproduknch orgnov sa uskutouje v priebehu dvoch vegetanch obdob, preto na tieto procesy maj vplyv klimatick podmienky v roku, kedy sa zakladaj generatvne piky a zotrvvaj v obdob dormancie, ako aj v roku, ke dochdza ku kvitnutiu, oplodneniu a vvinu generatvnych diaspr (plodov a semien). Generatvne piky sledovanch dru-hov sa zakladaj v akropetlnom poriadku na apiklnom konci jednoronch vhonkov v priebehu mja a jna. V priebehu leta a jesene dochdza v generatvnych p-ikoch k zakladaniu a diferencicii reproduknch org-nov. Mikroskopickou analzou generatvnych pikov odobratch v letnom obdob sme zistili, e v uritom asovom predstihu sa zanaj zaklada tyinky. V strede ich penc sa do skonenia vegetanho obdobia z primr-neho archespru diferencuje sporognne pletivo obklope-n jednou vrstvou tapeta. V tomto tdiu zostva sam gametofyt v prezimujcich dormantnch pikoch. V api-klnej asti penc sa u druhov, ktor maj charakte-ristick vrastky penc (vetky okrem L. palustre), na jese zaklad meristematick hrbolek, avak k diferen-cicii vrastkov dochdza a v jarnom obdob. Na zklade naich pozorovan meme kontatova, e u vetkch sledovanch druhov sa diferencicia samiie-ho gametofytu v rznej miere oneskoruje v porovnan s diferenciciou samieho gametofytu (najvraznejie u L. pa-Raelinisk Slovenska 29 lustre), teda vetky sledovan druhy s protandrick. Sami gametofyt je v generatvnych pikoch pred pre-chodom rastln do zimnej dormancie reprezentovan vajkami, v ktorch je prtomn spravidla jedna arche-sprov bunka. Kadorone sme u na jese pozorovali zasychanie pikov v zaloench skvetiach, najm v api-klnej asti skvet u vetkch sledovanch druhov. Na-zdvame sa, e k tomuto javu dochdza vplyvom suchho a horceho leta a jesene. Okrem pokodenia kvetnch pikov v skvet sme pozorovali aj rzne formy poko-denie kvetov, skvet ako aj celch rastln vplyvom mra-zu a sucha. alia diferencicia generatvnych orgnov pokrauje skoro na jar, v alom vegetanom obdob. Najskorm nstupom do obdobia vegetcie a zrove najkratm vegetanm obdobm sa zo skmanch druhov vyznauje Andromeda polifolia, naopak, najdlhm vegetanm ob-dobm Oxycoccus palustris. Zretene zven piky Andromeda polifolia sme na oravskch raeliniskch zaznamenali u v marci, kedy sa v peniciach zanaj diferencova mikrosporocyty. Pozorovali sme, e u rae-liniskovch zstupcov eade Vacciniaceae sa vvin a diferencicia samieho i samiieho gametofytu onesko-ruje pribline o 2 3 tdne v porovnan so zstupcami eade Ericaceae. U vetkch sledovanch raelinisko-vch druhov sme pozorovali spravidla normlny priebeh mikrosporogenzy, s vnimkou Oxycoccus microcarpus, u ktorho sa vyskytli poruchy pri tvorbe peu u neskorie kvitncich jedincov. Zistili sme, e mikrosporogenza u skmanch druhov sa uskutouje simultnnym spso-bom, o potvrdzuj aj pozorovania inch autorov (Stush-noff & Palser 1969 a in). V prpade priaznivch klimatic-kch podmienok sme priebeh mikrosporogenzy u Ledum palustre pozorovali u v jesennom obdob. V priebehu mikrosporogenzy sme pozorovali urit asynchrnnos vo vvine peovch zn, kedy sme v jednej penici sasne pozorovali ete nedeliace sa mikrosporocyty ako aj tetrdy mikrospr a peov zrn. Tento jav pozorovali aj Ostroluck & Krio (1989) u druhov rodu Quercus. Vzniknut peov zrn s dvojbunkov, trikolportne a zostvaj spojen v tetrdach, ktor maj najastejie tetraedrick tvar. K vypadvaniu peovch zn dochdza cez otvory v apiklnej, morfologicky bazlnej asti penc (u L. palustre), alebo cez dut vrastky penc (u A. poli-folia, V. uliginosum, O. palustris a O. microcarpus). Pri zisovan potu peovch tetrd na penicu v roku 1998 sa nm poet peovch tetrd v penici u A. poli-folia nepodarilo zisti, kee vina peovch zn bola u vypadnut. U ostatnch sledovanch druhov sme zis-tili nasledovn priemern poet peovch tetrd v jednej penici: u L. palustre 850, u V. uliginosum 650, u O. pa-lustris 950 a u O. microcarpus 550. Pri zisovan vitality peu sme najlepiu klivos peovch tetrd 82,06 % zistili u L. palustre na agare s 15 % sacharzou. Zistili sme, e najvhodnej podiel sacharzy v agare je pre sk-man druhy 10 %, kedy vsledky klivosti boli najvyrov-nanejie. Dobr klivos peovch tetrd bola dosiahnut aj na agare s 15 % sacharzou, avak klivos jedno-tlivch peovch zn z tetrdy bola menej vyrovnan. Pri 10 % koncentrcii sacharzy bola klivos peovch tetrd A. polifolia 53 %, L. palustre 71,94 %, V. uligino-sum 44,83 %, O. palustris 78,13 % a O. microcarpus 10,74 %. Rovnako aj priemern dky peovch vrecok boli na agare s 10 % a 15 % sacharzou pribline rov-nak. Vajka vetkch sledovanch druhov sa vyvjaj ako anatropn, tenuinuceltne a unitegmick. Priemern poet vajok vyvjajcich sa pri jednotlivch druhoch je uveden v tabuke 1. Samotn vvin samiieho gameto-fytu pokrauje skoro na jar diferenciciou megasporocytu a nslednou megasporogenzou. Vsledkom megasporo-genzy u vetkch sledovanch druhov je linerna tetrda megaspr, z ktorch zostva funkn iba chalazlna me-gaspra. Zistili sme, e vyie uveden procesy na oravskch raeliniskch prebiehaj v priebehu aprla, v zvislosti od druhu a lokality. Pozorovali sme, e zrodon mieok vetkch sledovanch druhov sa vyvja poda typu Polygonum, o je v slade s poznatkami predchdzajcich autorov u prbuznch druhov obidvoch ead (Palser 1961, Stushnoff & Palser 1969, Poddubna-ja-Arnoldi 1982 a in). Pozorovali sme, e poas mega-gametogenzy sa uskutouje diferencicia endotelu, ktor v konenom tdiu vvinu obklopuje iba chalazlnu as zrodonho mieka. Zrel zrodon mieky sledovanch raeliniskovch dru-hov boli zke, rozren iba v mikropylrnej oblasti (najvraznejie u A. polifolia). Osemjadrov zrel zro-don mieok bol tvoren vajcovm apartom 2 syner-gidami s oosfrou, 3 antipdami, ktor degeneruj ete pred oplodnenm a 2 polrnymi jadrami, ktor splvaj a poas oplodnenia a s lokalizovan na zaiatku rozrenia mikropylrnej oblasti zrodonho mieka. Integument vajok je tvoren pokokou, strednou vrstvou a endo-telom, priom najten integument sme zaznamenali u L. pa-lustre (tvorvrstvov) a najhrub u A. polifolia (a desavrstvov). V chalazlnej oblasti vajka sa u vet-kch sledovanch druhov vytvra osobitn typ hypo-stzy, na mieste ktorej sa poas neskorieho vvinu endospermu formuje endospermlne chalazlne haust-rium. Okrem vajok s normlne vyvinutmi zrodonmi miekami sme pozorovali vajka, ktor boli normlnej vekosti s dobre vyvinutm integumentom a s plne alebo iastone zachovanmi bunkami nucelusu, ale s degene-rovanmi zrodonmi miekami. Okrem takchto vaj-ok sme pozorovali aj vajka, ktor mali vytvoren zrodon mieky normlnej vekosti, ale ich jadr vyka-zovali rozlin stupe degenercie. Najv podiel vajok s degenerovanmi zrodonmi miekami sme zaznamenali u O. microcarpus a A. polifolia. Vetky sledovan raeliniskov druhy s povaovan za fakultatvne entomofiln. Pozorovali sme, e ako prv zana na oravskch raeliniskch kvitn A. polifolia (zaiatkom mja), po nej rozkvit V. uliginosum, L. pa-lustre, O. palustris a O. microcarpus. Dka kvitnutia uvedench druhov je priemerne 2 3 tdne, priom niektor polykormny L. palustre, prpadne polykormny druhov rodu Oxycoccus kvitn dlhie. U A. polifolia sme v septembri zaznamenali ojedinel remontatn kvitnutie. Priemern poet kvetov v skvet je uveden v tabuke 2. Raelinisk Slovenska 30 Poddubnaja-Arnoldi (1982) uvdza, e oplodnenie u z-stupcov eade Ericaceae je prechodnho typu. Hne po prvom delen endospermlneho jadra sme u zstupcov eade Ericaceae pozorovali vytvorenie prienej prie-hradky medzi vzniknutmi dcrskymi bunkami, take meme kontatova, e endosperm sa od zaiatku vyvjal ako bunkov. U zstupcov eade Vacciniaceae sme tvorbu endospermu zaznamenali a od tvorjadro-vho resp. tvorbunkovho tdia, odkedy sa endosperm vyvjal tie ako bunkov. U vetkch sledovanch z-stupcov eade Ericaceae a Vacciniaceae sme zazname-nali vvin endospermlnych haustri. Pozorovali sme, e mikropylrne haustrium sa formuje v rozrenej mikro-pylrnej oblasti zrodonho mieka a chalazlne haust-rium v oblasti degenerujcej hypostzy v chalazlnej asti vajka. U sledovanch druhov sme zistili, e endosper-mlne haustria zstupcov eade Vacciniaceae s mo-hutnejie a obsahuj v poet jadier (priemerne 10 15 jadier v mikropylrnom haustriu), v porovnan so z-stupcami eade Ericaceae (4 5 jadier v mikropylrnom haustriu). Poet jadier v chalazlnom haustriu bol prie-merne o 2 5 jadier ni. Okrem normlneho vvinu endospermu sme zaznamenali poruchy vo vvine endo-spermu, ktor sa prejavovali hlavne jeho degenerciou v skorch vvinovch fzach. Poda Poddubnej-Arnoldi (1982) sa embryo vetkch tudovanch druhov vyvja poda typu Solanad. V poia-tonch fzach embryogenzy sme pred prvm delenm pozorovali npadn predlovanie zygoty. Delenie zygoty sme pozorovali a po jej prerasten cez mikropylrne zenie zrodonho mieka. Zistili sme, e prv delenie zygoty je priene a jeho produktom je mal apiklna bunka a dlh bazlna bunka. Delenia ktor potom nasle-duj v bazlnej bunke formuj linerny suspenzor, ktor bol najdlh u L. palustre. Delenm apiklnej bunky vzni-k samotn embryo, ktor postupne prechdza linernym, globulrnym a torpdovitm tdiom a po zrel zrodok. Pozorovali sme, e zrel zrodky raeliniskovch druhov z eade Ericaceae a Vacciniaceae maj typick stavbu zrodkov arkto-alpnskych rastln. Normlne vyvinut se-meno raeliniskovch druhov sa sklad z centrlne uloe-nho zrodku, ktor m mal klne listy, ploch plumulu a dobre vyvinut hypokotyl a zaber asi 2/3 objemu se-mena. Embryo uvedenej stavby je v semene zo vetkch strn obklopen endospermom. U A. polifolia sme pozo-rovali netypick spsob vzniku testy. Bunky jednovrstvo-vej pokoky integumentu sa dvakrt za sebou mitoticky delili, m vznikla v konenom tdiu tvorvrstvov testa. Vytvorenie zhrubnutej testy me by jednou z prin dormancie semien tohto druhu. Okrem normlne sa vyv-jajcich oplodnench vajok sme pozorovali aj degene-rciu uritho mnostva vajok pravdepodobne vplyvom vonkajch (klimatickch) podmienok. Poet vyvinutch semien je uveden v tabuke 1, poet vyvinutch plodov v splod je uveden v tabuke 2. Vybran charakteristiky reproduknej biolgie Pri zisovan klivosti semien v laboratrnych podmien-kach sme zistili nasledovn klivos: u A. polifolia 4 %, u L. palustre 45 %, u V. uliginosum 51 %, u O. palustris 44 %, u O. microcarpus 42,5 %, u E. nigrum 4 % na filtranom papieri a 15 % na raelinnom substrte. Pri E. nigrum nami zisten klivos na raelinnom substrte je porovnaten so 16 %-tnou klivosou semien pone-chanch na pvodnej lokalite (vrchovisko), ktor uv-dzaj Bell & Tallis (1973). Podrobnou analzou plodov E. nigrum (150 plodov) a V. uliginosum (358 plodov) sa zistilo, e u E. nigrum sa najastejie vyskytuj plody s hmotnosou 0,11 0,2 g (59 %) a potom semien 9 (46 %). Generatvny repro-dukn potencil (GRP) bol 32 %, avak a 29 % z vy-tvorench plodov zasych a nedozrieva. Priemern hmotnos plodu u V. uliginosum bola 0,206 g, najastejie sa vyskytuj plody s hmotnosou 0,21 0,4 g (58 %) a poet semien v jednom plode je najastejie 11 20 (36 %). GRP v roku 1998 bol 73 %. Tento daj korepon-duje s vsledkami experimentu sledujceho vplyv niekto-rch klimatickch faktorov na GRP v podmienkach se-vernej tajgy, kde autor udva rozptie 9 79 %. Najv vplyv na redukciu GRP mali neskor jarn mrazy (hlavne na zaiatku kvitnutia), nedostatok vody (poas tvorby plodov) a siln zrky najm poas kvitnutia (Punina 1990). Ak neberieme do vahy spodn hranicu autorom udvanho rozptia (9 %), ktor je zrejme spsoben extrmnymi podmienkami v sledovanom zem, horn hranica rozptia (79 %) je porovnaten s nami zistenou hodnotou GRP. Populan biolgia Metdami populanej biolgie sme analyzovali populcie E. nigrum (PR Rudn) a V. uliginosum (NPR Klin). Celkov vekos populcie E. nigrum (celkov poet jedincov oboch pohlav) bola 195 jedincov na 1095 m2, z toho vekos populcie bola 110 jedincov a vekos populcie bola 85 jedincov. Celkov hustota populcie (celkov poet jedincov oboch pohlav) bola 0,178 je-dincov/m2, hustota populcie bola 0,1005 jedincov/m2 a hustota populcie bola 0,077 jedincov/m2. Sexulna truktra (pomer pohlav) bol 1,3 jedincov : 1,0 je-dincov. Priestorov truktra R vypotan pre obe pohlavia poda disperznho indexu Clark & Evansa bola skupinovit (R = 0,818; R = 0,740). Vekos populcie V. uliginosum bola 708 jedincov na 922 m2, hustota populcie bola 0,768 jedincov na m2. Zoskupenie jedincov vypotan poda disperznho inde-xu Clark & Evansa bolo pravideln (R = 1,3), resp. zo-skupenie jedincov je prechodom od skupinovitho k pra-videlnmu. Z hodnotenia vekostnej truktry (graf 1) vyplva, e najv poet jedincov (38 %) bol v triede 46 60 cm. Podobn vekostn truktru uvdza pre ten-to druh i Kocianov (1995), naopak nami zisten daje o hustote populcie a priestorovej truktre s odlin od dajov zistench Kocianovou (1995). Uveden autorka uvdza niiu hustotu populcie (0,178 jedincov/m2) a zoskupenie jedincov je poda jej zisten skupinovit. Zisten disproporcie populanej hustoty zrejme svisia so subjektvnym definovanm pojmu jedinec. Odlinos da- jov o zoskupovan jedincov svis s odlinou metodikou. Km v naich meraniach sme zisovali vzdialenos naj- Raelinisk Slovenska 31 05101520253035400-15 16-30 31-45 46-60 61-75 >75Vska kra (cm)Frekvencia jedincov (%)Graf 1: Vekostn truktra populcie V. uliginosum v NPR Klin v r. 1998 Tab. 1: Percentulny podiel vyvinutch semien k priemernmu potu zaloench vajok v jednom semennku v NPR Klin 1994 1995 1996 Druh poet vajok (1994 95) poet semien % poet semien % poet semien % A. polifolia 40 11 27,5 10 25,0 6 15,0 L. palustre 250 146 58,4 205 82,0 247 98,8 V. uliginosum 40 23 57,5 20 50,0 28 70,0 O. palustris 20 5 25,0 10 50,0 10 50,0 O. microcarpus 20 1 5,0 1 5,0 3 15,0 Tab. 2: Niektor charakteristiky reproduknej biolgie raeliniskovch druhov zisten na NPR Klin Druh poet kvetov v skvet poet plodov v splod poet vyvinutch semien v plode 1994 1995 1996 1994 1995 1996 1994 1995 1996 A. polifolia 4 3 3 2 2 1 11 10 6 L. palustre 21 23 12 18 19 3 146 205 247 V. uliginosum 1 2 2 1 2 1 23 20 28 O. palustris 4 4 3 2 2 2 5 10 10 O. microcarpus 2 1 2 1 1 1 1 1 3 bliieho jedinca v celej dke transektu, uveden autorka vykonvala merania na 4 trvalch vskumnch plochch o vekosti 5 x 5 m. Zver Na zklade niekokoronch vsledkov tdia repro-duknej a populanej biolgie ohrozench raelinisko- vch druhov z ead Empetraceae (Empetrum nigrum), Ericaceae (Andromeda polifolia, Ledum palustre) a Vac-ciniaceae (Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palustris, O. microcaprus) meme kontatova, e dominantnm spsobom reprodukcie vetkch sledovanch druhov v prirodzench podmienkach je vegetatvna reprodukcia, ktor sa uskutouje zakoreovanm niekokoronch ramt. tdium generatvneho reproduknho procesu na mikroskopickej rovni a tie pri ternnom vskume uk-zalo, e napriek niektorm poruchm zistenm poas reproduknho cyklu, kad zo sledovanch zstupcov uvedench ead disponuje schopnosou produkcie ivotaschopnch generatvnych diaspr. Avak aj napriek tvorbe generatvnych diaspr je generatvna reprodukcia vetkch sledovanch druhov vemi sporadick a jedinci vzniknut touto cestou s na prirodzench stanovitiach vemi vzcne. Medzi najastejie priny tohto stavu povaujeme nepriazniv podmienky stanovia ovplyv-nen negatvnymi zmenami vodnho reimu (odvodne-nie), ako aj hustotu vegetanho krytu, ktor zniuje mnostvo vhodnch miest pre klenie a poiaton vvin semenikov. Raelinisk Slovenska 32 Literatra Bell, J.N.B. & Tallis, J.H. 1973. Empetrum nigrum L. J. Ecol. 61: 89-305. Eli, P. 1986. Fluktucie v pote kvitncich rastln v populcii Verbascum speciosum Schrad. Biolgia, Bratislava, 41: 459-469. Erdelsk, O. 1986. Embryo development in the dogwood Cornus mas. Phytomorphology. 36: 23-28. Jacguemart, A.L.1996. Vaccinium uliginosum L. J. Ecol. 84: 771-785. Kocianov, D. 1995. Populan biolgia Ledum palustre L. a Vaccinium uliginosum L. v NPR Klinsk raelinisko (CHKO Horn Orava). Dipl. prca. Depon. in: Kat. botaniky AF VP Nitra, 78 p. Ostroluck, M.G. & Krio, M. 1989. Biolgia samch reproduknch orgnov druhov rodu Quercus L. Acta Dendrobiol., Veda, Bratislava, 135 p. Palser, B.F. 1961. Some aspects of embryology in the Ericales. Embryology in relation to taxonomy. Botanical Gazette, 123: 447-485. Pazourkov, Z. 1986. Botanick mikrotechnika. Praha, ed. KU, 166 p. Poddubnaja-Arnoldi, V.A. 1982. Charakteritika semejstv pokrytosemennych rastenij po citoembryologieskim priznakam. Nauka, Moskva, 507 p. Punina, L.V. 1990. Uroajnos plodov Vaccinium uliginosum L. v Pineskom gosudarstvennom zapovednike. Rastit. Resur. 26: 179-182. Stushnoff, C. & Palser, B.F. 1969. Embryology of five Vaccinium taxa including diploid, tetraploid, and hexaploid species or cultivars. Phytomorphology, 19: 312-331. Vander Kloet, S.P. & Hill, N.M. 1994. The aradox of berry production in temperate species of Vaccinium. Can. J. Bot. 72: 52-58. Recenzenti: RNDr. Oga Erdelsk, CSc., RNDr. Jn effer, CSc. Raelinisk Slovenska 33Prehad rodu Sphagnum L. (Muscopsida) na Slovensku Rudolf olts Survey of the Sphagnum species (Muscopsida) in Slovakia All 32 Sphagnum species growing in Slovakia are presented and their ecology and occurrence in different peatland types is outlined and more attention is paid to rare species. Notes on the determination of Sphagna are given. Some extreme, and until now unpublished, localities are presented. Sphagnum denticulatum, S. fimbriatum, S. imbricatum, S. majus, S. molle, S. obtusum, S. papillosum, S. pla-typhyllum and S. tenellum are considered as rare species within Slovakia. o s medzi cicavcami primty, medzi vtkmi papagje, medzi hmyzom motle, medzi vymi rastlinami orchi-deje, to s medzi machorastami raelinnky. Rovnako po-zoruhodn s aj ich charakteristick stanovitia raeli-nisk. S nielen estetickm krajinotvornm prvkom, ale vznamn s z hadiska genofondovho, hydrologickho, s zdrojom palynologickho vskumu a tdia postgla-cilneho vvoja vegetcie. Cieom prspevku je poda zkladn informciu o eko-lgii a fytocenolgii slovenskch zstupcov rodu Sphag-num. Nie je cieom tohoto prspevku prezentova podrob-n rozrenie vetkch raelinnkov na Slovensku, ani kompletn vpoet lokalt s ich autormi. Viu pozor-nos budeme venova len druhom zriedkavm a proble-matickm. Nomenklatra machorastov je poda Kubnskej & Janovi-covej (1998), cievnatch rastln poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Morfologick a anatomick zvltnosti rae-linnkov Raelinnky s prirodzenou skupinou machorastov a sys-tematicky sa zarauj do triedy Muscopsida ako rad Sphagnales, ale v niektorch vvojovch fzach viac pripomnaj peeovky. Na rozdiel od ostatnch machov raelinnky nikdy nevytvraj rizoidy. Hlavn pabyka nesie zvzky bonch konrikov, ktor na vrchole hlavnej pabyky vytvraj aksi hlaviku. Jej tvar je dleitm diagnostickm znakom, u niektorch kov mono preceovanm. Palstky hlavnch pabyliek a bonch konrikov s rozdielne, vdy bez rebra a s vytvran z dvojakch buniek bezfarebnch hyalocst a zelench chlorocst. lohou hyalocst je zadriava vodu, chloro-cysty maj asimilan funkciu. Vzjomn poloha hyalo-cst a chlorocst je dleitm a treba zdrazni, e spoahlivm diagnostickm znakom. Gametangi s na osobitnch konrikoch. Anterdiov konriky s jaha-dovit so strechovitmi fyloidmi, stopkat anterdi s v pazuchch fyloidov. Krtkostopkat archegni v pote 1 5 s zoskupen na konci kueovitch konrikov. V-trusnica zreje v obalench fyloidoch a o je vemi dle-it, stopka vtrusnice je tvoren gametofytom, na rozdiel od ostatnch machov, kde stopka vtrusnice tvor as sporofytu. Ekologick charakteristika stanov raelin-nkov Raelinnky s typick hygrofiln a hydrofiln rastliny, nikdy nerast na minerlnom podklade a vznan s spravidla masovm vskytom. Ich nroky na vodu s rzne. Napr. Sphagnum cuspidatum je submerzn druh, opanm extrmom je Sphagnum girgensohnii, charak-teristick druh smren. V podraste vytvra rozahl ko-berce a zna aj doasn presychanie substrtu. Rae-linnky s vinou acidofiln rastliny, ale ich nroky na aciditu prostredia s rzne. Extrmne acidofiln je napr. vrchoviskov druh Sphagnum magellanicum, vyadujci pH 3 4. Opanm extrmom je napr. slatinn druh Spha-gnum teres, ktor vyaduje pH 5 6,7 (Pilous 1971). Charakteristickm stanoviom raelinnkov je ekotop, ktorho nzov je odvoden od raelinnka raelinisko. V prpade minerotrofnch slatn zvzu Caricion daval-lianae, s raelinnky zriedkav, najastejie sa tu vyskytuje Sphagnum warnstorfii, S. teres, zriedkavejie aj in druhy. V prpade spoloenstiev zvzu Caricion fus-cae, ktor s chudobnejie na minerlne ltky, u mono miestami pozorova rozsiahlejie koberce napr. Sphag-num capillifolium a S. fallax. Masvne koberce, tvoren najm druhmi Sphagnum magellanicum, S. rubellum, S. fuscum, ale aj S. fallax, s typick pre ombrotrofn vrchovisk triedy Oxycocco-Sphagnetea. Vrchovisk s ma-sovm vskytom raelinnkov s charakteristick pre nevpenat substrt. Celkom vnimone me vrchovisko vznikn aj na karbontovom podlo, ak djde k izolcii akrotelmu (tenk, do 30 cm hrub iv vrstva na povrchu raeliniska) od zsaditho podloia. Takto vrchovisko s extrmne acidofilnm druhom Sphagnum magellanicum je v Hrdzavej doline na Murnskej planine. Raelinnky vystupuj vysoko do hr, vo Vysokch Ta-trch a do subnivlneho vegetanho stupa. Napr. Sphagnum compactum bol zisten pod vrcholom Huncov-skho ttu (2351 m n. m.), na pde s tenkou vrstvou humusu a presakujcou vodou v nadmorskej vke 2320 m. V herbri Vskumnej stanice TANAPu je uloench niekoko poloiek Sphagnum capillifolium z nadmorskej vky viac ako 2200 m. Urovanie raelinnkov K urovaniu raelinnkov nevyhnutne potrebujeme bino-kulrnu lupu (aspo 20 nsobn zvenie) a mikroskop, preparan ihlu, pinzetu, petriho misku a urovacie ke. Raelinisk Slovenska 34 34Pred urovanm je potrebn rastliny namoi do vody. Ako zkladn literatra dobre posli k Pilousa (1971). Ako doplnkov literatru odporame k Smitha (1980). Vynikajce ilustrcie raelinnkov zu-jemca njde v atlase Landwehra (1984). Vydaren farebn fotografie raelinnkov m v ki Flatberg (1995), ale spene ho me vyuva len sksenej bryolg, pretoe k je postaven na znakoch, ktor s vemi premenliv, ako postavenie bonch konrikov k hlavnej pabyke, vzhad a sfarbenie hlaviky, postavenie fyloidov k hlav-nej pabyke a pod. Farba raelinnkov je bezvznamn ako diagnostick znak. Poda pozorovan Pilousa (1971) me sa u tej istej rastliny zmeni aj v priebehu roka a pravdepodobne zvis od fyziklnych a chemickch vlastnost prostredia. Obr. 1: Prieny rez fyloidom bonho konrika, a chlorocysty vklinen z konvexnej strany (Sphagnum cuspidatum), b chlorocysty vklinen z konkvnej strany (S. rubellum), c chlorocysty stredov, uzavret (S. magellanicum), d chlorocysty stredov, obojstranne von (S. cent-rale). Prvm a najdleitejm krokom je spen prieny rez fyloidom bonho konrika, na ktorom je vidie vz-jomn postavenie hyalocst a chlorocst. Hyalocysty mu by medzi chlorocysty vklinen zo strany kon-vexnej, konkvnej, mu by stredov, resp. uloenie me by aj in (obr. 1). Tmto krokom zaradme uro-van raelinnk do sekcie. Aby sme sa dostali alej, musme sa oboznmi s tvarom fyloidov hlavnej pabyky (obr. 2) a bonch konrikov, tvarom a potom stenenn bunenej blany (pry). Prienym rezom hlavnej pabyky zistme poet vrstiev hyalodermy, ktor tvoria hyalinn bunky obaujce sklerodermu, vntorn as pabyky (obr. 3). alm dleitm diagnostickm znakom je prtomnos pirlnych podpier v bunkovch stench hya-lodermy. Ich prtomnos odhal pozdny rez hyalo-dermou. Nie je to vyerpvajci zoznam diagnostickch znakov. S to skr prklady, aby mal zujemca predstavu, s akmi problmami sa stretne pri urovan raelinnkov. Kad k m terminologick slovnk, ktor presne vysvetuje pouvan termny. Pri zbere z raelinnka vytlame o najviac vody a ulo-me ho do papierovho vrecka. Vdy si na vrecko pozna-menme lokalitu, stanovite (napr. vrchovisko, submerzn v lenku, suchia vyvenina a pod.), dtum zberu, ak vieme, aj nadmorsk vku a ak mme GPS aj zemepisn sradnice. Nikdy sa nespoliehame na pam. Raelinnky, podobne ako aj vetky machorasty, nepotrebuj pecilnu konzervciu. Po prchode z ternu ich treba o najskr vysui, aby nesplesniveli spolu s papierovm skom s dajmi z ternu, m sa stane poloka bezcenn. Obr. 3: Prieny rez paby-kou Sphagnum magellani-cum, hyaloderma je 3 4 vrstevn. Taxonomick poznmka Asi najobanejou skupinou z taxonomickho hadiska s druhy z okruhu Sphagnum recurvum agg. Nzory bryolgov na tento komplex sa lia. Poda nzoru Vu (1994), Sphagnum recurvum a Sphagnum pulchrum u ns nerast. Taxn povaovan za Sphagnum pulchrum je Sphagnum brevifolium a taxn povaovan za Sphagnum recurvum je Sphagnum fallax. Ostatn druhy z okruhu Sphagnum recurvum rastce na Slovensku s Sphagnum angustifolium, S. balticum a S. flexuosum. Predbene, km sa nzory pecialistov sphagnolgov nevykry-talizuj, budeme sa pridriava Vovho nzoru, aj ke Sphagnum brevifolium nemono povaova za morfo-logicky zretene vyhranen druh. Sphagnum recurvum je pantropicko subtropick druh, v Eurpe tento druh zastupuje Sphagnum fallax (Va 1994). Prehad slovenskch zstupcov rodu Sphagnum Strune charakterizujeme 32 slovenskch zstupcov rodu Sphagnum. Sstredili sme sa na ich fytocenolgiu, eko-lgiu a pozornos je zameran hlavne na ich vskyt na extrmnych stanovitiach. Sphagnum angustifolium (Russow) C.E.O. Jensen Tento drobn thly raelinnk rastie v mokrch lnych spoloenstvch a vystupuje vysoko do hr. Na Slovensku bolo zaznamenanch niekoko lokalt, vinou vo Vyso-kch a Nzkych Tatrch. Najvyie poloenou lokalitou je Mlynick dolina vo Vysokch Tatrch, pri vodopde Skok. Sphagnum balticum (Russow) Russow ex C.E.O. Jensen Taxonomicky dobre vyhranen druh z problematickho komplexu Sphagnum recurvum agg. Z vrchoviska na Su-chej Hore ho uvdza Pilous (1971) a od trbskho Plesa Podpra (1954). Podpra mal nepochybne na mysli Slep pleso v tesnom susedstve trbskho plesa. Napriek inten-zvnemu hadaniu sa ho dosia nepodarilo potvrdi. Raelinisk Slovenska 35Sphagnum brevifolium (Lindb. ex Braithv.) Rll. Vskyt tohto raelinnka na Slovensku je pravdepodobn. V eskej republike bol potvrden na viacerch lokalitch (Va 1994). Potvrdenie vskytu si vyaduje revziu herbrovch poloiek z vrchovsk, osobitn pozornos pritom treba venova polokm, povaovanm za Sphag-num pulchrum. Sphagnum capillifolium (Ehrh.) Hedw. Jeden z najhojnejch raelinnkov, ktor rastie vo vlh-kch lesoch, na mokrch a raelinnch lkach. Nerastie na vrchoviskch. Vo Vysokch Tatrch stpa vysoko do alpnskeho vegetanho stupa, kde sprevdza porasty s Eriophorum vaginatum, Nardus stricta, Festuca pictu-rata a spoloenstv snehovch vlesk. Sphagnum centrale C.E.O. Jensen Vemi hojne sa vyskytuje najm v podmanch lesoch a pozd lesnch potikov, nie je zriedkav ani na vr-choviskch, kde osduje menej kysl stanovitia. V Ta-trch sa vyskytuje a do nadmorskej vky okolo 1300 m. Sphagnum compactum Lam. et DC. Rastie na raelinnch lkach od nin a do vysoko-horskch polh, kde sprevdza najm Eriophorum va-ginatum, ale aj Nardus stricta, Agrostis pyrenaica a Carex lachenalii. V Temnosmreinovej doline sprevdza porasty Trichophorum cespitosum a T. alpinum. Zriedkavejie sa vyskytuje na vlhkejch stanovitiach v lesoch a v ko-sodrevine. Najvyie zaznamenan lokalita je pod vrcho-lom Huncovskho ttu v nadmorskej vke 2320 m. Sphagnum contortum Schultz Roztrsene rastie v slatinch a raelinnch lkach, toleru-je aj vy obsah ivn. Sphagnum cuspidatum Ehrh. ex Hoffm. Pomerne ast druh, uprednostuje najm spoloenstv prechodnch raelinsk, asto rastie ponoren v tkach, ale vyskytuje sa aj na raelinnch lkach a vrchoviskch. Bol zaznamenan aj v ninch. V Tatrch vystupuje do nadmorskej vky 1600 m. Sphagnum denticulatum Brid. Pomerne vzcny raelinnk. Na Slovensku bol zisten len na niekokch lokalitch, a to v Malch Karpatoch (Pi-lous 1971), Borskej nine (marda 1952, omkov 1988), Bukovskch vrchoch (Hada et al. 1986) a vo Vy-sokch Tatrch (Blackburn et al. 1997). Je to predo-vetkm druh nin a nich hr, najvyie zaznamenan lokalita je v Temnosmreinovej doline vo Vysokch Ta-trch, v nadmorskej vke asi 1650 m n. m. Sphagnum fallax (H. Klinggr.) H. Klinggr. Jeden z najhojnejch raelinnkov, ktor je zastpen vo vetkch spoloenstvch triedy Oxyccoco-Sphagnetea. asto sa vyskytuje aj na prechodnch raeliniskch a tie v niektorch, na obsah ivn chudobnejch spoloen-stvch zvzu Caricion fuscae. Hojne sa vyskytuje aj v lesnch spoloenstvch, a to v podmanch smrei-nch a vysok dominanciu dosahuje v porastoch asocicie Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis. Sphagnum fimbriatum Wilson ex Wilson et Hook. f. Je to pomerne zriedkav druh nich polh, rastie na vlhkch lkach a slatinch, kde pretrvva aj v tdich pokroilej sukcesie. olts (1997) uviedol vetky znme lokality. Dve nov lokality zo Zhoria uvdza Stankov (1998). Zisten bol pri tdiu vegetcie Jasenckeho a Husrskeho rybnka. Zd sa, e na Zhor sa vyskytuje astejie, lebo aj v zberoch Mgr. Kosornovej z CHKO Zhorie autor zistil Sphagnum fimbriatum z lokality pramenisko Porca, leg. Kosornov 19. 4. 1999. V tom istom roku autor zbieral Sphagnum fimbriatum aj na Rojkovskom raelinisku, asi v 500 m n. m. (leg. det. olts 10. 6. 1999). Sphagnum flexuosum Dozy et Molk. Pomerne hojne sa vyskytuje na raelinnch lkach a sla-tinch, najm na prechodnch raeliniskch. Pomerne as-to ho mono njs v machovom poschod asocicie Erio-phoro vaginati-Betuletum pubescentis. Na vrchoviskch sa vyskytuje len sporadicky. Sphagnum fuscum (Schimp.) H. Klinggr. Sphagnum fuscum je typick vrchoviskov druh, charak-teristick pre zvz Oxycocco-Empetrion hermaphroditi. S niou stlosou je zastpen aj v asocicich triedy Oxycocco-Sphagnetea. Sphagnum girgensohnii Russow Jeden z najbenejch druhov, masovo sa vyskytuje v le-soch, npadne sa viae na smreiny. Sphagnum imbricatum Hornsch. ex Russow Jeden z najvzcnejch raelinnkov na Slovensku. Rastie na raelinnch lkach a na oligotrofnch raeliniskch. Raelinnk zbieral Pilous (1988) pri Turanoch. Rybnek & Rybnkov (1972) ho uvdzaj v oligotrofnom rae-linisku severne od chaty Slan Voda v Podbeskydskej brzde a Peciar (1958) z raeliniska na Suchej Hore. Sphagnum magellanicum Brid. Charakteristick druh raelinsk triedy Oxycocco-Sphag-netea. Likvidciou raelinsk sa poet lokalt jeho vskytu zredukoval. Sphagnum majus (Russow) C.E.O. Jensen Jeden z najvzcnejch raelinnkov na Slovensku. Szaf-ran (1948) povauje tento raelinnk za glacilny relikt. Rastie v oligotrofnch raeliniskch. Niekoko starch dajov Gyrffyho, Instvnffyho a Popru z okolia trb-skho Plesa preber Pilous (1971). Z oravskch raelinsk mach uvdzaj Peciar (1958) a Jurko & Peciar (1959). Sphagnum molle Sull. Z raeliniska od Suchej Hory druh publikuje Pilous (1971). Sphagnum obtusum Warnst. Na Slovensku vemi vzcny druh. Uprednostuje slatiny chudobnejie na iviny, resp. spoloenstv vysokch Raelinisk Slovenska 36 36ostrc. Pilous (1971) uvdza raelinnk od Zuberca, Peciar (1974) z Regetovskho raeliniska pri Bardejove, kde sprevdza porasty Salix cinerea. Poloka zbieran Gyrf-fym pri Dolnom Smokovci je v zahrani, nebola zapo-ian na revziu (Pilous 1997). Sphagnum palustre L. Hojn raelinnk, vyskytuje sa na vlhkch lkach, v pod-manch lesoch a jelinch, najastejie v strednch polohch do 1000 m n. m., zriedkavo aj vyie. Sphagnum papillosum Lindb. Pomerne zriedkav druh na zamokrench lkach a vrcho-viskch. Centrom rozrenia na Slovensku s Tatry a orav-sk raelinisk. Sphagnum platyphyllum (Lindb. ex Braithw.) Sull. ex Warnst. Rastie na raelinnch lkach, niekedy v submerznej for-me. Pilous (1971) uvdza jedin lokalitu zo Slovenska. Poloka zbieran Gyrffym pri Tatranskej Lomnici je v zahrani, nebola zapoian na revziu (Pilous 1997). Autor zbieral 3. 10. 1986 poloku raelinnka na prechod-nom raelinisku Po pri Dolnom Smokovci v nadmorskej vke 800 m. Pilous raelinnk identifikoval ako Sphag-num platyphyllum. Z Vchodoslovenskej niny tento raelinnk publikoval Peciar (1967) a z Oravskej kotliny Jurko & Peciar (1959). Sphagnum quinquefarium (Lindb. ex Braithw.) Warnst. Vemi hojn druh, najm v podraste smren. Vystupuje aj vysoko do hr, v Tatrch bol zisten v nadmorskej vke 1850 m v abej Bielovodskej doline v spoloenstve Vaccinio-Empetretum nigri Hada et al. 1969. Sphagnum riparium Angstr. Sphagnum riparium je druh, ktor bol v minulosti urite prehliadan. Pilous (1971) neuvdza zo Slovenska iadnu lokalitu. Druh m cirkumpolrne rozrenie, hojn je v se-vernej Eurpe, v strednej Eurpe sa vyskytuje len roztrsene (Smith 1980, Pilous 1971). Druh patr do sekcie Cuspidata a npadnm diagnostickm znakom je palstok hlavnej pabyky, ktor je roztiepen resorpciou bunkovch stien (obr. 2). Jednotliv rastlinky spravidla prerastaj koberce inch raelinnkov, najm Sphagnum capillifolium, len zriedkavejie mono zaznamena bohat-ie von trsy. Rastie vdy iastone ponoren, najas-tejie v tkach, ale bol zaznamenan aj v tecej vode. Raelinnk sa d identifikova aj hmatom, je to jedin raelinnk s krehkou a lmavou hlavnou pabykou, z rast-ln sa prakticky ned vytlai voda. Obr. 2: Fyloid hlavnej pabyky Sphagnum riparium. Hyalocysty na pike s resorbovan, fyloidy s do 1/4 a 1/3 roztrhnut. V Tatrch bol raelinnk prvkrt zaznamenan na poskej strane Zpadnch Tatier Chalubinskm (1886) medzi Smereczynskim plesom a poanou Smytnia v nadm. v. 1100 m. Na Slovensku bol prvkrt zazname-nan mardom (1961a, b) v Liptovskej kotline na slatin-nch lkach na rieke Hybica v nadmorskej vke 835 m june od Hrubho Gra. Blackburn et al. (1995) zbierali tento raelinnk v Temnosmreinovej doline v Zpadnch Tatrch na pramenisku v smreine. Vicenkov et al. (1995) zbierali raelinnk Sphagnum riparium v PR Pavlov v zraste Calla palustris a v nealekom Bore pri Podspdoch, v lesnom spoloenstve Bazzanio-Piceetum ho zbierali omk et al. (1996). Medzitm bol zbieran viackrt a v mzeu TANAPu s uloen nasledovn zbery: Vysok Tatry, Prrodn rezervcia Po, 800 m n.m., leg. olts 3. 10. 1986, det. Pilous; Podtatransk brzda, Bor pri Podspdoch, 875 m n. m., leg., det. olts 23. 6. 1989; Oravsk kotlina, Surdky, 610 m n.m., leg. Pukajov 6. 11. 1998, det. olts; Vysok Tatry, Kprov dolina, 1600 m n. m., Sca-panietum undulatae, leg. olts 22. 9. 1993, det. Va; Raelinisko Bor pri Slanej Vode, 750 m n. m., leg. astnci exkurzie Slovenskej agentry ivotnho prostredia 20. 9. 1999, det. olts. Sphagnum rubellum Wilson Je to typick vrchoviskov svetlomiln druh, ale vyskytuje sa aj na prechodnch raeliniskch. Stpa vysoko do hr. V Mlynickej doline bol zisten v nad-morskej vke 1802 m v spoloenstve Salicetum helve-ticae. Zrasty Eriophorum vaginatum sprevdza a do nadmorskej vky 2000 m. Sphagnum russowii Warnst. Je to pomerne hojn druh, typick pre stredn a vyie polohy, vyskytuje sa najm na vlhkch miestach v lesoch a kosodrevine, ale aj na raelinnch lkach a na vlhkch miestach v alpnskom vegetanom stupni Tatier, kde vystupuje a do vky 2050 m n. m. Sphagnum squarrosum Crome Hojne sa vyskytuje najm v podmanch lesoch, ale aj v jelinch. asto sprevdza lesn potiky. V Tatrch bol zisten ete v nadmorskej vke 1670 m v Temnosmre-inovej doline. Sphagnum subnitens Russow et Warnst. Roztrsene sa vyskytuje na raelinnch lkach, podm-anch lesoch, v prechodnch raeliniskch a na vrcho-viskch. V Tatrch bol zisten ete v nadmorskej vke 1600 m na vrchovisku na Trojrohom plese v Doline Bieleho plesa (det. Pilous). Raelinisk Slovenska 37Sphagnum subsecundum Nees Pomerne hojne sa vyskytuje v podmanch lesoch, na raelinnch lkach a najm v prechodnch raeliniskch. V Temnosmreinovej doline bol zisten ete v nadmor-skej vke 1500 m. Sphagnum tenellum (Brid.) Bory Na Slovensku vzcny raelinnk, z raeliniska pri Suchej Hore tento druh uvdzaj marda (1948), Jurko & Peciar (1959) a Pilous (1988). Zbieran bol aj na prechodnom raelinisku na Slepom plese pri trbskom Plese (marda 1948), ale odvtedy nebol na lokalite potvrden. Sphagnum teres (Schimp.) Angstr. ex Hartm. Vemi hojn druh, najm na slatinch zvzu Caricion fuscae. Zriedkavejie ho mono njs v jelinch a rae-linovch brezinch. Raelinnk stpa vysoko do hr. Vo Vysokch Tatrch bol zbieran v spoloenstve Drepano- cladetum exannulati v nadmorskej vke 1800 m v Mly-nickej doline a v poraste druhu Eriophorum vaginatum bol zisten v nadmorskej vke 1960 m. Sphagnum warnstorfii Russow Je to druh prevane nich polh, v Tatrch je naj-benej v nadmorskej vke 600 900 m. Charakteris-tick je pre slatiny zvzu Caricion davallianae. Zna aj vy obsah ivn, nikdy neprechdza na vrchovisk. Zisten bol v porastoch Menyanthes trifoliata a Carex paniculata. Poakovanie akujem RNDr. Z. Pilousovi za uvedenie do problema-tiky urovania raelinnkov a za urenie, resp. zrevidova-nie vieho mnostva poloiek. Literatra Blackburn, J.M., Blockeel, T.L., Buryov, B., Homm, T., Martin, P., Porley, R.D., olts, R. & Whitehous, H.L.K. 1997. British Bryological Society excursion to Slovakia: Site Lists. tdie o Tatranskom nrodnom parku, 2/35: 169-182. Flatberg, K.J. 1995. The Sphagnum flora of Norway. University of Trondheim. Hada, E., Andresov, J., Paukertov, J. & Klescht, V. 1986. tyi mokadn rostlinn spoleenstva Bukovskch vrch na SV Slovenska. Preslia, 58: 339-347. Chalubinski, T. 1886. Enumeratio muscorum frondosum Tatrensium. Pamietnik fizyjograficzny, 6: 1-207. Jurko, A. & Peciar, V. 1959. Zprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. bot., 3: 469-508. Kubinsk, A. & Janovicov, K. 1998. Machorasty. In: Marhold K. & Hindk F. (eds.) Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, pp. 297-332. Landwehr, J. 1984. Nieuwe atlas Nederlandse bladmossen. Thieme-Zutphen. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Peciar, V. 1958. Niekoko bryofloristickch dajov z oravskch raelinsk a Babej Gory. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. bot., II/79: 381-384. Peciar, V. 1967. Moose (Bryophyta) des sdlichen Teils der Ostslowakischen Tiefebene. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. bot., 14: 25-81. Peciar, V. 1974. Studia bryofloristica Slovaciae VII. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. bot. 23: 39-49. Pilous, Z. 1971. Bryophyta, mechorosty. Sphagnidae mechy raelinkov. Praha. Pilous, Z. 1988. Vsledky bryologickho vzkumu eskoslovenska. as. Nr. Muzea ada Prodovdn 157: 156-171. Pilous, Z. 1997. Preliminary list of the mosses of Tatra Mountains. tdie o Tatranskom nrodnom parku, 2/35: 63-86. Podpra, J. 1954. Conspectus muscorum europaeorum. Praha. Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1972. Nlezy vzcnych raelinnch mechorost na Orav. Biolgia, Bratislava, 10: 795-798. Smith, A.J.E. 1980. The moss flora of Britain and Ireland. Cambridge. Stankov, M. 1998. Nlez vzcneho raelinnka Sphagnum fimbriatum na Jasenckom a Husrskom rybnku. Daphne, 2/98: 50-51. Raelinisk Slovenska 38 38Szafran, B. 1948. Przeytki z epok ubieglych we florze mchw Polski i wschodnich krain ssiednich. Ochr. Przyr., 18: 41-65. marda, J. 1948. Mechy Slovenska. as. Zem. Mus. Brno, 32: 1-75. marda, J. 1952. Prvn doplnk k Mechm Slovenska. as. Mar. Musea 37: 2631. marda, J. 1961a. Pspvek k poznn kvteny povod Bel a Hybice v Liptovsk kotlin. Biolgia, Bratislava, 16: 762-766. marda, J. 1961b. Doplnk k Mechm Slovenska V. Biol. prce, VII/1: 47-75. olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelinnk vo vyaenom raelinisku pri Poprade. Daphne, 2/97: 27-28. omk, L., Vicenkov, A. & Maor, S. 1996. Fytocenologick mapa prrodnej rezervcie Bor pri Podspdoch. tdie o Tatranskom nrodnom parku, 1/34: 71-87. omkov, V. 1988. Viazanos machov na borovicov porasty viatych pieskov Zhorskej niny. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Com. Botanica, 36: 27-64. Va, J. 1994. Sphagnum brevifolium nov, dosud opomjen druh raelinku v esk republice. Bryonora, 13: 2-5. Vicenkov, A., olts, R. & Maor, S. 1995. Prspevok k poznaniu raelinsk Podtatranskej brzdy PR ikovsk a PR Pavlov. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 17: 126-130. Recenzent: Katarna Janovicov PhD. Raelinisk Slovenska !!!!Raelinisk Slovenska 39 Raelinit moravskoslovenskho pomez: shrnut dosavadnch poznatk Michal Hjek The mires of the Moravian-Slovakian flysh borderland: a summary of current knowledge The paper briefly summarises knowledge concerning mire vegetation of the Moravian-Slovakian flysh borderland (borderland between Czech and Slovak Republics). There is a striking poor rich mire gradient between the rich and poor spring fens in this area. The main vegetation types are: a) rich spring fens with a shallow peat layer and tuff formation (Caricion davallianae alliance, Carici flavae-Cratoneuretum filicini association), occurring in the White Carpathians in the south-western part of the borderland; b) rich spring fens without tuff formation, with a thick peat layer and stable water regime of the Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae association in the north-western part; c) litter meadows of the Caricion fuscae and Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion alliances; d) poor spring fens dominated by Sphagnum fallax or S. flexuosum and sedges (Carex nigra, C. echinata) of the Sphagno recurvi-Caricion canescentis alliance. The ombrotrophic peat bogs of the Oxycocco-Sphagnetea class and the valley rich fens (Caricetum davallianae s.s.) are no longer found in this area. The other types are threatened as well, especially due to drainage, succession, eutrophication and changes in agricultural practices (lack of mowing). Moravskoslovensk pomez pat k prodovdn zajma-vm a pitom relativn dosti zachovalm zemm. Roz-kldaj se zde 4 velkoplon chrnn zem, CHKO (Chrnn krajinn oblast) Bl Karpaty a CHKO Biele Karpaty v jihozpadn sti, CHKO Moravskoslezsk Beskydy a CHKO Kysuce v severovchodn sti. Ra-elinit a slatinit se zde vyskytuj relativn maloplon, ale v zachovalm stavu. Tento souhrnn text je ve sv druh sti zamen na souasn stav raelinn vegetace v CHKO Biele Karpaty a Kysuce. Nevznikl by bez pro-spn spoluprce s mstnmi znalci, z nich bych chtl jmenovat Mgr. Kuderavou (ilina), ing. Lepiee (Krsno nad Kysucou) a Mgr. Devnovou (Trenn). Prodn podmnky Moravskoslovensk pomez je tvoeno sedimenty flyo-vho psma vnjch Zpadnch Karpat. Pevnou st zem tvo skupina magurskch pkrov, kter je zde zastoupena blokarpatskou, bystrickou a raanskou jed-notkou. Fly je vtinou stedn rytmick, s pevahou j-lovc a pskovc. Jednotliv geologick vrstvy jsou znan variabiln v obsahu uhliitanu vpenatho a hoe-natho. Obecn lze ci, e obsah uhliitan se zvyuje od severu k jihu a nejvych hodnot nabv v hluckm vvoji blokarpatsk jednotky (Pesl & rkov 1967). Skupina vnjch (krosnnskch) pkrov, na kterou se magursk fly nasunuje na severozpad, je tvoena pevn pskovcovmi godulskmi a istebanskmi vrst-vami, kter jsou vesms nevpnit. Vody jsou v tto oblasti velmi slab mineralizovan, co se velmi vrazn projevuje na raelinn vegetaci. Dal rozdl mezi jiho-zpadn a severovchodn st zem spov v proply-nn podzemnch vod oxidem uhliitm v jz. sti. To me bt jednm z dvod vtho sren pnovc. Moravskoslovenskm pomezm probh npadn klima-tick gradient od jihozpadu k severovchodu, kter spov zejmna v nrstu hrnu srek v letnch ms-cch. Klima v jihozpadn sti (Bl Karpaty) je ladno kontinentln a dochz zde k letnmu psuku, v severo-vchodn sti je z tohoto pohledu vrazn oceanick. Hlavn typy raelinn vegetace Hlavnmi faktory, urujcmi ve velkm mtku druhov sloen raelinn vegetace, jsou obsah ivin ve vod, vka hladiny podzemn vody a vzdlenost od okraje raelinit. Na maloplonch raelinitch, jako jsou na moravskoslovenskm pomez, odpad tet zmnn faktor, naopak pistupuj pdn vlastnosti (obsah minerl-nch stic v sedimentu, mocnost sedimentu, tvoen pnovcovch inkrustac). Na moravskoslovenskm pomez se na sloen raelinn vegetace nejvce podl prv obsah ivin (konkretn vpnku, hoku, sodku a dras-lku) v pramenitnch vodch danho zem. Ten je nej-vy v blokarpatsk jednotce magurskho flye a sm-rem k severovchodu se zmenuje. Hranice magurskho flye vi godulskm a istebanskm vrstvm slezsk jednotky tvo vraznou diskontinuitu ve vpnitosti se-diment. Godulsk a istebansk pskovce jsou astji tmeleny elezitm tmelem ne vpnitm a rovn jlovce jsou nevpnit. Velmi slab mineralizovan vody jsou i na nkterch dlch pskovcovch vrstvch solskho souvrstv. Na mineralizaci vody m rovn vliv ze-ovn pramenitn vody srkami (cf. Hjek 1998), kter je v severovchodn sti pomez, na nvtrnch svazch Hostnskch vrch a ve vych polohch rovn vt. Pramenitn raelinit asociace Carici echinatae-Sphagnetum (svaz Sphagno recurvi-Caricion canescentis) na slovensk stran Moravsko-slezskch Beskyd (u osady Jankovci) foto: M. Hjek Raelinisk Slovenska 40 Obsah hlavnch kationt ve vodch zce koreluje s kon-duktivitou vody. Na zklad men konduktivity vody na moravskoslovenskm pomez se jev, e pi konduktivit 20 100 S/cm/20C vznikaj druhov chud spoleenstva s tm absolutn dominanc raelink z okruhu Sphag-num recurvum agg. (svaz Sphagno recurvi-Caricion ca-nescentis Passarge (1964) 1978), pi hodnotch ca (50) 100 200 S/cm/20C (a zrove pi zvenm podlu minerln frakce v pd) vznikaj spoleenstva svazu Caricion fuscae Koch 1926 v pojet Rybnka (Rybnek et al. 1984), pi hodnotch nad 300 S/cm/20C slatinit sva-zu Caricion davallianae Klika 1934. Na zklad pdnch vlastnost, ptomnosti pnovcovch inkrustac a vodnho reimu lze pak rozliit dva typy slatini (viz ne). Samostatnou jednotkou jsou vrchovit, kde se vegetace po dlouhodobm vvoji dostala mimo bezprostedn vliv podzemn vody a veker psun vody a ivin se dje prostednictvm srek. Na druhov sloen vech raelin-nch typ na moravskoslovenskm pomez m nezaned-bateln vznam antropick ovlivnn v mladm holocnu (reim kosen a pastvy, odlesnn v okol). Podle vsled-k paleoekologickch bdn se organogenn sedimenty zaaly na pramenitch hromadit po odlesnn (Jankovsk 1995, Rybnek & Rybnkov 1996). Slatinit Pevaujcm typem raelinn vegetace na moravskoslo-venskm pomez jsou slatinit. Ty se v zem vyznauj vysokm obsahem vpnku, hoku a sran ve vodch a sedimentech, jako i vym zastoupenm minerlnch stic. pH vody je neutrln a bazick (7 8, v tekouc vod a 9). Vyskytuj se pevn jako pramenitn slatini-t, a to ve dvou typech. V Blch Karpatech (na obou stranch hranice) a v nich polohch Hostnsko-Vsetn-sk hornatiny a Javornk nemaj mocnou vrstvu organo-gennch sediment (max. 150 cm, vtinou do 50 cm) a na jejich povrchu se tvo pnovcov inkrustace. Velmi asto je cel organogenn horizont prosycen vpnitmi sintry a vrstvikami slnu. V pozdnm lt dochz k psuku, hladina podzemn vody pokles. Mechov patro tvo tm vhradn kalcitolerantn druhy pnovcovch prame-ni (Palustriella commutata, Philonotis calcarea), v by-linnm pate se uplatuj druhy indikujc vpnit mine-rln podklad a vyschn (Juncus inflexus, Carex flacca, Eupatorium cannabinum, Tussilago farfara). Z as jsou ast paronatky (zejmna Chara vulgaris) a rozsivky (Poulkov et al. in prep.). Fyziognomicky jsou tyto pramenitn slatiny npadn dominanc suchopr Eriophorum angustifolium a E. latifolium, nzkch ostic (Carex panicea, C. flacca, C. flava, C. lepidocarpa) a er-ven zbarvenho Palustriella commutata v mechovm pate. Ve fytocenologickm systmu jsou pedbn azeny k asociaci Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs et Felfldy 1958 (Hjek 1998). Z ohroench druh rostlin se zde uplatuj nap. Valeriana dioica, Gymnadenia densiflora, Parnassia palustris, Epipactis palustris, Carex davalliana, C. lepidocarpa, C. viridula, C. distans, C. hordeistichos, Polygala amarella, Dacty-lorhiza incarnata, D. traunsteinerii agg., Ophrys holu- byana, Blysmus compressus, Triglochin palustre, Liparis loeselii, Eleocharis quinqueflora, Fissidens adianthoides, Eucladium verticillatum. Jedn se vtinou o druhy ohro-en v esk republice, kde je obecn nedostatek bazic-kch slatini. Druh typ pramenitnch slatini se vysky-tuje zejmna v CHKO Kysuce a na jihozpad vyznv do Vsetnskch vrch a Javornk. Jedn se o plon rozshl svahov nebo podsvahov pramenit bez pnovcovch inkrustac, asto s mocnou vrstvou slatiny bez vt pmsi minerlnch stic a s vyrovnanm vodnm rei-mem. Na nkterch lokalitch (nap. na podsvahovm prameniti u obce Kelov) jsme opakovan zaznamenali vrazn pokles obsahu minerl ve vod po vydatnch detch. Tyto pramenitn slatinit pat k asociaci Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae (cf. Pawovski et al. 1960). Od prvn zmnnho typu ji odliuje absence Juncus inflexus, Carex flacca, Palustriella commutata a paronatek, naopak se zanaj uplatovat druhy svazu Caricion fuscae (Carex nigra, C. echinata, Juncus con-glomeratus, Ranunculus flammula) a nkter raelinn druhy s ir cenologickou amplitudou (Pedicularis palus-tris). Sloen mechovho patra je zcela jin, vyskytuj se zde druhy nronj na vyrovnan vodn reim a vyh-bajc se pnovcm (Calliergon giganteum, Aulacomnium palustre, Philonotis fontana, Hypnum pratense, Tomen-thypnum nitens, Drepanocladus revolvens, Cratoneuron decipiens, Dicranum bonjeanii). Spoleenstva se vyzna-uj vysokou druhovou diverzitou a host celou adu ohroench a ustupujcch rostlinnch druh (Calliergon giganteum, Pedicularis palustris, Parnassia palustris, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Hippochae-te variegata). Na lokalit pobl obce Hrub Buk roste v tomto spoleenstvu vzcn subatlantsk druh Hydro-cotyle vulgaris, spolu s dalm subatlantskm druhem Lotus uliginosus. doln slatinite (Caricetum davallia-nae s.s.) se v minulosti vyskytovaly v jin sti Blch Karpat, kde v polovin stolet zanikly. Podle floristickch zznam (nap. Stank et al. 1996) zde rostly Carex hosti-ana, Pedicularis palustris, Liparis loeselii, Sagina nodo-sa, Juncus atratus a dal vznan druhy. Pi zmn vodnho reimu, peplaven minerlnm mate-rilem nebo po psunu dusku a fosforu pechzej slatinn spoleenstva do mokadnch luk svazu Calthion (asociace Cirsietum rivularis). Svahov pramenitn slatinit asociace Carici flavae-Cratoneuretum filicini (svaz Caricion davallianae) v PR Hut na tkov v Blch Karpatech foto: M. Hjek Raelinisk Slovenska 41 Raelinit Pechodnm typem mezi mokadnmi loukami, oligo-trofnm kdlem slatin a raeliniti jsou raelinn louky svazu Caricion fuscae (sensu Rybnek at al. 1984). Zde nzk mineralizace vody ji neumouje vskyt nkterch nronjch slatinitnch druh (Eriophorum latifolium, Blysmus compressus, Philonotis calcarea), ale nedostatek ivin nedosahuje takov mry, aby se zde vyvinula spoleenstva s dominujcm raelinkem. Brn tomu i znan vysok podl minerln frakce v pd. Do mecho-vho patra je vtroueno jen nkolik eutrofnch a mesotrof-nch zstupc raelink, nap. Sphagnum teres nebo S. subsecundum. V bylinnm pate se ji objevuj Epilo-bium palustre, Agrostis canina, Ranunculus flammula, Viola palustris, Carex canescens a dal druhy typick pro svaz Caricion fuscae. Hojn jsou ptomny lun druhy tdy Molinio-Arrhenatheretea. Pi zmn vodnho reimu nebo po psunu dusku a fosforu pechzej spoleenstva raelinnch luk do mokadnch luk svazu Calthion (aso-ciace Angelico-Cirsietum palustris). Za pechodn typy mezi minerln bohatmi pramenitnmi slatiniti a oligo-trofnmi osticovo-raelinkovmi spoleenstvy lze povaovat i spoleenstva svazu Sphagno warnstorfiani-Tomenthy-pnion Dahl 1957, kter jsou vak na moravskoslovenskm pomez vyvinuta pouze fragmentrn (Byinec, Horn Lomn, Kelov-Ztoka, Vrchpredmier; na polsk stran Kysuc t u osad Br a Magra). Oproti spoleenstvm svazu Caricion fuscae maj vy organick podl v pd a vtinou i zven obsah vpnku. Jsou povaovny za sukcesn pokroil stadia. Bylinn patro odpovd prame-nitnm slatinitm asociace Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae, v mechovm pate se vrazn uplatuj kalcitolerantn raelinky Sphagnum warnstorfii, S. subse-cundum a S. teres, na nkterch lokalitch i Sphagnum flexuosum nebo S. palustre. Stejn jako na raelinnch loukch svazu Caricion fuscae se zde hojn vyskytuj mechorosty Hypnum pratense, Aulacomnium palustre, Dicranum bonjeanii a Calliergon stramineum. Typickmi oligotrofnmi osticovo-raelinkovmi spole-enstvy jsou pramenitn raelinit svazu Sphagno re-curvi-Caricion canescentis, kter se vyznauj velmi nz-kou pokryvnost bylinnho patra (Carex nigra, C. echi-nata, C. demissa, Nardus stricta, Pedicularis sylvatica, P. palustris, Anemone nemorosa, Eriophorum angustifo-lium, E. vaginatum, Juncus bulbosus, J. squarrosus etc.) a zcela zapojenm mechovm patrem s vraznou domi-nanc raelink (Sphagnum flexuosum, S. fallax, S. palus-tre, S. magellanicum, S. papillosum, S. capillifolium) a plonk (Polytrichum commune, P. strictum), mezi n jsou vtroueny jednotliv lodyky Calliergon stramineum a Aulacomnium palustre. Vraznm zjevem je v raeli-nku mlce zakoenn Drosera rotundifolia, dosahujc na nkterch lokalitch vrazn pokryvnosti. Z dalch ohroench druh je vznan vskyt Lycopodiella inun-data (Doboov 1998, daj v poslednch letech nepotvr-zen), Pedicularis palustris nebo subatlantskch druh Hydrocotyle vulgaris (Doboov l.c.) a P. sylvatica. Bo-hat je synusie hub, z nich nkter pat k opravdovm vzcnostem (Trichoglossum hirsutum, Mitrula paludosa Fr.). Mezi asami je npadn zastoupena taxocenza krsivek (Rybnek 1960). Raelinit jsou asto vyvinuta na svazch a voda z nich rychle odtk. Vodonosn vrstva raelinku vak zadruje srkovou vodu, zatmco pod-zemn voda me poklesnout dosti hluboko. Na mnohch lokalitch jsou vyvinuty pozvoln pechody od trvale zamokench struek a k vyvenm prosychajcm mstm. Mineralizace vody je na beskydskch raeli-nitch nzk, pH vody kysel (3,5 5,5). V pramenitnch strukch lze asto pozorovat elezit usazeniny, ukazujc na elezit tmely pskovc v podlo. Na slo-vensk stran Beskyd jsou zmiovan spoleenstva vzna na oblast istebanskch vrstev; tmto je slovensk vegetace obohacena o velmi vrazn vegetan typ pra-menitnch raelini. Spoleenstva stejnho svazu, kter se vyskytuj na Orav, se odliuj vy ptomnost druh nronjch na vodu (Carex rostrata, Comarum palustre, Equisetum fluviatile) a menm zastoupenm graminoid (Nardus stricta, Anthoxanthum odoratum, Briza media). Poslednm typem raelinn vegetace, kter vak na mo-ravskoslovenskm pomez ji zanikl, jsou vrchovit tdy Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et Tx. ex Westhoff et al. 1946. Uvd je Duda (1950) z dol Ostravice v mo-ravskoslezskch Beskydech. V souasn dob se na Du-dou zmiovanch lokalitch ji nevyskytuj, nebo byly zaplaveny pehradn ndr ance. Nejbli podobn typy se nachzej a v CHKO Horn Orava. V Beskydech se zachovaly pouze fragmenty asociace Eriophoro vagi-nati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 s vrchovitnm su-choprem Eriophorum vaginatum v lesnch enklvch v dol ern Ostravice (Hjek & Malina 1998). Nelesn oligotrofn raelinit moravskoslovenskho po-mez se v nkterch ppadech vyvjej jako nhradn spoleenstva po rohozcovch a raelinnch smrinch (Mastigoryo-Piceetum Br.-Bl. et Sissingh in Br.-Bl. et al. 1939; Sphagno-Piceetum (Tx. 1937) Hartmann 1953), kter se vyskytuj zejmna ve vych polohch Beskyd. Na moravsk stran poho byly mapovny v povod eladenky, ern Ostravice a na hornm toku Lomn (cf. Neuhuslov et al. 1998). Souasn stav raelinn a slatinn vegetace ve slovensk sti Blch Karpat Na zem CHKO Biele Karpaty se vyskytuj pevn svahov pramenit, na nich byla vtinou zaznamenna mozaika spoleenstev mokadnch luk svazu Calthion a ramenitnch slatin svazu Caricion davallianae (asoc. Carici flavae-Cratoneuretum filicini). V severn sti zem tyto pramenitn slatiny postupn pechzej k sociaci Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae (osa-da Zbava ve Vlrskm prsmyku). Z tto ponkud jednot-vrn situace se ponkud vymyk vskyt oligotrofnch raelinnch olin na zemn chrnnm Stroovskm mokadu (Fajmonov 1988). Z hlediska ochrany vegetace je hojn vskyt pevaujc asociace Carici flavae-Cratoneuretum filicini vznamn z celosttnho hlediska, nebo krom Blch Karpat se tato vegetace vyskytuje ji jen ve Strovskch a Choskch vrch a na Mal Fate. Nkter slatinn druhy (Carex davalliana, Eleocharis quinqueflora) jsou na slovensk stran Blch Karpat astj ne na moravsk. Seznam ostatnch ohroench taxon (platn pro ob strany poho) je uveden ve. Raelinisk Slovenska 42 Vegetace minerln bohatch slatin s pms minerlnch stic je velmi citliv na nekosen. Pechod od nzkch osticovomechovch porost k monodominantnm ladm agresivnch trav (Molinia arundinacea, Phragmites aus-tralis, Calamagrostis epigeios), nebo k porostm ko-vitch vrb je velmi rychl a je zpravidla doprovzen i stenm nebo plnm vyschnutm pramenit. Proces se jet zrychluje v souasn dob, kdy se zvyuje atmosferick depozice ivin a stle se jet projevuj splachy z pol. Pramenitn slatinit jsou zdrojem ne-kvalitnho a veterinrn nevyhovujcho sena, proto bvaj asto vynechny z pravideln drby mezi prvnmi a nebo je snaha o jejich odvodnn nebo pohnojen. asto jsou vlastnky pozemk likvidovny ze strachu ped sesuvnmi pohyby svah. Vzhledem k mal vydatnosti pramen je jistm ohroenm i pokles celkovho sr-kovho hrnu v zem a zrychlen odtok srek. Souasn stav raelinn a slatinn vegetace v CHKO Kysuce Uveden lokality jsou zaznaen na map 3. Oblast Kysuc je v rmci flyovho psma z geologickho, hydrologickho a klimatologickho hlediska velmi pestr. To se projevuje i na vegetaci raelini a slatin. Na velmi malm zem (nap. mezi Kelovem a Klokoovem) je mon zastihnout zstupce celho trofickho gradientu, od oligotrofnch raelini na istebanskch vrstvch pes rzn pechodn typy a k minerln bohatm slatinm. K vznamnm lokalitm pat soustava bazickch prame-ninch slatini (asoc. Valeriano simplicifoliae-Carice-tum flavae) ve skanzenu Vychylovka (bystrick vrstvy; pH 6,5 7,5, konduktivita ca 300 400 S/cm/20oC), kter pokrauje rozshlmi kosenmi podsvahovmi slatinami celm dolm Nov Bystrice. Vznamnmi floristickmi prvky jsou zde Pinguicula vulgaris, Hippochaete varie-gata, Gymnadenia densiflora, Triglochin palustre, Pedi-cularis palustris, Alchemilla sp. div. e sect. Glabrae et Subglabrae, Calliergon giganteum a dal. Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae u obce Kelov foto: M. Hjek Lokalita Lny u Star Bystrice je vznamn velmi hoj-nm vskytem Menyanthes trifoliata, ale je ohroena vyhloubenm hlubokch odvodovacch kanl. Zacho-val komplex tchto spoleenstev se nachz na lokalit Sviatkovsk sedlo nad osadou udovci; zde je ohroen sukces devin. V zpadn sti CHKO jsou bazick pra-menit vzcnj. Jejich pkn ukzka se vyskytuje u Kelova. Jedin lokalita Pinguicula vulgaris se v tto oblasti nachz na Bumblce (Duda 1950, pozorovna nedvno jet P. Lustykem). V blzkosti osad Ztoka a Vrchpredmier jsem zaznamenal spoleenstva s druhov bohatm mechovm patrem, kter lze piadit k vegetaci svazu Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion. Spoleenstva svazu Caricion fuscae se vyskytuj u Kelova (mokej st Kelovskch luk, v pechodech k asoc. Cirsietum rivularis i v okol obce), pobl osady Zajacovci nebo u Zborova nad Bystricou a Host nap. Bryum weigelii, Calliergon cordifolium, Sphagnum subsecundum, S. con-tortum, Eleocharis uniglumis i Epilobium palustre. V oblasti vskytu istebanskch vrstev se vyskytuj oligotrofn raelinit svazu Sphagno recurvi-Caricion canescentis s pevaujcmi raelinky (charakteristika ve). K nejvznamnjm lokalitm pat pramenitn oligotrofn raelinit u osady Zajacovci s dominujcmi Sphagnum capillifolium, S. fallax a Drosera rotundifolia, dle se zde vyskytuj Sphagnum magellanicum, Juncus squarrosus, Lycopodiella inundata (Doboov 1998) a dal vznamn druhy. Lokalit Zajacovci pravdpo-dobn prospv mrn disturbance. Ohroen me spo-vat v nevhodnm tvaru raelinit; jedn se o dlouh, ale zk pruh mezi potokem a lesem, kter me bt snadno naruen. Velkou rozlohou oligotrofnch osticovo-raelinkovch spoleenstev vynik prodn rezervace Polkov. Velmi zachoval spoleenstva oligotrofnch ra-elini se vyskytuj takt pobl osad Korch a Kubri-kov. Znmm komplexem lokalit je oblast kolem Blho Ke (viz Rybnek & Rybnkov 1996, Jankovsk 1995), kde je voda velmi oligotrofn a dochz k vraznmu zadro-vn srkov vody mocnou vrstvou nerozloenho rae-linku. Vyskytuje se zde vzcn subatlantsk raelink Sphagnum papillosum (u hotelu Kysuca, nad osadou Jan-kovci: Hjkov ined.), nad Jankovci rovn vrcho-vitn druh Sphagnum magellanicum. Velk st raeli-nitnch mikrolokalit v oblasti Blho Ke ji zanikla. Dosud zachoval plochy jsou siln ohroeny rychlou sukces devin a v ppad raelinit u hotelu Kysuca bohuel i souvislou vsadbou smrk. Napklad tm 2/3 dve rozshl lokality nad osadou Jankovci ji zarostly devinami. Pi srovnn souasnch fytocenologickch zpis z raelinit u hotelu Kysuca s ca 20 let starmi zpisy K. Rybnka (Rybnek ined.) lze vyslovit hypo-tzu, e v poslednch letech dolo na Blm Ki k acidi-fikaci vlivem kyselch de nebo k zniku minerln bohatch pramen. Hlavn faktory, ohroujc vegetaci raelini a slatini, se od ostatnch oblast pli neli. Jedn se o nekosen (u eutrofnch typ), odvodovn (viz ppad lokality Lny) a sukcesi. Velkou ztrtou je znik cel ady lokalit v ochrannm psmu vodn ndre Nov Bystrica, kter zcela zarostly nebo zmnily svj slatinn charakter. Po-sledn druhov ochuzen zbytky nachzme na vydatnch svahovch pramenitch (Rienica), nkter slatinn druhy (Pedicularis palustris) dovaj v poslednch kusech v tomto ppad v pechodn sukcesn navazujcch spo-leenstvech asociace Cirsietum rivularis. Raelinisk Slovenska 43 Zvr Raelinn vegetace se na moravskoslovenskm pomez vyskytuje zejmna na svahovch pramenitch, kde se jej druhov sloen mn podl trofickho gradientu od pnovcovch prameni a ke spoleenstvm s dominu-jcmi raelinky. Spoleenstva pedstavuj vesms vzcn vegetan typy z hlediska esk i Slovensk republiky. ada lokalit je dosud relativn zachoval a vyskytuj se na nich ohroen druhy rostlin. Hroz ale jejich znien pi pokraovn negativnch trend. Vrchovit a doln slatinite ji v zem zanikly. Nomenklatura Nomenklatura idiotaxon odpovd seznamu nich a vy-ch rostlin Slovenska (Marhold & Hindk 1998). Nomen-klatura syntaxon je shodn s pipravovanm svazkem edice Rastlinn spoloenstv Slovenska, as 3 mokra-de (Valachovi in press.), piem autorsk citace jsou uvedeny vdy pi prvnm pouit jmna syntaxonu. Podkovn Dkuji srden Z. Kuderav a K. Devnov za dleitou spoluprci a informace o regionln problematice. Psp-vek byl vypracovn v rmci grantu . 206/99/1214 Gran-tov agentury esk republiky. Literatura Doboov, A. 1998. Prspevok k rozreniu niektorch zaujmavch a ohrozench druhov flry Kysc a Javornkov. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 140-143. Duda, J. 1950. Beskydsk vrchovit a raelinn louky. Pr. Sbor. Ostrav. Kraje, Opava, 11: 66-92. Fajmonov, E. 1988. Vegetcia Stroovskho moiara v severnej asti CHKO Biele Karpaty. Ms. Depon. in: Sprva CHKO Biele Karpaty, 6 p. Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sborn. Prod. Klubu, Uhersk Hradit, suppl. 4: 1-158. Hjek, M. & Malina, P. 1998. Eriophorum vaginatum L. nalezeno v Beskydech. Floristick pspvek k dol ern Ostravice. as. Slez. Muz. Opava (A), 47: 89-91. Jankovsk, V. 1995. Forest composition changes in the Moravskoslezsk Beskydy Mts. during the last millenium. Folia Geobot. Phytotax., Praha, 30: 175-187. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Neuhuslov, Z. et al. 1998. Mapa potenciln pirozen vegetace esk republiky. Academia, Praha, mapov st. Pawovski, B., Pawovska, S. & Zarzycki, K. 1960. Zespoy rolinne konych k pnocnej czci Tatr i Podtatrza. Fragm. Flor. Geobot., Krakw, 6: 95-227. Pesl, V. & rkov, I. 1967. Vpnitost sediment v zpadn sti magurskho flye. Geologick prce, Zprvy, Bratislava 41: 185-189. Poulkov, A., Tomala, M., Duchoslav, M., Husk, . & Hjek, M. (in prep.). Biodiverzita as na zem biosferick rezervace Bl Karpaty I. Bacillariophyceae a Charophyceae. Rybnek, K. 1960. Mesotaeniales a Desmidiales Moravskoslezskch Beskyd I. Prce Brnnsk Zkl. SAV 32 (4): 125-156. Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1996. Palaeoecological and phytosociological reconstruction of precultural vegetation in the Bl K area, the Moravskoslezsk Beskydy Mts. Veget. Hist. Archaeobot., Berlin, 4: 161-170. Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk eskoslovenska. Stud. SAV, Praha, 8: 1-123. Stank, S., Jongepierov, I. & Jongepier, J.W. 1996. Historick kvtena Blch Karpat. Sborn. Prod. Klubu, Uhersk Hradit, suppl. 1: 1-198. Valachovi, M. (eds.) (in press.). Rastlinn spoloenstv Slovenska 3. Mokradn vegetcia. Veda, Bratislava, in press. Recenzent: Mgr. Zuzana Kuderav Raelinisk Slovenska 44 Mapa 3: 1 Biely Kr hotel Kysuca; 2 Pod Bielym Krom Jankovci; 3 PR Polkov; 4 Zajacovci; 5 Kubrikov a Korch; 6 Lny; 7 Nin Kelov, zp. okraj obce; 8 Vrchpredmier; 9 Mal Polom; 10 Fojtov potok; 11 Klubinsk dolina; 12 Rienica-Stanov potok; 13 Grigovci; 14 Piojovci; 15 Chmra; 16 Skanzen Vychylovka; 17 Svitkov; 18 Cudrkovci. Raelinisk Slovenska 45 Charakteristika mokrad a slatinnch pramensk v Chrnenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Katarna Devnov, Pavel Devn The characteristic of wetlands and spring fens in Protected Landscape Area (PLA) Biele Karpaty Biele Karpaty (White Carpathians) is mountainous region at the border between Moravia (Czech Republic) and Slovakia. The area is built predominantly on flysh rocks and residual sandstone. The wetlands in Biele Karpaty Mts. are small-scale, but in mosaic type of landscape still frequent ecosystems. They are very important patch of diversed landscape with occurrence of several endangered species. These species are important part of genepool and diversity of the area. Several wetlands are parts of protected sites. The administration of PLA Biele Karpaty takes a lot of attention to management of wetland ecosystems, unfortunately funding of management and research from public sources is insufficient. Typical wetland community in Biele Karpaty Mts. is association Cirsietum rivularis a Junco inflexi-Menthetum longifoliae. Association Carici flavae-Cratoneuretum filicini is typical spring fen community on slope habitats. Mokrade Bielych Karpt s vinou maloplon, ale v mozaikovitej krajine stle poetn. Historick floris-tick daje o mokraovch druhoch nachdzame najm v prcach Holubyho (1966; 1988) a Staka et al. (1996). Fytocenologick prca Sillingera (1929) je kompletnou tdiou o vetkch typoch spoloenstiev v pohor. Mokra-ov a prameniskov spoloenstv opisuje len na zklade dominantnch druhov. O ekologickej a fytocenologickej charakteristike mokrad Bielych Karpt pe Hjek (1998). Uvdza daje najm z moravskej asti Bielych Karpt, ale hodnot i niektor mokrade zo slovenskej strany. Fyto-cenologickm prieskumom lnych spoloenstiev Bielych Karpt sa zaober kodov v pripravovanej dizertanej prci. Na Sprve Chrnenej krajinnej oblasti (S-CHKO) s evidovan mokrade a pramenisk ako genofondov plo-chy. Nepublikovan floristick daje s najm z rokov 1987 1990 (Devn & Koajov ined.). Cenn floristick i fytocenologick nepublikovan daje s uloen na S-CHKO Biele Karpaty od Dr. Fajmonovej o Stroovskom moiari (Fajmonov 1988) a Nebrovej (Fajmonov 1987). Floristick daje z Drietomskej doliny uvdza kodov (1995). Zaujmav floristick daje s v diplomovch pr-cach Gajdotinovej (1992), Pernho (1999) a ualovej (1999). V naom prspevku predkladme strun prehad najvz-namnejch mokrad, ktor s zalenen v maloplonch chrnench zemiach, s pripravovan na vyhlsenie, alebo ide o nevyhlsen plochy, kde zabezpeujeme aspo minimlnu drbu. Lokality uvdzame postupne, v smere od vchodu na zpad (mapa 4). Nzvy rastlinnch taxnov s uveden poda prce Marholda & Hindka (1998) a nzvy syntaxnov poda Hjka (1998). Osobitn reim ochrany (ORO) je vypracovvan na zklade inven-tarizanho vskumu pracovnkmi S-CHKO Devnom, Koajovou, Devnovou (ak nie je uveden inak) a je uloen v prslunch rezervanch knihch na Sprve CHKO Biele Karpaty. V sasnosti takmer plne zaniklo vyuvanie mokrad miestnymi hospodrmi, ktor ich v minulosti vyuvali ako zdroj steliva pre dobytok, alebo na pokrvanie striech. Mnoh lokality v Bielych Karpatoch boli odvod-nen poas rekultivci v ase socializmu. Takto zanikli pekn mokrade na Ivke a v Novej Boci Doln Moariny. Vina mokrad bola nien odvodnenm v rokoch 1970 1989, pri likvidci skromnch ro-nkov. Likvidovan boli nielen nivn moiare (Vrbovce, Lubina, Bzince), ale aj svahov slatinn pramenisk na penovci (Zlatovce, Orechov, Doln Sa), kde to bolo neefektvne, pretoe sa odvodovacie trubky zanali uhliitanom vpenatm u v prvch rokoch po odvodnen. Dnes s melioran trubky vinou zanesen a nefun-kn, na chemick postreky lk nie s prostriedky a mno-h mokrade sa op prirodzene obnovuj. Na takchto miestach sme nali niektor ohrozen druhy napr. Lyth-rum hyssopifolia na rozhran poa a pasienka nad Morav-skm Lieskovm, Epipactis palustris na pasienkoch pod Ostrm vrchom. Na naruench prameniskch pod Kra-snom v Dolnej Si a v dol Ivky sa hojne vyskytuje Centaurium pulchellum, Cyperus fuscus, Hypericum te-trapterum. Podobn osud ako slatinn pramenisk na lkach postihol i pramenisk v lesoch. Vplyvom intenzifikcie lesnho hospodrstva, najm zahusovanm siete lesnch ciest, ktor sli ako dren, bol znane zmenen vodn reim na viacerch lokalitch napr. Lopenk, Vek Javorina. Biele Karpaty vak stle skrvaj tajomstv v roku 2000 sme v Bockej doline, v zvere dolia Hubotec nali pomerne rozsiahle lesn pramenisko s Thelypteris palustris. Z lesnch mokrad spomenieme ete zachoval pramenisk Sanky v prrodnej rezervcii (PR) Debn. U mnohch svahovch pramensk dochdza k zananiu jadra vveru penovcom a k putovaniu prameniska. Tento jav je urchlen, ak ide o kombinciu prameniska a zo-suvu. Preto je potrebn, aby bolo chrnen i irie okolie prameniska, ktor nie je momentlne podmoen. Prame-niskov spoloenstv Bielych Karpt s vemi mlad, o je dsledok pomerne neskorho odlesnenia krajiny a pr-ve spomnanej dynamiky mokrad. Poukazuje na to Hjek (1998) i ualov (1999). Prehad najvznamnejch mokrad v Bielych Karpatoch Prrodn pamiatka (PP) Stroovsk moiar Rezervcia bola vyhlsen v roku 1989, s rozlohou 0,77 ha a nachdza sa v k. . erven Kame. Poda Fajmo-novej (1988), zemie rezervcie predstavuje pre Biele Karpaty ojedinel vskyt slatinnho jelovho lesa (Alni-on glutinosae) a vbovch krovn (Salicion cinereae), s vskytom Thelypteris palustris, Carex elongata, Salix silesiaca a Sphagnum squarrosum. V celej oblasti sever-Raelinisk Slovenska 46 nch Bielych Karpt a nadvzujceho pohoria Javornky sme dosia nezaznamenali vskyt tchto druhov a fyto-cenz. Zo zvzu Alnion glutinosae je tu spoloenstvo Carici elongatae-Alnetum Koch 1926, zo zvzu Salicion cinereae fragmenty spoloenstva Thelypterido-Salice-tum cinereae omk 1963 a na vemi malej ploche i Sphagno-Salicetum cinereae omk 1963. Ide o vko-v varianty dos odlinho druhovho zloenia od tch, ktor opsal omk v roku 1963 na Vchodoslovenskej nine. V zem urobila 7 fytocenologickch snmkov Fajmonov (1988). Snmky s uloen v rezervanej knihe a boli vyuit ako podklad na vyhlsenie zemia. PP Brezovsk dolina Bola vyhlsen v roku 1989 a nachdza sa v k. . erven Kame. Na zem sa nachdza zosuvn prd zsobovan vodou z prameov na penovcoch (cca 1,2 ha), s vskytom druhov Eleocharis quinqueflora, Parnassia palustris. Fy-tocenologick snmky spracovala kodov a Hjek (Hjek 1998). ORO bol spracovan v roku 1994 (Devn & Koajov 1994a). Na tomto zem sa na niekokch metroch tvorcovch nachdza spoloenstvo Eleochari-tetum pauciflorae, ktor patr u historicky k najvzc-nejm spoloenstvm Bielych Karpt (Hjek 1998). PR Nebrov Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa k. . erven Kame. Slatinn lky na nive Tovarskho potoka a do-asn mokrade v zosuvnom prde zemia s vskytom spoloenstiev vysokch ostrc s dominanciou druhov Ca-rex buekii, C. rostrata, C. echinata. Pozoruhodn je nlez Gladiolus palustris (Fajmonov 1987), ktor sa v neskor-ch rokoch nepodarilo znovu potvrdi. Inventarizan a fytocenologick vskum spracovali Fajmonov (1987), kodov (ined.) a Hjek (1998). Fajmonov uvdza z zemia nasledovn spoloenstv: Scirpetum sylvatici Ralski 1931 Cirsietum rivularis Novinski 1927 Filipenduletum ulmariae Passarge 1964 Caricetum rostratae Rubel 1912 Caricetum gracilis Almquist 1929 (fragmenty). Hjek (1998) vo svojej prci povauje druh Carex ros-trata za pravdepodobne vyhynut druh kveteny Bielych Karpt, z zemia Nebrovej ho uvdza Fajmonov (1987). Potvrdili sme ho aj v roku 1999 na nivnej lke pod cestou, pri vykopanom liahnisku pre obojivelnky. PP Krivokltske lky Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa v k. . Krivo-klt. V rezervcii sa nachdza zosuvn prd, ktorho as (cca 1 ha) je extrmne podman. Starie uloeniny penovca s naopak vemi such, o podmieuje vek pestros rastlinstva. Z ohrozench druhov tu rastie Parnas-sia palustris, Epipactis palustris, Gymnadenia cf. co-nopsea (ualov 1999, Devn & Koajov 1997a). ualov (1999) sa vo svojej prci zaober floristikou, fytocenolgiou a pdnymi pomermi na danej lokalite. Fytocenologick snmky z pramensk zarauje do asocici: Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs et Feldlfy 1958, Cirsietum rivularis Nowinski 1927, Angelico-Cirsietum oleracei Tx. 1937 caricetosum pani-culatae Bal.-Tul. et Hjek 1988, Scirpetum sylvatici Ralski 1931 Genofondov plocha (GP) Doln Brann zemie nachdzajce sa v katastri obce Horn Snie je na odporuenie Mgr. Hjka pripravovan na vyhlsenie. V jeho prci (1998) je oznaovan ako pramenisko pri osade Zbava vo Vlrskom priesmyku. Uvdza odtiato spoloenstvo Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae Pawlovski et al. 1960. Indikanmi druhmi asocicie s Drepanocladus revolvens, Carex echinata a C. nigra. Na odporuenie Dr. Fajmonovej Sprva CHKO Biele Karpa-ty zabezpeuje aspo nepravideln jesenn vykosenie lokality od roku 1987. GP U Mituchov a U echov zemie s rozlohou cca 0,8 ha sa nachdza v k. . Horn Sa. Je to komplex pomerne rozsiahlych a pestrch pramensk, ktor s tvoren mozaikou asocici Carici flavae-Cratoneuretum filicini a Cirsietum rivularis, s bo-hatm vskytom druhov Valeriana dioica, Epipactis palus-tris, Carex paniculata, Dactylorhiza majalis. Poda mo-nosti zabezpeujeme aspo raz za dva roky vykosenie. PR Horn Zvrsk Bola vyhlsen v roku 1983, s rozlohou 1,5 ha a nachdza sa v k. . Horn Sa. Je to penovcov pramenisko s hoj-nm vskytom druhov Epipactis palustris a Blysmus com-pressus. Horn as zemia silne zarast trstinou. Fyto-cenologick snmky spracoval Hjek (1998) a ORO bolo vypracovan v roku 1992 (Devn 1992). V roku 1999 sme v trstine zistili bohat vskyt hmyzu, a to najm kutaviek. Nachdzaj sa aj v hromadch v minulosti skosenej a na okrajoch uloenej trstiny. PP Kurinov vrch Bola vyhlsen v roku 1990, s rozlohou 1,29 ha a nach-dza sa v k. . Adamovsk Kochanovce. tvrtina plochy je podmoen prameom. Vyskytuje sa tu Epipactis palus-tris, Ophioglossum vulgatum, Ophrys holubyana (Pern 1999). GP Pod Tlstou horou Viacero drobnch lokalt o celkovej rozlohe cca l ha sa nachdza v k. . Chocholn-Velice. Rast tu nasledovn ohrozen druhy: Blysmus compressus, Dactylorhiza maja-lis, Epipactis palustris, Salix rosmarinifolia a Triglochin palustre. Fytocenologick snmky z tejto lokality zarau-j autori Pern (1999) a Hjek (1998) provizrne do asocicie Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs et Felfldy 1958. PP Gr Bola vyhlsen v roku 1992 s rozlohou 16 ha a nachdza sa v k. . Nov Boca. Predstavuje zosuvn zemie, tzv. lko-sady. Na ich asti je penovcov pramenisko s Carex davalliana, C. paniculata, Triglochin palustre, Epipactis palustris, Dactylorhiza majalis. Vyskytuj sa tu spoloen-stv z asocicie Carici flavae-Cratoneuretum filicini Kovcs Raelinisk Slovenska 47 et Felfldy 1958. Fytocenologick snmky spracoval Hjek (1998) a program starostlivosti bol spracovan v roku 1997 (Devn & Koajov 1997b). V tomto zem sledujeme vplyvom pravidelnho kosenia postupn preni-kanie druhov spomenutej asocicie na miesta, ktor boli u silne zarasten s Carex paniculata, Mentha longifolia a patrili u skr do asocicie Junco inflexi-Menthetum longifoliae. PP Blaejov Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa v k. . Nov Boca. Na asti zemia je pramenisko s Carex davallia-na, C. paniculata, Taraxacum sect. Palustria, Ophrys ho-lubyana, Epipactis palustris. Fytocenologick snmky spracoval Hjek (1998) a program starostlivosti bol spra-covan v roku 1997 (Devn & Koajov 1997c). PR Zhradsk Bola vyhlsen v roku 1984 s rozlohou 1,28 ha v k. . Lu-bina. Asi polovicu zemia tvor slatina s Epipactis palus-tris a Carex paniculata. Fytocenologick snmky spraco-vala Devnov (1998 ined.) a ORO bol spracovan v roku 1992 (Devn & Koajov 1992). PP Borotov Bola vyhlsen v roku 1988 a nachdza sa v k. . Star Tur. Je to podman slatinn lka (cca 0,2 ha) na brehu Topoleckho potoka s vskytom Salix rosmarinifolia. Lokalita je malakozoologicky vznamn, s vskytom vetkch druhov rodu Vertigo (teffek 1987). PP Bukova jama Bola vyhlsen v roku 1993 a nachdza sa k. . Vrbovce. Rozsiahle zosuvn psmo na prameniskch. V rmci loka-lity sa vyskytuje niekoko mench prameniskovch mokrad s Epipactis palustris, Equisetum telmateia, Eriophorum latifolium, Cirsium rivulare. S tu vznamn nlezisk doviek Allolobophora jessiensis a Dendrobaena pla-tyura platyura. PP Malejov Bola vyhlsen v roku 1990 a nachdza sa v k. . Chvoj-nica. as zemia sa nachdza na nive Malejovskho potoka, ktor je pravidelne na jar zaplavovan a trvalo podman poas celho roka. Na lokalite sa vyskytuj druhy Dactylorhiza incarnata a Carex paniculata (Devn & Koajov 1994b). PP alostin Bola vyhlsen v roku 1994 a nachdza sa k. . Chvoj-nica. Zosuvn prd so slatinnm prameniskom, s vsky-tom Epipactis palustris, Carex paniculata, Dactylorhiza incarnata, Valeriana dioica. PP U iflov Bola vyhlsen v roku 1994 a nachdza sa v k. . Chvoj-nica. Pomere rozsiahle penovcov pramenisko (cca 0,6 ha), kombinovan so zosuvom, na ktorom sa vyskytuj druhy Dactylorhiza incarnata, Valeriana dioica, Epipac-tis palustris. Z uvedenho prehadu vidie, e svahov slatinn pra-menisk s sasou viacerch maloplonch chrnench zem v CHKO Biele Karpaty. alch niekoko desiatok pramensk evidujeme ako genofondov plochy, vina z nich vak zarast v dsledku sukcesie. Napriek tomu, e mokrade s v Bielych Karpatoch vinou maloplon od niekokch metrov tvorcovch po niekoko rov, predstavuj vemi dleit zloku v pestrej truktre krajiny, pretoe hostia viacer ohrozen druhy, ktor s dleitou zlokou genofondu a biodiverzity zemia. Pomerne asto sa na kosench prameniskch vyskytuj Eriophorum latifolium, E. angustifolium, Epipactis palus-tris, Valeriana dioica, V. simplicifolia (vchodne od Vl-ry), Dactylorhiza majalis, D. incarnata (viac v zpadnej asti zemia). Na viacerch lokalitch rastie Triglochin palustre, Blysmus compressus, Parnassia palustris, Ophio-glossum vulgatum. Z ostrc je tu vzcne Carex davalliana (v Bockej doline na 7 mikrolokalitch), C. lepidocarpa, C. paniculata, C. flava, C. distans, C. panicea. Na dlhie nekosench prameniskch prevldne Carex paniculata, Mentha longifolia, Juncus inflexus, Equisetum telmateia, Salix cinerea. O dynamike mokraovch fytocenz, o smere sukcesie pri nekosen, hnojen a vysychan pe podrobnejie Hjek (l998). Pre zachovanie pestrosti pramensk je nevyhnutn ich ko-senie. Poda Hjka (in verb.) by bolo najvhodnejie kosi pramenisk raz rone koncom leta v septembri. Toto sa nm dar zabezpei len na niektorch zemiach. Ohro-zenie mokrad v sasnosti predstavuje najm sukcesia a priame znienie pri pasen alebo kopan liahnsk. Treba cielene vybera plochy na obnovovanie liahnsk pre oboj-ivelnky, dba na to, aby nedolo k stiahnutiu vody z mokrade a snahe skromnkov odvodni pozemok. V Bielych Karpatoch sme pri drbe nelesnch mokrao-vch spoloenstiev za desa rokov overili platnos nasledovnch zsad: Je mon zvrti aj pomere pokroil tdium sukcesie, napr. plochy intenzvne zarastan nleto-vmi drevinami, starinou, pramenisk zarastan jel-inou (PR Zhradsk). Potrebn nklady a potrebn vloen prca s priamo mern stupu zanedbanosti lokality a vsledky s nepriamo mern. Nie je mon aka rchly a sto-percentn nvrat k elanmu stavu. Kroviny odolvaj potlaniu tm dlhie, m je zsah roben v pokroilejom tdiu sukcesie. Od-straovanie krovia a loklne ntery Roundupom sa nm osvedili v neskorom lete (august, zaiatok sep-tembra). Ntery nemaj vznam na jar, ke je siln miazga. Kroviny treba odstraova o najniie pri zemi, aby bola mon alia drba. Pri nvrhoch manamentu z hadiska ochrany ivochov sa sname dodra nasledovn pravidl: 1. nekosi pred koncom jna (len loklne, napr. smlzo-visk), 2. ponecha asti plochy neskosen, najm ak ide o izo-lovan plochu uprostred lesa alebo poa, Raelinisk Slovenska 48 3. s ohadom na niektor vzcne modriky (Lycae-nidae) treba ponecha asti porastov Sanguisorba officinalis, Geranium palustre, G. pratense nesko-sen a neodstraova vetky mravenisk zemnch mravcov, 4. vzhadom na niektor vzcne Hymenoptera a Dipte-ra je potrebn zachova mrkvovit rastliny ako napr. Silaum silaus, Selinum carvifolia, Angelica sylves-tris, Heracleum sphondylium, najm ak v blzkosti nie s alie, 5. krky a ostruiny (Rubus sp. div.) neodstraova pl-ne, pretoe s na ne viazan niektor pecilne opeovae, napr. orchide, 6. ponecha obnaen plochy zeme, piesku, alebo ich aj umele vytvori. S nutn pre hniezdenie niektorch vzcnych blanokrdlovcov naprklad v penovci v Brezovskej doline Psen ater, 7. treba vyli pouvanie rotanej kosaky a krovino-rezu s vrtuou tam, kde to nie je nevyhnutn. Pri zabezpeen drby lokalt mme najvie problmy s pravidelnm finannm zabezpeenm akci, s pracov-nmi silami, dodranm vhodnho termnu kosenia a s od-strnenm pokosenej biomasy. V Bielych Karpatoch u desa rokov pravidelne organizujeme tudentsk brigdy, v poslednch rokoch v lete sedem tdov pracovnch ochranrskych tborov a kadorone niekoko vkendo-vch akci na jar i na jese. Dve lokality nm kosia lesnci (uvatelia) a asti niektorch zem kosia vlastnci. V niektorch rokoch sa nm podarilo zabezpei poko-senie (napr. moiarov U Mituchov a U echov) pomocou seznne zamestnanch miestnych ud, v rmci verejno-prospench prc. Problmov pri zabezpeovan drby s dobrovonkmi, zva z radov tudentov je viac: cestovn na brigdy, najm vkendov je drah. Ak v dohovorenom termne pr, je ak dodra rozsah prc, (treba tie zdrazni ekovchovn funkciu tchto akci), mme vek problm s odstrnenm biomasy z plo-chy. Najm seno z mokrch ast vyname najas-tejie do krovia, v lepom prpade do blzkeho lesa. Organizane sa s dobrovonkmi d zabezpei drba napr. v niekokch vemi cennch maloplonch ze-miach. V Bielych Karpatoch vak musme v prvom rade hada spsob, ako subvenciami podpori hospodrenie majiteov, uvateov, lesnkov. Navrhujeme, aby bol na ministerstve P SR v blzkej budcnosti vytvoren pe-cilny Fond na drbu krajinnch truktr a biodiverzity. Literatra Devn, P. 1992. Osobitn reim ochrany PR Horn Zvrsk. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 3 p. Devn, P. & Koajov, S. 1992. Osobitn reim ochrany PR Zhradsk. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 6 p. Devn, P. & Koajov, S. 1994a. Osobitn reim ochrany PP Brezovsk dolina. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 10 p. Devn, P. & Koajov, S. 1994b. Osobitn reim ochrany PP Malejov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 9 p. Devn, P. & Koajov, S. 1997a. Program starostlivosti PP Krivokltske lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 7 p. Devn, P. & Koajov, S. 1997b. Program starostlivosti PP Gr. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 6 p. Devn, P. & Koajov, S. 1997c. Program starostlivosti PP Blaejov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 5 p. Fajmonov, E. 1987. Botanick inventarizan vskum PR Nebrov. Ms. Depon.. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 16 p. Fajmonov, E. 1988. Vegetcia Stroovskho moiara v severnej asti CHKO Biele Karpaty. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov, 6 p. Gajdotinov (Devnov), K. 1992. Flra Bockej doliny. Dipl. prca. Depon. in: Katedra botaniky PrF UK Bratislava, 124 p. Hjek, M. 1998. Mokadn vegetace Blch Karpat. Sborn. Prod. klubu, Uhersk Hradit, suppl. 4:1-158. Holuby, J.. 1866. Phanerogame Flora des Nemes-Podgrady. Verh. Ver. Naturkde. Presburg 9: 35-100. Holuby, J.. 1888. Flora des Trencsiner Comitates. Frantiek Xaver Skarnitzl, Trencsin, 146 p. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Pern, M. 1999. Flra a vegetcia Chocholanskej doliny. Dipl. prca. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, 103 p. Raelinisk Slovenska 49 Sillinger, P. 1929. Bl Karpaty. Nstin geobotanickch pomru se zvltnm zetelem ke spoleenstvm rostlinnm. Rozpr. Krl. s. Spol. Nauk, cl. math.-natur., Praha ser. 8: 3-73. Stank, S., Jongepierov, I. & Jongepier, J.W. 1996. Historick kvtena Blch Karpat. Sbornk Prodovdeckho klubu, Uhersk Hradit, suppl. 1: 1-198. kodov, I. 1995. Prspevok k flre Drietomskej doliny v CHKO Biele Karpaty. Zbornk Ochrana prrody 13: 33-43. teffek, J. 1987. Malakofauna PP Borotov. Ms. Depon. in: S-CHKO Biele Karpaty, Nemov. ualov, K. 1999. Flra a vegetcia lokalt Babin a Krivokltske lky v Bielych Karpatoch. Dipl. prca. Depon. in: Katedra pedolgie, PrF UK, Bratislava, 87 p. Recenzent: Mgr. Michal Hjek Raelinisk Slovenska 50 Mapa 4: 1 PP Stroovsk moiar; 2 PP Brezovsk dolina; 3 PR Nebrov; 4 PP Krivokltske lky; 5 GP Doln Brann; 6 GP U Mituchova U echov; 7 PR Horn Zvrsk; 8 PP Kurinov vrch; 9 GP Pod Tlstou horou; 10 PP Gr; 11 PP Blaejov; 12 PR Zhradsk; 13 PP Boro-tov; 14 PP Bukova jama; 15 PP Malejov; 16 PP alostin; 17 PP U iflov. Raelinisk Slovenska 51 Ochrana biodiverzity raelinsk v Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava Rbert Trnka Peatland biodiversity protection in Protected Landscape Area Upper Orava Orava is territory in northern Slovakia, on the border with Poland. Peatlands, as a very typical ecosystem of the Upper Orava region, are covering more than 800 ha in the northern part of the Orava region. 268 hectares are protected as small-scale protected areas National Nature Reserve (NNR) Sosnina, NNR Klinsk raelinisko, NNR Splen grnik, Nature Reserve (NR) Rudn, NR Tisovnica, NR Mtansk pla, NR Beadovsk raelinisko, NR askovka. The most common are raised bogs and fens. Several endangered species occur on peatlands, e.g. Andromeda polifolia, Calla palustris, Drosera rotundifolia, Ledum palustre, Meny-anthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Pinguicula vulgaris. Quite rare are Carex chordorrhiza, Lycopodiella inundata, Naumburgia thyrsiflora, Oxycoccus microcarpus, Rhynchospora alba, Salix myrtilloides. The peatland ecosystems in the Orava region are rare and unique also from the point of view of fauna. We can mention occurrence of some indicator species such as Anarta myrtili, A. cordigera, Arichana mellanaria, Colias palaeno subsp. europome, Syngrapha microgamma (butterflies), Gnaphosa microps (spiders), Leucorrhinia rubicunda and Somatochlora alpestris (dragonflies) on peatlands. The situation in management of most of non-forest peatlands in the Upper Orava region is unsatisfying now. It is because the practical management of localities is not complex, but partial due to a lack of funding. In addition to practical management of peatlands, it is important to strengthen the need for complex monitoring of them as well. It could not be only the means to observe the development of peatland ecosystems, but it could also help to solve the questions of their efficient protection. Raelinisk s charakteristickmi prvkami prrodnho prostredia hornej Oravy. Sved o tom bohat sie rozpt-lench raelinnch biotopov Podbeskydskej brzdy a Orav-skch Beskd a predovetkm rozsiahle raelinisk Oravskej kotliny. Aj ke sa raelinisk rozptlene vysky-tuj na viacerch miestach Slovenska (Vysok Tatry, Liptov, Turiec, Zhorsk nina), v typickej forme a plo-ne najrozsiahlejie sa vyvinuli a zachovali na severnej Orave (CHKO Horn Orava), kde zaberaj plochu viac ako 800 ha. Na poetnos raelinsk tu poukazuj i fre-kventovan miestne (chotrne) nzvy pouvan na Hor-nej Orave, ako bor, bory, (napr. adov bor, Rabick bory, Hladovsk a Suchohorsk bory). O rozsiahlych ra-eliniskch Oravskej kotliny v minulosti podva vemi zaujmav, aj ke trochu svojrzny obraz rodk z stia Jozef Koht, ktor v roku 1888 napsal: Ozajstn peklo ete nie je, ale je predpeklie, oistec, v tomto dol plau. Predstavte si v r dia na mle sam pust bory, boory, bahn a turvy, mravy, trasovisk a priepaste, kde za kadm krokom sa potkne, bu padne, alebo uviazne. Pospolit svet bji si, e sa tu cel dediny prepadli. pecifick klimatick podmienky v spojen s nepriepust-nm podlom flyovch hornn boli zkladnmi sta-vebnmi kamemi pri vzniku rozsiahlych raelinsk severnej asti Oravy. Najrozrenejm typom s tu vrcho-visk a prechodn raelinisk, s vskytom charakteristic-kch druhov machorastov a vych rastln. Na viacerch raeliniskch hornej Oravy sa vyskytuje Ledum palustre, Andromeda polifolia, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Vaccinium uliginosum, Menyanthes trifoliata a Eriophorum sp. div. Vzcnejmi druhmi s Empetrum nigrum, Rhynchospora alba a Calla palustris. Pozornos si zasluhuj ostrice: Carex chordorrhiza a Carex limosa. Tie patria medzi vzcne druhy v rmci Slovenska. Na flo-ristick vznam a jedinenos oravskch raelinsk pou-kazuje vskyt alch vzcnych raelinnch druhov ziste-nch, alebo potvrdench v poslednch rokoch. Nesporne k nim patr jedin doloen vskyt Salix myrtilloides na Slovensku v PR Mtanska pla (Migra & Miieta 1996). Podobn druh Salix rosmarinifolia sa naiel na Polhorskej ple a Hraninom Krivni. alej spomenieme vskyt Ly-copodiella inundata na raelinisku Rabick Bory pod Babou horou, ako aj potvrden vskyt machov Helodium blandowii a Paludella squarrosa (olts 1997) na rae-linisku pri Trstenej. Na raelinisku v brehovej asti Orav-skej priehrady (k. . Trsten), ako aj na lokalite Surdky sa vyskytuje Naumburgia thyrsiflora (Trnka et al. 1997, Trnka et al. 1998). pecifickm mikroklimatickm a vegetanm pomerom sa prispsobili a podnes sa na oravskch raeliniskch zachovali aj jedinen spoloenstv ivochov. Z faunis-tickho hadiska s zaujmav raelinisk Rudn a Sos-nina pri Suchej Hore a Klinsk raelinisko pri Nmestove. Na uvedench lokalitch sa vyskytuje mot Colias pa-laeno subsp. europome, vhradne stanovitne a troficky viazan na raelinisk (tyrfobiontn). Hsenice tohto mo-ta ij vlune na Vaccinium uliginosum. Na t ist ivn rastlinu sa viae cel rad tyrfobiontnch motov, ktor s z zemia Slovenska znme len zo Suchej Hory. K vzcnym motom v rmci Slovenska patria naprklad Arichana mellanaria, Anarta myrtili a Anarta cordigera. Neznmy je osud a stav populcie alieho vzcneho mota na raelinisku Rudn, mory Syngrapha micro-gamma, ktorej vskyt tu bol zisten pred 20-timi rokmi (Krliek 1981). Naposledy bol potvrden v roku 1984 (Janovsk & Reiprich 1989). Ide o jedinen reliktn vskyt tohto druhu na junej hranici rozrenia. Z pav-kov s vzcne: druh Gnaphosa microps, ktor bol v strednej Eurpe potvrden u len v hornom Bavorsku a na 2 lokalitch na umave, alej Agroexa proxima a Scotina paillardi (Svato 1981). Z vok je pozoru-hodn prv doloen vskyt Leucorrhinia rubicunda v NPR Klinsk raelinisko a potvrdenie vskytu na Slo-vensku nezvestnho druhu Somatochlora alpestris v NPR Splen grnik (Jnsky & David 1997). Nemenej v-znamn je zastpenie stavovcov. Z obojivelnkov je Raelinisk Slovenska 52 poetne zastpen Rana lessonae. Typickm predstavite-om plazov na Oravskch raelinch je Lacerta vivipara. Raelinisk poskytuj vhodn hniezdne podmienky via-cerm druhom vtkov. Z nich spomenieme Gallinago gallinago a Anthus pratensis (Trnka 1996). Uveden skutonosti a najnovie vskumy potvrdzuj jedinenos, prrodovedeck (botanick i zoologick) a ochranrsky vznam oravskch raelinsk. V svislosti so vzrastajcimi zujmami o komern vyu-vanie raelinsk a abu raeliny, ako aj z dvodu odvodovania a zsahov do hydrolgie krajiny v predch-dzajcich desaroiach patria vak tieto jedinen lokality k najviac ohrozenm biotopom. Znik viacerch rae-linsk v minulosti (vyaen raelinisko Poanov kriv pri Bobrove, aba raeliniska Rudn pri Suchej Hore, vyaen a zrekultivovan raelinisk v Oravskej Polhore, Oraviciach, Vitanovej, Mtnom, zalesnen raelinisko Lieseck hj, raelinisk v Zkamennom a Rabiciach) je v tomto zmysle varujcim signlom a znamen nenahra-diten stratu z hadiska biologickej a krajinrskej diver-zity. Z tohto dvodu sa problematike ochrany raelinsk na hornej Orave venuje znan pozornos. Na legislatvnej rovni sa v CHKO Horn Orava vy-hlsilo 8 maloplonch chrnench zem s celkovou rozlohou 268 ha, kde s predmetom ochrany raelinn ekosystmy. V rmci Programu budovania siete chr-nench zem sa pripravuje vyhlsenie alch 4 MCH a rozrenie vmery NPR Sosnina a PR Rudn, m roz-loha chrnench raelinsk na hornej Orave vzrastie pri-bline na 350 ha. Uvdzan lokality raelinsk s vyznaen na mape 5. NPR Klinsk raelinisko foto: V. Stanov NPR Klinsk raelinisko Je to najstarie chrnen zemie zriaden za elom zachovania vzcnych raelinnch spoloenstiev na zem Hornej Oravy. Bolo vyhlsen v roku 1967. Toto chr-nen zemie s rozlohou 15,07 ha sa nachdza v Oravskej kotline nealeko obce Klin v nadmorskej vke 615 620 m n. m. a predstavuje typick vrchovisko so spoloen-stvami zvzov Sphagnion, Sphagno recurvi-Caricion ca-nescentis, Sphagno-Utricularion (Jurko & Peciar 1959). Vyznauje sa vskytom viacerch vzcnych a ohrozench druhov rastln a ivochov. Z nich je bohato zastpen Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Oxycoccus palus-tris, O. microcarpus, Andromeda polifolia, Drosera ro-tundifolia (Migra 1991). Pozornos si zasluhuj viacer mkke Perforatella vicina, Trichia vilolusa (teffek 1990), motle Colias palaeno subsp. europome, Agryro-place lediana, Rhycia hyperborea a vky. Z Klinskho raeliniska pochdza prv, a v sasnosti jedin doloen vskyt vky Leucorrhinia rubicunda (Jnsky & David 1997) na Slovensku. Zaujmavosou je zistenie prtom-nosti mloka Triturus cristatus v roku 1998. V porad almi raeliniskami, kde bola legislatvna zemn ochrana vyhlsen v roku 1974 s NPR Sosnina a PR Tisovnica. NPR Sosnina foto: R. Kopilec NPR Sosnina Tto rezervcia m rozlohu 160,75 ha (59,82 ha ochran-n psmo). Le v Oravskej kotline severne od obce Su-ch Hora v nadmorskej vke 708 726 m n. m. Na mierne zvlnenej glacilno-fluvilnej podmanej ploine sa tu vyvinuli lesn raelinn spoloenstv rojovnkovch born zvzu Pino-Ledion a podmanch jedovch smren zvzu Piceion excelsae s vskytom viacerch ohrozench raelinnch druhov ako Ledum palustre, Andromeda po-lifolia, Vaccinium uliginosum, Drosera rotundifolia, Oxy-coccus palustris, Eriophorum vaginatum. Zo skupiny ostrc si zasluhuje pozornos Carex limosa. Toto rae-linisko je sasou rozsiahleho komplexu raelinsk Oravsko-nowotargskej kotliny (Mihlik et al. 1972). Zoo-logickou zaujmavosou je obasn vskyt Alces alces (Trnka 1995) a letn vskyty Tringa ochropus a Grus grus s monm hniezdenm. Raelinisk Slovenska 53 PR Tisovnica Rezervcia s vmerou 11,62 ha. Nachdza sa v orogra-fickom celku Oravsk Beskydy, 2 km severne od obce Oravsk Polhora. Na rovinatom a mierne zvlnenom raelinovom podlo v nadmorskej vke 745 m n. m. sa vyvinuli raelinov fytocenzy s kobercami raelinnkov, ostrc a sitn zvzy Caricion fuscae, Sphagnion, Piceion excelsae. Zo zistench ohrozench taxnov vych rastln s tu charakteristick Andromeda polifolia, Carex lasiocarpa, C. pauciflora, Drosera rotundifolia, Oxycoc-cus palustris (Boskov & Mihlik 1969). Zaujma-vosou je vskyt Pinus uncinata (Holubikov 1997). PR Mtansk pla Le v Podbeskydskej brzde pri obci Mtne. Vyhlsen bola v roku 1979. Toto chrnen zemie s rozlohou 14,14 ha, leiace v nadmorskej vke 780 m n. m. predstavuje komplex raelinnch spoloenstiev, od slatn cez pre-chodn raelinisk a po fragmenty vrchovsk zvzov Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Sphagno warn-storfiani-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-Caricion ca-nescentis, Sphagnion, s vskytom druhov Andromeda polifolia, Menyanthes trifoliata, Carex dioica, C. pauci-flora, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Vacci-nium uliginosum (Turanov 1971, Melik 1997). Floristickou zaujmavosou je vskyt vby Salix myrtillo-ides (Migra & Miieta 1996), ktor je na Slovensku kriticky ohrozenm druhom. NPR Splen grnik M vmeru 54,78 ha a bola vyhlsen v roku 1981. Nachdza sa v Podbeskydskej brzde, severozpadne od obce Mtne-Pla, v nadmorskej vke 875 m n. m. Predstavuje ojedinel komplex podmanho smrekovho lesa s enklvami nelesnch raelinsk slatinnho a vrcho-viskovho charakteru zvzov Piceion excelsae, Caricion fuscae, Sphagnion. Zo 41 zistench ohrozench taxnov vych rastln mono spomen druhy Andromeda polifolia, Oxycoccus palustris, Carex pauciflora, Coma-rum palustre, Vaccinium uliginosum (Burkovsk & Cva-chov 1979, Migra 1991). Zoologickou zaujmavosou je potvrdenie vskytu na Slovensku nezvestnho druhu vky Somatochlora alpestris (Jnsky & David 1997). Od roku 1984 je zabezpeen zemn ochrana alch dvoch raelinsk Beadovskho raeliniska a raeliniska Rudn. PR Beadovsk raelinisko M rozlohu 10,9 ha a patr medzi najznmejie raelinisk so spoloenstvami zvzov Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Caricion fuscae. Le v oro-grafickom celku Podbeskydsk vrchovina, v nadmorskej vke 720 m n. m. Okrem druhov bene rozrench na oravskch raeliniskch ako Menyanthes trifoliata a Oxy-coccus palustris je toto raelinisko vnimon vskytom kriticky ohrozench druhov ostrc Carex chorrdorhiza, C. lasiocarpa a C. limosa. Zo vzcnych machov si zaslu-huj pozornos Helodium blandowii (v roku 1998 Dr. oltsom nepotvrden, in verb.) a Meesia triquetra (Cva-chov & Burkovsk 1979; Rybnek & Rybnkov 1965, 1972). PR Beadovsk raelinisko foto: R. olts PR Rudn Je fragmentom ojedinelho raeliniska vrchoviskovho typu zahajceho zvzy Sphagnion, Pino-Ledion, Rhyn-chosporion albae, Sphagno recurvi-Caricion canes-centis, ktor sa zachovalo s vmerou 1,95 ha z pvodnho vye 100 ha vrchoviska pri Suchej Hore, urenho na vyaenie. Le v nadmorskej vke 740 m n. m. Ide o je-dinen raelinisko nielen u ns, ale v rmci celej strednej Eurpy, o potvrdzuje vskyt vzcnych a ohrozench druhov fauny a flry. Z vych rastln s to Rhyncho-spora alba, Ledum palustre, Calla palustris, Empetrum nigrum (Jurko & Peciar 1959). PR Rudn je znma tie zo zoologickho hadiska. Na lokalite bolo zistench 34 tyrfobiontnch a tyrfofilnch (ijcich aj na inch bioto-poch) druhov motov, viacero vzcnych pavkov a vok (Janovsk & Reiprich 1989, Svato 1981). PR Rudn, Eriophorum vaginatum foto: archv S-CHKO Horn Orava Raelinisk Slovenska 54 PR askovka M rozlohu 0,672 ha a bola vyhlsen v roku 1990. Nachdza sa na rozhran Oravskej kotliny a Podbes-kydskej vrchoviny, severozpadne od obce Klin, v nad-morskej vke 740 750 m n. m. Predstavuje podsvahov prameniskov slatinn raelinisko s mladmi travertno-vmi kopami (penovce), so spoloenstvami zvzov Cari-cion davallianae a Caricion lasiocarpae. Zo vzcnych a ohrozench druhov sa tu vyskytuje Carex davalliana, C. flava, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Gym-nadenia conopsea, Epipactis palustris, Triglochin palus-tre (Rybnek 1987, Kocian & Karaska 1990). alej v krtkosti spomenieme menej znme raelinisk, ktor s navrhovan na zemn ochranu v 4. a 5. stupni ochrany poda zkona NR SR . 287/1994 Z. z., s pl-novanm termnom vyhlsenia do roku 2003. Lokalita Surdky Raelinisko s vmerou 2,31 ha. Nachdza sa v Oravskej kotline, uprostred rozsiahleho lesnho komplexu pri Oravskej priehrade v nadmorskej vke 605 630 m n. m. Rozren s tu ostricov, ostricovo-raelinnkov a ostri-covo-travinn spoloenstv slatn a prechodnch raeli-nsk. Najhodnotnejiu as predstavuj zamokren plochy s hladinou podzemnej vody vystupujcou na povrch v se-vernej asti lokality s bohatm vskytom Calla palustris. Pozornos si tie zasluhuje vskyt Naumburgia thyrsi-flora. Vzcnejie je Ledum palustre (Trnka et al. 1998). Hranin Kriv Nachdza sa v Oravskej kotline na severovchodnom brehu Oravskej priehrady (630 m n. m.), v katastri obce Trsten, s rozlohou 24 ha. Typick s slatinn spolo-enstv zvzov Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-Caricion canescentis. Zo vzcnejch taxnov flry sa vyskytuje Oxycoccus palustris, Drosera rotundifolia, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris (Fajmonov 1988, Kocian & Fajmonov 1989). Lokalita Polhorsk pla Nachdza sa v obci Oravsk Polhora (Oravsk Beskydy) v nadmorskej vke 708 m n. m. Na rozlohe 2,5 ha s tu zastpen spoloenstv slatn, prechodnch raelinsk a vrchovsk s vskytom druhov Andromeda polifolia, Ca-rex dioica, C. pauciflora, Vaccinium uliginosum, Drosera rotundifolia, Menyanthes trifoliata (Migra 1993). Lokalita Rabick bory Nachdza sa severne od obce Rabice, na rozhran oro-grafickch celkov Oravsk Beskydy a Podbeskydsk brzda, v nadmorskej vke 790 845 m n. m. Vmera navrhovanho chrnenho zemia je asi 20 ha. Lokalita predstavuje slatinn raelinisko s enklvami vrchovsk zvzy Caricion lasiocarpae, Caricion demissae, Sphag-nion, s vskytom viacerch vzcnych a ohrozench dru-hov flry Oxycoccus palustris, Carex pauciflora, C. dioica, Drosera rotundifolia, Valeriana simplicifolia. Pozoru-hodnosou je vak predovetkm hojn vskyt kriticky ohrozenho druhu Lycopodiella inundata (Migra & Mi-ieta 1995). Okrem uvedench chrnench zem a lokalt navrho-vanch na zemn ochranu v blzkej budcnosti eviduje Sprva CHKO Horn Orava osobitne ete 18 alch ra-elinsk, na ktorch v sasnosti prebieha intenzvny inventarizan prieskum. Viacer z nich si na zklade do-terajch poznatkov zasluhuj zven pozornos nielen botanikov a zoolgov, ale aj innejiu legislatvnu a praktick formu ochrany. Za Vahanovom k. . Oravsk Vesel komplex slatinnch lk s hojnm vskytom zstupcov eade Orchidaceae Veselovsk hjky k. . Oravsk Vesel vrchovis-ko, prameniskov slatina Randov Poana k. . Oravsk Vesel, Mtne prechodn raelinisko Slan voda k. . Oravsk Polhora raeliniskov komplex pri Slanej vode Raelinisk na alviu Zhoranky k. . Rabice slatinn lky Mendzrovka k. . Novo prameniskov slatinn raelinisko Raelinov lky na alviu Mtanky maloplon vrchoviskov lokality Tanenk k. . Oravsk Lesn slatinn raelinisko Kasrne k. . Oravsk Polhora slatinn raeli-nisko s vskytom Menyanthes trifoliata abinec k. . Raba slatinn raelinisko s vsky-tom Menyanthes trifoliata Zlatn k. . Mtne prameniskov raelinisko Alvium Polhoranky k. . Oravsk Polhora slatinn raelinisk Hladovsk bory k. . Hladovka komplex lesnch raelinsk Poanov Kriv k. . Bobrov fragment vyae-nho raeliniska Lieseck hj k. . Liesek zalesnen vrchovisko Jedliny (Zimnk) k. Trsten slatina s vsky-tom Helodium blandowii a Paludella squarrosa Jelen k. . Trsten spoloenstv rojovnkovch born Lik k. . Bobrov raelinn spoloenstv s v-skytom Menyanthes trifoliata a Calla palustris Okrem legislatvnej zemnej ochrany a druhovej ochrany jednotlivch zstupcov vzcnych a ohrozench rastln a ivochov je zabezpeen ochrana raelinsk Oravskej kotliny medzinrodnm dohovorom o mokradiach. Viace-r raelinisk s toti zalenen do Ramsarskej lokality Mokrade Oravskej kotliny, ktor bola do Zoznamu medzinrodne vznamnch mokrad zapsan 17. 2. 1998. Dlhodob monitoring jednotlivch raelinsk a ich relny stav vak poukazuj na skutonos, e samotn legisla-tvna ochrana nie je pre zabezpeenie pozitvneho vvoja a zachovanie prrodnch hodnt a biodiverzity raelinsk postaujca. Z celkovho potu 12 chrnench a na zem-Raelinisk Slovenska 55 n ochranu navrhovanch raelinsk je 75 % vemi a stredne ohrozench. Len 25 % z nich mono v sasnosti charakterizova ako mlo ohrozen, ktor si nevyaduj osobitn praktick starostlivos pre zachovanie a zlepe-nie ich relneho stavu. initeom, ktor najviac ohrozuje existenciu oravskch raelinsk, je okrem procesov prirodzenej sukcesie predo-vetkm prudk nstup sukcesnch tdi drevn a byln z dvodu poklesu hladiny podzemnej vody spsobenho antropognne podmienenou zmenou vodnho reimu oko-litch ponohospodrskych a lesnch pozemkov, ako aj v svislosti s negatvnym psobenm funknch pozo-statkov odvodovacch kanlov vybudovanch na viace-rch raeliniskch v minulosti. Neiadcimi procesmi sukcesie drevn s ohrozen jednotliv asti i samotn existencia 8 raelinsk (66 %). Druhm negatvnym initeom ohrozujcim raelinisk a podporujcim vyie uveden neiadce procesy sukcesie je sasn hospodrske vyuvanie okolia raelinsk. Ide predovetkm o innosti a aktivity svisiace s ponohos-podrskou innosou na okolitch pozemkoch, ako je doasn uskladovanie matanch hnojv v blzkosti ra-elinsk, hnojenie a aplikcia chemickch ltok, ktor s pri intenzvnych zrkach splachovan do raelinsk. Ne-menej vznamnm negatvnym initeom je neleglny hromadn zber plodov uoriedok a brusnc v NPR Klinsk raelinisko, NPR Sosnina a PR Rudn, sprev-dzan zoapvanm vegetcie, zraovanm krkov uo-riedok, pokodzovanie hsenc a kukiel motov ijcich na krkoch. Z hadiska zachovania diverzity vzcnych ivonych spoloenstiev raelinsk sa vemi negatvne prejavuje neleglny odchyt a zber ivochov (predo-vetkm motov) na komern ely v PR Rudn a NPR Sosnina. Osobitnm problmom je aba raeliny v Suchej Hore. Predovetkm ide o nevhodn technolgiu aby frzo-vanm po celej ploche raeliniska, absoltne zbavenho vegetanho krytu. Takto spsob neumouje prevanie a zachovanie tyrfobiontnch a tyrfofilnch druhov ivo-chov. V zujme zachovania biodiverzity raelinsk a v snahe eliminova nepriazniv antropognne vplyvy na jedno-tliv zloky tchto citlivch ekosystmov zabezpeuje Sprva CHKO Horn Orava v rmci Programu starostli-vosti o chrnen asti prrody nepretrit redukciu neia-dceho zmladenia (sukcesnch tdi) drevn a byln, kosenie raelinsk i likvidciu odvodovacch systmov (budovanie prienych prehrdzok) na viacerch loka-litch. Nemenej dleitou sasou praktickej starostli-vosti o nelesn raelinisk je zabrnenie prenikania hospodrskych zvierat do raelinsk budovanm a drbou oplotenia. Novm prvkom, v porovnan s aktivitami dote-rajieho manamentu raelinsk hornej Oravy je zacho-vanie vzcnych zoocenz raelinnch lenkov. Zazemo-vaniu niektorch vodnch plch (lenkov) sa zabrauje likvidciou raelinnkov a vegetcie zo lenkov a budo-vanm novch vodnch plch. Ochrana biodiverzity raelinsk v CHKO Horn Orava zostva vak aj napriek takmto jednorazovm spechom pri ochrane konkrtnych lokalt naalej vemi proble-matick. V zujme zachovania optimlneho stavu raeli-nsk je nevyhnutn cieavedom, pravideln a nepretrit zasahovanie do procesov sukcesie vrazne urchovanej a podporovanej antropognnymi zmenami okolia rae-linsk. To si vak vyaduje nemal finann prostriedky. Napriek tomu, e z dvodu nedostatku financi sa na raeliniskch hornej Oravy realizovali regulan opatrenia len iastone a nekomplexne (o sa samozrejme odra v sasnom neuspokojivom stave viny nelesnch rae-linsk), vynaloila Sprva CHKO Horn Orava v priebehu rokov 1990 1998 na ochranu nelesnch raelinsk 51 841 Sk rone, o predstavuje priemern nklady na 1 ha pribline 1 200 Sk rone (pri vpote nebola zohadnen miera inflcie). Najvyie nklady si vyiadala redukcia sukcesnch tdi likvidciou nletu a zmladenia drevn (45,7 %) a oplocovanie nelesnch raelinsk (40,9 %). Nklady na kosenie boli vzhadom na prevldajce vr-chovisk a prechodn raelinisk relatvne nzke (7,9 %). Podstatne niie finann prostriedky boli vynaloen na budovanie prehrdzok (3 %) a v minulosti iastone pod-ceovan obnovy novch vodnch plch (2,5 %). Sasn nepriazniv stav viacerch raelinsk hornej Oravy poukazuje na to, e takto vka prostriedkov pre zachovanie jednotlivch typov raelinsk a komplexn ochranu biodiverzity raelinnch ekosystmov nie je po-staujca. Okrem rozsahu a druhu revitalizanch opatren a z toho vyplvajcej vky nkladov s vak pre efektvnejiu a ekologicky vhodnejiu (innejiu) regulciu neiadcich procesov na raeliniskch nevyhnutn jemnejie, ale o to astejie a pravideln regulan zsahy. Zabezpeenie kontinuity regulanch opatren a citlivejieho prstupu k ochrane raelinsk si vak vyaduje zruku poado-vanho a pravidelnho prsunu prostriedkov. Poznatky a sksenosti zskan pri zabezpeovan manamentu ochrany raelinsk v CHKO Horn Orava tieto skuto-nosti jednoznane potvrdzuj. Oneskorenie regulanho zsahu do procesov sukcesie drevn a byln sa nepriaznivo prejavuje posilovanm sukcesnch tdi (zhrubnutie ko-reov a zvenie vitality sukcesnch drevn a byln, zahustenie a zapojenie porastov sukcesnch drevn) a zvenm intenzity nepriaznivho vplyvu sukcesnch procesov na jednotliv zloky raelinsk (zmeny mikro-klmy, zmeny chemickch vlastnost na povrchu raeli-niska opadom a nslednm rozkladom asimilanch org-nov, zmeny vodnho reimu odoberanm pdnej vlhkosti koreovm systmom sukcesnch drevn a byln, zatieo-vanie vegetcie raelinsk). Okrem toho, e takto one-skoren zsah je technicky a finanne nronej, jeho realizciou u v mnohch prpadoch nie je mon vzhadom na dlhodob nepriazniv vplyv sukcesie na-vrti raelinisku poadovan stav (stav pred nstupom sukcesnch tdi). Regenercia takchto plch raelinsk je ovea komplikovanejia a pomalia. Vzhadom na siln koreov a kmeov vmladkovos sukcesnch drevn (osika, breza, vba) dochdza k rchlej regenercii neia-dcich porastov. Z uvedenho vyplva, e ak chceme zachova biodiver-zitu raelinsk v sasnom tdiu vvoja, stva sa proble-matika spomalenia, resp. zastavenia neiadcich suk-cesnch procesov na jednotlivch raeliniskch stle naliehavejia. Nakoko uveden neiadce procesy pria-Raelinisk Slovenska 56 mo svisia so zmenami vodnho reimu raelinsk, je nevyhnutn do budcnosti venova zven pozornos ekohydrologickmu prieskumu a typizcii tchto lokalt a sstredi sa v rmci manamentu na obnovu a zlepenie vodnho reimu vo vytypovanch raeliniskch. Jednou z dleitch aktivt manamentu raelinsk v s-asnosti by preto malo by okrem praktickej starostlivosti v uom zmysle slova predovetkm posilnenie kom-plexnho monitoringu raelinsk, ktor by okrem sledo-vania vvoja jednotlivch zloiek osobitne rieil otzky a hadal monosti innej a ekonomicky efektvnej ochrany raelinsk. Nomenklatra Nzvy rastln s poda prce Marholda & Hindka (1998), nomenklatra syntaxnov je poda Mucinu & Ma-glockho (1985). Literatra Boskov, E. & Mihlik, . 1969. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Tisovnica rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Burkovsk, J. & Cvachov, A. 1979. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. NPR Splen grnik rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Cvachov, A. & Burkovsk, J. 1979. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Beadovsk raelinisko rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Fajmonov, E. 1988. Flra a vegetcia navrhovanej PR Hranin Kriv v CHKO Horn Orava. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, 6 p. Holubikov, B. 1997. Komplex Pinus mugo na raelinitch. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 63-66. Janovsk, M. & Reiprich, A. 1989. Lepidoptera raelinit Rudn u Such Hory. Zbor. Slov. nr. Mz., Prr. Vedy, Vol. XXXV: 29-50. Jnsky, V. & David, S. 1997: Vky (Insecta: Odonata) Oravy a oravskch raelini. Entomofauna carpathica, 9: 48-53. Jurko, A. & Peciar, V. 1959. Zprva o vskume raeliniska pri Suchej Hore na Orave. Acta. Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae, Bot. 3: 469-508. Kocian, J. & Karaska, D. 1990. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR askovka rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Kocian, J. & Fajmonov, E. 1989. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. PR Hranin Kriv rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Krliek, M. 1981. Zur Vorkommen von Syngrapha microgamma in der Tschechoslowakei (Lepidoptera, Noctuidae). as. Mor. Muz. Brno, 66: 151-158. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Melik, M. 1997. Vegetan pomery raeliniska Mtansk pla. Dipl. prca. Depon. in: PrF. UPJ Koice, 76 p. Migra, V. 1991. Spis spracovvanch lokalt a na nich zistench taxnov vych rastln v priebehu XXVII. TOP-u. Prehad odbornch vsledkov XXVII. TOP Oravsk priehrada. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, pp. 11-16. Migra, V. 1993. Botanick inventarizan vskum navrhovanho CHN Polhorsk Pla. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Migra, V. & Miieta, V. 1995. Lycopodiella inundata (L.) Holub. v Chrnenej krajinnej oblasti Horn Orava. Bull.Slov. Bot. Spolo., Bratislava,17: 87-88. Migra,V. & Miieta, K. 1996. Salix myrtilloides L. na Slovensku. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 18: 109-111. Mihlik, . et al. 1972. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu. NPR Sosnina rezervan kniha. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1965. Pechodov raelinit u Beadova na Orav. Biolgia, Bratislava, 20/5: 373-375. Rybnek, K. & Rybnkov, E. 1972. Nlezy vzcnch a raelinnch mechorost na Orav. Biolgia, Bratislava, 27, 10: 795-798. Raelinisk Slovenska 57 Rybnek, K. 1987. Nvrh na ochranu cennch prodnch vtvoru a vznamnch krajinnch segment na zem M Nmestovo. Sprva pre modelov tdiu pozemkovch prav na zem M Nmestovo. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, 12 p. Svato, J. 1981. Einige neue oder unvollkommen bekannte Spinnenarten aus der Slowakei. Biolgia, Bratislava, 36: 167-177. olts, R. 1997. Palludela squarrosa (Hedw.) Brid. na Slovensku. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 11-16. teffek, J. 1990. Mkke CHN Beadovsk raelinisko a PR Klinsk raelinisko. Chrnen zemia Slovenska. Spravodajca zv. 14. Obzor, Bratislava, pp. 66-67. Trnka, R. 1995. Sasn stav poznania procesu reaklimatizcie a problematika ochrany losa mokraovho (Alces alces) na Slovensku. Vskum a ochrana cicavcov na Slovensku, Bansk Bystrica, pp. 129-138. Trnka, R. 1996. Avifauna raelinsk na Orave nelesn raelinisk (1. as). Tichodroma, Bratislava, 9: 40-50. Trnka, R., Migra, V. & Kopilec, R. 1997. Information Sheet on Ramsar Wetlands. Ms. Depon in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, 9 p. Trnka, R. et al. 1998. Chrnen arel Surdky. Nvrh na vyhlsenie. Ms. Depon. in: S-CHKO Horn Orava, Nmestovo, 15 p. Turanov, A. 1971. Mutn-Pla vznamn lokalita raelinovch fytocenz na Orave. Zbornk Oravskho mzea, 2: 195-198. Recenzent: Andrea Vicenkov PhD. Raelinisk Slovenska 58 Mapa 5: 1 NPR Klinsk raelinisko; 2 NPR Sosnina; 3 PR Tisovnica; 4 PR Mtanska pla; 5 NPR Splen grnik; 6 PR Beadovsk raelinisko; 7 PR Rudn; 8 PR askovka; 9 Lokalita Surdky;10 Hranin Kriv; 11 Lokalita Polhorsk pla; 12 Lokalita Rabick bory; 13 Za Vahanovom; 14 Veselovsk hjky; 15 Randov Poana; 16 Slan voda; 17 Raelinisk na alviu Zhoranky;18 Mendzrovka; 19 Raelinov lky na alviu Mtanky; 20 Tanenk; 21 Kasrne; 22 abinec; 23 Zlatn; 24 Alvium Polhoranky; 25 Hladovsk bory; 26 Poanov Kriv; 27 Lieseck hj;28 Jedliny (Zimnk); 29 Jelen; 30 Lik. Raelinisk Slovenska 59 Niektor raelinisk severnej asti Slovenska Daniel Dt, Jaroslav Vlko Selected peatlands of northern part of Slovakia The contribution deals with valuable peatlands in northern part of Slovakia, which were visited during 1992 1999 during a project which is oriented toward an inventory of orchid species. Within Slovakia, there is a high concentration of peatlands, and the most common are fens. The aim of the contribution is to draw attention to the values and significance of these threatened sites. Only five of them have been proclaimed as protected areas. They were strongly influenced by human activities and are only remnants of once extensive wetland systems which are considered to be considerably threatened and still having high value from biodiversity point of view. The authors describe the floristic richness of these areas. The most important species are: Carex chordorrhiza, C. limosa, Menyanthes trifoliata, Triglochin palustre, Drosera anglica, Schoenus ferrugineus, Utricularia minor, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes, D. lapponica and Pedicularis sceptrum-carolinum. V predkladanom prspevku sa zaoberme vybranmi raeliniskami severnej asti Slovenska ktor sa nachdza-j v tzv. vonej krajine, kde nezasahuj vekoplon chr-nen zemia (mapy 6, 7, 9, 10). Zachovali sa tu u len zvyky raelinsk, asto plone vemi obmedzen a do rznej miery negatvne poznaen udskou innosou. Lokality uveden v prspevku sme navtvili v rmci pro-gramu mapovania vstavaovitch a ich biotopov v rokoch 1992 1999. Vetky uveden druhy boli v tomto obdob na jednotlivch lokalitch potvrden. Nomenklatra cievna-tch rastln je poda Marholda & Hindka (1998). Najhodnotnejie raelinisk Prrodn rezervcia (PR) vihrov Prrodn rezervcia s rozlohou 5,64 ha sa nachdza SZ od obce Liptovsk Ondrej v k. . Jamnk v podhor Zpad-nch Tatier. Predstavuje enklvy slatinnho a vrcho-viskovho charakteru uprostred smrekovch lesov. Z ohrozench druhov tu napr. rast: Comarum palustre, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palustris, Pinguicula vulgaris, Pedicularis palustris, Menyanthes trifoliata, Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris. V tesnej blz-kosti rezervcie tie Iris sibirica. V rezervcii s zast-pen aj v sasnosti vemi zachoval biotopy. Na obme-dzenie zarastania nletovmi drevinami vykonali pracovnci ttnej ochrany prrody, stredisko L. Mikul asanano-regulan opatrenia, ktor sa bud v budcnosti opakova. PR ujsk raelinisko Lokalita sa nachdza v Rajeckej kotline, june od obce uja. Jej rozloha je 10,8 ha. Dvodom vyhlsenia ochrany boli najm ojedinel slatinn spoloenstv so Schoenus ferrugineus. almi slatinnmi druhmi s: Primula fari-nosa, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris, Vale-riana dioica, V. simplicifolia, Pinguicula vulgaris, Epi-pactis palustris. Lokalita je ohrozen sukcesiou. Prrodn pamiatka (PP) Puchmajerovej jazierko Lokalita s rozlohou 0,1 ha sa nachdza na flyi Oravskej Magury, v pramennej oblasti Hrutnskeho potoka. Pred-stavuje ju zarastajce, prirodzenm zosuvom vzniknut jazierko s raelinnou vegetciou. V jeho tesnej blzkosti sa nachdza vemi zachoval slatina s druhmi Carex chordorrhiza, C. limosa, Menyanthes trifoliata, Triglo-chin palustre a s vemi bohatm vskytom kriticky ohrozenho druhu flry Slovenska Drosera anglica (Migra & Miieta 1997). Migra & olts (1998) tu zazna-menali vskyt dvoch druhov vzcnych glacilnych relik-tov machorastov Scorpidium scorpioides a Meesia tri-quetra. PP Beeovsk travertny Lokalita sa nachdza v k. . Beeov. Predstavuje po-sledn zvyok spoloenstiev rastcich na travertnoch s innmi pramemi mineralizovanej vody pri obci Bee-ov. Napriek tomu, e boli u od roku 1954 zemne chrnen, postihlo ich viacero negatvnych antropickch zsahov, po ktorch takmer zanikli. Len na vrchole er-venej terasy, na ploche cca 2 3 m prevaj posledn jedince Primula farinosa, Triglochin maritima, Centau-rium littorale subsp. uliginosum, Pinguicula vulgaris. Okolie ervenej terasy je jednou z dvoch znmych lokalt Tetragonolobus maritimus v Liptove. Druh le cca 1 km vchodnejie, vo svahu nad elezninou traou, nealeko preerpvacej vodnej ndre Beeov. Popradsk raelinisko (PR v nvrhu) Lokalitu tvor nepatrn zvyok kedysi rozsiahlych, dnes u plne zniench slatinnch lk medzi Popradom a Spiskou Teplicou, ktor podrobne opisuje marda (1961). Po vyaen raeliniska v 60-tych rokoch ho postupne zavali odpadom, predovetkm zeminou a sta-vebnm materilom. Dnen zvyok na ploche asi 5 ha v k. . Poprad predstavuje vzcnu a ojedinel lokalitu celoslovenskho vznamu. Raelinisko s jazierkami a po-rastami nzkych ostrc je vznamn bohatm vskytom druhov eade Orchidaceae. Ide predovetkm o rod Dactylorhiza, ale rast tu aj Gymnadenia densiflora a Epipactis palustris. Z alch napr: Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, dva druhy rodu Utricularia a Tri-glochin palustre (Hrivnk 1997). Niektor z tchto druhov udva aj Mjovsk et al. (1990). V sasnosti najvie nebezpeenstvo pre lokalitu predstavuje po-stupn zazemovanie, zarastanie trstinou a nsledne drevinami a eutrofizcia. Tieto procesy postupuj vemi rchlo, za posledn tri roky zanikla bezmla polovica jazierok s Utricularia minor. olts (1997) uvdza z lo-kality vzcny nlez raelinnka Sphagnum fimbriatum. Je to najvyie poloen lokalita tohto druhu na Slovensku. Pre Popradsk raelinisko bude potrebn vypracova program zchrany a pristpi o najskr k realizcii asa-nano-regulanch opatren. Raelinisk Slovenska 60 Spisk Teplica V blzkosti Ronckeho drustva (RD) Spisk Teplica na junom okraji obce, na hranici s intravilnom sa na rozlo-he asi 2 ha nachdza zvyok slatinnch lk. Viacer vzc-ne druhy odtiato udval u marda (1961). My sme zaznamenali vskyt Schoenus ferrugineus, Triglochin pa-lustre, T. maritima, Gymnadenia densiflora a Dactylorhi-za incarnata subsp. incarnata. Lokalita sa pripravuje na vyhlsenie za chrnen zemie. Je silne ohrozen najm blzkosou obce a RD. Je potrebn zabezpei realizciu asanano-regulanch opatren na zabrnenie alieho postupu sukcesie. Kotelnice Lokalita sa nachdza v k. . Vaec, vchodne od obce. Ide o najzachovalejiu as kedysi rozsiahleho komplexu vlhkch lk, slatn a pramensk nazvanch Krivoova lka. Cennmi s dobre zachovan porasty slatn na rozlohe pribline 3 ha s vskytom celho radu ohrozench druhov: Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Triglochin palustre, Dactylorhiza majalis, D. lapponica, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora. Mimoriadne vznamn je bohat vskyt kriticky ohrozenho druhu Pedicularis sceptrum-carolinum. Kontriov (1971) ho z tejto lokality neudva. Na jeho vskyt upozornil a Halada (1997 in verb.). Lokalita je v sasnosti ohrozen plnovanou vstavbou dianice a tie postupom sekundrnej sukcesie. Po dohode s dodvateom stavby seku dianice D1 Vaec Mengusovce sa pri vstavbe obmedz na mini-mum monos priameho ohrozenia lokality. Prv asana-no-regulan opatrenia boli vykonan v jeseni 1999. V budcnosti bude vhodn zabezpei i zemn ochranu lokality. Pastiersko Lokalita le v k. . trba, JZ od obce. Ide o jednu z troch lokalt, leiacich blzko seba, ktor boli navrhnut na ochranu na prelome 70-tych a 80-tych rokov. Z nich bola vyhlsen len dnen PR Pastierske, nachdzajca sa cca 1,5 km severne od lokality Pastiersko. Lokalitu Pastiersko predstavuje plone rozsiahly komplex slatinnch spolo-enstiev. Svojou zachovalosou je ojedinel i z celoslo-venskho hadiska. Zisten tu boli viacer ohrozen taxny, napr.: Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp. pulchella, D. majalis, D. lapponica, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Meny-anthes trifoliata, Primula farinosa, Triglochin palustre. Lokalita, i ke s nenaruenm vodnm reimom, je ohro-zen postupujcou sukcesiou. Hozelec V intenzvne vyuvanej ponohospodrskej krajine, v-chodne od RD v obci Stre pod Tatrami smerom k obci Hozelec sa nachdza slatina s vverom minerlnych vd. Ide o jednu z poslednch zachovalejch lokalt svojho druhu v Spiskej kotline. Na ploche asi 3 ha rast na-sledovn ohrozen taxny: Menyanthes trifoliata, Triglo-chin palustre, T. maritima, Epipactis palustris, Dactylo-rhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp. haematodes (Hrivnk 1997). Lokalita je potencilne ohro-zen eutrofizcoiu (splachom hnojv z okolitch pol) a sekundrnou sukcesiou. Gnovce Vchodne od obce v alviu Gnovskho potoka, pod Prrodnou pamiatkou Brieky sa nachdza slatinn lka s porastami nzkych ostrc a s vskytom ohrozench dru-hov Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp. haematodes, Trichophorum pumilum, Triglochin palustre, Eleocharis quinqueflora, Plantago maritima (Hrivnk 1997). Okrem iastone naruenho vodnho reimu vybudovanm odvodovacch priekop je lokalita ohrozen eutrofizciou (splachom hnojv) z okolitch pol. Jnovce Hrky Veda hlavnej cesty v blzkosti upravenho minerlneho pramea sa vchodne od obce nachdza slatinn lka v sasnosti u takmer cel zarasten trstinou. Na jej okraji, na ploche asi 1 ha, preva niekoko trsov ohro-zenho druhu Schoenus ferrugineus. Zo vzcnejch dru-hov tu ete rastie Gymnadenia densiflora a Epipactis palustris (Hrivnk 1997). Pre alie zachovanie vzcnych druhov bude potrebn zabezpei realizciu asanano-regulanch opatren. V opanom prpade djde ku kva-litatvnej zmene rastlinnch spoloenstiev a teda aj dru-hov, ktor ich v sasnosti tvoria. Vek Borov Na pt Choskch vrchov, na junom okraji obce Vek Borov sa na ploche asi 4 ha nachdzaj slatiny a vlhk lky s vskytom Dactylorhiza lapponica, D. majalis, D. incarnata, D. aschersoniana, D. braunii, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Carex davalliana, C. nigra, C. rostrata, Eriophorum angustifolium, E. lati-folium (Stanov & effer 1996, Dt 1999), Triglochin palustre, Pinguicula vulgaris. alie slatiny s vskytom Dactylorhiza lapponica, D. majalis a Epipactis palustris sa v k. . obce nachdzaj zpadnm smerom na flyovej ploine Svorad (Dt 1999). Lokality leia uprostred pa-sienkov a s dobytkom znane zoapvan, m doch-dza k naraniu pdneho krytu, o vytvra vhodn prostredie pre existenciu konkurenne slabch druhov. Tento faktor na druhej strane spomauje postup sekun-drnej sukcesie. V budcnosti bude potrebn usmerni spsob a intenzitu pastvy. Lokalita Pastiersko pri trbe foto: V. Stanov Raelinisk Slovenska 61 Komjatnianska dolina V k. . voov, v st Komjatnianskej doliny sa nachdza plone mal (cca 1,5 ha), zachoval slatina s vskytom Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Dactylorhiza majalis (Dt 1999), Triglochin palustre, Primula fari-nosa, Pinguicula vulgaris. Lokalita je ohrozen sekundr-nou sukcesiou. Prbovce Lokalita sa nachdza v Turianskej kotline, v k. . Prbov-ce, a predstavuje zvyok rozsiahlych slatinnch lk, ktor boli znien vstavbou rybninho hospodrstva. Z vz-namnch druhov tu na rozlohe asi 3 ha rastie Dacty-lorhiza incarnata subsp. incarnata, D. incarnata subsp. haematodes (Vlko et al. 1997), Sesleria caerulea. Z d-vodu ukonenia obhospodarovania je lokalita ohrozen sekundrnou sukcesiou. Sestrsk dolina V k. . Bukovina, v poloblku zpadne a severne okolo obce, na lkach na pt Holubieho vrchu, Vekho Hukova a Pravna, sa roztrsene okolo drobnch pr-tokov Sestrskho potoka a na vlhkch flyovch a v-pencovch svahoch nachdza viacero pomerne dobre zachovanch slatn, ktorch vegetciu tvoria najm aso-cicie Caricetum davallianae Dutoit 1924 a Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae Pawlowski, Pawlowska, Zarzycky 1960 (determinoval Michal Hjek). Zo vzc-nych a ohrozench druhov tu rastie Carex davalliana, C. hordeistichos, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quin-queflora, Epipactis palustris, Menyanthes trifoliata (ve-mi vzcne), Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Triglochin palustre, Trollius altissimus, Valeriana sim-plicifolia. V sasnosti je toto zemie ohrozovan najm neprimerane intenzvnou pastvou hovdzieho dobytka. Mokrade povodia Sestrskho potoka s fytocenologicky charakterizovan v prci Watzku (1997). Uveden zoznam lokalt zaleka nie je pln. Mnoh, astokrt plone vemi mal lokality, sa nachdzaj najm v podhorskch a horskch oblastiach Liptova, Spia, Turca, ale aj inde. Ich inventarizcia je lohou pracovnkov ttnej ochrany prrody pre nasledujce obdobie. Vnym problmom je ochrana tchto dnes u vzcnych biotopov, ktor patria medzi najohrozenejie i z celosvetovho pohadu. Najvie negatva predstavuje antropognna innos a to predovetkm meliorcie, prpadne nevhodn hospodrske vyuvanie. Na druhej strane po upusten od tradinch foriem hospodrenia prakticky vetky lokality ohrozuje sekundrna sukcesia. Rieenie tohto problmu patr medzi najdleitejie lohy ttnej ochrany prrody. Do znanej miery je vak limi-tovan mnostvom finannch prostriedkov, nedostato-nm technickm a personlnym vybavenm jednotlivch pracovsk. Poakovanie: Autori akuj za finann podporu Vedeckej grantovej agentre M SR a SAV (Grant . 1/7011/20). Mapa 6: 1 PP Puchmajerovej jazierko; 2 Vek Borov. Ostatn lokality uveden v lnku njdete na mapch 7, 9 a 10. Raelinisk Slovenska 62 Literatra Dt, D. 1998. Poznmky k rozreniu vstavaovitch (Orchidaceae) v regine Liptova. In: Vlko, J. & Hrivnk, R. (eds.) Eurpske vstavaovit vskum a ochrana II. Technick univerzita vo Zvolene, pp. 31-36. Dt, D. 1999. Poznmky k rozreniu vstavaovitch (Orchidaceae) v pripravovanom Choskom nrodnom parku. Zbornk zo 7. zjazdu Slovenskej botanickej spolonosti pri SAV, Hrabuice 21. 25. 6. 1999, Spisk Nov Ves, pp. 157-165. Hrivnk, R. 1997. Ternna akcia ZO SZOPK Orchidea a gestorskej skupiny SAP pre ochranu a vskum vstavaovitch na Slovensku v Spiskej kotline. Ms. Depon. in: TU Zvolen. Kontriov, O. 1971. Prspevok k poznaniu niektorch lnych spoloenstiev na alviu Bieleho Vhu. Biolgia, Bratislava, 26/7: 549-556. Mjovsk, J., Javorkov, D., Uhrkov, A. & Trgalov, Z. 1990. Inventarizcia lokality Juh IV. Poprad a vypracovanie nvrhu na transfer rastln. Zveren prca botanickho vskumu. Ms. Depon. in: TANAP, pracovisko L. Mikul, 24 p. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Migra, V. & Miieta, K. 1997. K vskytu Vignea chordorrhiza (Ehrh. ex L. fil.) Rchb. na Slovensku. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 19: 29-31. Migra, V. & olts, R. 1998. Glacilny relikt Meesia triquetra (Bryophyta) na Kubnskej holi (Oravsk Magura). Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 20: 48-50. Stanov, V. & effer, J. 1996. Nvrh manamentovch opatren pre trvalo udraten vyuvanie lnych, pasienkovch a mokradnch biotopov v katastri obce Vek Borov. Ms. Depon in: DAPHNE, Bratislava, 13 p. marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV, Bratislava, 268 p. olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelink vo vyaenom raelinisku pri Poprade. Daphne, 2/97: 27-28. Vlko, J., Hrivnk, R. & kovirov, K. 1997. Dactylorhiza incarnata (L.) So v povod rieky Turiec. In: Kadlek, J. (ed.) TURIEC 1996. Zbornk prspevkov zo seminra 30 rokov ochrany rieky Turiec a odbornch prspevkov z povodia rieky Turiec, Martin, pp. 17-22. Watzka, R. 1997. Vegetan pomery mokrad povodia potoka Sestr. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Recenzoval: Ing. Richard Hrivnk Raelinisk Slovenska 63 Vybran raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Vek Fatra a priahlej asti Turianskej kotliny Viktria Chilov Selected peatland ecosystems of the Protected Landscape Area Vek Fatra and the contiguous territory of Turiec basin The Protected Landscape Area Vek Fatra (Great Fatra) is a mountainous area in the north-west of central Slovakia. Turiec Basin is the area between the mountains of Vek and Mal Fatra. Its hydrological axis is the Turiec River with its tributaries. The Turiec river ecosystem and the adjacent wetlands are internationally important and were established as a Ramsar site in 1998. Until the end of 1998, there were 154 wetlands registered in the area. From them, 48 are peatland localities, mostly fens, very often degraded by changed hydrological regimes and succession. In the Turiec Basin, there exists the only place with an occurrence of the species Sesleria caerulea in the community Seslerietum uliginosae within Slovakia. Mapovaniu mokrad v Chrnenej krajinnej oblasti (CHKO) Vek Fatra a vchodnej asti Turianskej kotliny sa v uplynulch rokoch venovala znan pozornos. Na tern-nych prcach sa podieali RNDr. Jn Kadlek, Ing. Viktria Chilov a na niektorch lokalitch spolupraco-vala Mgr. Katarna kovirov z Turianskeho mzea Andreja Kmea v Martine. Do konca roku 1998 bolo zistench a aspo iastone opsanch 154 lokalt. V 48 prpadoch sa na ich zem vyskytuj slatinn biotopy, vinou u v uritom tdiu degradcie spsobenej nevhod-nmi zsahmi vykonanmi na lokalite a v jej blzkosti. Najvznamnejie mokrade s chrnen formou maloplo-nch chrnench zem, prpadne s zmery na ich zemn ochranu zahrnut v Koncepcii zemnej ochrany v SR a po-stupne sa pristupuje k spracovaniu potrebnch podkladov a uskutoneniu legislatvnych krokov pre ich zriadenie. Regulan opatrenia s zameran hlavne na potlanie sukcesie krovn a trste obyajnej (Phragmites australis). Vzhadom na obmedzen monosti Sprvy CHKO Vek Fatra sa vykonvaj len na zem nrodnch prrodnch rezervci (NPR) a prrodnch rezervci (PR). Na ich realizcii sa podieaj najm pracovnci Sprvy CHKO Vek Fatra, Botanickej zhrady Univerzity Komenskho a lenovia Klubu ochrancov prrody Vekej Fatry. Z ha-diska prtomnosti raelinovch ekosystmov si pozornos zasluhuje najm NPR Rakianske raelinisko, PR Rojkov-sk raelinisko, navrhovan CHA Rybnky, plocha so Sesleria caerulea v NPR Tlst a NPR Kltorsk lky (mapa 7). Rozrenie tohto druhu na Slovensku je obme-dzen iba na Turiansku kotlinu. Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Pri zostavovan nasledovnho prehadu boli okrem citovanej literatry pouit daje z internch mate-rilov Sprvy CHKO Vek Fatra. NPR Rakianske raelinisko M vmeru 5,53 ha a nachdza sa v k. . obce Raka v okrese Turianske Teplice v ilinskom kraji. Pvod- ne bola vyhlsen pravou Ministerstva kultry SSR . 4967/1984-32 zo da 31. 8. 1984 ako chrnen nlezis-ko zriaden na ochranu vlhkomilnch a slatinnch spolo-enstiev s vskytom ojedinelch a chrnench rastln na vedecko-vskumn, nun a kultrno-vchovn ciele. Od nadobudnutia innosti zk. . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny sa kategria zemia zmenila na nrodn prrodn rezervciu. Predmetom ochrany je plytk vpnit slatina s mozaikou druhovo bohatch reliktnch spoloenstiev a malch vodnch plch. Na zem NPR bolo zistench 8 druhov machorastov (Kubinsk 1988a), 104 taxnov vych rastln (kovirov 1989) a vye 260 taxnov ivochov (Bituk 1990, Bulnkov 1990, Kadlek 1990, Kodada 1990, Krno 1990, Loek 1990, Slobodnk 1990, Straka 1990a, 1990b, 1990c; Svato 1989). Z botanickho ha-diska si zasluhuje pozornos najm vskyt druhu Drosera anglica, vzcny na zem Slovenska. Od severnho okraja rezervcie sa ri Phragmites austra-lis a krovit formcie, ktorch postup je potlan kado-ronm kosenm porastov trste a vyrezvanm nletov v asti rezervcie s nslednm odstrnenm vyaenej hmoty. Od susediaceho pasienku oddeuje rezervciu ohrada, ktor m zabrni pokodzovaniu cennch fyto-cenz nadmernou pastvou. Je vak otzne, i by obasn regulovan prehanie dobytka cez plochu nebolo pros-pen, lebo je predpoklad, e rozruenm povrchu by sa mohli vytvori vhodn podmienky pre renie konku-renne slabch taxnov, ktor s postupne potlan prirodzenou sukcesiou. PR Rojkovsk raelinisko foto: V. Chilov PR Rojkovsk raelinisko M vmeru 2,88 ha sa nachdza v k. . Stankovany v okrese Ruomberok v ilinskom kraji. Bola zriaden Raelinisk Slovenska 64 Vyhlkou Poverenctva kolstva, vied a umen . 124251/ 1950-IV/1 zo da 5. 7. 1950, ktor bola novelizovan Vyhlkou Ministerstva ivotnho prostredia SR . 83/ 1993 Z. z., priom bol jej pvodn nzov ttna prrodn rezervcia Stankovansk raelinisko zmenen na ttnu prrodn rezervciu Rojkovsk raelinisko. Od nadobud-nutia innosti zkona . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny je prrodnou rezervciou. zemie rezervcie predstavuje ojedinel prpad prelnania slatinnch a vrchoviskovch spoloenstiev na vemi ma-lej rozlohe, podmienen pecifickou hydrologickou situ-ciou prtomnosou viacerch uhliitch prameov a kr-terov. Na mimoriadnu hodnotu lokality poukazovala vo svojich prcach u Boskov (1965, 1967). Zatia posledn bo-tanick inventarizan vskum uskutonili vo vegeta-nom obdob roku 1988 Hberov & Fajmonov (1995). Uvdzaj vskyt porastov nzkych ostrc minerotrofnch raelinsk triedy Scheuchzerio-Caricetea fuscae, slatin-nch trvobylinnch lk a ich lemov triedy Molinio-Arrhenatheretea, zvykov moiarnej vegetcie triedy Phra-gmito-Magnocaricetea, fragmentov klimaxovch lesnch raeliniskovch porastov triedy Molinio-Betuletea pu-bescentis a ojedinele aj vzcnych poiatonch tdi spoloenstiev bublinatiek triedy Urticularietea interme-dio-minoris. Na zem PR bolo zistench 44 druhov hb (Tolnay 1988), 13 druhov machorastov (Kubinsk 1988b) a 160 taxnov vych rastln, z ktorch si pozornos zasluhuje najm: Drosera rotundifolia, Lycopodium clavatum, Me-nyanthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Primula farino-sa, Valeriana simplicifolia a Trichophorum pumilum (kovirov 1988, Hberov & Fajmonov 1995). Faunu reprezentuje vye 300 druhov (Bituk 1988, Jansk 1988, Kadlek 1988, Lapkov & Bulnkov 1988, Luivjansk 1988, Loek 1988, Straka 1988, Tiriakov 1988, Topercer 1988, uffov 1988). Na raelinisku sa vyskytuj ohro-zen, vzcne a endemick druhy. Od zaiatku existencie rezervciu sprevdzali spory o spsob vyuitia raeliniska medzi zdravotnctvom a ochra-nou prrody, ktor sa skonili a v roku 1986, kedy es-koslovensk ttne kpele Lky ukonili abu v Roj-kove a na balneoterapeutick procedry zaali pouva raelinu zo Suchej Hory. Sukcesia vysokobylinnch fytocenz na ploche so spo-loenstvami nzkych ostrc je potlan kadoronm kosenm, po ktorom bva pokosen hmota usuen a odstrnen. Poda potreby sa redukuj aj krovit porasty a nlet drevn v raeliniskovom lese. Po zrezan skupiny krov bol v roku 1996 zisten jeden jedinec druhu Ledum palustre. Je nejasn, i ide o prevajceho jedinca, ktor sa rozvinul po zlepen existennch podmienok, alebo o vysaden ker. O vskyte tohto druhu pri Rojkove sa na-posledy zmieuje Valenta (1949), ktor pe, e sa mu nepodarilo potvrdi starie daje. Navrhovan chrnen arel Rybnky Nachdza sa v k. . Moovce v okrese Turianske Teplice v ilinskom kraji. Bude zaha odvodnenm iastone naruen slatinu s mozaikou spoloenstiev s hojnm v-skytom vzcnych a ohrozench taxnov, z ktorch naj-vznamnej je Schoenus ferrugineus (leg. kovirov). Projektovan vmera zemia je 4,13 ha. Na ploche bolo zistench 122 taxnov vych rastln (Chilov, ined), v rokoch 1996 1997. Podrobn prieskum zameran na niie rastliny a ivochy sa zatia neuskutonil. Rybnky centrlna as foto: V. Chilov Potlaenie prirodzenej sukcesie drevn by nemalo by spojen so zvanmi akosami najm preto, e medzi nletom prevlda Pinus sylvestris, ktor po zrezan nez-mladzuje. Z hadiska zachovania cennch fytocenz, i samotnho vyhlsenia chrnenho arelu je proble-matickejia skutonos, e plocha je v lesnom hospo-drskom plne uvdzan ako lesn porast a z predp-sanch zsahov vyplva povinnos jej zalesnenia. Vo vchodnej asti boli vykopan odvodovacie ryhy a vysa-den sadenice, najm Alnus incana a Fraxinus excelsior. Tieto druhy maj schopnos oderpa znan mnostvo pdnej vlahy, o by spolu so zatienenm plochy korunami stromov viedlo k zniku cennch nzkobylinnch spolo-enstiev. Zachovanie Schoenus ferrugineus si vyaduje zmenu predpisu lesnho hospodrskeho plnu a odstr-nenie zaloenho porastu, aj prirodzenho nletu drevn. Vzhadom na charakter fytocenz mono predpoklada, e v budcnosti bude potrebn pristpi k podobnm regulanm zsahom, ak s vykonvan v ostatnch maloplonch chrnench zemiach, ktor boli zriaden na ochranu mokraovch spoloenstiev (kosenie a vrub). Raelinisk Slovenska 65 Schoenus ferrugineus na lokalite Rybnky foto: V. Chilov Plocha so Sesleria caerulea v Blatnickej doline Nachdza sa v NPR Tlst a je sasou 3066,04 ha ve-kho komplexu pozoruhodnch biocenz, ktor sa nach-dza v k. . Blatnica v okrese Martin v ilinskom kraji. Hodnotu NPR Tlst uruje predovetkm prtomnos zachovalch lesnch porastov od dubovo-bukovho po smrekov lesn vegetan stupe a pestrej teplomilnej a vysokohorskej vegetcie so vzcnymi a ohrozenmi druhmi rastln a ivochov. Nachdza sa tu aj viacero mokraovch lokalt na prameniskch a pri malch vodnch tokoch. Svojou rozlohou predstavuj len zlomok celkovej vmery, ale vyskytuj sa v nich mnoh vzcne a ohrozen druhy rastln a ivochov. Regulan zsahy zameran na potlaenie sukcesie si zatia vyiadala len plocha so Sesleria caerulea v Blat-nickej doline, na ktorej bol opakovane vykonan vrub nletu prirodzene zmladzujcich drevn z okolitch les-nch porastov ako aj introdukovanch drevn, najm ga-tanov. NPR Kltorsk lky Celkov pohad na NPR z Marskch vkov foto: V. Chilov M vmeru 85,99 ha a nachdza sa v k. . Kltor pod Znievom, Valentov a Socovce v okrese Martin v ilin-skom kraji. Prv nvrh na ochranu bol spracovan u v roku 1967, ale rezervcia bola vyhlsen a pravou Ministerstva kultry SSR . 3625/1974 zo da 27. 5. 1974 na ochranu komplexu moarsk, vlhkch a mezofilnch lk s pvodnmi rastlinnmi spoloenstvami a viacermi zriedkavmi a chrnenmi druhmi rastln a ivochov na alviu rieky Turiec v Turianskej kotline. Zkonom . 287 /1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny sa pvodn kategria ttna prrodn rezervcia zmenila na nrodn prrodn rezervciu. zemie predstavovalo najcennejiu as pvodne cca 200 ha komplexu mokraovch ekosystmov. Nvrh na vyhl-senie PR uvdza, e v ase jeho spracovania sa tu nachdzala pestr mozaika rastlinnch spoloenstiev reprezentujcich jednotliv sukcesn tdi od zarastania vodnch plch a po polokultrne mezofiln lky s hoj-nm vskytom zriedkavch a chrnench druhov rastln a ivochov. Zvl cenn boli porasty Seslerietum uli-ginosae, najrozsiahlejie na zem Slovenska. Okrem nich si pozornos zasluhovali najm porasty Caricetum caes-pitosae, Caricetum gracilis a Caricetum davallianae (Da-rola & Boskov 1972, kovirov 1974). O hodnote zemia sved aj skutonos, e tu bol zisten vskyt 223 taxnov vych rastln, 145 druhov vtkov (najvznamnejie boli vodn, pobren a vlhkomiln dru-hy, ktorch zastpenie na zem kles), 25 druhov cicav-cov (3 druhy drobnch zemnch cicavcov, 3 druhy neto-pierov, 11 druhov hlodavcov, 8 druhov z inch skupn), 90 druhov pavkov a 58 druhov motov (Cvachov 1992). Pedicularis palustris a Eriophorum latifolium na ploche kadorone ko-senej ponohospodrskym drustvom foto: V. Chilov Ukonenie hospodrskeho vyuvania lk a zmeny hydro-logickho reimu, ktor bol ovplyvnen hlavne odbermi vody z Turca a jeho prtokov, odvodnenm okolitch pozemkov a vybudovanm kanla na zpadnom okraji rezervcie, sa prejavili aj na zloen biocenz. Cenn rast-linn spoloenstv zaali ustupova a v sasnosti u znan as plochy pokrvaj porasty trste (Phrag-mitetum communis) a druhovo chudobn vbov porasty (Salicetum pentandro-cinereae). Tento stav si vyiadal realizciu regulanch opatren. Zaalo sa s kosenm asti plochy, kde bolo zachovanch niekoko trsov Iris sibirica, pre ktor tto lokalita predstavovala ojedinel vskyt na severnej hranici roz-renia na zem Slovenska. Kadoron vykanie poras-tov vysokch ostrc a mladch vb okolo nich (kosatce sa nekosia) spsobilo rozrenie kosatca. Rovnako raz za rok bola kosen aj as plochy s hojnm zastpenm Sesleria caerulea. Cieom uvedenho zsahu bolo potlaenie sukcesie vb a druhu Molinia caerulea. Na podnet Mgr. Katarny kovirovej tu bola v roku 1996 zaloen monitorovacia plocha 1 x 1 m, rozdelen na tvorce 10 x 10 Raelinisk Slovenska 66 cm, na ktorej sme spolone zaali frekvennou metdou sledova zmeny truktry rastlinnch spoloenstiev. I ke obdobie 3 rokov je pre vyvodzovanie zverov pomerne krtke, mono kontatova, e na ploche dochdza k zv-eniu abundancie druhu Molinia caerulea. as plochy pri juhozpadnom okraji rezervcie so za-pojenmi porastami Phragmites australis bola niekoko-krt na konci zimy, alebo na zaiatku vegetanho obdobia vyplen neznmym pchateom. Ukzalo sa, e tento zsah bol prospen pre Trollius altissimus, ktorho zastpenie na vyplenej ploche sa vrazne zvilo. V roku 1995 bolo na zem NPR vybudovanch 6 mo-nitorovacch objektov na sledovanie hladiny podzemnej vody. Prv meranie sa uskutonilo v novembri 1995 a od mja 1996 sa rove hladiny meria pravidelne 1-krt za mesiac. Vo vine sond sa rozdiely pohybuj v rozmedz niekokch desiatok cm a zodpovedaj stavu klima-tickch podmienok. V sonde . 5 umiestnenej najbliie pri koryte Suchej Vrce nealeko vodnho prahu (v smere toku) sa prejavuj vkyvy presahujce 1 m, ktor svisia s prietokmi (seznne vysychajci tok). V koryte Suchej Vrce a bezmennho malho vodnho toku pri obci Valentov boli vybudovan objekty (vodn prahy s opevnenm asti brehu drevenm zrubom a ka-mennm zhozom), ktor mali zvi hladinu vody v to-koch a prostrednctvom infiltrcie aj v ich okol. Objekt na Suchej Vrci je znane pokodzovan vodou v ase vekch prietokov a napriek niekokch opravm je ne-funkn. Ak bude k dispozcii dostatok finannch pro-striedkov, treba uvaova o zmene jeho technickho rieenia. Na nedostatku financi stroskotali aj alie pl-novan zsahy, ktor mali vies k prave vodnho reimu (napr. privedenie vody z Turca, vytvorenie ternnych de-presi pre inicilne sukcesn tdi mokraovch spoloenstiev a pod.). Sprva CHKO Vek Fatra usku-touje pravideln monitoring hladiny podzemnej vody a zmien rastlinnch spoloenstiev. Regulan zsahy v roku 1997 zabezpeila S-CHKO, od tohto termnu sa na zem NPR nerealizovalo kosenie ani vrub krov. Literatra Bituk, P. 1988. Sprva o vsledkoch inventarizanho prieskumu PR Rojkovsk raelinisko 1987-1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p. Bituk, P. 1990. Sprva o vsledkoch IV. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 2 p. Boskov, E. 1965. Jedna z prvch rezervci raelinnch biocenz na Slovensku. Ochrana prody, Praha, 20/8:132-133. Boskov, E. 1967. Charakteristika vegetanch pomerov ttnej prrodnej rezervcie Stankovianske raelinisko. s. ochrana prrody, Bratislava, 3:127-138. Bulnkov, E. 1990. Prspevok k poznaniu dvojkrdlovcov CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 1 p. Cvachov, A. 1992. Osobitn reim ochrany PR Kltorsk lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 17 p. Darola, J. & Boskov, E. 1967. Nvrh na schvlenie PR Kltorsk lky v Turianskej kotline. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 4 p. Hberov, I. & Fajmonov, E. 1995. Rastlinstvo PR Rojkovsk raelinisko. Ochrana prrody, Bansk Bystrica, 13: 15-31. Jansk, V. 1988. Cikdky (Homoptera, Auchenorrhyncha) PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 9 p. Kadlek, J. 1988. Obojivelnky (amphibia), plazy (Reptilia) a cicavce (Mammalia). Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 13 p. Kadlek, J. 1990. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko (stavovce) 1988 1989. Ms. Depon in: S-CHKO Vek Fatra, 8 p. Kodada, J. 1990. Prspevok k poznaniu chrobkov CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 1 p. Krno, I. 1990. Prspevok k poznaniu makrozoobentosu CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 3 p. Kubinsk, A. 1988a. Inventarizan vskum v CHKO Vek Fatra. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p. Kubinsk, A. 1988b. Inventarizan vskum v CHKO Vek Fatra. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 1 p. Lapkov, Z. & Bulnkov, E. 1988. Heteroptera PR Rojkovsk raelinisko (Predben sprva). Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 7 p. Raelinisk Slovenska 67 Loek, V. 1988. Mkki chrnnch mokad Velk Fatry. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 9 p. Loek, V. 1990. Mkki chrnnch mokad Velk Fatry. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p. Luivjansk, V. 1988. Mkke PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 16 p. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Slobodnk, V. 1990. Zveren sprva o inventarizanom vskume vtctva v CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 2 p. Straka, V. 1988. K poznaniu rovnokrdleho hmyzu (Saltatoria) ttnej prrodnej rezervcie Rojkovsk raelinisko. Inventa-rizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 3 p. Straka, V. 1990a. Vky (Odonata) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p. Straka, V. 1990b. Rovnokrdlovce (Orthoptera) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 4 p. Straka, V. 1990c. Rovnov muchy (Diptera, Orthorrhapha) CHN Rakiankse raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon in: S-CHKO Vek Fatra, 8 p. Svato, J. 1989. Fauna pavkov (Aranea) CHN Rakianske raelinisko. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 19 p. kovirov, K. 1974. Rastlinn spoloenstv Kltorskch lk a dolnho toku Turca. Kmetianum, 3: 205-233. kovirov, K. 1988. Sprva z inventarizanho vskumu PR Rojkovsk raelinisko (floristick as). Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 6 p. kovirov, K. 1989. Inventarizan prieskum CHN Raka. Inventarizan vskum CHN Rakianske raelinisko 1988 1989. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, 5 p. Tiriakov, E. 1988. Nlevnky (Ciliophora) v PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 8 p. Tolnay, K. 1988. Vskum mykoflry. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 2 p. Topercer, J. 1988. Ornitocenzy PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 12 p. Valenta, V. 1949. Rosnatka anglick na pat Mal Fatry. eskoslovensk botanick listy, ronk II: 4-5. uffov, Z. 1988. Inventarizan vskum epigeickej makrofauny PR Rojkovsk raelinisko. Inventarizan vskum PR Rojkovsk raelinisko 1987 1988. Ms. Depon. in: S-CHKO Vek Fatra, Vrtky, 14 p. Recenzent: RNDr. Danka Berntov, CSc. Raelinisk Slovenska 68 Mapa 7: 1 NPR Rakianske raelinisko; 2 PR Rojkovsk raelinisko; 3 Rybnky; 4 Blatnick dolina; 5 NPR Kltorsk lky; 6 PR ujsk raelinisko; 7 Prbovce. Raelinisk Slovenska 69 Raelinisk v Nrodnom parku Mal Fatra a jeho ochrannom psme Anna Doboov Peatlands in the National Park Mal Fatra and its buffer zone Mal Fatra (Small Fatra) is mountainous area in northwestern Slovakia with a dominance of dolomites. Peatland ecosystems cover less than 1 % of the area of the national park, but 17 % of all 1104 plant species occurring within the park is typical for this type of ecosystem. Fen alder woods, fens, fen grasslands and transitional mires are typical peatland ecosystems within the park. The peatlands are threatened by intensification of land-use, afforestation, drainage and by secondary succession. Some localities have been proclaimed as nature reserves (Goove mlky, Hrabinka, Kozinsk, Brikova mlka), some new nature reserves are projected (Protected Site Hate, PS Pleiv, PS Uhonky). Localities are registered in documents of regional territorial systems of ecological stability and in the administration of the national park. Management, such as mowing and cutting of trees and shrubs from secondary succession is organised. There is a lack of research about species biology and optimal management practices. V Nrodnom parku (NP) Mal Fatra a jeho ochrannom psme nie s raelinisk z hadiska rozlohy dominujcimi spoloenstvami. Z celkovej vmery 45 890 ha, zaberaj odhadom menej ako 1 %. Na diverzite vych rastln sa vak podieaj vznamne. Z 1 104 evidovanch rastlin-nch druhov je a 17 % viazanch na tieto spoloenstv. Porovnanm vskytu ohrozench druhov v jednotlivch biotopoch sa toto percento ete zvyuje. Je to a 26 % z celkovho potu ohrozench druhov rastln v zem. Kategrie ohrozenia s poda prce Ruikovej et al. (1996). Z raelinnch biotopov sa v NP Mal Fatra vyskytuj slatinn jeliny, slatinn lky, podsvahov a svahov pra-menisk a prechodn raelinisk. Vskyt slatinnch jeln je viazan na turiansku as ochrannho psma a pri-ahl as ptia Malej Fatry. D sa predpoklada, e v minulosti tu boli tieto spoloenstv znane rozren. Dnes dochdza k ich optovnmu nvratu, i u priro-dzenou sukcesiou, alebo v menej miere vsadbou na miestach nevyuitench pre vekoplon ponohos-podrstvo. V komplexoch tchto biotopov sa zachovali menie nezarasten plochy prechodnch raelinsk a sla-tn. Prechodn raelinisk a slatiny njdeme aj v oravskej asti ochrannho psma, v okol Zzrivej. Podsvahov a svahov pramenisk a slatinn lky s sasou mezo-filnch lk a pasienkov, tieto sa striedaj v pestrej mozaike. asto maj len vemi mal vmeru (niekoko m2). Prirodzen charakter si zachovali len v tradine obhospodarovanej krajine. Tradin hospodrenie je za-chovan okrajovo v okol Zzrivej, Terchovej, Hornej Tiiny a Belej a v pse pozd severnej hranice nrodnho parku. Dvodmi zniku raelinsk je nadmern obhospodaro-vanie. Vemi asto pri vyhadvan mokrad na zklade literrnych dajov, prpadne internch dajov sprvy, na-chdzame rekultivovan, odvodnen plochu, alebo zvy-ky moiarnych spoloenstiev rozdupanch vekmi st-dami dobytka. Rekultivcie a meliorcie menili krajinu hlavne v minulosti. Prehanie vekch std dobytka je stle skutonosou, ktor mus Sprva kadorone riei. Mokrade, ako ponohospodrsky nevyuiten pda s vemi asto navrhovan na zalesnenie, o je al aktu-lny problm. Na druhej strane aj ukonenie obhospo-darovania niektorch plch v minulom obdob, kumulcia stariny a zarastanie samonletom vedie k postupnej zme-ne biotopu. astm dvodom zniku mokrad je odvod-nenie kvli vstavbe. Pre obyvateov je to neplodn, ne-potrebn pda a v hornatch podmienkach ide asto o je-din rovn plochy, povaovan za vhodn na vstavbu. Ochrana raelinsk je na zem nrodnho parku tak, ako na celom Slovensku zabezpeovan legislatvne. Vina najcennejch lokalt je vyhlsen formou maloplonch chrnench zem. S to: prrodn rezervcia (PR) Goo-ve mlky, PR Moiar, PR Hrabinka, PR Kozinsk a pr-rodn pamiatka (PP) Brikova mlka. alie s v tdiu vypracovania projektov ochrany. S to pripravovan chrnen arely Hate, Uhonky a Pleiv. as raelinsk je evidovan ako genofondov plochy v rmci regionl-neho systmu zemnej stability (RSES), ktor s re-pektovan ttnou sprvou ako podklad pri sprvnom konan. as raelinsk je registrovan len v materiloch sprvy. Vetky tieto poznatky vyuvame pri stanovis-kch k aktivitm v zem. Pri legislatvnej ochrane sa stretvame s komplikovanmi vlastnckymi vzahmi, po-malosou ttnej sprvy a jej neochotou napr. pri vyhla-sovan chrnench zem. Problmom je aj kontrola a po-stihy za nedodranie podmienok rozhodnut. Potrebn by bola aktualizcia RSESov o najnovie daje. Sprva Nrodnho parku Mal Fatra sa u mnoho rokov venuje aj praktickej ochrane existujcich mokrad ko-seniu, odstraovaniu nletu, ich rozirovaniu vrubmi, vyahovaniu pov. Vykonva ich bu vo vlastnej rii, alebo s pomocou dobrovonch organizci SZOPK, Strom ivota, Zelen linka. V roku 1997 sme dostali na dve zemia prspevok z Fondu ivotnho prostredia (P). Pri praktickej ochrane zpasme s nedostatkom financi, o nm brni zapoji do ochrany miestnych obanov. Takisto je nedostatok ud, s problmy s ich ubytovanm a rozvanm na plochy. Problm je aj narastanie potu plch, ktor si vyaduj starostlivos. Mme nedostatok vedomost o inku regulanch zsahov. Podklady pre realizciu legislatvnej aj praktickej ochrany zskavame pri plnen vskumnch loh. Zkladom je ma-povanie, ktor prebieha kadorone. Zaali sme so sledo-vanm vegetanch zmien a vplyvov regulanch zsahov zaloenm trvalch plch v troch rezervcich. Uskuto-uj sa tie inventarizan vskumy, v sasnosti v PR Goove mlky a PR Hrabinka. Pri rieen teoretickch problmov sa stretvame hlavne s nedostatkom odbor-nch pracovnkov ochotnch nm pomc. V naom ze-Raelinisk Slovenska 70 m by bolo potrebn zmapovanie raelinnch jeln v ju-nej asti zemia, realizcia alch inventarizanch vskumov, sledovanie zmien vodnho reimu, ale aj zoologick vskum. Nestame kadorone kontrolova zmapovan lokality. Nepoznme biolgiu najvzcnejch druhov a vplyv regulanch zsahov na ich populcie. Rieenm by bolo zapojenie diplomantov, ale i tu je potrebn odborn metodick vedenie, ktor my nevieme v plnej miere poskytn. Nzvy rastlinnch taxnov s poda prce Marholda & Hindka (1998). Pri zostavovan nasledovnho preha-du boli okrem citovanej literatry pouit daje z inter-nch materilov Sprvy NP Mal Fatra. Lokality s vyznaen na mape 8. PR Goove mlky M rozlohu 6,83 ha a nachdza sa v k. . Turany. Prrod-n rezervcia bola vyhlsen v roku 1988. Je to prechod-n raelinisko s bohatou populciou Drosera rotundifolia a reliktnm vskytom Trichophorum alpinum (Boskov 1974), ktor nebol u niekoko rokov pozorovan. Z ra-elinnkov tu boli zisten druhy Sphagnum subnitens a S. imbricatum (Pilous ined.). Negatvne javy: zarastanie po ukonen pasenia a postup-n vysuovanie. Rozsiahla chatov vstavba v okol rezervcie. Praktick starostlivos: raelinov as bola pravidelne kadorone kosen. Pred piatimi rokmi boli v tejto asti vyrban stromy a dolo aj k jej rozreniu. Pne boli obalen iernou fliou, o zabrnilo povej vmladko-vosti. Koreov vmladky s kadorone orezvan. V asti rezervcie, na mieste vskytu porastov raelinnka s rosikou a poslednho nlezu Trichophorum alpinum, bola vytvoren otvoren plocha tm, e jele boli vyrban a ich pne boli vytiahnut pomocou runho navijaku. Aj tto as je kadorone kosen. Zaznamenali sme renie raeliniskovch druhov vrtane Drosera rotundifolia. PR Hrabinka M rozlohu 0,4 ha a nachdza sa v k. . Turany. Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1988. Je to podsvahov slatinn raelinisko. Boskov (1974) uvdza spoloen-stv Caricetum davallianae carpaticum Sillinger 1933, Caricetum diandrae carpaticum marda 1961, Filipen-dulo-Geranietum palustris Koch 1926 a Caricetum goo-denowii J. Braun 1915 caricetosum inflatae Klika et marda 1944. Vyskytuj sa tu druhy Drosera anglica, Carex hosteana, Pinguicula vulgaris a i. Negatvne javy: z rozsiahlejej sstavy mokrad zostal zachovan iba zvyok, obklopen odvodnenmi plo-chami, m poklesla hladina podzemnej vody. V sas-nosti sa na malej ploche nachdzaj u len zvyky horeuvedench spoloenstiev, druh Carex diandra nebol pozorovan vbec. Slatina od okrajov zarast nletom jel. Nebezpeenstvo predstavuje riaci sa druh Carex paniculata. Vskyt Drosera anglica je sporadick, pozo- rovanch je vdy len niekoko jedincov, v poslednch rokoch nekvitncich. Praktick starostlivos: Plocha je kadorone kosen, v roku 1997 rozren vrubom. Po zsahu sme pozoro-vali okamit nstup mokraovch druhov. PR Moiar M rozlohu 8 ha a nachdza sa v k. . Stankovany. Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1993. zemie je charakteristick vverom minerlnych vd a plochmi ttovitmi travertnovmi tvarmi. Plocha je pokryt mozaikou spoloenstiev zvzov Molinion Koch 1926, Phragmition Koch 1926 a Caricion davallianae Klika 1934, asto s dominanciou jednho z alej uvedench druhov (Klika 1934). Vskumom zemia sa zaoberal marda (1953). Z ohrozench druhov sa tu nachdzaj: Cladium mariscus, Schoenus ferrugineus, Schoenoplectus tabernaemontani, Trichophorum pumilum, Triglochin ma-ritimum, Centaurium littorale subsp. uliginosum, Salix rosmarinifolia, Pinguicula vulgaris. Nvrh osobitnho reimu ochrany spracovala Doboov (1995). Negatvne javy: rezervcia je asto navtevovan kvli minerlnej vode aj na bicykloch a motorkch. V minulosti tu bolo kpalisko, vo zvyku vane sa dodnes kpu deti, m sa zneisuj pramene minerlnych vd. Dochdza k zniovaniu hladiny podzemnej vody v dsledku hroma-denia suiny a zarastania vbami, brezami, osikami, boro-vicami a smrekom. Najvie nebezpeenstvo preds-tavuje expanzvne sa riaci druh Phragmites australis. as rezervcie je kadorone vyplen miestnymi obanmi. Praktick starostlivos: v roku 1997 sme dostali na jej realizciu prspevok z Fondu P. Rezervcia bola z v-ej asti vykosen, dolo k rozsiahlym vrubom. Vek as plochy bola vykosen aj v rokoch 1998 a 1999 v rii Sprvy NP Mal Fatra a za pomoci dobrovonkov. V roku 1998 boli zaloen tri trval monitorovacie plochy. PR Kozinsk M rozlohu 8 ha a nachdza sa v k. . Zzriv. Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1980. Predtm to bolo chrnen nlezisko s vskytom Trollius europaeus. Ide o mokr lky s niekokmi prameniskami. Na ploche 0,5 ha sa nachdza slatina s druhmi Carex dioica, C. daval-liana, Pinguicula vulgaris, Dactylorhiza lapponica. Negatvne javy: nepravideln obhospodarovanie, obasn prechody vekch std dobytka v dsledku oho doch-dza k reniu burinnch druhov a zarastaniu nletom. Kompetitvne slabie slatinn druhy ohrozuj invzne sa riace trsy Carex paniculata. Nemaj ancu ani v okol, pretoe s tam biotopy s inmi ekologickmi nrokmi. Praktick starostlivos: lne asti s obas vykosen miestnymi ponohospodrmi po dohode so Sprvou. Sla-tina bola poas poslednch rokov kosen krovinorezom. V minulch rokoch dolo tie k vrubu nletovch drevn. Raelinisk Slovenska 71 PP Brikova mlka M rozlohu 0,6 ha a nachdza sa v k. . Zzriv. Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1974. Je to raelinisko s vskytom spoloenstiev zo zvzov Sphagnion Kstner et Flssner 1933, Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934, Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al. 1949 em. Rybnek in Rybnek et al 1984, Calthion (asocicia Cirsietum rivularis Nowiski 1927) a Parvo-potamion Vollmar 1947 (Urbanov 1994). Vskyt druhov Comarum palustre, Oxycoccus palustris, Utricularia vul-garis, Menyanthes trifoliata. V minulosti tu bola zazna-menan aj Drosera rotundifolia, v sasnosti jej vskyt nebol potvrden. Negatvne javy: okolit pasienok zarstol borovicovm lesom. Na raelinisku bol majiteom vykopan odvod-ovac kanl, o prispelo k zneniu hladiny podzemnej vody. Dochdza k masovmu zberu druhu Menyanthes trifoliata. Praktick opatrenia: Sprva NP Mal Fatra ohradila rae-linisko na ochranu pred dobytkom. Bol zasypan odtok a vyrban nletov dreviny. Na zlepenie stavu rae-liniska bol vypracovan projekt, na ktor nie s zabez-peen finann prostriedky. Pripravovan CHA Hate M rozlohu 0,6 ha a nachdza sa v k. . Terchov. Zacho-vali sa tu zvyky slatinnch pramensk s vekou popul-ciou Epipactis palustris, Pinguicula vulgaris, Pedicularis palustris, Hippochaete variegata a i. (Doboov 1998). Negatvne javy: lokalita sa nachdza na okraji obce, kam s smerovan stavebn aktivity. O vstavbu na lokalite prejavilo zujem viacero podnikateov. Praktick opatrenia: zatia len v usmerovan snh o v-stavbu. V budcnosti bude potrebn obasn kosenie. Lokalita je obas prepsan jednotlivmi kusmi dobytka. Pripravovan CHA Uhonky Dve plochy s vmerou 3,2 ha sa nachdzaj v k. . Tura-ny. Je to slatinn raelinisko s vskytom Drosera rotundi-folia, D. anglica a ich krenca Drosera obovata, Utri-cularia minor, Eleocharis quinqueflora a i. Plochy sa nachdzaj vo vojenskom priestore. Negatvne javy: plochy zarastaj druhom Molinia cae-rulea, ktor tvor hrub vrstvy suiny a nletom vb, jel a briez. Praktick opatrenia: v roku 1997 boli obidve plochy vykosen a bol odstrnen nlet z financi Fondu P. Bol vypracovan projekt na zchranu kriticky ohrozenho druhu Drosera anglica. Na plochch boli vykopan plyt-k priehlbeniny na podporu renia druhu. Zatia neboli pozorovan kladn vsledky. Pripravovan CHA Pleiv M odhadovan rozlohu 5 ha a nachdza sa v k. . Zzri-v. Predstavuje sstavu mezofilnch a slatinnch lk, pramensk a mench vodnch plch s vskytom Menyan-thes trifoliata, Epipactis palustris, Carex davalliana, na suchch miestach Gladiolus imbricatus, Lilium bulbife-rum a Orchis ustulata (Doboov 1997). Negatvne javy: zarastanie nletom, prehanie vekch std dobytka, zmeny v dsledku ukonenia kosenia. Praktick opatrenia: neboli uskutonen, okrem dohody s drustvom o ukonen prehania a pasenia. V roku 1998 tu boli zaloen dve trval monitorovacie plochy. Literatra Boskov, E. 1974. Ochranrsky vskum moiarnych biocenz Turianskej kotliny. s. ochrana prrody, Bratislava, 14: 59-102. Doboov, A. 1995. Nvrh ORO PR Moiar. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn. Doboov, A. 1997. Inventarizan vskum lokality Pleiv v k. . Zzriv. Ms. Depon in: Sprva NP Mal Fatra, Varn. Doboov, A. 1998. Nvrh na ochranu CHA Hate. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn. Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertnu a jejich sukcesi. Rozpravy II. tdy esk akademie, XLIV, 8: 1-11. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam vych a nich rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Pilous, Z. (Ms.). Goove mlky. Ms. sine dato. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn, 2 p. Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. 1996. Biotopy Slovenska. KE SAV, Bratislava, 191 p. marda, J. 1953. Spoleenstva stankovanskch travertn. Biolgia, Bratislava, VIII/2: 145-147. Urbanov, V. 1994. Brikova mlka, floristicko fytocenologick charakteristika. Ms. Depon. in: Sprva NP Mal Fatra, Varn. 11 p. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Raelinisk Slovenska 72 Mapa 8: 1 PR Goove mlky; 2 PR Hrabinka; 3 PR Moiar; 4 PR Kozinsk; 5 PP Brikova mlka; 6 Pripravovan CHA Hate; 7 Pripravovan CHA Uhonky; 8 Pripravovan CHA Pleiv. Raelinisk Slovenska 73 Charakteristika raelinsk Nrodnho parku Nzke Tatry Peter Turis Characteristics of peatlands in the National Park Nzke Tatry Nzke Tatry (Low Tatras) is a mountainous part of the central part of Slovakia, the second highest hills of the West Carpathians. The most valuable peatland localities from the point of view of flora in the territory of NP Nzke Tatry are presented in the paper. The national park is an area very rich in water sources. Oligotrophic, mesotrophic and eutrophic peatland localities have been mapped in the national park. The most frequent are fens (alkaline-poor and alkaline-rich) and raised bogs are the most rare. The most important threats, in addition to management, are mentioned about each locality. About 17 % of threatened and endangered species of the national park are growing on peatlands. The most important species are: Calla palustris, Oxycoccus palustris, Carex dioica, Menyanthes trifoliata, Triglochin maritima. Nzke Tatry s vznamnou pramennou oblasou Sloven-ska. Dostatok vody podmienil vznik a existenciu pomerne vekho mnostva mokrad chpanch v irom zmysle. Vinou ide o pramenisk a vlhkomiln spoloenstv v ich okol, pozd bystrn, alebo potokov. Raelinsk (cf. Hberov 1996) je menej a s sstreden najm do kotln, doln, alebo na ptia svahov. Ich vmera je mal, vo vine prpadov len niekoko rov. V Nrodnom parku Nzke Tatry (NAPANT) s zastpen nerovnomerne, iba v oblasti Horehronskho podolia medzi Breznom a Pustm Poom je ich vskyt koncentrovanej. Vegetciu rznych typov mokrad Nzkych Tatier opsal u Sillinger (1933). Vartkov (1975), Ruikov (1980, 1986) a Ondrejov & Hrivnk (1994) uvdzaj floristick a fytocenologick pomery raelinsk liptovskej asti NAPANTu. Oblas Horehronia spracovali Hberov (1968, 1976, 1979) a Turanov (1970). Inventarizcia raelinsk na zem NAPANT bola vyko-nvan v rmci mapovania mokrad, ktor pred nieko-kmi rokmi organizoval Slovensk zvz ochrancov pr-rody a krajiny a ete stle nie je ukonen. Poas mapovania sme zaznamenali prtomnos oligotrofnch, mezotrofnch i eutrofnch raelinsk. Najvzcnejie z nich s vrchovisk, km najpoetnejiu skupinu tvoria slatiny (s nzkym i vysokm obsahom uhliitanov). Nzvoslovie rastlinnch druhov je poda prce Marholda & Hindka (1998), nzvoslovie syntaxnov poda prce Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na mape 9. Floristicky najhodnotnejie raelinisk Kalite Nachdza sa v ochrannom psme nrodnho parku na plochom chrbte Starohorskch vrchov vchodne od kty Hrub vrch (1 169 m) v katastrlnom zem (k. .) Pod-konice. Dve nelesn enklvy s nepatrnm sklonom a roz-lohou pribline 0,7 ha predstavuj vrchovisko solignneho typu s vskytom napr. Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum a Trientalis europaea (jedin znma lokalita v NAPANT). Pohorelsk Maa Pvodn komplex raelinnch lk s rozlohou 26,6 ha medzi obcou Pohorel a osadou Pohorelsk Maa je od roku 1979 sasou prrodnej rezervcie (PR) Vrchovisko pri Pohorelskej Mai. V dsledku nevhodnch zsahov Raelinovch zvodov n. p. Bratislava koncom 70. rokov a zarastanm drevinami takmer plne zanikol. Na zvy-koch s rozlohou pribline 0,3 ha sa udrali fragmenty vrchoviskovch fytocenz a prechodnch raelinsk zaradench do asocici Sphagnetum medii Kstner et Flssner 1933 a Caricetum goodenowii so zastpenm Erio-phorum vaginatum (len 4 potvrden lokality v NAPANT), Oxycoccus palustris, alebo Calla palustris (2 lokality v NAPANTe). al postup sukcesie bol spomalen vru-bom drevn a kosenm vybranch ast. Meandre Hrona Mokrade v nrodnej prrodnej rezervcii (NPR) Meandre Hrona (k. . Telgrt a umiac), vyhlsenej v roku 1980 pozd oboch brehov Hrona medzi Telgrtom a ervenou Skalou na ploche 103,8 ha, patria k najrozsiahlejm na zem NAPANTu. Komplex vlhkch lk a slatn zo zvzov Eriophorion gracilis, Caricion davallianae a Ca-ricion fuscae postupne zanik v dsledku sukcesie drevn. Z dvodu zachovania charakteristickch ukok slatn tohoto reginu prikroila Sprva NAPANT k vrubu drevn a koseniu na vybranch plochch. Pozitvne vsledky sa tu prejavili u po 2 3 rokoch, ke sme zaznamenali prtomnos Menyanthes trifoliata, Carex di-andra, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, Primu-la farinosa a Triglochin palustre, ktor predchdzajcim inventarizanm prieskumom neboli potvrden. Zrove sa podstatne zvila abundancia Dactylorhiza majalis a Drosera rotundifolia. Predpokladme vak, e na uve-den skutonosti okrem vplyvu manamentu malo pria-zniv inky aj vie mnostvo zrok vo vegetanom obdob. Hnileck jelina NPR Hnileck jelina predstavuje komplex vlhkch lk, horskch jelovch lunch lesov, pramensk a slatn s vysokm obsahom uhliitanov na nive Hnilca a Zboj-nckeho potoka. Bola vyhlsen v roku 1988 na ploche 84,6 ha. K NAPANTu patr len menia as v k. . Telgrt s vmerou 14,5 ha. V minulosti kosen a spsan slatinn raelinisk s najviac ohrozovan sukcesiou. V zujme ich zachovania bol na vybranch plochch realizovan vrub drevn a kosenie. Raelinisk Slovenska 74 Liptovsk Teplika Zvyky pekne vyvinutej mozaiky slatinnch spoloen-stiev s nzkym i vysokm obsahom uhliitanov sa zacho-vali na nive ierneho Vhu v k. . Liptovsk Teplika a Vikartovce, juhovchodne od obce Liptovsk Teplika. Pvodne rozsiahlejie plochy boli v minulosti vemi negatvne zasiahnut vstavbou zariaden pre odber pitnej vody a nslednm odvodnenm. Na rozlohe pribline 10 ha tu ete rastie v poet vzcnych a ohrozench druhov, ako Carex capillaris L. subsp. chlorostachys (Stev.) .Lve et D.Lve et Raymond, Drosera rotun-difolia, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre. Z po-hadu zemnej ochrany patr severn as lokality do 2. stupa a jun as do 3. stupa ochrany. Demnov Slatinn raelinisko zo zvzu Caricion davallianae, s v-merou pribline 0,4 ha sa nachdza na zaiatku Dem-novskej doliny. Je stanoviom pre druhy Dactylorhiza incarnata, Menyanthes trifoliata, Salix rosmarinifolia, alebo Triglochin maritima, ktor s v NAPANTe zried-kav. Jeho aliu existenciu ohrozuje sukcesia. Chraste Medzi obcami Liptovsk Kr a Dbrava sa zachovala vemi cenn mokra s rozlohou asi 2,5 ha. Reprezentuje mozaiku slatinnch a prechodnch raelinsk. Okrem via- cerch vzcnejch rastln charakterizujcich uveden typy raelinsk (Epipactis palustris, Menyanthes trifoli-ata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palus-tris) tu na jedinej lokalite v NAPANT rastie aj Comarum palustre. Z dvodu zachovania floristickch hodnt bola na asti mokrade realizovan likvidcia sukcesnch drevn. Z pohadu biodiverzity s raelinisk a ich flra vzna-mnou zlokou NAPANT. V pripravovanom ervenom zozname rastln NAPANT tvoria taxny tchto biotopov pribline 17 %. Viacer z nich s kriticky, alebo vemi ohrozen aj v rmci Slovenska, napr. Calla palustris, Oxycoccus palustris, Carex dioica, Menyanthes trifoliata, Triglochin maritima (cf. Maglock et al. 1996). Problmy ochrany raelinsk s dnes veobecne znme. Najvie negatva pre tieto biotopy predstavuje antro-pognna innos priamo na lokalitch, alebo v bezpros-trednom okol (odvodovanie, zasypvanie, stavebn aktivity, neprimeran ponohospodrske vyuvanie) a po-stupn zarastanie v procese sukcesie, svisiace so zni-kom tradinho extenzvneho vyuvania tchto plch. Ich osobitn zemn ochrana v NAPANT bola iastone realizovan vyhlsenm NPR Meandre Hrona, NPR Hni-leck jelina, PR Vrchovisko pri Pohorelskej Mai, PR Sliaske travertny a PR Jelie, ktor predstavuj najroz-siahlejie mokrade. Literatra Hberov, I. 1968. Prspevok k poznaniu rozrenia porastov s Carex davalliana na Horehron. Biolgia, Bratislava, 23/7: 530-535. Hberov, I. 1976. Pflanzengeselschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica XXV: 67-126. Hberov, I. 1979. Caricetum diandrae Jonas 32 auf dem Gebiete der Slowakei. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica XXVII: 39-52. Hberov, I. 1996. Raelinn a slatinn biotopy. In: Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. (eds.) Biotopy Sloven-ska. Prruka k mapovaniu a katalg biotopov. stav krajinnej ekolgie SAV, pp. 100-104. Maglock, ., Ferkov, V. & Halada, . 1996. Zoznam vyhynutch, ohrozench, vzcnych a chrnench taxnov vych rastln flry Slovenska. In: Ruikov, H., Halada, ., Jedlika, L. & Kalivodov, E. (eds.) Biotopy Slovenska. Prruka k mapovaniu a katalg biotopov. stav krajinnej ekolgie SAV, pp. 146-159. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A List of Vegetation Units of Slovakia. Documents phytosociologiques, Vol. IX, Cameri-no, pp. 175-220. Ondrejov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zaujmav mokradn lokality z okolia Liptovskej tiavnice. Bull. Slov. Bot. Spol., Bratislava, 16: 99-101. Ruikov, H. 1980. Spoloenstv zvzu Caricion davallianae Klika 1934 v Liptovskej kotline. Biolgia, Bratislava, 35/4: 275-284. Ruikov, H. 1986. Trvne porasty Liptovskej kotliny. Biologick prce. Veda, Bratislava, XXXII/2: 144 p. Sillinger, P. 1933. Monografick studie o vegetaci Nzkch Tater. Orbis, Praha, 339 p. Turanov, A. 1970. Lokality raelinnch spoloenstiev na Horehron. Pamiatky Prroda 5: 19-20. Vartkov, E. 1975. Floristick pomery severovchodnej asti Nzkych Tatier oblasti ierneho Vhu. Rigorzna prca. Depon. in: Katedra systematickej botaniky PrF UK, Bratislava, 186 p. Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc. Raelinisk Slovenska 75 Mapa 9: 1 Kalite; 2 Pohorelsk Maa; 3 Meandre Hrona; 4 Hnileck jelina; 5 Liptovsk Teplika; 6 Demnov; 7 Chraste; 8 PR vihrov; 9 PP Beeovsk travertny; 10 Komjatnianska dolina; 11 Sestrsk dolina. Raelinisk Slovenska 77 Charakteristika raelinsk Tatranskho nrodnho parku Rudolf olts The Tatra Mountains National Parks peatland characteristic The Tatra Mountains are located in the north of Slovakia at the border with Poland, and have the highest altitude in Carpathians with highest peak reaching 2,655 m above sea level. The relief is varied with huge glacial forms such as moraines and lakes. The non-forested peatlands in the Tatra Mountains National Park and its protective zone cover a total area of 220 ha (rough assessment). Minerotrophic fens are restricted to the protective zone with an occurrence of species like Carex davalliana, Primula farinosa, Eleocharis palustris, E. quinqueflora, Pedicularis sceptrum-carolinum and rare moss relicts Meesia triquetra, Paludella squarrosa, Calliergon trifarium and Helodium blandowii. If we included forested peatlands such as spruce bogs and birch and pine bogs, the total area would be 880 ha. Due to an increase in precipitation and a decrease in temperature, transitional bogs and raised bogs occur in higher altitudes and untouched ombrotrophic bogs are confined to the subalpine and alpine zones, with dominant species being Trichophorum alpinum, T. cespitosum, Scheuchzeria palustris, Carex limosa and Eriophorum vaginatum. Some more important peatland localities are listed and a survey of plant communities is presented. Na zem Tatranskho nrodnho parku, vrtane ochran-nho psma je asi 220 ha raelinsk. Je to len hrub od-had. Rozloha bola zisten z prce Rauinu & Janotu (1963), ktor z podhorskho vegetanho stupa Tatier uvdzaj asi 90 ha raelinsk. Celkov plochu raelinsk v jadrovch znach rezervci TANAPu vetne plch inicilnych tdi ombrotrofnch vrchovsk v alpnskom vegetanom stupni mono odhadn asi na 130 ha. Ak by sme pripotali plochu podmanch smren, podm-anch jedln a raelinovch brezn, v tom prpade ich plocha v TANAPe a jeho ochrannom psme dosahuje asi 880 ha. Topognne a solignne slatiny s vlune viazan na ochrann psmo (asi 50 ha) TANAPu. Ombrognne vr-chovisk (asi 25 ha) s viazan na horn montnny a na subalpnsky stupe a pecifick typy raeliniskovch fytocenz s dominantnmi druhmi Trichophorum alpi-num, T. cespitosum a Eriophorum vaginatum, klasifikova-n ako vrchovisk sa zriedkavo vyskytuj aj v alpnskom vegetanom stupni. Znan as raelinnch ekotopov tvoria prechodn raelinisk (asi 145 ha), ktor sa vyskytuj od podhorskho a do alpnskeho vegetanho stupa. Z hadiska druhovej diverzity s najhodnotnejie slatiny a prechodn raelinisk. Napr. na prechodnom raelinisku na Slepom plese je zaznamenan hojn vskyt vzcnych druhov Scheuchzeria palustris a Carex limosa. Raelinis-ko sa vyvja smerom k vrchovisku a uveden druhy s typick pre inicilne tdi. Okrem slatinnch druhov ako Carex davalliana, Primula farinosa, Eleocharis palustris, E. quinqueflora a alch je pre vegetciu podtatranskch slatn charakteristick astej vskyt druhu Pedicularis sceptrum-carolinum. Z machorastov bolo zistench viac vzcnych glacilnych reliktov Meesia triquetra a Palu-della squarrosa, v tesnej blzkosti, ale u mimo ochran-nho psma aj Calliergon trifarium a Helodium blando-wii. V Tatranskom nrodnom parku je zisten vertiklne najvy vskyt glacilneho reliktu machu Paludella squarrosa v bvalom eskoslovensku (a asi aj v strednej Eurpe) v nadmorskej vke 1240 m v st Tomanovej doliny do Tichej doliny v spoloenstve Caricetum paniculatae zo zvzu Caricion rostratae. Zdalo by sa, e legislatvna ochrana vyplvajca zo Z-kona NR SR . 287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny je dostatonou zrukou ochrany raelinsk na zem nrod-nho parku a jeho ochrannho psma. Nie je to tak. Jed-nou z prin je zmena vlastnckych vzahov. Prehanm dobytka boli naprklad silne pokoden nesmierne vzcne rannoholocnne slatinn lky pri Pribyline v ochrannom psme TANAPu, kde plat 2. stupe ochrany, to znamen, e na intenzvny chov hospodrskych zvierat je potrebn shlas orgnu ochrany prrody. Jadro lokality bolo v roku 1998 oploten. Dotciu na oplotenie poskytol ttny fond ivotnho prostredia, prce boli vykonan ttnymi lesmi TANAPu. Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Machy pri Podbanskom je vo vlastnctve urbaritu Liptovsk Koka-va. ahanm dreva priamo cez jadro rezervcie vznikli ryhy hlbok viac ako meter. Poda vysvetlenia tto vlast-nci nechceli pokodi zdrav les, tak ho ahali cez bez-cenn bainy. Nomenklatra machorastov je poda Kubnskej & Janovi-covej (1998), cievnatch rastln poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Rybnka et al. (1984), resp. Mucinu & Maglockho (1985). Prehad maloplonch chrnench zem (MCH) s vznamnejm vskytom raelinsk na zem TANAPu Vber maloplonch chrnench zem s vznamnejm vskytom raelinsk je poznaen subjektvnym prstu-pom, pretoe takmer v kadej doline na krytaliniku s rozsiahlejie, i menej rozsiahle spoloenstv s dominu-jcim Eriophorum vaginatum, priom nie vetky dolinov komplexy s preskman v rovnakej miere. Tento fakt ovplyvnil aj prezentciu vznamnejch raelinnch eko-systmov. T zodpoved rovni poznania zemia. Na-prklad v prpade Mlynickej doliny, resp. Trojrohho plesa v Doline Bielej vody je detailnejie (Krajina 1933, Rybnek et al. 1984, Vicenkov 1998, Hada et al. 1969). Vmera raelinsk v jednotlivch MCH nezodpo-ved celkovej vmere MCH, pretoe raelinisko neraz predstavuje len jeho nepatrn as. Napriek tomu, e prehad MCH sa zameriava na raeliniskov fytocenzy v uom chpan, ich prezen-tcia v tomto prspevku nie je vdy obmedzen len na fy-tocenzy tried Scheuchzerio-Caricetea fuscae a Oxycocco-Sphagnetea. V niektorch prpadoch s prezentovan aj Raelinisk Slovenska 78 Tab. 1: Odhadovan vmery raelinsk v Tatranskom nrodnom parku a jeho ochrannom psme v ha. vznamnejie fytocenzy lesnch raelinsk podzvzu Eu-Vaccinio-Piceenion, zvzu Eriophoro-Betulion pubes-centis a Alnion glutinosae. Zvzy Caricion rostratae a Calthion reprezentuj vznamn mokraov biotopy. Niektor glacilne relikty z machorastov, i vzcne ciev-nat rastliny ako Iris sibirica a Pedicularis sceptrum-carolinum zasahuj aspo do niektorch spoloenstiev zmienench zvzov. Krajinom (1933) opsan spoloenstvo Eriophoretum vaginati tatricum nebolo zahrnut do prehadu rastlinnch spoloenstiev raelinsk (Rybnek et al. 1984). vahy o fytocenologickom zatrieden tohto ekologicky a floris-ticky vyhranenho spoloenstva smeruj k triede Oxy-cocco-Sphagnetea. Dvodom tchto vah je obligtna ombrognnos spoloenstva a dominancia druhu Erio-phorum vaginatum. Hada (1956) nemal iadne pochyb-nosti o fytocenologickej prslunosti spoloenstva a zatrie-dil ho medzi spoloenstv vrchovsk (do zvzu Sphagnion fusci Br.-Bl. 1926). Pri snahe o fytocenologick zatrie-denie spoloenstva Eriophoretum vaginati tatricum treba vzia do vahy u takmer zabudnut Krajinov (1933) zvz Eriophorion vaginati. Nzov Eriophoretum vaginati tatri-cum vak nezodpoved kdu fytocenologickej nomen-klatry, preto ho treba povaova len za doasn, pra-covn nzov. Maloplon chrnen zemia s vznamnejm vskytom raelinsk na zem TANAPu a jeho ochrannho psma s v nasledujcom prehade zoraden abecedne, a to najskr nrodn prrodn rezervcie (NPR) a prrodn rezervcie (PR) a potom chrnen nlezisk (CHN). Vyznaen s na mape 10. PR Blat M rozlohu 37,7 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-dza sa v k. . trba. Vznamnejie raeliniskov fytoce-nzy: Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis (Hueck 1925) Pass. et Hoffmann 1968. Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978 Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923 PR Bor M rozlohu 133,61 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy poda Kubka et al. (1997), omka et al. (1996): Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis (Hueck 1925) Pass. et Hoffmann 1968. PR ikovsk M rozlohu 6,2 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy poda Vicenkovej et al. (1995): Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933, corr. Neuhusl. 1969 NPR Dolina Bielej vody M rozlohu 1661,11 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . Tatranskej Lomnice a Javoriny. Vznam-nejie raeliniskov fytocenzy poda Hadaa et al. (1969) a Rybnka et al. (1984): Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du Rietz 1926 Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978 Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923 Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-da et al. 1969 Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943 Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et Va 1967 Rhynchosporion albae Koch 1926 Drepanocladetum fluitantis Gams et Ruof 1929 NPR Kprov dolina M rozlohu 3220,92 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raelini-skov fytocenzy poda Hadaa (1956): Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933 Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn 1926 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 PR Kt M rozlohu 11,22 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Huncovce. Vznamnejie raelinis-kov fytocenzy: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 PR Machy M rozlohu 25,61 ha a bola vyhlsen v roku 1965. Nachdza sa v k. . Liptovsk Kokava. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy: Odhad Rauinu & Janotu (1963) v ochrannom psme TANAPu Jadrov zny rezervci TANAPu a alpnsky vegetan stupe Podman smreiny, podman jedliny, raelinov breziny Spolu vmera raelinsk 90 ha 130 ha 660 ha 880 ha Raelinisk Slovenska 79 Raelinisko v Temnosmreianskej dolina ( sas NPR Kprov dolina) foto: V. Stanov Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 PR Medzi bormi M rozlohu 6,55 ha a bola vyhlsen v roku 1980. Nach-dza sa v k. . Zuberec. Vznamnejie raeliniskov fyto-cenzy: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogdanov-skaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al. 1984 NPR Mengusovsk dolina M rozlohu 1612,96 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . trbsk Pleso, Javorina. Vznamnej-ie raeliniskov fytocenzy: Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933 Drepanocladion exannulati Krajina 1933 Drepanocladetum exannulati Krajina 1933 NPR Mlynick dolina M rozlohu 704,29 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie rae-liniskov fytocenzy poda Krajinu (1933), Rybnka et al. (1984) a Vicenkovej 1998: Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943 Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et Va 1967 Drepanoclado fluitantis-Caricetum limosae (Kstner et Flssner 1933) Krisai 1972 Scheuchzerio-Sphagnetum cuspidati Osvald 1923. Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933 Drepanocladion exannulati Krajina 1933 Drepanocladetum exannulati Krajina 1933 Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae Krajina 1933 NPR Mokriny M rozlohu 882,92 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Tatranskej Lomnice a Raks. Vznam-nejie raeliniskov fytocenzy poda omka et al. (1993): Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Alnion glutinosae Malcuit 1929 Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925 em. Pass. et Hoffmann 1968 NPR Mraznica M rozlohu 159,8 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . Starho Smokovca a Batizoviec. Vz-namnejie raeliniskov fytocenzy poda mardu (1960) a Vicenkovej (1998): Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Alnion glutinosae Malcuit 1929 Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925 em. Pass. et Hoffmann 1968 Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 PR Pavlov M rozlohu 58,49 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . Javoriny. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy poda Vicenkovej et al. (1995): Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925 em. Pass. et Hoffmann 1968 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933, corr. Neuhusl. 1969 PR Po M rozlohu 20,82 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Starej Lesnej a Tatranskej Lomnice. Vznamnejie raeliniskov ekosystmy: Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978 Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923 Raelinisk Slovenska 80 NPR Pramenite M rozlohu 45,57 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . Tatranskej Lomnice. Vznamnejie rae-liniskov fytocenzy: Alnion glutinosae Malcuit 1929 Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925 em Pass. et Hoffmann 1968 PR Slavkovsk jarok M rozlohu 2,48 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Na-chdza sa v k. . Malho Slavkova. Poda mardu (1961) sa druh Carex chordorrhiza vyskytoval na Slavkovskom jarku v spoloenstve Sphagneto-Eriophoretum vaginati. Lokalita je dokumentovan fotografiou a priloen je fytocenologick zpis. Prirodzenou sukcesiou spoloen-stvo zaniklo a posledn exemplre Carex chordorrhiza boli zaznamenan na lokalite zaiatkom devdesiatych rokov (oltsov ined.). Po dkladnej revzii lokality bude potrebn zvi opodstatnenos prrodnej rezervcie. NPR Studen doliny M rozlohu 2222,41 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . Starho Smokovca, Tatranskej Lom-nice a Javoriny. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy: Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978 Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-da et al. 1969 NPR Tich dolina M rozlohu 5966,64 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . trbskho Plesa a Pribyliny. Vznam-nejie raeliniskov fytocenzy sa nachdzaj v st To- manovej doliny na lokalite pod trkami, kde je nevek Tomanova dolina foto: R. olts podman lka. Nachdza sa tu spoloenstvo zvzu Caricion rostratae, s vskytom vzcneho glacilneho re-liktu machu Paludella squarrosa (marda 1960) v spolo-enstve Caricetum paniculatae. NPR Uhliatk M rozlohu 385,51 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nachdza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeli-niskov fytocenzy: Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957 Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948) Rybnek 1974 Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 CHN Brezina M rozlohu 1,16 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-dza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy: Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957 Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948) Rybnek 1974 CHN Raelinisko M rozlohu 0,32 ha a bola vyhlsen v roku 1991. Nach-dza sa v k. . trbsk Pleso. Vznamnejie raeliniskov fytocenzy: Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogda-novskaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al. 1984 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 Prehad fytocenz raelinsk v Tatranskom nrodnom parku V prehade fytocenz raelinsk Tatranskho nrodnho parku s uveden aj spoloenstv, ktor neboli pre-zentovan v prehade MCH s vznamnejm vskytom raelinsk na zem TANAPu. S to najm spoloenstv slatn s vysokm obsahom uhliitanov a prechodnch rae-linsk mezotrofnch ekotopov. Na tieto lokality, napriek vypracovanm n-vrhom, sa predbene nevzahuje legislatvna ochrana (napr. slatiny pri Pribyline, Pecisk pri Oraviciach). Prehad fytocenz raelinsk Tatranskho nrodnho parku je doplnen niektormi, z hadiska genofondu vznamnejmi mokraovmi fytocenzami, ktor neboli zahrnut do systmu raelinsk. Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et R. Tx. 1941 vrchovisk subkontinentlnej oblasti Eurpy: Oxycocco-Empetrion hermaphroditi Nordhagen 1936 Eriophoretum vaginati tatricum Krajina 1933 Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci Du Rietz 1926 Raelinisk Slovenska 81 Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti Warn 1926 Sphagnion medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925 Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici Bogdanov-skaja-Gnienev 1928 em. Neuhusl in Rybnek et al. 1984 Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933, corr. Neuhusl. 1969 Pino mugo-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 Scheuchzerio-Caricetea fuscae R. Tx. 1937 Slatiny s nzkym obsahom uhliitanov: Drepanocladion exannulati Krajina 1933 Drepanocladetum exannulati Krajina 1933 Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae Krajina 1933 Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 Slatiny s vysokm obsahom uhliitanov: Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957 Sphagno warnstorfiani-Eriophoretum latifolii Rybnek 1974 Sphagno-Caricetum appropinquatae (marda 1948) Ryb-nek 1974 Sphagno warnstorfiani-Caricetum davallianae Rybn-ek 1984 Caricion davallianae Klika 1934 Eleocharitetum paciflorae Ldi 1921 Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallianae Mora-vec 1966 Caricion lasiocarpae Van Den Berghen in Lebrun et al. 1949 em. Rybnek 1984 Valeriano-Caricetum flavae Pawowski, Pawowski et Zarzycki 1960 Drepanoclado revolventi-Caricetum diandrae (Kopeck 1960) Rybnek 1984 Drepanoclado revolventi-Caricetum lasiocarpae (Koch 1926) Rybnek 1984 Prechodn raelinisk mezotrofnch ekotopov: Eriophorion gracilis Psrg. in Oberd. 1957 em. Rybnek Agrostio caninae-Caricetum diandrae Paul et Lutz 1941 Carici limosae-Sphagnetum contortii Warn 1926 Prechodn raelinisk oligotrofnch ekotopov: Rhynchosporion albae Koch 1926 Drepanocladetum fluitantis Gams et Ruof 1929 Sphagno recurvi-Caricion canescentis Passarge (1964) 1978 Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923 Sphagno nemorei-Caricetum canescentis Hada in Ha-da et al. 1969 Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Oswald 1923 Leuko-Scheuchzerion palustris Nordh. 1943 Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis Hada et Va 1967 Drepanoclado fluitantis-Caricetum limosae (Kstner et Flssner 1933) Krisai 1972 Scheuchzerio-Sphagnetum cuspidati Osvald 1923 Alnion glutinosae Malcuit 1929 Caltho laetae-Alnetum glutinosae omk (1961) 1979 Eriophoro-Betulion pubescentis Pass. et Hoffmann 1968 Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis Hueck 1925 em. Pass. et Hoffmann 1968 Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Sphagno palustris-Piceetum (Svoboda 1939) omk 1979 Inicilne tdi tvorby vrchovsk vo Vysokch Tatrch foto: V. Stanov Niektor vznamnejie spoloenstv mokrad nezahrnutch do systmu raelinsk Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1957 Bazzanio-Piceetum (Schmid et Gaisberg 1936) Br.-Bl. et al. 1939 Vaccinio-Abietion Oberd. 1962 Bazzanio-Abietetum (Koch 1954) Ellenberg et Kltzli 1972 Calthion Tx. 1937 em. Bal.-Tul.1978 Scirpetum sylvatici Raski 1931 Trollio-Cirsietum rivularis (Kuhn 1937) Oberd. 1957 Phragmition Koch 1926 Phragmitetum communis (Gams 1927) Schmale 1939 Caricion rostratae Bal.-Tul. 1963 Caricetum paniculatae de Boer 1942 Sphagno-Utricularion Th. Mller et Grs 1960 (asocicia je bliie nepecifikovan) Raelinisk Slovenska 82 Literatra Hada, E. 1956. Rostlinn spoleenstva Temnosmreinov doliny ve Vysokch Tatrch. Biologick prce, Bratislava, 2: 5-78. Hada, E., Jeek, V. & Bezina, P. 1969. Raelinn spoleenstva Trojrohho plesa ve Vysokch Tatrch. Zbornk prc o Tatranskom nrodnom parku, 11: 481-494. Krajina, V. 1933. Die Pflanzengesellschaften des MlynicaTales in den Vysok Tatry (Hohe Tatra). Dresden. Kubinsk, A. & Janovicov, K. 1998. Machorasty. In: Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, pp. 297-332. Kubek, F., imonovi, V., Vicenkov, A. & Maor, S. 1997. Productivity of the herb and moss layer in forest ecosystems at the Nature Reserve Bor (Podspdy); The Tatra National Park. tdie o Tatranskom nrodnom parku 2/35: 143-159. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. eskoslovensk ochrana prrody, 1: 17-53. Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk eskoslovenska. Studie SAV, Academia, Praha, 8: 1-123. marda, J. 1960. Reliktn spoleenstvo s pevldajc Carex paniculata v Zpadnch Tatrch. Biolgia, Bratislava, 15/5: 344-353. marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV Bratislava, 270 p. omk, L., Vicenkov, A. & Maor, S. 1996. Fytocenologick mapa Prrodnej rezervcie Bor pri Podspdoch. tdie o Tatranskom nrodnom parku 1/34: 71-87. omk, L., Vicenkov, A., Markov, . & olts, R. 1993. Vegetan mapa lesov Podtatranskej kotliny (as I). Zbornk prc o Tatranskom nrodnom parku 33: 179-192. Vicenkov, A. 1998. Lesn spoloenstv glacilno-fluvilnych sedimentov Podtatranskej kotliny. Kandiddska dizertan prca. Depon in: Katedra pedolgie PrF UK Bratislava. Vicenkov, A., olts, R. & Maor, S. 1995. Prspevok k poznaniu raelinsk Podtatranskej brzdy PR ikovsk a PR Pavlov. Bulletin Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 17: 126-131. Recenzent: Andrea Vicenkov, PhD. Mapa 10: 1 PR Blat; 2 PR Bor; 3 PR ikovsk; 4 NPR Dolina Bielej vody; 5 NPR Kprov dolina; 6 PR Kt; 7 PR Machy; 8 PR Medzi bormi; 9 NPR Mengusovsk dolina; 10 NPR Mlynick dolina; 11 NPR Mokriny; 12 NPR Mraznica; 13 PR Pavlov; 14 PR Po; 15 NPR Pramenite; 16 PR Slavkovsk jarok; 17 NPR Studen doliny; 18 NPR Tich dolina; 19 NPR Uhliatk; 20 CHN Brezina; 21 CHN Raelinisko; 22 Popradsk raelinisko; 23 Spisk Teplica; 24 Kotelnice; 25 Pastiersko; 26 Hozelec; 27 Gnovce; 28 PR Mal jazer; 29 PR Vek osturnianske jazero. Raelinisk Slovenska 83 Raelinisk Slovenska 85 Slatiny Pieninskho nrodnho parku a jeho ochrannho psma tefan Soava Fens of Pieniny National Park and its buffer zone Pieniny is a mountainous area, part of a calcareous zone in the Western Carpathians, located north east of the Tatra Mountains. The area of Pieniny is a national park, extending into the Pieninski park Narodowy in Poland. The area is formed mainly by Triassic limestone and dolomite, with several karst formations. The climate is cold and the territory is drained by the Dunajec River. The area is covered with fir and beech forests, rocks with relicts of pine forests, while the lower elevations are made up of arable fields and grasslands. Peatlands are located outside the national park in its buffer zone, created by flysch in the area called Zamagurie. Fens are located close to the springs, lakes and streams and usually cover a small area. There are two important nature reserves (Vek osturnianske jazero and Mal jazer) with an occurrence of the communities Caricetum diandrae, Caricetum goodenowii and Sparganietum minimi. The occurrence of very rare species of Slovak flora Eriophorum gracile, was recorded as well. Geologick podloie Pieninskho nrodnho parku tvo-ren predovetkm dolomitmi a dolomitickmi vpen-cami, ako aj strm sklon ternu prirodzene zabrauje vzniku mokraovch a raeliniskovch spoloenstiev. Tie s skr rozptlen v jeho flyovom ochrannom psme v oblasti Zamaguria v blzkosti pramensk, jazier, bys-trn a potokov. Ich vmera je vemi mal (spravidla len niekoko rov). Zamagurie patr medzi botanicky a fytocenologicky mlo preskman zemia. Rastlinn spoloenstv Osturnian-skych jazier spracovala v rmci diplomovej prce Kanto-rov (1971). Charakteristika vegetcie Vekho ostur-nianskeho jazera a Malch jazier vychdza z posledne menovej prce. Vzhadom na nedostatok dajov a absen-ciu vskumu zameranho pecilne na raeliniskov biotopy Pieninskho nrodnho parku, sstredme sa na podrobnejiu charakteristiku dvoch najvznamnejch raeliniskovch lokalt, ktor boli vyhlsen za prrodn rezervcie a leia v katastrlnom zem obce Ostura. Okrem toho sa v okol Osturne vyskytuje vie mno-stvo maloplonch svahovch prameniskovch slatn s prtomnosou druhov ako Carex davalliana, Pinquicula vulgaris, Eriophorum angustifolium at, ktor si napriek malej rozlohe zasluhuj pozornos vzhadom na vek hodnotu z hadiska biodiverzity. Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na mape 10. PR Vek osturnianske jazero Le v nadmorskej vke 815 936 m. Zaber meniu as blokovho zosuvnho poa severozpadne od obce Ostura od ttnej hranice s Poskom a po stok potoka Podlapianka s Osturnianskym potokom. zemn ochrana lokality bola vyhlsen v roku 1984 v kategrii chrnen prrodn vtvor (CHPV) a v roku 1994 bola rozren na 48,81 ha v kategrii Prrodn rezervcia (PR). Z toho slatinn raelinisko zaber plochu 2,77 ha. Zvyok rezer-vcie tvoria lesn porasty 35,15 ha a trval trvne porasty o vmere 10,89 ha. Jazero m povrchov prtok a odtok a je zsobovan aj podzemnou vodou. Vegetan pomery s tu charakterizovan rastlinnmi spoloenstvami niekokch tried, ktor sa vyvjali v z-vislosti od vky vodnej hladiny a hrbky organognnych sedimentov na dne jazera. Dominantnm typom vegetcie s raeliniskov spoloenstv triedy Scheuchzerio-Ca-ricetea fuscae, zastpen dvoma zvzmi Eriophorion gracilis s asociciou Caricetum diandrae a Caricion fuscae s asociciou Caricetum goodenowii. alej sa tu vyskytuj spoloenstv triedy Phragmiti-Magnocaricetea. V raeliniskovch tach sa nachdza spoloenstvo Spar-ganietum minimi, zo zvzu Sphagno-Utricularion, triedy Utricularietea intermedio-minoris, ktor je na Slovensku vemi zriedkav. Z Vekho osturnianskeho jazera uv-dza Kantorov (1971) jedin zpis so Sparganium mini-mum, ktor sa vyskytuje spolu s druhmi Equisetum fluviatile a Myriophyllum verticillatum. Vek Osturnianske jazero foto: . Soava V spoloenstve Caricetum diandrae sa kontantne nach-dzaj druhy Carex diandra, Menyanthes trifoliata, Ca-rex rostrata, Equisetum fluviatile, Galium palustre, Epilobium palustre, alej s zastpen druhy Carex nigra, C. canescens, Drosera rotundifolia, Epilobium palustre, Eriophorum angustifolium, Pedicularis palus-tris, z machorastov Kantorov (1971) uvdza Calliergon giganteum, Bryum pseudotriquetrum, Drepanocladus re-volvens. Kantorov (1971) zaznamenala vskyt Erio-phorum gracile, ktorho vskyt je na Slovensku vemi vzcny. Porasty nie s homognne, na niektorch mies-tach je vrazne zastpen Schoenoplectus lacustris, inde s porasty s Eleocharis quinqueflora, v ktorch sa vy-skytuje Triglochin palustre, Carex nigra, C. flava, C. pa-nicea, Epipactis palustris. PR Mal jazer zemie je sasou mierne deformovanej stredohorskej rovne rozlenenej hornmi sekmi avostrannch doln Raelinisk Slovenska 86 Osturnianskeho potoka. Zpadn as jazernej panvy je zamokren, bez svislej vodnej hladiny. zemie bolo navrhnut na ochranu v roku 1984 v kategrii CHPV. V roku 1994 sa rozrila plocha chrnenho zemia na 6,81 ha a zemie bolo zaraden do kategrie PR. Le v nadmorskej vke 885 920 m. Dominuj tu spolo-enstv triedy Scheuchzerio-Caricetea fuscae, zastpen dvoma zvzmi: Eriophorion gracilis s asociciou Cari-cetum diandrae a Caricion fuscae s asociciou Caricetum goodenowii. Okrajovo s zastpen spoloenstv triedy Phragmiti-Magnocaricetea. Na juhovchodnom okraji tohto dystrofnho jazera s hbkou vodnej hladiny pri-bline 40 cm sa vyskytuje spoloenstvo raelinnch tn triedy Utricularietea intermedio-minoris, reprezentovan porastami so Sparganium minimum (Volouk et al. 1992). Kantorov (1971) uvdza z Malho jazera 11 fytocenologickch zpisov so Sparganium minimum, s ktorm sa kontantne vyskytuje Equisetum fluviatile, Potamogeton natans a Menyanthes trifoliata. Spoloen-stvo Caricetum diandrae je v porovnan s Vekm ostur-nianskym jazerom zastpen len na malej ploche, ale druhov zloenie je vemi podobn. Najviac je tu roz-ren spoloenstvo Caricetum goodenowii. Stupe zachovalosti tchto prrodnch rezervci mono oznai za uspokojiv, nakoko doterajia hospodrska innos nemala negatvne inky na tieto zemia. Pro-blmy vak nastvaj so zarastanm oboch lokalt vemi expanzvnym prirodzenm zmladenm smreka, pretoe okolit lesn porasty boli hospodrskou innosou zme-nen na smrekov monokultry. Kee na zem PIENAPu a jeho ochrannho psma nebola uskutonen inventarizcia raelinsk a mokrad, v budcnosti by bolo vhodn tento problm riei, aby sa podchytili aj tie najmenie mokraov lokality a zrove, aby sa zabezpeila ich inn ochrana. Literatra Kantorov, D. 1971. Vegetcia a rastlinn spoloenstv Osturnianskych jazier v Spiskej Magure. Dipl. prca. Depon. in: Environmentlna kninica, PrF UK Bratislava. Marhold, K. & Hindk, F. (eds) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Volouk, I., Lka, M., Hberov, I., Jnoov, J. & Varga, J. 1992. Osobitne chrnen zemia a prrodn vtvory. In: Volouk, I. (ed.) Pieninsk nrodn park. Bansk Bystrica, pp. 298-315. Recenzent: Andrea Vicenkov, PhD. Raelinisk Slovenska 87 Chrnen raelinisk v Preovskom kraji Ema Gojdiov Protected peatlands of the Preov region Preov region is located in the northeastern part of Slovakia. The paper presents an overview of peatlands, which are included in a network of small scale protected areas of the Preov region. The overview does not cover the territory of national parks and protected landscape areas in the region, but is dealing with an area where no special protection is provided. There are 15 localities with peatland habitats in the network: 1 national nature reserve, 11 nature reserves, 1 protected site, and 2 protected monuments. Basic data about the biodiversity of protected areas and information about management activities are given. Dominant peatland types are fens and fen alder woods. The Nature Reserve Belianske lky is the largest spring fed fen system in Slovakia. Here, species are present which are critically endangered in Slovakia and also in most European countries. Examples are: Carex limosa, C. dioica, Meesia triquetra, Calliergon trifarium, Dacthylorhiza lapponica, Primula farinosa and the glacial relic Pedicularis sceptrum-carolinum. Poda poslednho administratvneho lenenia Slovenska (Korec et al. 1997), do Preovskho kraja patr 13 okresov Bardejov, Humenn, Kemarok, Levoa, Medzilaborce, Poprad, Preov, Sabinov, Snina, Star ubova, Strop-kov, Svidnk a Vranov n/Topou. Vnimku predstavuje okres Poprad, ktor je sce sasou Preovskho kraja, ale v v lnku neopisujeme raelinisk na tomto zem. Najvie plochy kraja zaberaj celky Vonkajch Karpt a Vntornch Karpt, ktor s zloen z paleognneho flyu so striedajcimi sa vrstvami lovcov, pieskovcov a zlepencov. Relif kraja je lenit. Vo flyovch celkoch m charakter vrchovn, vo vych astiach hornatn (Ko-rec et al. 1997). Na zem kraja s rozlohou 8 993 km2 sa nachdzaj dva nrodn parky (NP) PIENAP a Poloniny, jedna chr-nen krajinn oblas (CHKO) Vchodn Karpaty a asou svojho zemia do kraja zasahuj TANAP, NP Slovensk raj, NP Nzke Tatry a CHKO Vihorlat. zemie mimo NP (vrtane ich ochrannho psma) a CHKO predstavuje tzv. von krajinu, zemie s prvm stupom ochrany. Aj vo vonej krajine sa nachdzaj zaujmav raelinn biotopy, ktor s hodnotn z hadiska krajinrskeho, pretoe mnohokrt predstavuj posledn zvyky prirodze-nch ekosystmov v urbanizovanej a ponohospodrsky intenzvne vyuvanej krajine. Vemi cenn s aj z ha-diska biodiverzity, pretoe s miestom vskytu mnohch vzcnych a ohrozench druhov rastln a ivochov. Na druhej strane v krajine iba s prvm stupom ochrany patria stle k vemi zranitenm biotopom napriek tomu, e mnoh z nich s chrnen ako zemia so 4. a 5. stupom ochrany. V sieti chrnench zem Preovskho kraja (okrem okre-su Poprad) je v tzv. vonej krajine 15 chrnench zem, v ktorch s predmetom ochrany raelinn spoloenstv, i u ako samostatn spoloenstv, alebo v komplexe s inmi typmi spoloenstiev, napr. halofytnmi, mezofil-nmi, xerotermnmi. Z raelinnch spoloenstiev s za-stpen hlavne slatinn raelinisk a slatinn jeliny. Z 15 uvedench chrnench zem je od roku 2000 v riaden Sprvy NP Slovensk raj NPR Siv brada, PP Podhorsk a PP Jazerec, v riaden Sprvy PIENAP je PR Belianske lky a PR Slatina pri ariskom Jastrab a v riaden CHKO Vchodn Karpaty zase PR Jarisk. Zvynch 9 zem zostalo v riaden Regionlnej sprvy ochrany prrody a krajiny (RSOPK) v Preove (mapa 11). K najstarm chrnenm zemiam s vskytom raelinsk patria Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Siv brada, Prrodn rezervcia (PR) Regetovsk raelinisko a PR Slatina pod Lieskovcom, ktor boli vyhlsen v roku 1979. Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-dka (1998). Prehad chrnench raelinsk NPR Siv brada Nachdza sa v k. . Spisk Podhradie (okres Levoa). Chrnen zemie m vmeru 19,54 ha a predmetom ochrany s nielen slatinn spoloenstv, ale aj halofytn a xerotermn spoloenstv (Cibukov 1975). Slatinn spoloenstv zaberaj len mal plochu z vmery NPR a poda mardu (1961) ich mono zaradi k asocicim Caricetum davallianae carpaticum Sillinger 1933 a Cari-cetum diandrae carpaticum marda 1961. Vskyt druhu Carex diandra, C. davalliana, ale aj niektorch alch druhov je v sasnosti sporn. NPR Siv brada foto: J. Voskr Siv brada, ako aj alie zemia v okol Spiskho hradu u dvnejie ptali pozornos vedcov. K zemiu sa viae viacero prc: Jurko (1951), marda (1961), Kovanda (1971), Hberov (1978), Barlog et. al. (1995), Michaeli (1997), Marciov (1998), Niansk (1998). Aj ke v roku 1987 bol vypracovan pre zemie osobitn reim ochrany (Barlog 1987), vina jeho nvrhov a opatren sa nerealizovala a ochrana tohto atraktvneho zemia stle Raelinisk Slovenska 88 el viacerm problmom. Jednm z nich je stle nad-merne vysok nvtevnos zemia a napriek vybudo-vanmu nunmu chodnku a platnm obmedzeniam aj von pohyb nvtevnkov, s m svis zoliapavanie vegetcie a renie nitrofilnch druhov. K alm fakto-rom, ktor ovplyvnili stav chrnenho zemia patr vstavba parkoviska, novho cestnho telesa v rmci homogenizcie ttnej cesty, vyuvanie objektov bva-lch kpeov, prava prameov, hospodrenie na oko-litch ponohospodrskych pozemkoch a drba ttnej cesty (hlavn cestn ah Preov Poprad). Hoci ide o najhodnotnejie zemie svojho druhu na Slovensku, ne-m zabezpeen dsledn ochranu a pri jeho sasnom stave hroz znik charakteristickch hodnt. PR Regetovsk raelinisko Nachdza sa v k. . Regetovka (okres Bardejov), m vmeru 2,5 ha. Rastlinn spoloenstv Regetovskho ra-eliniska, miestne nazvanho Stav, zaradil Dostl (1974b) k trom asocicim. Asocicia Caricetum diandrae marda 1961 facies s Menyanthes trifoliata zaber naj-vie plochy. Menie plochy zaberaj porasty asocici Carici elongatae-Alnetum sphagnetosum Koch 1926 a Sphagno-Salicetum cinereae omk 1963. Z viacerch chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rastln, ktor sa v zem vyskytuj, je najvznamnej vskyt Calla palustris a Regetovsk raelinisko je jednou z dvoch doposia znmych lokalt tohto druhu na vchodnom Slovensku. Druh lokalita je znma zo Slanskch vrchov (Chrom 1995). Dostl (1974a) udval vskyt tohto druhu koncom 60. rokov na Vchodoslovenskej nine v odvodovacch kanloch a mtvom ramene pri Kamen-nej Move (medzi Obornom a Kucanmi), ale lokalita u pravdepodobne zanikla. PR Regetovsk raelinisko foto: J. Voskr Plocha Regetovskeho raseliniska je v uzivani polnohos-podarskeho druzstva (PD), boli to vsak sukromni vlas-tnici, ktori raselinisko skutocne vyuzivali a jeho okrajove asti nepravidelne kosili, centrlna as bola viac-menej bez zsahov. Po vyhlsen chrnenho zemia sa ete niekoko rokov zemie kosilo, ale vzhadom na vekov skladbu obyvateov obce a obanos ternu sa s kosbou postupne prestalo a do ostatnch ast raeliniska sa zaali rozirova dreviny, hlavne jele a vby. Navye sa v okol PR zaalo s intenzvnou pastvou dobytka, preto bolo potrebn oplotenie zemia, ale aj tak sa na okrajoch raeliniska objavili nitrofiln druhy. Calla palustris na Regetovskom raelinisku foto: J. Voskr V roku 1987 bol spracovan osobitn reim ochrany zemia (Jszay 1987) a poda neho bolo navrhnut kadoron kosenie okrajovch ast zemia a redukcia rozirujcich sa porastov jel a vb. Vzhadom na to, e uvate zemia PD Magura v Zborove nemal a nem zujem o jeho vyuvanie, musela ochrana prrody zabez-pei kosenie zemia, redukciu rozirujcich sa drevn z prostriedkov ttneho rozpotu (R) a z prostriedkov ttneho fondu ivotnho prostredia (FP). Kvli nedo-statku finannch prostriedkov sa vak nepodarilo zabez-pei pravideln starostlivos o zemie. Regulano-asa-nan zsahy sa realizovali v rokoch 1987, 1990, 1994, 1995, 1997 a 2000. PR Slatina pod Lieskovcom Nachdza sa v k. . Bardejovsk Nov Ves (okres Bar-dejov). Je to rozlohou mal slatinn lka (0,7 ha), ktor predstavuje zvyok vlhkch a slatinnch lk v aluvilnej nive Tople. Chrnen zemie tvor mal ternna depresia zsobovan vodou zo svahovho pramea. ttna cesta sce prehradzuje odtok vody, ale cestn priekopa naruila hydrologick reim zemia. Lokalita bola pvodne vyhl-sen ako chrnen nlezisko Menyanthes trifoliata, ktor bola bohato zastpen v spoloenstve Caricetum goode-nowii Braun 1915 (Dostl 1976a). Rezervcia nem spracovan inventarizan vskum a ani osobitn reim ochrany. Ete v 80. rokoch bola lokalita vyuvan tradinm spsobom, t.j. kosilo ju RD v Bar-dejovskej Novej Vsi, v 90. rokoch sa kosila u len nepra-videlne, dodvatesky z prostriedkov R, resp. FP. PR Belianske lky Je to jeden z najrozsiahlejch komplexov slatinnch lk na Slovensku (89,42 ha). Rozprestiera sa v katastrlnom zem obce Spisk Bel (okres Kemarok) a bola vyhl-sen v roku 1983. Lky boli predmetom vskumu mardu (1961) a jeho prca predstavuje doposia najkomplexnej pohad na lokalitu a bola aj podkladom pre spracovanie Raelinisk Slovenska 89 nvrhu na zemn ochranu (Kyselov & oltsov 1980). Z 80. rokov sa zachovali ete zpisy z kontrolnch pochdzok v tomto chrnenom zem (oltsov 1987). Novie vskumy poskytuj pecifick daje o vskyte zstupcov z eade vstavaovitch, alebo machorastov, naprklad olts & Novk (1999), olts et al. (1999). V zem je vyvinut cel kla spoloenstiev, ktor mono zaradi do troch zkladnch asocici: Caricetum davallianae carpaticum Sillinger 1933, Caricetum dian-drae carpaticum marda 1961 a Caricetum goodenowii Braun 1915, s viacermi prechodnmi tdiami a s boha-tm zastpenm machorastov. V minulosti boli suchie asti kosen. Vzhadom na to, e sa lky u dlhiu dobu nevyuvaj, prirodzenm vvojom sa na nich vyvinuli spoloenstv krovn a na viacerch miestach i mal lesky. Napriek pokroilej sukcesii si zemie ete udralo vysok botanick hodnoty je v om stle zastpench mnoho chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rast-ln, naprklad Primula farinosa, Menyanthes trifoliata, Carex limosa, C. dioica, Pedicularis palustris, P. scep-trum-carolinum, Calliergon trifarium, Meesia triquetra a zvl pozoruhodn je vskyt viacerch zstupcov orchide, naprklad Dactylorhiza majalis, D. incarnata, D. lapponica. Aby sa hodnoty tejto vznamnej lokality zachovali i do budcnosti, zemie potrebuje spracovanie komplexnho inventarizanho vskumu (vrtane hydro-logickho) a na jeho zklade i vypracovanie programu zchrany. PR Belianske lky foto: R. olts PR Slatina pri ariskom Jastrab Bola vyhlsen v roku 1982, nachdza sa v k. . Kyjov (okres Star ubova). Na rozlohe 2,1 ha je zastpench viac typov spoloenstiev. Slatinn spoloenstv zastupuj porasty z okruhu asocici Molinietum coeruleae Koch 1926, Caricetum davallianae Sillinger 1933 a krovinn spoloenstv Salicetum pentandro-cinereae (Almquist 1929) Pass. 1961 (Dostl 1976b). zemie bolo v uvan RD v ubotne, ktor plochu pravidelne kosilo ahkmi mechanizmami, vynechvan boli najzamokrenejie asti. V roku 1983 dolo k zmene uvatea a novm uvateom sa stalo RD v Kyjove, ktor zo zaiatku dodriavalo pravideln kosbu zemia, no neskr o kosenie a vykosen hmotu prestalo ma z-ujem. zemie m spracovan botanick inventarizan vskum (Limnekov et al. 1988) a bol vypracovan i osobitn reim ochrany (Limnekov 1987), ktor navrhoval ko-senie v dvojronch intervaloch. Kee RD prestalo ze-mie kosi, starostlivos o zemie zabezpeovala ochrana prrody z prostriedkov R, FP, ale nepravidelne. Na-posledy sa zemie kosilo v roku 2000. PR Valalsk voda Bola vyhlsen v roku 1980, nachdza sa v k. . Bajerov-ce (okres Sabinov). Chrnen zemie tvor pramenisko Valalskej vody a komplex spoloenstiev zahajci sla-tinn spoloenstv s prevldajcou Carex davalliana, bre-hov porasty Valalskej vody s prevldajcou Salix cine-rea a mezofiln lne spoloenstv (Humeansk 1979b). V minulosti sa zemie rezervcie vyuvalo poda stupa zamokrenia na ponohospodrske ely. Okrajov a such-ie asti sa kosili, zamokrenejie asti sa iastone vyu-vali ako pasienky. Aj ke zemie PR bolo a je v uvan RD v ariskch Dravciach, drustvo pozemky nevyu-valo. Boli to skromne hospodriaci obyvatelia Baje-roviec, ktor zemie kosili, resp. v om psli svoj dobytok. Asi od zaiatku 90. rokov sa v zem u nepasie a kosia sa kadm rokom menie plochy. PR nem spracovan inventarizan vskum ani program zchrany. PR Salvatorsk lky Bola vyhlsen v roku 1980, rozprestiera sa v k. . Lipov-ce a indliar (okres Preov) a m rozlohu 2,7 ha. Rezer-vcia predstavuje zvyok vlhkch a slatinnch lk, ktor sa tiahli medzi Lipovcami a indliarom. Ich existencia bola poznaen vybudovanm zvodu Salvator, odvod-nenm asti lk i regulciou pretekajceho Lanovskho potoka. Pozmenen hydrologick reim sa prejavil i v znanom rozren Phragmites australis, ktorho po-rasty zaberaj podstatn as rezervcie. Spoloenstv s prevldajcim druhom Molinia caerulea zaberaj u len mal plochy. V okrajovch astiach s zastpen ete aj vbov a vbovo jelov porasty. Lokalita je dvnejie znma vskytom Ligularia sibirica a pvodne bola vyhl-sen ako chrnen nlezisko tohto druhu (Humeansk 1979a). zemie sa u dlhiu dobu nevyuva, aj ke suse-diace parcely kosia skromn vlastnci. Starostlivos o zemie zabezpeuje ochrana prrody. V roku 1990 a 1991 sa odstraovali nletov dreviny a v roku 1991 bola za holomrazov as plochy vyplen. alie odstrnenie nletu a vykosenie sa podarilo zabezpei a v roku 1996 a potom v roku 2000. PR Pod Beskydom Nachdza sa v k. . Nin Polianka (okres Bardejov), bola vyhlsen v roku 1988 a m rozlohu 8,5 ha. Na tejto ploche sa vyvinula cel kla lnych rastlinnch spolo-enstiev od mezofilnch po slatinn (Humeansk 1986). Najvzcnejm druhom tchto porastov je Ophioglossum vulgatum, ktor tu poda Dostla (1981) vytvra najroz-siahlejie porasty na vchodnom Slovensku. i tento fakt plat i takmer po dvadsiatich rokoch nememe potvrdi, pretoe zatia sa nm nepodarilo overi ostatn lokality tohto druhu na vchodnom Slovensku. V minulosti menej zamokren plochy boli pravidelne kosen, zemie bolo vyuvan i na extenzvnu pastvu dobytka. Kee dlhiu dobu nebol zujem o vyuvanie zemia, v roku 1995, 1998 a 2000 sa podarilo ochrane prrody zabezpei kosenie lokality z prostriedkov FP. Raelinisk Slovenska 90 zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani vypracovan program zchrany. PR Jarisk Bola vyhlsen v roku 1982, nachdza sa v k. . Rokov-ce (okres Medzilaborce). Na nevekej ploche 0,5 ha sa vyvinula kla slatinnch fytocenz s prevldajcimi ostricami, krovinn porasty so Salix cinerea a porasty Phragmites australis (Humeansk 1979c). V minulosti boli okraje lokality kosen, iastone pasen a centrlna as bola ponechan bez zsahu. zemie sa u dlhiu dobu nevyuva a postupne sa roziruj porasty trste, vb a trnky. V roku 1997 bola lokalita vykosen a z malej plochy odstrnen i rozirujce sa kroviny. zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani program zchrany. PR Radomka Bola vyhlsen v roku 1988, rozprestiera sa v k. . Giral-tovce a Matovce (okres Svidnk). Chrnen zemie zah-a 15,5 ha lk v alviu Radomky. Je tu vyvinut cel sbor spoloenstiev od mezofilnch, slatinnch po krovi-nat spoloenstv vb a brehov porasty rieky Radomky (Humeansk 1981). V minulosti boli suchie asti pra-videlne kosen, niektor plochy boli vyuvan ako pa-sienky. zemie je v uvan PD v Giraltovciach a Okrh-lom, ktor o vyuvanie lokality nemaj zujem. Starostlivos o zemie (kosenie a vrub nletovch drevn) zabez-peuje ochrana prrody dodvatesky, v roku 1992 to bolo z prostriedkov R a v roku 1997 a 1998 z prostriedkov FP. V roku 1999 a 2000 sa kosili u len niektor vy-bran plochy chrnenho zemia. zemie nem spraco-van inventarizan vskum. V roku 1992 bol vypracova-n osobitn reim ochrany zemia (Humeansk 1992). CHA Slatina pri ariskom tiavniku Bol vyhlsen v roku 1990, nachdza sa v k. . Radoma (okres Svidnk). Pvodne bol vyhlsen na rozlohe 0,67 ha (Gojdiov 1989). V roku 1996 bola jeho vmera spresnen na 0,9 ha a bol spracovan nvrh na zmenu chrnenho zemia na CHA Radomsk slatina, m sa repektovala poiadavka obecnho radu v Radome (Gojdiov 1999). Da 1. 12. 2000 nadobudla innos vyhlka Krajskho radu v Preove o vyhlsen CHA Radomsk slatina. V zvislosti od mikrokonfigurcie ternu sa tu vyvinulo viacero typov rastlinnch spoloenstiev. Okrem slatin-nch, sa tu v dsledku dlhodobejieho psobenia minerl-nej vody vone vytekajcej z umelo navtanch prameov vytvorili i halofytn spoloenstv s Puccinellia distans (Dostl 1988). Do zaiatku 90. rokov bolo zemie pra-videlne raz rone vykosen. Po roku 1990 sa s kosenm prestalo a z brehovch porastov Radomky sa tu zaali rozirova dreviny a z okraja ttnej cesty (Preov Svid-nk), kde navye bola vybudovan nvakou odstavn plocha, i ruderlne druhy. V roku 1995, 1996 a 2000 sa ochrane prrody podarilo zabezpei vykosenie lokality z prostriedkov FP a v roku 1997 zo R. zemie nem spracovan inventarizan vskum. V roku 1995 bol vy-pracovan osobitn reim ochrany zemia (Gojdiov 1995). PP Podhorsk Bola vyhlsen v roku 1990, nachdza sa v k. . Spisk Hrhov (okres Levoa) a m vmeru 0,5 ha. Lokalita predstavuje mal slatinn raelinisko ostro ohranien intenzvne vyuvanou ponohospodrskou pdou, o ovplyvuje i druhov skladbu. Dominantnm druhom je Carex pseudocyperus, ale s zastpen aj burinn druhy (Barlog 1989b). zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani program zchrany. Bezprostredne po jeho vyhlsen sa podarilo u uvatea plochy zabezpei trval zatrvnenie plch okolo raeliniska, ktor boli dovtedy oran, m sa prispelo k zneniu zaburiovania okrajov chrnenej plochy. PP Jazerec Bola vyhlsen v roku 1990 v k. . Spisk Hrhov. Loka-lita predstavuje mal raelinisko s vmerou 0,3 ha a s po-merne vysokm podielom otvorench vodnch plch. Obkolesen je lesnmi smrekovmi porastami (Barlog 1989a). Zanedlho po vyhlsen ochrany dolo vplyvom veternej a hmyzej kalamity k postupnmu zniku clony okolitho lesnho porastu tvorenho nepvodnmi drevinami, m dolo k trvalmu oslneniu plochy raeliniska. Zmenila sa i plocha otvorenej vodnej hladiny zemie nem spracovan inventarizan vskum a ani program zchrany. Slatinn jeliny s zastpen v sieti chrnench zem v psobnosti regionlnej sprvy v PR Zmutovsk jelina a Hlinianska jelina. PR Zmutovsk jelina Bola vyhlsen v roku 1981, nachdza sa v k. . Rudov (okres Vranov nad Topou) a m rozlohu 0,66 ha. PR predstavuje nevek ternna depresia, ktor je ohranien svahovmi buinami a zaplavovan je vodou z okolitch prameov. Dominuje slatinn jelina Carici elongatae-Alnetum Koch 1926 (Dostl 1976c). PR m spracovan lesncky inventarizan vskum (Vazur 1988a). Kee ide o lokalitu na lesnom pdnom fonde, v predpisoch lesnho hospodrskeho plnu (LHP) sa hospodri poda pokynov ochrany prrody a zatia bolo zemie ponechan bez zsahu. PR Hlinianska jelina Nachdza sa v k. . Hlinn (okres Vranov nad Topou), bola vyhlsen v roku 1981 a m rozlohu 46,15 ha. Slatinn jeliny asocicie Carici elongatae-Alnetum Koch 1926 s na zem rezervcie rozptlen v ternnych depresich a celkovo zaberaj z vmery chrnenho ze-mia iba 3,92 ha. Zvyok vmery zaberaj vlhk typy bun. zemie m spracovan lesncky inventarizan vskum (Vazur 1988b). Chrnen zemie sa nachdza na lesnom pdnom fonde a v predpisoch LHP sa hospodri poda pokynov ochrany prrody. V ase spracovvania nvrhu na vyhlsenie zemnej ochrany bola lokalita a jej bezprostredn okolie ponechan bez zsahu, v ostatnch astiach bola uplatnen prebierka (Vazur 1988c). V sas-nosti je cel zemie bez zsahu. Raelinisk Slovenska 91 Hlavn problmy v ochrane maloplonch chrnench zem s vskytom raelinnch spoloenstiev: chbaj ucelen poznatky o botanickch (biologic-kch) hodnotch, chbaj informcie o hydrologickom reime, vlastnci, resp. uvatelia pozemkov v chrnench zemiach nemaj zujem o ich vyuvanie. Mnoh uvatelia maj vhodnejie plochy, z ktorch zska-vaj kvalitnejie seno a hospodrenie na takchto plochch je pre nich ekonomicky nevhodn. Vlast-nci pozemkov bu ponechali takto plochy aj naa-lej v uvan PD alebo aj ke samostatne hospodria, zvyajne tie nie s odkzan na zskavanie sena alebo pastvu na takchto plochch. Prpadne vzha-dom na svoj vek (napr. obec Regetovka) u nemaj zujem hospodri. Mnoh pozemky nachdzajce sa v chrnench zemiach s majetkovo nevysporia-dan, nie je zabezpeen zemn ochrana vetkch hod-notnch lokalt s vskytom raelinnch spoloen-stiev. PR Hlinianska jelina foto: J. Voskr Aby ochrana prrody mohla zabezpei dostatok infor-mci o vyhlsench chrnench zemiach a pravideln starostlivos o ne, potrebuje dostatok finannch pro-striedkov a to je za sasnej ekonomickej situcie naj-v problm. Literatra Barlog, M. 1987. Osobitn reim ochrany PR Siv Brada. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 9 p. Barlog, M. 1989a. CHPV Jazerec. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 5 p. Barlog, M. 1989b. CHPV Podhorsk. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 5 p. Barlog, M., Bevilaqua, D., Divok, F., 1995. Miestny zemn systm ekologickej stability zemia Spisk hrad a pamiatky jeho okolia zapsanho do Zoznamu svetovho prrodnho a kultrneho dedistva UNESCO. Ms. Depon. in: Slovensk zvz ochrancov prrody a krajiny, ZO 09, Spisk Nov Ves, 163 p. Cibukov, S. 1975. PR Siv brada. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 4 p. Chrom, P. 1995. Nov lokalita diablika moiarneho (Calla palustris L.) na vchodnom Slovensku. Zbornk Vchodoslov. mzea v Koiciach. XXXV, Prr. vedy, Koice, 35: 181-182. Dostl, . 1974a. Regetovsk raelinisko vznamn botanick lokalita na vchodnom Slovensku. Ochransk przkum. Prloha asopisu Ochrana prody, 6: 21-23. Dostl, . 1974b. PR Regetovsk raelinisko. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Dostl, . 1976a. CHN Slatina pod Lieskovcom. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Dostl, . 1976b. PR Slatina pri ariskom Jastrab. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 4 p. Dostl, . 1976c. PR Zmutovsk jelina. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 11955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Dostl, . 1981. Ochrana prrody okresu Bardejov, Vchodoslov. vydav., Koice, 120 p. Dostl, . 1988. Halofytn vegetcia pri ariskom tiavniku. Pamiatky a prroda, Bratislava, XIX, 6: p. 42. Gojdiov, E. 1995. Osobitn reim ochrany CHPV/CHA Slatina pri ariskom tiavniku. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 12 p. Gojdiov, E. 1989. CHPV Slatina pri ariskom tiavniku. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Raelinisk Slovenska 92 Gojdiov, E. 1999. CHA Radomsk slatina. Nvrh na zmenu chrnenho zemia. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 7 p. Hberov, I. 1978. Rastlinn spoloenstv raelinnch lk Slovenska. Kand. diz. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Humeansk, . 1979a. PR Salvatorsk lky. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Humeansk, . 1979b. PR Valalsk voda. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Humeansk, . 1979c. PR Jarisk. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn, 4 p. Humeansk, . 1981. PR Radomka. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 3 p. Humeansk, . 1986. PR Pod Beskydom. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 5 p. Humeansk, . 1992. Osobitn reim ochrany PR Radomka. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 3 p. Jszay, L. 1987. Osobitn reim ochrany PR Regetovsk raelinisko. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 6 p. Jurko, A. 1951. Vegetcia strednho Pohorndia. Vydav. SAV, Bratislava, 105 p. Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59. Kovanda, J. 1971. Kvartrn vpence eskoslovenska. Sbornk geologickch vd, ada A Antropozoikum, sv. 7. stedn stav geologick v Academii, Praha. Kyselov, Z. & oltsov, A. 1980. PR Belianske lky. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 4 p. Limnekov, A. 1987. Osobitn reim ochrany PR Slatina pri ariskom Jastrab. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 8 p. Limnekov, A., Gojdiov, E. & Ulin, V. 1988. Botanick inventarizan vskum PR Slatina pri ariskom Jastrab. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 8 p. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Marciov, T. 1998. Prspevok k poznaniu floristicko-taxonomickch pomerov NPR Drevenk a NPR Siv brada v Spiskej kotline. Diplom. prca. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 128 p. Michaeli, E. 1997. NPR Siv brada a okolie. Inventarizan vskum MCH geologick stavba, relif, pdy. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 36 p. Niansk, M. 1998. Inventarizan vskum NPR Siv brada. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves, 14 p. marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydav. SAV, Bratislava, 268 p. olts, R., Lisick, E. & Lackoviov, A. 1999. Bryophytes and Lichens of Selected Protected Areas of Slovakia. BLAM Field Excursion Guide. ASCO Agency, Bratislava, 21 p. olts, R. & Novk, A. 1999. Calliergon trifarium (Bryophyta) in the Belianske lky National Nature Reserve (Poprad Basin, Slovakia) confirmed. Thaiszia J. Bot. 9: 11-14. oltsov, A. 1987. PR Belianske lky. Zpisy z ternnych pochdzok v chrnenom zem. Ms. Depon. in: S-PIENAP, erven Kltor, 18 p. Vazur, M. 1988a. PR Zmutovsk jelina inventarizan vskum lesncky. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 16 p. Vazur, M. 1988b. PR Hlinianska jelina inventarizan vskum lesncky. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 27 p. Vazur, M. 1988c. PR Hlinianska jelina. Zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona SNR . 1/1955 o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, 4 p. Recenzent: Milan Barlog Raelinisk Slovenska 93 Mapa 11: 1 NPR Siv brada; 2 PR Regetovsk raelinisko; 3 PR Slatina pod Lieskovcom; 4 PR Belianske lky; 5 PR Slatina pri ariskom Jastrab; 6 PR Valalsk voda; 7 PR Salvatorsk lky; 8 PR Pod Beskydom; 9 PR Jarisk; 10 PR Radomka; 11 CHA Slatina pri ariskom tiavniku; 12 PP Podhorsk; 13 PP Jazerec; 14 PR Zmutovsk jelina; 15 PR Hlinianska jelina; 16 Jnovce-Hrky. Raelinisk Slovenska 95 Sksenosti so zabezpeovanm starostlivosti o mokrade v Chrnenej krajinnej oblasti Vchodn Karpaty Jn Terray Experience with management of wetlands in Protected Landscape Area Vchodn Karpaty Various wetland communities occur in the flysch area of Nzke Beskydy Mts. and Bukovsk vrchy Mts., which belong to the Eastern Carpathians. Wet meadows and fens are typical ecosystems. The high biodiversity of these ecosystems has been maintained by traditional land use. Biodiversity is recently threatened by succession, which results in a decreasing number of sensitive species, mainly orchids. Bogs are represented by the community Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, fen alder woods by Carici elongatae-Alnetum and typical fen communities are Caricetum goodenowii, Carici flavae-Eriophoretum latifolii and Eleocharitetum pauciflorae. It is necessary to map these communities, to ensure protection of areas important from a conservation point of view, to start some hydro-ecological research, to prepare simple management plans and to find a regular source of financial funds covering the management of the ecosystems. V rozsiahlych flyovch zemiach Vchodnho Sloven-ska, v orografickch celkoch Nzke Beskydy a Bukovsk vrchy boli v rmci dlhodobho vvoja vytvoren vhodn podmienky pre vznik mokrad rzneho typu a vekosti. Nachdzaj sa v nivch potokov, na prameniskch, sva-hovch zosuvoch a v ternnych depresich, kde hlavnm predpokladom pre ich vznik a tvorbu s nepriepustn vrstvy podloia, najm lovit bridlice. V Chrnenej krajinnej oblasti (CHKO) Vchodn Karpaty s tieto zemia vzhadom na ich prrodn hodnoty a ich ohrozenos (odvodovanie, rekultivcie, sukcesn zaras-tanie) v centre pozornosti od zaiatku innosti sprvy v roku l977. Ich evidencia, dokumentcia a ochrana je zabezpeovan formou maloplonch chrnench zem a genofondovch plch, ktor v naej ochranrskej legis-latve zatia nie s rieen. Vyhlsenie uritej formy ochrany je len prv krok, ktor bez zabezpeenia nsled-nej starostlivosti o tieto zemia strca na efekte. Z viac ako dvadsaronch sksenost meme potvrdi a doku-mentova, e len zabezpeenm pvodnho reimu vyu-vania tchto zem, vzhadom k tomu, e s to prevane druhotn spoloenstv, sa daj uchova tie prrodn hodnoty, ktor ete mali v nedvnej minulosti. Nomenklatra syntaxnov je poda prce Mucinu & Ma-glockho (1985), taxnov poda poda prce Marholda & Hindka (1998). Nae praktick kroky pri ochrane mokrad s nasledovn: 1. Ternnym prieskumom s postupne vyhadvan mokraov spoloenstv, od plone malch po lokality, ktor s vhodn na zemn ochranu v rmci zkonnch noriem ochrany prrody. Prevane s to lokality na ponohospodrskom pdnom fonde v kategrii trvalch trvnych plch. 2. K ternnej dokumentcii patria fytocenologick zpi-sy, floristick vskum, posdenie sasnho stavu mokra-d, posdenie ich ohrozenia a mapov zakreslenie. 3. U vznamnejch mokrad nasleduje vypracovanie projektu ochrany a po vyhlsenie maloplonho chr-nenho zemia. V tejto skupine maloplonch chrnench zem boli postupne vyhlsen Prrodn rezervcie (PR) Hostovick lky, Mokr lky pod ertinm, Mirosk slatina, Habursk raelinisko, Stinsk slatina, Pod Rus-km, Bahno a Chrnen arel (CHA) Driena. 4. Poda stupa ohrozenosti tchto chrnench zem s postupne zabezpeovan inventarizan vskumy a analza faktorov ich ohrozenia, ktor slia ako pod-klady pre vypracovanie osobitnch reimov ochrany (ORO). Doposia boli vypracovan ORO pre prrodn rezervcie Hostovick lky, Mokr lky pod ertinm, Mirosk slatina, Habursk raelinisko, Stinsk slatina, Pod Ruskm a Bahno. 5. Po schvlen osobitnch reimov ochrany s harmo-nogramom diferencovanch postupov pri manamente jednotlivch spoloenstiev v rmci danho chrnenho zemia nasleduje realizcia schvlench opatren, o je najv problm, a to z dvodov potreby finannho zabezpeenia, ako aj praktickej realizcie. V mnohch prpadoch je potrebn oplotenie chrnenho zemia, avak hlavnou innosou je kosba trvnych porastov a od-straovanie neiadceho sukcesnho zarastania stromami a krovinami. 6. Podobn problm je aj u funknch (genofondovch) plch. Ich sukcesn zmeny pokrauj vemi rchlo. Pre uvatea, resp. vlastnka s to nevznamn plochy ktor trvalo nevyuva, pre ochranu biodiverzity s to vemi vznamn lokality. Na ich udranie a zabezpeenie po-trebnej starostlivosti nem ochrana prrody ani prvne, ani finann prostriedky. Uveden praktick postup pri ochrane mokrad v zem CHKO Vchodn Karpaty meme dokumentova na niektorch prkladoch. S to prrodn rezervcie Habur-sk raelinisko, Mokr lky pod ertinm, Mirosk slatina a Hostovick lky, ktor sa nachdzaj v orogra-fickom celku Nzke Beskydy v asti Laboreck vrcho-vina, ie v bvalej zpadnej asti CHKO Vchodn Karpaty (mapa 12). Ostatn PR v orografickom celku Bu-kovsk vrchy patria do zemia NP Poloniny. PR Habursk raelinisko M rozlohu 1,34 ha. Nachdza sa v nadmorskej vke 700 m n. m. na irokej hrebeovej ploine na ttnej hranici s Poskom, ktor m pokraovanie na poskej strane na vmere cca 5 ha. Geologickm podkladom s menilitov Raelinisk Slovenska 96 flyov vrstvy, ktor v hbke l20 l30 cm tvoria neprie-pustn vrstvu pre zrkov vodu a vodnos prameniska. Pdnym typom je zglejen glejov pda v rznom stupni rozkladu nadlonho humusu, s hodnotou pH (H20) 4,2. Inventarizan vskum bol realizovan v rokoch l986 l987 v nasledovnch oblastiach: pedolgia (Terray 1986), floristika a fytocenolgia (Klescht & Terray 1987a), mo-tle, chrobky a pavky (aputa & Thomka 1986), vtky (Klescht 1987) a drobn zemn cicavce (Danko 1986). Vetky tieto daje s uloen v rezervanej knihe na Sprve CHKO. Pre potreby ORO, ktor m platnos na roky1990 1999, bolo zemie rozdelen do jednotlivch ast poda truktry rastlinnch spoloenstiev a potrieb regulanch zsahov v nich na vrchoviskov raelinn-kov spoloenstv (Eriophoro vaginati-Sphagnetum re-curvi), mokraov spoloenstv (Caricetum rostratae s Veratrum album subsp. lobelianum a Tithymalus soja-kii) a spoloenstv krovitch vb so Salix aurita a S. si-lesiaca. V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany na roky 2000 2009 (Terray 1999a). Raelinnkov spoloenstvo fyziognomicky npadn kop-ekovitmi vyveninami s dominantnm druhom Erio-phorum vaginatum sa za obdobie od vyhlsenia PR v roku l98l do roku l987 podstatne zmenilo. Pravdepodobne vplyvom vysania stanovia po srii suchch rokov dolo k zarasteniu raeliniska druhom Molinia caerulea, m dolo k vznamnmu stupu Eriophorum vaginatum, raelinnkov (Sphagnum sp.) a inch citlivch druhov. Po viacronom kosen a inom redukovan bezkolenca a rozirujcich sa vb, sa v sasnosti dar spoloenstv s problmami udra, je vak potrebn ORO nielen schvli, ale zabezpei aj finann krytie prijatch opatren. PR Mokr lky pod ertinm M rozlohu l,36 ha. Nachdza sa v nadmorskej vke 410 m n. m. Dominuje lka s poetnmi depresiami a slatin-nou jelinou Carici elongatae-Alnetum v nive potoka Laborec. Vodnm zdrojom je pramenisko s vvermi podzemnej vody pod ptm svahovej terasy. Z alch spoloenstiev s zastpen: Salicetum pentandro-cine-reae, Caricetum rostratae, Caricetum vesicariae, Caricetum gracilis, Caricetum goodenowii, Carici flavae-Eriopho-retum latifolii a Sparganietum erecti. Inventarizan vskum bol orientovan na floristiku a fy-tocenolgiu, entomofaunu a avifaunu (Hada et al. 1985). Na zem bolo zmapovanch 11 rastlinnch spoloen-stiev. Pre zabezpeenie ich ochrany bol vypracovan ORO na roky l987 l996 (Klescht & Terray 1987b), s n-vrhom diferencovanch opatren poda spoloenstiev. V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany s platnosou na roky 2000 2009 (Terray 1999b). Nevyuvanm chrnenho zemia tradinm pravi-delnm kosenm dolo k rozpnavosti vbovch a jel-ovch zrastov s nslednm ubdanm druhov rodu Sphagnum, Menyanthes trifoliata a Ranunculus lingua. Expanzne sa v chrnenom zem rozrili druhy Mentha longifolia, Eupatorium cannabinum, Filipendula ulmaria a v suchch spoloenstvch Pteridium aquilinum. Dife-rencovanm kosenm v jedno a viacronch intervaloch a odstraovanm expanznch stromov a krov okolo naj-cennejch spoloenstiev sa s problmami zabezpeuje ich ochrana. Sukcesn zmeny s rchle a mme problmy s finannm krytm runho kosenia, pretoe kosenie akou ponohospodrskou technikou nie je vhodn. PR Mirosk slatina M rozlohu 0,97 ha. Je to svahov pramenisko, ktor sa nachdza v nadmorskej vke 415 m n. m. v katastri obce Miroa. Bol tu realizovan floristick a fytocenologick vskum v rokoch 1983 1987 (Terray 1987). Zoologick vskum bol zameran na entomofaunu Arthropoda (Miko 1986), obojivelnky, plazy a vtky (Klescht 1987). Najvznamnejm spoloenstvom je ostricovo-machov spoloenstvo asocicie Eleocharitetum pauciflorae, ako inicilne tdium sukcesnho radu slatinnch raelinsk. Zastpenie tu maj spoloenstv Carici flavae-Eriopho-retum latifolii, Cirsietum rivularis, Scirpetum sylvatici, ako aj mezofiln podhorsk lky zvzu Arrhenatherion. Na zklade inventarizanho vskumu bo vypracovan osobitn reim ochrany na roky l988 l997 (Klescht & Terray 1987c), ktor doporuuje oplotenie zemia, kosenie a odstraovanie nrastov vb a briez. Schvlen opatrenia boli diferencovan poda truktry spoloen-stiev, napr. ostricovo-machov spoloenstvo bolo pone-chan na samovon vvoj, spoloenstvo Carici flavae-Eriophoretum latifolii je kosen v dvojronch cykloch, ostatn spoloenstv je potrebn kosi kadorone. V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany s platnosou na roky 2000 2009 (Terray 1999c). V roku l980 dolo k pokodeniu najcennejch ast skld-kou vpna, tie v okrajovch astiach PR bola vypusten hnojovica. V sasnosti rezervcia zarast brezou a v-bami, vznamne nastupuj vysok byliny Eupatorium cannabinum a Mentha longifolia. Pri pravidelnom kosen a odstraovan neiadceho zarastania krovinami sa dar spoloenstv PR udriava v normlnom vvoji, s vak potrebn finann zdroje na krytie opatren ORO. PR Hostovick lky Nachdzaj sa na irokej nivnej terase rieky Udava v nad-morskej vke 330 m n. m., s rozlohou 4,6 ha. Vodn reim je ovplyvovan podsvahovm prameniskom v sz. asti rezervcie a stagnujcou zrkovou vodou na ne-priepustnom podlo. Boli realizovan nasledovn inventarizan vskumy v rokoch 1983 1987: pedolgia (Kikuc 1985), floristika a fytocenolgia (Hada et al. 1987), entomofauna dvoj-krdlovce (Rohek et al. 1987), avifauna (Pola & Klescht 1984). Za elom zistenia prin ubdania ohrozenho druhu Iris sibirica, bol v rokoch l983 l985 realizovan vskum na pokusnch plochch RNDr. Kleschtom a Ing. Kleschtovou. Vsledky neboli doteraz publikovan. Mokraov spoloenstv s zastpen asociciami: Cari-cetum goodenowii, Caricetum gracilis, Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Cirsietum rivularis, Scirpetum sylvatici. Na zklade inventarizcie bol vypracovan osobitn reim ochrany na roky 1989 1998 (Klescht & Terray 1989), v ktorom je navrhovan diferencovan kosenie, vrub neiadcich drevn a krov, a oplotenie zemia. Na Raelinisk Slovenska 97 trval sledovanie populcie kosatca sibrskeho bola pone-chan plocha o vmere 1 ha. Suchie spoloenstv s kosen kadorone, trvalejie zamokren spoloenstv s kosen v dvoj- a trojronch intervaloch. V roku l999 bol vypracovan nov program zchrany s platnosou na roky 2000 2009 (Terray 1999d). Ke sa zemie pravidelne kadorone kos, kosatec sibr-sky sa nedostva do fzy kvitnutia a zostva v sterilnom stave. Po trojronom vyhodnoten pokusnch plch mohol by uplatnen faktor diferencovanho kosenia, navrhova-n v ORO. Opatrenia ORO sa realizuj pravidelne, avak s akosami finannho zabezpeenia. Pouvanie aej ponohospodrskej techniky na kosenie a zber je mon len u suchch spoloenstiev, u mokraovch spoloen-stiev dochdza k ich pokodeniu. Run kosenie by bolo najvhodnejie, ale vzhadom k finannej nronosti je ako zabezpeiten. Literatra aputa, A. & Thomka, V. 1986. Inventarizan vskum motle, chrobky a pavky v PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Danko, . 1986. Inventarizan vskum drobn zemn cicavce v PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Hada, E., Terray, J., Klescht, V., aputa, A. & Thomka, V. 1985. Inventarizan vskum PR Mokr lky pod ertinm. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Hada, E., Terray, J. & Klescht, V. 1987. Floristick a fytocenologick inventarizan vskum v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Kikuc, M. 1985. Inventarizan vskum pedolgia v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. 1987. Obojivelnky, plazy a vtky v PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. & Terray, J. 1987a. Floristick a fytocenologick vskum PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. & Terray, J. 1987b. Osobitn reim ochrany PR Mokr lky pod ertinm. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. & Terray, J. 1987c. Osobitn reim ochrany PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. & Terray, J. 1989. Osobitn reim ochrany PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Miko, L. 1986. Entomofauna Arthropoda v PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Pola, . & Klescht, V. 1984. Inventarizan vskum avifauna v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Rohek, J., Star, J. & Vala, M. 1987. Inventarizan vskum entomofauna dvojkrdlovce v PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1987. Floristick a fytocenologick vskum PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1999a. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1999b. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Mokr lky pod ertinm. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1999c. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Mirosk slatina. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1999d. Program zchrany na roky 2000 2009 pre PR Hostovick lky. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Terray, J. 1986. Pedologick vskum PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Klescht, V. 1987. Inventarizan vskum vtky v PR Habursk raelinisko. Ms. Depon. in: S-CHKO Vchodn Karpaty, Humenn. Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc. Raelinisk Slovenska 98 Mapa 12: 1 PR Habursk raelinisko; 2 PR Mokr lky pod ertinm; 3 PR Mirosk slatina; 4 PR Hostovick lky. Raelinisk Slovenska 99 Raelinn spoloenstv Nrodnho parku Poloniny Miroslav Bura Peatlands of Poloniny National Park Poloniny National Park is located in the Bukovsk vrchy, which is mountainous area in north eastern Slovakia. It has characteristics of both a hill country and a highland. The ridges are covered with beech forests and the climate is cold. Since the area is quite remote, the original traditional land use of grasslands, as well as fen meadows, became a problem and many areas have been abandoned without any current use. Because they are very important from a biodiversity point of view, the administration of the national park pays attention to their protection. Fens are represented by the associations Caricetum goodenowii and Carici flavae-Eriophoretum latifolii in the area. There is only one locality with the occurrence of raised bogs represented by the association Sphagnetum recurvi. zemie Nrodnho parku (NP) Poloniny, ktor sa rozpre-stiera v orografickom celku Bukovskch vrchov patr do fytogeografickej oblasti Vchodn Karpaty (Carpaticum orientale). Je znme predovetkm vskytom rozsiahlych lesnch spoloenstiev. Pred prchodom loveka sa v ze-m mohli ako nelesn spoloenstv vyskytova znme horsk lky poloniny a raelinisk. Osdlenm zemia pastiermi valaskho pvodu v priebehu 15. a 16. storoia sa zaalo obdobie procesu pretvrania rozsiahlych lesov na pasienky a lky, o sviselo s hlavnm predmetom innosti pastierov chovom dobytka a oviec. Tmto lo-vek v priebehu niekokch storo vytvoril a obhospoda-roval extenzvnym spsobom ponohospodrsku krajinu, ktor ete v obdob krtko po 2. svetovej vojne zaberala plone plochu takmer 50 % z vmery dnenho nrod-nho parku. Medzi dominantnmi, prevane pasienko-vmi spoloenstvami, sa izolovane na malch plochch nachdzaj aj slatinn spoloenstv, v ktorch lovek svojou innosou zmenil konkurenn pomery. Tieto nelesn spoloenstv znane obohacuj zemie z hadis-ka druhovej bohatosti, a preto im v ochrane prrody venu-jeme zven pozornos. Nzvy rastlinnch taxnov s uveden poda prce Mar-holda & Hindka (1998). Prehad rastlinnch spoloenstiev Hodnoteniu slatinnch a mokraovch spoloenstiev bio-sfrickej rezervcie Vchodn Karpaty sa v nedvnej dobe venovala Ruikov (1997) a Hjek (1999). Hada et al. (1997) sa okrem mokraovch spoloenstiev venuje aj hodnoteniu lnych spoloenstiev. Slatinn spoloenstv NP Poloniny zaraujeme do dvoch zvzov: Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 a Ca-ricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al. 1949. Slatinn lky s takmer vdy v kontakte so spoloen-stvami zvzu Calthion R. Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978, najm asociciou Cirsietum rivularis Noviski 1927. V rmci zvzu Caricion fuscae mme v zem doloen vskyt nzkeho ostricovo-machovho spoloenstva s nz-kym obsahom uhliitanov, patriaceho do asocicie Cari-cetum goodenowii Braun 1915. M nzku a stredne nzku druhov diverzitu. Vznanmi a diferencilnymi druhmi asocicie s druhy: Carex nigra, C. echinata, C. canes-cens, Eriophorum latifolium, Epilobium palustre, Ranun-culus flammula etc. Z machov dominuj prevane druhy rodu Sphagnum. S to vemi zriedkav spoloenstv, vyskytujce sa prevane v ternnych zosuvovch depre-sich. Najhodnotnejie lokality sa nachdzaj v Ruskej kotline, v blzkosti vodnej ndre Starina (Slatiny pod Soliom a Pod Ruskm). V rmci zvzu Caricion lasiocarpae je v zem doloen dvojetov spoloenstvo nzkych byln, ostrc a macho-rastov patriace do asocicie Carici flavae-Eriophoretum latifolii So 1944. Vznanmi a diferencilnymi druhmi asocicie s Eriophorum latifolium, Carex flava, C. pa-nicea, C. nigra, C. echinata, Valeriana simplicifolia, Dac-tylorhiza majalis, Myosotis nemorosa etc. Npadnm druhom zaiatku leta je Eriophorum latifolium. K lokl-nym vznamnm druhom tejto asocicie patr Epipactis palustris. Spoloenstvo je rozren roztrsene po celom zem, predovetkm na svahovch prameniskch. Naj-krajie sa nachdzaj v oblasti Ruskej kotliny (Pod Sed-lom, Slatiny pod Soliom, Poanky, Pod Smolnkom, Pod erninami), Sedlickej kotliny (Slatiny pod Stinskou, Pod irokm, Za hlbokm), na Kolbasovskch lkach at. Raeliniskov spoloenstv v NP Poloniny s zastpen jedinm vrchoviskom, ktor sa nachdza v Sedlickej kotline a je znme pod nzvom Bahno. Je reprezentovan asociciou Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi Hueck 1925, patriacej do zvzu Sphagnion Kstner et Flssner 1933. Je to druhovo chudobn spoloenstvo s homogn-nym porastom Sphagnum recurvum, pravidelne popretk-vanm trsmi druhu Eriophorum vaginatum. Aj ke ide o druhovo chudobn spoloenstvo, nachdzaj sa tu via-cer vzcne a ohrozen druhy, z ktorch prvorad pozor-nos si zasli dnes u vyhynut druh v Bukovskch vrchoch Drosera rotundifola. Ohrozenos spoloenstiev Slatinn spoloenstv v NP Poloniny sa v minulosti vyuvali predovetkm ako stelivov a kmne lky, pre-dovetkm pre kone. Spoloenstv slatn s dnes ohrozen v dsledku ich hospodrskeho nevyuvania. V minulosti boli vykan sastne s inmi lnymi spoloenstvami, v ktorch sa vyskytuj mozaikovite. Nastupujca pri-rodzen sukcesia v tchto spoloenstvch je pomalia, zreten kvantitatvne zmeny a nstup invznych druhov nastva v nich po ptnstich rokoch a neskr od skon-enia hospodrenia. Nstupom krovn, predovetkm rodu Salix dochdza k ich celkovmu zarastaniu. Sptn Raelinisk Slovenska 100 nvrat do vchodzieho stavu je takmer nemon, resp. vemi nron (Bura et al. 1994). Stav ochrany Najvznamnejie slatinn a raelinn lky v NP Poloniny (mapa 13) s dnes zastpen v sieti maloplonch chrnench zem, ktor sa buduje na princpe re-prezentatvnosti ekosystmov. Na ochranu slatinnch spoloenstiev v oblasti Ruskej kotliny boli vyhlsen prrodn rezervcie Pod Ruskm (vyhlsen v roku 1988 s rozlohou 11,14 ha) a Rusk (vyhlsen v roku 1988 s rozlohou 1,46 ha). V rezervcii Pod Ruskm sa vysky-tuj obe slatinn spoloenstv a v PR Rusk spoloenstvo Carici flavae-Eriophoretum latifolii. V Sedlickej kotline boli na ochranu slatinnch a raelinnch spoloenstiev vyhlsen dve rezervcie: PR Slatina pod Stinskou (vy-hlsen v roku 1988 s rozlohou 2,76 ha) a PR Bahno (vyhlsen v roku 1988 s rozlohou 2,78 ha). V rezervcii Slatiny pod Stinskou s predmetom ochrany spoloenstv Carici flavae-Eriophoretum latifolii a v PR Bahno jedin vrchovisko v NP. V tdiu projektovej dokumentcie s nvrhy na vyhlsenie PR Slatiny pod Soliom na ochranu slatinnch spoloenstiev Caricion lasiocarpae a Caricetum goodenovii, s vskytom vchodokarpatskho druhu Tephroseris papposa. Ostatn lokality s veden ako genofondov plochy a s ich zemnou ochranou v zmysle zkona 287/94 o ochrane prrody a krajiny sa zatia neuvauje. Monitoring Okrem fytocenologickch zpisov, ktor dokumentuj stav spoloenstiev v uritom obdob, sa uskutouje systematick monitoring na dvoch lokalitch na Bahne a Pod Ruskm sedlom. Na Bahne bola monitorovacia plocha zaloen v ruku 1992 sprvou NP Poloniny v s-vislosti s prebiehajcim inventarizanm prieskumom rezervcie (Bura 1992). Monitorovaciu plochu Pod Rus-km sedlom v roku 1994 zaloil KE SAV (Ruikov et al. 1995), v rmci Projektu ochrany biodiverzity GEF. Na monitorovanej ploche sa sleduje vplyv kosby na druhov zloenie (plocha kosen kad rok, kad 3 roky a nekosen). Starostlivos V prevanej vine lokalt s vskytom slatinnch spolo-enstiev sa v dsledku prirodzenej sukcesie postupne men druhov zloenie neiadcim smerom. Je to predo-vetkm v oblasti nad Vodrenskou ndrou Starina, ale aj v bezprostrednom okol obc ochrannho psma nrod-nho parku. Zvyajne s tieto plochy pri kosbe miestnymi obyvatemi zmerne vynechvan, pretoe ich prvotn vyuitie ako stelivov a kmne seno pre kone zaniklo. Starostlivos o raeliniskov spoloenstv je sstreden na lokality nachdzajce sa vo vyhlsench rezervcich. Do roku 1993 bola starostlivos o jednotliv lokality len sporadick, alebo sa vbec nevykonvala. Naprklad od vyhlsenia rezervci Slatiny pod Stinskou a Bahno bol prv regulan zsah vykonan a v roku 1993. Od roku 1993 do roku 1999 sa vykonvala v NP Poloniny syste-matick kadoron starostlivos (kosba a vrub nle-tovch drevn) na vetkch raeliniskovch spoloen-stvch, ktor sa nachdzaj v prrodnch rezervcich. Prce svisiace so starostlivosou o tieto spoloenstv boli financovan z prostriedkov Projektu ochrany biodi-verzity GEF, ttneho fondu ivotnho prostredia, Nad-cie na ochranu biodiverzity Vchodnch Karpt a z roz-potu Sprvy NP Poloniny. Literatra Bura, M. 1992. Inventarizan prieskum PR Bahno. Ms. Depon. in: Sprva NP Poloniny, Snina. Bura, M., Terray, J. & Platko, J. 1994. Biologick diverzita travinnch porastov Vchodnch Karpt. Ms. Depon. in: Sprva NP Poloniny, Snina. Hada, E., Klescht, V., Terray, J. & Andresov, J. 1997. Some herbaceous plant communities from the Bukovsk vrchy hills. Thaiszia J. Bot., Koice, 7: 191-220. Hjek, M. 1999. Poznmky k fytocenologick klasifikaci spoleenstev mokadnch a slatinnch luk CHKO Vchodn Karpaty a NP Poloniny. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, pp. 195-208. Marhold, K. & Hindk, F. (eds) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Ruikov, H. 1997. Slatinn lky biosfrickej rezervcie Vchodn Karpaty. In: Baranec, T. (ed.) Flra a vegetcia raelinsk. Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 17-21. Ruikov, H., Halada, ., Rako, J., Zaliberov, M., Mochnack, S., Mikol, V. & Bura, M. 1995. Manament lk v biosfrickej rezervcii Vchodn Karpaty. Ms. Depon. in: Sprva NP Poloniny, Snina. Recenzent: RNDr. Helena Ruikov, CSc. Raelinisk Slovenska 101 Mapa 13: 1 PR Pod Ruskm; 2 PR Rusk; 3 PR Bahno; 4 PR Slatina pod Stinskou. Raelinisk Slovenska 103 Raelinn ekosystmy Koickho kraja Andrea Ruaninov Peatlands of Koice region Koice region is divided into several orographical units in the eastern part of Slovakia, which represent hilly and lowland landscapes. Several tributaries of the Bodrog River often caused floods in the past in the eastern Slovakian lowland. A system of protective dikes and drainage canals has been built, which had an impact on wetlands, which are considered as threatened in the region. Peatlands are represented by fens, bogs and fen alder woods. Species like Liparis loeselii and Aldrovanda vesiculosa are already extinct in the region. Fen alder woods of the association Carici elongatae-Alnetum are occurring in the Nature Reserves B, Zemplnska jelina and vedlrska jelina, which is proposed for protection. Bogs are occurring in the National Nature reserves Podstavka and Motrogon in the Vihorlat Hills, which are made up of neo-volcanic rocks. zemie Koickho kraja je lenen na niekoko oro-grafickch celkov (Vchodoslovensk rovina, Vcho-doslovensk pahorkatina, Zemplnske vrchy, Vihorlatsk vrchy, Slansk vrchy, Koick kotlina, Bodvianska pa-horkatina, ierna hora a Volovsk vrchy; mapy 14 a 15). Na zklade fytogeografickho lenenia patr do oblasti pannskej flry (Pannonicum), obvodu eupannskej xerotermnej flry (Eupannonicum) a obvodu matranskej flry (Matricum) a do oblasti zpadokarpatskej flry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flry (Praecarpaticum) (Futk 1972). Vyskytuje sa tu rznorod mozaika rastlinnch spolo-enstiev typickch pre niny a pahorkatiny, medzi ktormi nechbaj ani mokrade. S to vlhk lky, tece vody, pramenisk, lesn a krovinn mokrade, stojat vody a moiare, ako aj raelinisk. Raelinisk s zastpen hlavne slatinnmi raeliniskami a slatinnmi jelinami. Tieto spoloenstv patria do tried Scheuchzerio-Caricetea fuscae a Alnetea glutinosae. Raelinn ekosystmy predstavuj aj na zem Koickho kraja ohrozen biotopy, preto s sasou niekokch vyhlsench aj navrhovanch maloplonch chrnench zem. Poda novej organizanej truktry v ochrane prrody, platnej od 1. jla 2000, tieto patria do psobnosti Regionlnej sprvy ochrany prrody a krajiny (RSOPK) Preov a sprv chrnench krajinnch oblast: S-CHKO Latorica, S-CHKO Vihorlat a S-CHKO Slovensk kras. Do psobnosti S-CHKO Latorica patria okresy Trebiov a Michalovce, do psobnosti S-CHKO Vihorlat patr okres Sobrance a asti okresov Michalovce, Humenn a Snina, a S-CHKO Slovensk kras spravuje okresy Ro-ava, Gelnica a vchodn as okresu Koice okolie. Stupne ohrozenosti a nzvy taxnov s poda prce Mar-holda & Hindka 1998. Nomenklatra syntaxnov je poda prce Mucinu & Maglockho (1985). CHKO LATORICA CHKO Latorica je jedno z dvoch vekoplonch chr-nench zem, ktor s zameran na ochranu ninnho typu krajiny. Zaber centrlnu as Vchodoslovenskej niny. zemie zaha hlavn tok Latorice a doln as toku Laborca a Ondavy, so sstavou mtvych ramien, s priahlmi lunmi lesmi a aluvilnymi lkami. Priro-dzen lun lesy reprezentuj komplexy s charakteristic-kmi, mimoriadne vzcnymi vodnmi a moiarnymi biocenzami (Cibua 1992). Raelinn ekosystmy meme njs roztrsene na zem celej Latorickej roviny, ale aj na celej Vchodoslovenskej nine, napriek rozsiahlym odvodovacm pravm v osem-desiatych rokoch. Maloplon slatinn lky zvzu Moli-nion a vlhk lky, pasienky a rozsiahle plytk depresie na ornej pde sa hojne vyskytuj v medzibodroskej oblasti (Hruov, Leles, Boany) (Gehinov et al. 1994). Prrodn rezervcia (PR) Raelinisko B Nachdza sa v okrese Trebiov, v katastrlnom zem Krovskho Chlmca a obce B. Je to jedno z najstar-ch a najzachovalejch raelinsk v celej oblasti Vcho-doslovenskej niny. Celkov rozloha je cca 13 ha. Na-chdza sa tu zriedkav typ jelovo-brezovho lesa asocicie Molinio-Alnetum omk 1962, triedy Alnetea glutinosae. Jelov porast sa nachdza v ztoke mtveho ramena Tisy a pozostva z dvoch oddelench ast. V pr-vej asti porastu dominuje Alnus glutinosa, s dobre vyvinutm podrastom krovn Frangula alnus a Salix cinerea. V bylinnom poraste prevlda Carex elongata, ako aj vzcne a ohrozen druhy Thelypteris palustris a Peucedanum palustre. Aj v druhej asti porastu rastie Alnus glutinosa, avak s hojnm primieanm Betula pubescens. Vtrsen je aj Populus tremula. V bylinnom poraste dominuje Sphagnum palustre, S. squarrosum, S. capillifolium a vznamn zastpenie maj druhy Aula-comnium palustre, Fissidens adianthoides, Polytrichum formosum, Atrichum undulatum, Plagiomnium cuspida-tum, Rhizomnium punctatum. Z vych rastln sa tu u okrem spomnanch druhov v prvom poraste vyskytuje chrnen Drosera rotundifolia a masovo Molinia caeru-lea (omk 1962). Pdy obidvoch typov porastu s v celom svojom profile ovplyvovan vysokm stavom podzemnej vody. V poslednch rokoch dolo k intenzv-nemu vysuovaniu a zazemovaniu, o malo za nsledok stup druhov rodu Sphagnum sp. PR Vek jazero Nachdza sa v medzidunovej znenine s rozlohou cca 10 ha v okrese Trebiov, v katastrlnom zem obce Vojka. Na lokalite sa vyskytuje raelinn spoloenstvo krovitch vrbn asocicie Sphagno-Salicetum cinereae, vytvoren na vrstvch raeliny s hrbkou 60 70 cm. Lokalita mala Raelinisk Slovenska 104 charakter trasoviska a bol tu udvan vskyt viacerch vzcnych a chrnench druhov rastln, ako Menyanthes trifoliata, Liparis loeselii, Salvinia natans (omk 1962). Na otvorenej vodnej hladine sa vyskytoval ako na jedinej lokalite na Slovensku druh Aldrovanda vesiculosa. Druh bol na lokalite posledn krt potvrden v roku 1983 a v sasnosti je na Slovensku povaovan za nezvestn. Ete pred 20 30 rokmi patrila rezervcia k jednej z troch vtedy znmych lokalt vskytu kriticky ohrozenho druhu Liparis loeselii na Slovensku. Od roku 1987 sa ale nepodarilo vskyt druhu potvrdi (Vgenknecht 1993). Rezervcia patr do systmu mtvych ramien rieneho systmu Tisa-Bodrog. Nachdza sa v ternnej depresii uzavretej z vchodu, juhu a zpadu pieskovmi dunami. Na piesonatch svahoch v okol jazera boli v minulosti intenzvne obhospodarovan vinice a zvyok tvorila orn pda. Medzi jazerom a vinicami nebolo iadne prirodzen ochrann psmo, o sa nepriaznivo prejavilo na vvoji celho jazernho ekosystmu. V severovchodnej a seve-rozpadnej asti jazero priamo nadvzuje na pasienky a lky. Jeho okrajov partie boli v pse 50 60 m pra-videlne naruovan pastvou a zoapvanm dobytkom niekoko desaro (omk 1962). Odvodnenie okoli-tch pozemkov spsobilo znenie hladiny podzemnej vody a spolu s eutrofizciou jazera hnojivami z okolitch pozemkov viedli k urchovaniu sukcesie, zazemovaniu a zmene chemizmu vody. V letnch suchch obdobiach poslednch rokov dolo aj k opakovanmu vyschnutiu jazera (Vgenknecht 1993). PR Zemplnska jelina Nachdza sa v okrese Trebiov, v katastrlnom zem obce Zemplnske Jastrabie. zemie predstavuje izolovan komplex lunho a slatinnho jelovho lesa v panvovitej znenine, s rozlohou 51,4 ha. Je napjan Javorovm potokom tecim zo Zemplnskych vrchov. Jadro lesnho komplexu tvor slatinn jelina asocicie Carici elon-gatae-Alnetum. Dominuje Alnus glutinosa, s rznym zastpenm sa uplatuj Salix alba, S. fragilis. V kro-vinnom poschod dominuje Frangula alnus a Salix ci-nerea, na suchch miestach Viburnum opulus a Sambu-cus nigra. V bylinnom podraste s zastpen takmer vetky indikan druhy ako Carex elongata, C. pseudo-cyperus, C. riparia, C. vesicaria, Calamagrostis canes-cens, Dryopteris carthusiana, Phellandrium aquaticum, Scuttelaria galericulata, Galium palustre, Lycopus europaeus, ako aj vzcne a ohrozen druhy Thelypteris palustris a Peucedanum palustre (Berta 1970). CHKO VIHORLAT CHKO Vihorlat zaber centrlnu as pohoria Vihorlat. Jeho zemepisn poloha je v rmci Slovenska ojedinel a zaujmav, pretoe Vihorlat le na rozhran pannskej a karpatskej kveteny. Na junch svahoch podmienili pria-zniv pdno-ekologick vlastnosti vvoj vznamnej xero-termnej lesostepnej vegetcie. Vegetcia severnch sva-hov je reprezentovan buinami a javorovmi buinami, ako aj vskytom nasledovnch raelinsk: Pod Tstm, Podstavka, Hypkania a urova mlka (Volouk 1987). PR Pod Tstm Nachdza sa v okrese Sobrance, v katastrlnom zem obce Remetsk Hmre. Celkov rozloha je 7,4 ha. Pred-stavuje jedin lokalitu s vskytom slatinnch spolo-enstiev v junej asti Vihorlatu. Vyznauje sa pvodnou druhovou pestrosou a njdeme tu Veratrum album, Myosotis scorpioides, chrnen druh Dactylorhiza fuch-sii, ako aj vchodokarpatsk endemit Tithymalus sojakii. Z bryologickej flry maj vznamn zastpenie Aula-comnium palustre, Calliergonella cuspidata, Plagiomni-um elatum, Climacium dendroides, Hypnum pratense, Brachythecium campestre, Sphagnum teres, Aneura pin-guis, Calypogeia azurea (olts 1999). V okrese Snina s raelinisk zastpen NPR Podstavka a Motrogon a PR urova mlka, vyskytujcimi sa v kata-strlnom zem obce Zemplnske Hmre. Tie sa prvotne vyvinuli ako jazierka v ndriach, ktor sa vytvorili v do-liach vyerodovanm mkkch hornn a posunutm mate-rilu pri zosuvoch, ktor boli vo Vihorlate vemi ast. Pvodn jazierka neboli vemi hlbok, pretoe suov materil, ktor dolie zahradil, bol pre vodu dobre priepustn. Plytk jazierka zarastali vemi rchle vodnm rastlinstvom, ktor po odumret dalo vznik slatinnej rae-line (Krippel 1965). Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Podstavka Zaha lesn porasty bukovho a jedovo-bukovho ve-getanho stupa, ktor obklopuj vvojovo najstarie a najcennejie raelinisko pohoria Vihorlat o vmere 1,59 ha. Raelinisko m mierne vyven stred, typick pre vrchoviskov raelinisko (Krippel 1965). Nachdzaj sa tu charakteristick a chrnen druhy raelinsk Lycopo-diella inundata, Drosera rotundifolia, Oxycoccus palus-tris, Scheuchzeria palustris, Menyanthes trifoliata. Z trv prevlda Molinia caerulea, a vlhkomiln druhy Carex sp. (Volouk 1987). Vznamn zstupcovia bryologickej fl-ry s Sphagnum subsecundum, S. subnitens, S. conto-rtum, S. magellanicum, S. rubellum, Warnstorfia exan-nulata, Campylium stellatum, Polytrichum strictum (ol-ts 1999). NPR Motrogon Zaha lesn komplex vrchu Motrogon, ktor obklopuje raelinisko Hypkania o vmere cca 2 ha. Na raelinisku prevlda spoloenstvo s Molinia caerulea a Eriophorum vaginatum, so svislmi zrastmi Sphagnum magellani-cum, S. fuscum, S. teres a alch machorastov ako Calliergon cordifolium, Brachythecium rutabulum, Aneura pinguis, Pellia neesiana a i. (olts 1999). Z vznamnch druhov vych rastln sa tu nachdza Veratrum album, V. album subsp. lobelianum, Trientalis europaea, Meny-anthes trifoliata. Raeliniskom pretek meandrujci pot-ik (Volouk1987). PR urova mlka M vmeru 0,27 ha a tvor najmladie sukcesn tdium vvoja slatinnch spoloenstiev severnej asti pohoria Vihorlat. Vyvinulo sa v ternnych depresich. S tu sstreden vzcne spoloenstv slatn, s druhmi ako Ca-lamagrostis canescens, Thelypteris palustris a s vlhkomil-nmi druhmi Carex sp. Vznamn je aj vskyt Veratrum Raelinisk Slovenska 105 album, Veratrum album subsp. lobelianum, Tephroseris crispa (Volouk 1987). Zstupcami bryoflry s: Pla-giomnium elatum, Calliergon cordifolium, Brachythe-cium glareosum, Amblystegium humile (olts 1999). Na zklade revzie vyie uvedench raelinsk v CHKO Vihorlat v jli 1999, ktorej sa zastnili RNDr. Hberov, RNDr. olts, Mgr. Palko, Ing. Terray a Mgr. Ruan-inov, bolo zisten, e vvoj raelinnch ekosystmov je ohrozovan zvenm zarastanm raelinsk druhom Molinia caerulea a ich nslednm vysychanm, ako aj sukcesnm zarastanm krovitmi vbami, o ohrozuje existenciu vzcnych a ohrozench druhov rastln v pre-skmanch chrnench zemiach. Pre zachovanie rae-linnch ekosystmov je potrebn v rmci praktickej starostlivosti o chrnen zemia zabezpei pravideln kosenie lokalt v ase kvitnutia Molinia caerulea, ako aj pravideln istenie lokalt od nletovch drevn. CHKO SLOVENSK KRAS CHKO Slovensk kras tvor sstava plann oddelench od seba hlbokmi kaonovitmi dolinami rieky Slanej a ttnika a Zdielskou a Hjskou tiesavou. Slovensk kras zaraujeme k planinovmu typu krasu s charakte-ristickmi, vysoko poloenmi nhornmi ploinami lemovanmi strmmi svahmi, ktor ohraniuj planiny oproti okolitm kotlinm, kaonom a tiesavm. Riena sie je z nhornch plon premiesten do podzemia, take ich povrch je bez stlych rienych tokov. Vegetciu mokrad tu meme njs jedine v Turnianskej a Ro-avskej kotline, vzcne v krasovch jazerch Silickej planiny (Jateriie jazierko a Smradav jazero) (Roz-lonk & Karasov 1994). PP Jovick raelinisko Je to uniktna lokalita, ktor sa zachovala iba ako torzo z pvodnho rozsiahleho zemia medzi obcami Jovice a Krsnohorsk Dlh Lka. Zaber aluvilnu nivu bezmen-nho potoka v okrese Roava. Zkladnm vegetanm typom s porasty radu Molinietalia, so zastpenm tchto druhov: Molinia caerulea, Achillea ptarmica, Dactylo-rhiza majalis, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Menyanthes trifoliata, Drosera rotundifolia a Salix rosmarinifolia (Rozlonk & Karasov 1994). Raelinisko je ohrozovan antropognnou innosou, ako zneisovanie odpadkami so zhrad rodinnch domov a zo zhradkrskej osady a vypanie odpadov z hydi-nrne do potika, ktor napja raelinisko, o me zmeni chemizmus vody. Pre obmedzenie neleglneho zberu druhu Menyanthes trifoliata bolo raelinisko oplo-ten. NPR vedlrska jelina Nachdza sa v katastrlnom zem obce vedlr, v okrese Gelnica. Predstavuje mimoriadne hodnotn enklvu jelo-vho lesa v alviu Hnilca a priahlch vysokosteblovch a ostricovch porastov podmanch stanov. Celou lo-kalitou sa vinie meandrujce koryto, ktor je na vonch plochch porasten druhmi Carex sp. a v zatienench as-tiach porastami Sphagnum sp., s vskytom viacerch chrnench, vzcnych a ohrozench druhov rastln (Kot-lrov et al. 1994). RSOPK Preov PR Mal Izra Predstavuje vznamn raelinn ekosystm v rmci Koickho kraja v psobnosti RSOPK Preov. Nachdza sa v okrese Koice okolie, v katastrlnom zem obce Skro. Lokalita predstavuje mal prirodzen jazierko v ternnej depresii medzi svislmi lesnmi komplexmi horskej skupiny Milia v Slanskch vrchoch o rozlohe 0,77 ha. Okolie jazera lemuje slatinn jelov les (Carici elongatae-Alnetum) ninnho typu, v nezvyajnej nad-morskej vke okolo 700 m n. m., s charakteristickm podrastom (Frangula alnus, Carex pseudocyperus, Thely-pteris palustris, Peucedanum palustre). Raelinn spoloenstv patria medzi vemi zraniten ekosystmy na zem Koickho kraja. V dnenej dobe s u znane zredukovan kvli rozsiahlym odvodovacm pravm vodnch tokov v osemdesiatych rokoch a mnoh z tch, ktor ostali, vyaduj revitalizciu. Pre ich zchra-nu je potrebn zabezpei pecilnu starostlivos a indivi-dulny prstup ku kadmu typu raelinnch ekosys-tmov. Raelinisk Slovenska 106 Literatra Berta, J. 1970. Zemplnska jelina navrhovan PR. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice. Cibua, J. 1992. Chrnen krajinn oblas Latorica. Ekolgia, OP Bratislava, 3 p. Futk, J. 1972. initele psobiace na renie rastln. In: Lukni, M. (ed.) Slovensko. Prroda. Obzor, Bratislava, pp. 408-412. Gehinov, B., Stano, V., Kvakov, G., Doriov, E., Teliarov, Z., Bohu, P., Matyasov, M. & Dzurovin, L. 1994. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Trebiov. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice. Kotlrov, K., Balakov, G., Chomjak, P., Jenurk, V. & Stano, J. 1994. Regionlny systm ekologickej stability okresu Spisk Nov Ves, Ekoland Preov. Ms. Depon. in: S-NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves. Krippel, E. 1965. Vznik a vvoj raelinsk v pohor Vihorlat. Zbornk Vchodosl. mzea v Koiciach, VI: 111-117. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Rozlonk, M. & Karasov, E. 1994. Monografia Chrnen krajinn oblas biosfrick rezervcia Slovensk kras. Osveta Bansk Bystrica, p. 22, 117, 427. omk, L. 1962. Raelinisko B pri Krovskom Chlmci nvrh na prrodn rezervciu. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice. omk, L. 1962. Vek jazero v junej asti Potiskej niny nvrh na pln rezervciu. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice. Vgenknecht, V. 1993. Osobitn reim ochrany huzovca Loeselovho Liparis loeselii (L.) Rich. Ms. Depon. in: RSOPK Preov, pracovisko Koice. Volouk, I. 1987. Monografia Chrnen krajinn oblas Vihorlat. Prroda Bratislava, p. 80, 232-233. Recenzent: RNDr. Marta Niansk Raelinisk Slovenska 107 Mapa 14: 1 PR Raelinisko B; 2 PR Vek jazero; 3 PR Zemplnska jelina; 4 PR Pod Tstm; 5 NPR Podstavka; 6 NPR Motrogon; 7 PR urova mlka; 10 PR Mal Izra. Ostatn lokality uveden v lnku njdete na mape15. Raelinisk Slovenska 109 Vznamn slatinn biotopy v Hnileckch vrchoch Marta Ninansk, Pavol Chrom Important fen biotops in the Hnileck vrchy Mountains The Hnileck vrchy Mountains are small mountains located in an independent section of an extensive mountainous area, Slovensk rudohorie (Slovak Ore Mountains), in the Volovsk vrchy Hills and are part of Western Carpathians. The geomorphological structure is varied and composed mainly from volcanic rocks. The most dominant are forest ecosystems, with dominance of spruce, fir and beech. Riparian stands of the river Hnilec are important, with characteristic alder carr stands (association Alnetum incanae). Peatlands are represented by poor fens of the order Caricion fuscae, surrounded by wetlands of the alliance Calthion. Slatinn raelinisk patria v Hnileckom podol v Hnilec-kch vrchoch k vznamnm a cennm ekosystmom. Podcelok Hnileck vrchy je sasou Volovskch vr-chov. Patria do geomorfologickej oblasti Slovensk rudo-horie, do subprovincie vntorn Zpadn Karpaty a do geomorfologickej provincie Zpadn Karpaty (mapa 15). Volovsk vrchy s budovan viacermi podcelkami, ktor svojou morfolgiou vrazne charakterizuj toto zemie. Zo severu po avej strane Hnilca je to podcelok Knola s najvym bodom Plenica (1 115 m). Po avej strane podcelok Zlatho stola (1 322 m). Tieto vak ne-zasahuj k nivm Hnilca. Tret podcelok Hnileck vrchy svojou asou Hnileck podolie vypa cel oblas po pravej a avej strane Hnilca. V starej literatre sa udva nzov vchodn as Slovenskho rudohoria alebo Spisko-gemersk rudohorie. Cel oblas je tvoren horninami gelnickej srie sedimentrnymi, vulkanoklas-tickmi a vulkanickmi. Vek gelnickej srie spad do obdobia kambrium spodn devn. Z hornn prevldaj rzne druhy fylitov, droby, paleoryolitov tufy a tufity. zemie spad do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti (Ninansk 1995). Na zklade fytogeografickho lenenia Slovenska (Futk l980) patr zemie do oblasti zpadokarpatskej flry (Carpaticum occidentale), do ob-vodu predkarpatskej flry (Praecarpaticum), okresu Slo-vensk rudohorie. Spoloenstv tchto mokraovch biotopov patria do triedy Scheuzerio-Caricetea fuscae, ktor sa asto pre-lnaj so spoloenstvami vlhkch lk zvzu Calthion a spoloenstvami triedy Alnetea glutinosae. Stupe ohro-zenosti a nzvy taxnov zodpovedaj kategrim IUCN (Marhold & Hindk 1998). Nomenklatra syntaxnov je poda prce Mucinu & Maglockho (1985). Po novej organizanej truktre v ochrane prrody od 1. jla 2000 spad zemie pod Sprvu Chrnenej krajinnej oblasti Slovensk kras. Prrodn rezervcia (PR) Poana Bola vyhlsen za elom ochrany slatinnch a pasien-kovch spoloenstiev. Nachdza sa v Tichovodskej doline v k. . Henclov, v nadmorskej vke 750 m. Vyhlsen bola v roku 1993. Z celkovej vmery 19,3 ha pokrva raelinn vegetcia plochu 2,1 ha. Na tento typ raeliniska s viazan fytocenzy, ktor radme do triedy Scheuzerio-Caricetea fuscae a zvzu Caricion fuscae. Fyziognmiu porastov udvaj druhy Carex nigra, C. echinata, C. ros-trata, C. pallescens, Juncus conglomeratus, J. effusus, J. articulatus, J. inflexus a Equisetum palustre. Hojn zastpenie v bylinnom poschod maj aj Lysimachia vul-garis, Crepis paludosa, Menyanthes trifoliata, Potentilla erecta, Viola palustris, Ranunculus flammula, R. acris, Galium palustre, G. uliginosum, Cirsium palustre. Machov poschodie je tvoren najm raelinnkmi zastpenmi druhmi: Sphagnum capillifolium, S. teres, S. robustum, S. squarrosum, S. palustre, S. recurvum. Z ostatnch machov sa tu vyskytuj Hypnum pratense, Calliergonella cuspidata, Philonotis caespitosa, P. to-mentella, Rhytidiadelphus calvescens, Aulacomnium pa-lustre, Climacium dendroides, Chiloscyphus pallescens, Calliergon cordifolium, C. sarmentosum, Drepanocladus revolvens, Campylium stellatum, Lophocolea bidentata, Thuidium tamariscifolium, Drepanocladus exannulatus (olts 1997b). PR Poana foto: M. Niansk Raelinisko je zsobovan vodou zo svahovch prame-nsk, na ktor je viazan mokraov vegetcia zvzu Calthion. Na niektorch miestach s nznaky raelinenia a vegetcia je podobn ako v spodnej asti raeliniska. Okolo pramensk, ale aj okolo toku Tich voda je rozren druhovo chudobn spoloenstvo Petasitetum hybridi, patriace do zvzu Petasition officinalis. K cen-nm a vzcnym biotopom patr alvium toku Tich voda. Charakterizuj ho jelov porasty asocicie Alnetum inca-nae, ktor patria do horskch lunch lesov zvzu Alno-Padion. V stromovom poschod dominuje Alnus incana. Z ostatnch drevn tu pristupuje Padus avium, Salix fragilis, Picea abies. Krovinn poschodie nie je vemi bohat, podobne ako aj bylinn et. Svahy nad raeli-niskom pokrvaj horov tdia pasienkovch spoloen-stiev podzvzu Polygalo-Cynosurenion. Raelinisk Slovenska 110 Inventarizanm vskumom bolo na tejto lokalite zazna-menanch 391 taxnov. Z toho 10 druhov je zaradench medzi ohrozen a vzcne druhy Dactylorhiza fuchsii subsp. fuchsii, D. majalis, Gymnadenia conopsea, Platan-thera bifolia, Listera ovata, Gladiolus imbricatus, Meny-anthes trifoliata, Drosera rotundifolia, Pedicularis palus-tris, Parnassia palustris (Ninansk 1997). Lokalita bola donedvna vyuvan ako dvojkosn lky, ktor sa v jeseni spsali. Zanechanm tradinho spsobu obhospodarovania dochdza k sukcesii drevn. V sas-nosti cel zemie, a aj lokalitu Poana obhospodaruje ponohospodrske drustvo pasenm jalovc. Vysok po-et hovdzieho dobytka, neusmernen pastva, zoapo-vanie (predtm aj koarovanie) m skr negatvny dopad na vegetciu. Pre zachovanie tchto cennch rastlinnch spoloenstiev a biotopu je potrebn dodranie navrh-nutho spsobu obhospodarovania pri vyhlsen tejto lokality za chrnen a to tradin spsob obhospodaro-vania kosenm a extenzvnym pasenm. V Hnileckom podol sa vyskytuje niekoko vznamnch, botanicky a vegetane cennch lokalt, ktor boli spraco-van a s pripraven na vyhlsenie. Navrhovan PR Hmre Tvor ju raelinisko Zadn Hmorsk lky a Surovec. Nachdzaj sa v k. . Nlepkovo. Svojou rozlohou a vz-namom z hadiska biodiverzity patria k najhodnotnejm biotopom zemia. Raelinisko Zadn Hmorsk lky Nachdza sa po oboch stranch rieky Hnilec, v nad-morskej vke 640 m n. m. Na ploche 27 ha sa mozaiko-vito prelnaj slatinn fytocenzy s vlhkmi lkami. Patria podobne ako aj u alch udvanch lokalt do zvzu Caricion fuscae a Calthion. Z poetnho zast-penia ohrozench a chrnench druhov sa tu vyskytuje Iris sibirica, Drosera rotundifolia, Comarum palustre, Carex paniculata, Parnassia palustris, Gladiolus imbri-catus, Menyanthes trifoliata, Trientalis europaea, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus, Pedicularis palustris a druhy patriace medzi Orchidaceae Dactylorhiza fuch-sii, D. majalis, D. sambucina, Gymnadenia conopsea, Listera ovata, Platanthera bifolia. Z machorastov tu bol njden ohrozen druh Calliergon trifarium (olts et al. 1998). Hodnotn s aj brehov porasty asocicie Alnetum incanae, ktor lemuj tok Hnilca a s vznamn nielen z hadiska prrodovednho, ale aj z hadiska krajinrskeho a estetickho. Pre zachovanie floristickch hodnt je po-trebn, aby sa plochy obhospodarovali kosenm a pase-nm, zabrni odvodovaniu a rozorvaniu a brehov porasty ponecha bez zsahu. Raelinisko Surovec Rozprestiera sa na nive pravostrannho prtoku rieky Hnilec Surovskho jarku v nadmorskej vke 660 m na ploche 1 ha. V bylinnom poschod dominuj Juncus effusus, J. conglomeratus, Scirpus sylvaticus, Potentilla erecta, Carex nigra, Cardamine pratensis, Eriophorum latifo-lium, Crepis paludosa. Z machov maj poetn zastpe-nie druhy rodu Sphagnum sp. a Polytrichum sp. Hojn je vskyt chrnenho a ohrozenho druhu Drosera rotundi-folia. Na tejto lokalite boli plnovan obecn rybnky. V sasnosti plocha u nie je ohrozen vstavbou, nevy-uva sa. Raelinisko Surovec foto: M. Niansk Raelinisko Pod Palmovm vrchom Tto navrhovan prrodn rezervcia sa nachdza v katas-trlnom zem Nlepkovo, vavo od toku rieky Hnilec. Le v nadmorskej vke 510 m a m rozlohu 3 ha. Biotop tvoria slatinn fytocenzy a jelov porasty okolo toku rieky Hnilec a na jeho mtvom ramene. Tieto ostri-covo-machov spoloenstv s podobne ako aj v celom zem viazan na nzky obsah uhliitanov. Dominantn zastpenie maj Crepis paludosa, Equisetum palustre, E. fluviatile, Juncus conglomeratus, J. effusus, Eriopho-rum latifolium, Potentilla erecta, Viola palustris, Carex nigra. Bohat je vskyt chrnench a ohrozench taxnov, najm Salix rosmarinifolia, Drosera rotundifo-lia, Dactylorhiza sambucina, D. fuchsii, D. majalis, Liste-ra ovata, Platanthera bifolia, Gymnadenia conopsea, Carex paniculata, Trientalis europaea, Gladiolus imbri-catus, Menyanthes trifoliata. Na lokalite bol zazname-nan ohrozen druh Helodium blandowii, ktor tu rastie spolu s Climacium dendroides, Sphagnum riparium, S. teres, S. fallax, Aulacomnium palustre, Plagiomnium cuspidatum (olts et al. 1999). Biotop sa nachdza v ponohospodrsky vyuvanej krajine, potencilne je mon odvodnenie, zsah do brehovch porastov a prie-sak priemyselnch hnojv. Rovne Hodnotn a cenn slatiny a prechodn raelinisk sa rozprestieraj aj medzi Krompachami a akarovcami (miestny nzov Rovne) vo vrcholovch astiach Hnilec-kho podolia. Aj tieto fytocenzy s viazan na nzky obsah uhliitanov, o om sved podobn floristick a fy-tocenologick zloenie vegetcie ako pri predchdza-jcich lokalitch. Hojn zastpenie maj druhy z eade Orchidaceae (Dactylorhiza majalis, Platanthera bifolia, Gymnadenia conopsea), alej sa tu nachdzaj druhy Pedicularis palustris, Salix rosmarinifolia, Drosera ro-tundifolia, Pinquicula vulgaris, Gladiolus imbricatus, Triglochin palustre, ktor patria k ohrozenm taxnom flry Slovenska (Marhold & Hindk 1998). Z machov sa tu vyskytuje Hypnum pratense, Climacium dendroides, Plagiomnium elatum, Aulacomnium palustre, Bryum pseu-Raelinisk Slovenska 111 dotriquetrum, Calliergon giganteum, Hypnum pratense, Philonotis tomentella (olts 1999). Zanechanie kosenia a pasenia m za nsledok zarastanie biotopu najm brezinami. Tejto lokalite je potrebn veno-va zven pozornos aj v dsledku silnejceho tlaku turizmu a plnovanho lyiarskeho arelu. Navrhovan Prrodn pamiatka (PP) ompy Nachdza sa v katastrlnom zem obce Hnilk a rozpre-stiera na ploche 6 ha. Le v nadmorskej vke 700 m, uprostred smrekovo-jedovch porastov. Lokalita m sla-tinn charakter. Druhov zloenie fytocenz je podobn ako u ostatnch udvanch lokalt. Bohat je aj vskyt chrnench a ohrozench druhov ako naprklad Salix rosmarinifolia, Drosera rotundifolia, Gladiolus imbrica-tus, Pedicularis palustris, Parnassia palustris, Trientalis europaea, Dactylorhiza majalis, D. fuchsii, Gymnadenia conopsea, Listera ovata, Platanthera bifolia, Epipactis palustris. Z machorastov tu bol zaznamenan ohrozen taxn Helodium blandowii (olts et al. 1999). Na loka-lite je evidentn sukcesia drevn, as plochy bola zales-nen. Navrhovan PP Selisk Nachdza sa v katastrlnom zem Zvadka, v nadmor-skej vke 720 m n. m. Rozprestiera sa v ponohospo-drsky vyuvanej krajine. V rmci socializcie pono-hospodrskej pdy bolo toto zemie zrekultivovan a zmeliorovan. Z pvodnej rozlohy slatiny, ktor bola 30 ha, sa v sasnosti zachovala plocha o rozlohe len 2 ha. Na lokalite sa vyskytuj viacer taxny patriace medzi chrnen a ohrozen naprklad Menyanthes trifoliata, Platanthera bifolia, Trientalis europaea, Gladiolus imbri-catus, Drosera rotundifolia, Dactylorhiza majalis, D. fuch-sii, D. sambucina, Parnassia palustris, Gymnadenia co-nopsea, Salix rosmarinifolia. Zaznamenan bol vskyt ohrozenho druhu Meesia triquetra (olts et al. 1998). Literatra Futk, J. l980. Fytogeografick lenenie Slovenska. In: Bertov, L. (ed.) Flra Slovenska IV/I, Vydavatestvo SAV, Bratislava, pp. 418-419. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Ninansk, B. 1995. Relif, klma. In: Monografia obce Nlepkovo Vondriel. Vydavatestvo Modr Peter, Levoa, pp. 11-17. Niansk, M. 1997. Inventarizan vskum PR Poana. Ms. Depon. in: Sprva CHKO Slovensk kras, Brzotn. olts, R. 1997a. A new locality of two glacial moss relic species, Paludella squarrosa and Meesia triquetra in Slovakia. Biolgia, Bratislava, 52/4: p. 530. olts, R. 1997b. Zoznam zistench druhov machov na lokalite Poana. Ms. Depon. in: Mzeum Spia, Spisk Nov Ves. olts, R., Ninansk, M. & Chrom, P. 1998. Finds of rare glacial relic moss species in the Volovsk vrchy Hills (Slovakia). Thaiszia, Koice, 8: 115-120. olts, R., Ninansk, M. & Chrom, P. 1999. Glacial moss relic species Helodium blandowii in Hnileck dolina Valley, Volovsk vrchy Hills (Slovakia). In: Biolgia, Bratislava, 54/1: p. 118. olts, R. 1999. Zoznam zistench druhov machov na lokalite Rovne. Ms. Depon. in: Mzeum Spia, Spisk Nov Ves. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Raelinisk Slovenska 112 Mapa 15: 1 PR Poana; 2 Raelinisko Zadn Hmorsk lky; 3 Raelinisko Surovec; 4 Navrhovan PP ompy; 5 Navrhovan PP Selisk; 6 Raelinisko Pod Palmovm vrchom; 7 Rovne; 8 NPR vedlrska jelina; 9 PP Jovick raelinisko. Raelinisk Slovenska 113 Rastlinn spoloenstv raelinsk nrodnho parku Murnska planina Richard Hrivnk, Draho Blanr Peatlands of Murnska planina National Park Murnska planina Plateau is a mountainous area in the Spisko-gemersk karst. It is built up of huge complexes of Triassic limestone and dolomite, which were a plateau and gradually turned into a karst. The peatlands of Murnska planina Plateau were studied only marginally in the past and are located mainly on the foothills. The fens (order Caricetalia fuscae) have the largest representation in the investigated area. In the paper, a syntaxonomical survey of plant communities is presented. The problems of management of these biotopes are discussed. The authors mentioned the following main problems related to the management as: lack of empirical knowledge about the optimal management and its influence on vegetation, unsufficient amount of finances and human resources, information about the water regime of peatlands and about the possibilities for restoration, and missing co-operation and information about similar activities in Slovakia and in geographically related areas in Central Europe. Raelinisk neboli v minulosti na Murnskej planine pred-metom podrobnej inventarizcie. Poznatky o flre tchto biotopov vak pochdzaj u z minulho storoia: napr. Richter (1887) publikoval vskyt viacerch druhov slatn a raelinsk na Murnskej planine a v jej bezprostrednom okol. Hendrych (1955) uvdza dovtedy nepublikovan floristick daje Vclava Vranho z okolia Tisovca (o. i. z Tstia). Sborn prcu o rastlinstve Murnskej planiny publikoval Hendrych (1969). Vegetcii raelinsk Murnskej planiny sa vo svojich prspevkoch venovali mnoh autori (Hberov 1968, 1976, 1979; Pillerov 1969; Turanov-Cvachov 1972; Miadok 1976; Cvachov & Urbanov 1985; Fajmonov 1990; Magic 1991; Turis 1994; Bal 1997; Hrivnk 1997). Vo viacerch prcach sa nachdzaj len strun informcie o flre a vegetcii raelinsk, bez uvedenia fytocenologickch zpisov, alebo sa prce dotkaj ze-mia Murnskej planiny len okrajovo. K vyie publiko-vanm dajom dopame doposia nezverejnen infor-mcie o slatinnej vegetcii z okolia Pohronskej Polhory. Z tchto materilov sme zostavili syntaxonomick pre-had rastlinnch spoloenstiev raelinsk dotkajcich sa nrodnho parku Murnska planina a jeho ochrannho psma. Nzvoslovie vych rastln je uveden poda Marholda & Hindka (1998), nzvoslovie rastlinnch spoloenstiev poda prc Rybnka et al. (1984) a Steinera (1993). Scheuchzerio-Caricetea fuscae R. Tx. 1937 Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordh. 1936 Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 juncetosum filiformis Klika et marda 1944 Caricetum goodenowii J. Braun 1915 caricetosum inflatae Klika et marda 1944 Caricion davallianae Klika 1934 Caricetum davallianae Dutoit 1924 Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al. 1949 em. Rybnek in Rybnek et al. 1984 Drepanoclado revolventis-Caricetum diandrae (Kopeck 1960) Rybnek in Rybnek et al. 1984 Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936 Eriophorion gracilis Pass. in Oberd. 1957 em. Rybn-ek in Rybnek et al. 1984 Agrosti caninae-Caricetum diandrae Paul et Lutz 1941 Sphagno recurvi-Caricion canescentis Pass. (1964) 1978 Carici rostratae-Sphagnetum apiculati Osvald 1923 Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923 Oxycocco-Sphagnetea Br.-Bl. et R. Tx. ex Westhoff et al. 1946 Sphagnetalia medii Kstner et Flssner 1933 Sphagnion Kstner et Flssner 1933 Sphagnetum medii Kstner et Flssner 1933 Eriophoro vaginati-Spagnetum recurvi Hueck 1925 Pino rotundatae-Sphagnetum Kstner et Flssner 1933 corr. Neuhusl 1969 Najastejie sa vyskytujcim spoloenstvom s slatiny s nzkym obsahom uhliitanov (najm asocicia Carice-tum goodenowii). Tieto s charakteristick prtomnosou nzkych ostrc Carex nigra, C. panicea, C. flava, C. echi-nata, C. canescens, alej druhov Potentilla erecta, Erio-phorum angustifolium, Viola palustris, Crepis paludosa, Equisetum palustre, Agrostis canina, Ranunculus acris, Cirsium palustre a pestrm zloenm poschodia machov. Viacero dajov existuje aj o vskyte porastov asocicie Caricetum davallianae. Hberov (1968, 1976) a Pille-rov (1969) ich uvdzaj z okolia Zlatna, Hepy, Tel-grtu. Dos veobecn je daj Magica (1991), ktor spomna vskyt okolo pramensk, na vpencovom pod-lo podmanch plch s vysoko mineralizovanou vo-dou. Presnejie lokalizoval len plochy pri obci Zlatno. Ostatn spoloenstv boli zisten len na jednej, prpadne dvoch lokalitch. Vetky doposia znme lokality s v-skytom raelinsk v nrodnom parku Murnska planina a jej ochrannom psme s uveden v nasledovnom texte a na mape 16. NPR Hrdzav Rozloha 357,19 ha (z toho rozloha raelinnej vegetcie 0,25 0,5 ha), k. . Mur, rok vyhlsenia 1986. Miadok (1976) hodnot raelinn spoloenstv s kosodre-vinou ako reliktn z obdobia rannho postglacilu. Rad ich do zvzu Sphagnion. Raelinisk Slovenska 114 PR Tstie Rozloha 28,66 ha (z toho rozloha slatinnej a raelinnej vegetcie 0,5 1,15 ha), k. . Tisovec, Rimavsk Pla, Krokava, rok vyhlsenia 1980. Turanov-Cvachov (1972) a Cvachov & Urbanov (1985) uvdzaj vskyt slatn s nzkym obsahom uhli-itanov (Caricetum goodenowii caricetosum inflatae) a vrchoviska (Eriophoro vaginati-Spagnetum recurvi). PR Rosiarka 5,87 ha (z toho rozloha slatinnej a raelinnej vegetcie 0,05 0,1 ha), k. . Tisovec, Pohronsk Polhora, rok vy-hlsenia 1996. Fajmonov (1990) tu zistila spoloenstv slatn s nzkym obsahom uhliitanov a prechodn, oligotrfne raelinisk (Caricetum goodenowii, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi). Magic (1990) uvdza vskyt spoloenstiev s dominantnm vskytom Carex nigra a C. rostrata. Lokalita june od obce Zlatno Fytocenologick zpisy spoloenstva Caricetum davallia-nae z viacerch lokalt v okol obce Zlatno uvdza Hberov (1968, 1976). Magic (1991) poukazuje na ve-k plochy slatn s vysokm obsahom uhliitanov (Cari-cetum davallianae). Lokalita pri Pohorelskej Mai Magic (1991) uvdza pri Pohorelskej Mai vskyt spo-loenstva Sphagnetum medii. Uveden spoloenstvo zis-tila pri Pohorelskej Mai Hberov (1976). Nachdza sa vak na pravej strane rieky Hron a teda patr do zemia Nrodnho parku Nzke Tatry. Lokalita pri obci Hepa Z okolia obce uvdza Hberov (1968, 1976) vskyt spoloenstva Caricetum davallianae. Z zemia medzi obcami Hepa a Zvadka nad Hronom udva Hberov (1976) spoloenstv Agrosti caninae-Caricetum diandrae a Caricetum goodenowii. Hberov (1979) uvdza z Ho-rehronia (medzi Telgrtom a Bacchom) vskyt spolo-enstva Drepanoclado revolventis-Caricetum diandrae. Na lokalitu s vskytom viacerch vzcnych druhov vych rastln (Drosera rotundifolia, Menyanthes trifo-liata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Triglo-chin palustre) poukazuje Turis (1994). Lokalita pri obci Zvadka nad Hronom Bal (1997) v rmci hodnotenia vegetcie navrhovanej vodrenskej ndre pri obci Zvadka nad Hronom zistil fragmentrny vskyt slatn s nzkym obsahom uhliita-nov. Zo vzcnejch taxnov uvdza Carex alsatica, Ca-rex tumidicarpa, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Drosera rotundifolia, Pedicularis palustris, Valeriana simplicifolia. Tisovec, Hlbok jarok V roku 1997 sme v Hlbokom jarku, nealeko mesta Tisovec, zistili hodnotn biotop slatinnej vegetcie s vs-kytom viacerch vzcnych a ohrozench druhov ako s Epipactis palustris, Blysmus compressus, Eriophorum latifolium (Hrivnk 1997). Lokalita pri obci Pohronsk Polhora V okol obce Pohronsk Polhora sme zistili spoloenstv stojace na rozhran prechodnch raelinsk a slatn s nz-kym obsahom uhliitanov (zvzy Sphagno recurvi-Cari-cion canescentis a Caricion fuscae). Problematika starostlivosti o raelinisk Antropicky podmienen zmeny vodnho reimu a sekun-drna sukcesia patria k najvm problmom vo vzahu k vegetcii raelinsk. Tieto s mimoriadne citliv na ak-kovek priame i nepriame zsahy do vodnho reimu. I nepatrn zsahy do kolobehu vody a s tm svisiacim kolobehom ivn znamenaj asto nevratn kvantitatvne a kvalitatvne zmeny. Tieto sa dotkaj nielen rastlinnch spoloenstiev, ale celho ekosystmu raeliniska. Sekundrna sukcesia na raeliniskch, predovetkm na slatinch a prechodnch raeliniskch (trieda Scheuchze-rio-Caricetea fuscae) nastupuje jednak pri absencii ich obhospodarovania, hlavne kosenia a tie pri u spom-nanch zmench vodnho reimu. Pri slatinch s nzkym obsahom uhliitanov (zvz Caricion fuscae) smeruje se-kundrna sukcesia k spoloenstvm vlhkch lk (zvz Calthion) a ku krovinm s vbou popolavou (zvz Salicion cinerae). Niekokoron neobhospodarovanie me znamena pln absenciu svetlomilnejch a konku-renne slabch druhov. Prve na raeliniskch, kde nastali zmeny rastlinnch spoloenstiev v dsledku absencie tradinho obhospodarovania je starostlivos mimoriadne efektvna. Zo sksenost z lokalt na Murnskej planine a vo Veporskch vrchoch vyplva potreba jednorzovho odstrnenia krovn a nslednej kadoronej likvidcie vmladkov a kosenia. Uveden spsob starostlivosti je vlastne nvratom k tradinmu obhospodarovaniu tchto spoloenstiev. Seno z raelin-nch a slatinnch lk sa vyuvalo ako podstielka pre hospodrske zvierat. Najvmi problmami pri zabezpeovan starostlivosti o raelinisk s: nedostatok empiricky podloench vedomost o opti-mlnom spsobe obhospodarovania a jeho vplyve na vegetciu, nedostatok finannch prostriedkov a udskch zdro-jov, nedostaton informcie o vodnom reime raelinsk, jeho fungovan a monostiach obnovy raelinsk s naruenm vodnm reimom, nedostaton spoluprca a informovanos o obdob-nch aktivitch na zem Slovenska i geograficky prbuznch zemiach strednej Eurpy. Poakovanie Prca bola podporen finannmi prostriedkami z grantu slo 1/7457/20 (VEGA). Raelinisk Slovenska 115 Literatra Bal, D. 1997. Zloky prrodnho prostredia. Vegetcia. VN Zvadka nad Hronom. Ms. Depon. in: Sprva NP Murnska planina, Revca. Cvachov, A. & Urbanov, V. 1985. Vegetan pomery vybranch lokalt chrnenej krajinnej oblasti Murnska planina. Stredn Slovensko prrodn vedy, 4: 43-81. Fajmonov, E. 1990. Charakteristika nelesnch spoloenstiev navrhovanej PR Rosiarka. Ms. Depon. in: Sprva NP Murnska planina, Revca. Hberov, I. 1968. Prspevok k poznaniu rozrenia porastov s Carex davalliana na Horehron. Biolgia, Bratislava, 23/7: 530-535. Hberov, I. 1976. Pflanzengeselschaften der Torfwiesen im Horehron-Gebiet. Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae Botanica, XXV: 67-126. Hberov, I. 1979. Caricetum diandrae Jonas 32 auf demn Gebiete der Slawakei. Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae Botanica, XXVII: 39-52. Hendrych, R. 1955. Vclav Vran a jeho podl na floristickm vzkumu Slovenska. Preslia, Praha, 27: 61-70. Hendrych, R. 1969. Flora Montium Muraniensium. Acta Univ. Carol., Biolog., 1968 (XXXX): 95-223. Hrivnk, R. 1997. Vegetcia prrodnej rezervcie Hlbok jarok. In: Uhrin, M. (ed.) Vskum a ochrana prrody Murnskej planiny. S-CHKO Murnska planina, Revca, pp. 47-57. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Magic, D. 1990. Floristicko-cenologick inventarizcia slatinnch lk Rosiarka. Ms. Depon. in: Sprva NP Murnska planina, Revca. Magic, D. 1991. Rastlinstvo. In: Volouk, I. & Pelikn, V. (eds.) Murnska planina chrnen krajinn oblas. Obzor, Bratislava, pp. 65-121. Miadok, D. 1976. Ist das Knieholz (Pinus mugo ssp. mughus (Scop.) Zenari) im Hrdzav-Tal natrlichen Ursprungs? Acta Fac. Rerum Nat. Univ. Comenianae Botanica, XXV: 127-131. Pillerov, A. 1969. Primula farinosa L. na Horehron. Dipl. prca. Depon. in: PriF UK, Bratislava. Richter, A. 1887. Kt kirnduls Gmrben. Magy. Nv. Lap., 11: 162-170. Rybnek, K., Baltov-Tulkov, E. & Neuhusl, R. 1984. Pehled rostlinnch spoleenstev raelini a mokadnch luk eskoslovenska. Studie SAV, 8: 1-123. Steiner, G.M. 1993. Scheuchzerio-Caricetea fuscae. In: Grabherr, G. & Mucina, L. (eds.) Die Pflanzengesellschaften sterreichs. Teil II. Natrliche waldfreie Vegetation. Gustav Fischer Verlag, Jena, pp. 131-165. Turanov-Cvachov, A. 1972. Vznan lokalita rosiky okrhlolistej (Drosera rotundifolia) na Tst a jej ochrana. eskoslovensk ochrana prrody, 13: 119-123. Turis, P. 1994. Vznamn genofondov plocha vlhkomilnch rastln pri Hepe v CHKO Murnska planina. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 16: 102-104. Recenzent: RNDr. Judita Kochjarov, CSc. Raelinisk Slovenska 116 Mapa 16: 1 Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Hrdzav; 2 Prrodn rezervcia (PR) Tstie; 3 PR Rosiarka; 4 june od obce Zlatno; 5 pri Pohorelskej Mai; 6 pri obci Hepa; 7 pri obci Zvadka nad Hronom; 8 Tisovec, Hlbok jarok; 9 pri obci Pohronsk Polhora. Raelinisk Slovenska 117 Slatinn raelinisk v Nrodnom parku Slovensk raj Anna Leskovjansk Fens in National Park Slovensk raj (Slovak Paradise) Slovensk raj is a plain that was divided into a system of plateaus (800 1,000 m above sea level) separated by deep canyons built from limestone and dolomite. In the territory of the National Park, there are two important small-scale protected areas dominated by fen vegetation of alliance Caricion davallianae. Both are occurring in the valley of the Hnilec River. The National Nature Reserve Hnileck jelina is known by the occurrence of a substantial population of relict species from the post-glacial period Ligularia sibirica. In the Nature Reserve Mal Zajfy there is evidence of the species Arabis soyeri subsp. subcoriacea, one of two populations within the National Park. The historical occurrence of the species Betula nana, recently considered as an extinct species in Slovakia, is discussed. V Nrodnom parku (NP) Slovensk raj sa typick vrchovisk nenachdzaj. Vyskytuj sa tu slatinn lky a slatinn jeliny, prpadne menie enklvy nzkych ostri-covo-machovch prameniskovch spoloenstiev, v kto-rch s zastpen vznamn a pre Slovensk raj ojedinel druhy rastln ako napr. Drosera rotundifolia. Jedno z najvch slatinnch raelinsk vchodnho Slovenska, ktor sa vyskytovalo v juhozpadnej asti Hor-ndskej kotliny v k. . Hrabuice v okrese Spisk Nov Ves bolo doaen v roku 1985. Jeho celkov vmera bola 52,17 ha, s odhadnutmi zsobami raeliny 1,5 mi-lina ton s mocnosou 2,8 m. Hrabuick raelinisko sa nachdzalo v nadmorskej vke 532 536 m n. m. a bolo to najstarie preborelne raelinisko (Rohrwies) v celej pod-tatranskej oblasti (marda 1961). Na paleognnych hor-ninch a lovitom podlo sa nachdzala vrstva ostricovch a ostricovo-trstinovch slatn s ppernkovou vrstvou raeliny vo vrchnej vrstve. Peovou analzou boli zisten v hbke 400 cm druhy rodov Betula, Salix, Alnus a Abies, v hbke 300 100 cm pribudli Pinus a Picea. V bylinnom podraste boli zaznamenan viacer mokraov druhy (erveov 1951). Pozoruhodn je daj Stauba (1894) o vskyte iestich jedincov druhu Betula nana v roku 1869. Nlezom tohto druhu sa vo svojej prci zaoberal Hendrych (1998), sasnm stavom raeliniska sa zao-berala Leskoviansk (1997). Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na mape 17. Vznamn slatinn biotopy Medzi vznamn slatinn biotopy patria: Nrodn prrod-n rezervcia (NPR) Hnileck jelina, Prrodn rezervcia (PR) Mal Zajfy, ale aj slatinn lky v okol Vekej bielej vody a na niektorch inch miestach v Slovenskom raji. NPR Hnileck jelina Najviu plochu (84,59 ha) zaberaj slatinn jeliny a slatinn lky v dolnej asti Hnilca, v junej asti NP Slovensk raj. NPR sa nachdza v katastrlnych zemiach obc Telgrt, Vernr, Straten a Dobin. V rozmedz nadm. vok 850 960 m sa vyskytuj viacer spoloen-stv zvzov Alno-Ulmion, Caricion davallianae a Cal-thion. Najvie zastpenie zo zvzu Caricion davallia-nae m asocicia Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallianae a zo zvzu Calthion asocicie Polygono bistor-tae-Trollietum altissimi a Cirsietum rivularis. V uvede-nch spoloenstvch sa vyskytuj desiatky chrnench a ohrozench druhov rastln. Tto lokalita patr k roz-siahlej arele tohto druhu v Slovenskom raji, kde m opti-mum rozrenia glacilny reliktn druh Ligularia sibi-rica. Na Slovensku je ete izolovan vskyt tohto druhu medzi obcami indliar a Lipovce pod Braniskom (Pro-chzka & Pivnikov 1999). Ligularia sibirica foto: R. olts Okrem tohto druhu je tu hojn vskyt druhov Trollius altissimus, Primula farinosa, Carex davalliana, C. um-brosa, Pinguicula vulgaris, P. alpina, Swertia perennis, Parnassia palustris, Valeriana simplicifolia, Salix rosma-rinifolia, Epipactis palustris, Dactylorhiza majalis, Te-phroseris crispa, Cirsium rivulare, Bistorta major. Raelinisk Slovenska 118 Bohat je aj zastpenie bryoflry. Inventarizanm vs-kumom (olts 1996) bolo z tejto NPR zaznamenanch 107 druhov machorastov, medzi nimi aj vskyt glacil-neho reliktu Catascopium nigritum. Slatinn lky, ktor sa tu nachdzaj v bezprostrednej blzkosti vodnho toku Hnilca boli v minulosti sporadicky vyuvan na pastvu hovdzieho dobytka, prpadne niektor vie plochy sa kosili a seno sa vyuvalo ako krmivo pre kone. V sasnosti sa tieto plochy nevy-uvaj, m dochdza k zarastaniu slatinnch lk naj-astejie borovicou a smrekom a k potlaniu pvodnch bylinnch spoloenstiev s vysokou diverzitou vych i nich druhov rastln. PR Mal Zajfy Je druhm vznamnm zemm s prevldajcimi mokra-ovmi a slatinnmi spoloenstvami. Nachdza sa v tom istom povod, v k. . Straten, kde s podobn ekologick a klimatick podmienky ako v predchdzajcej rezervcii. Rozloha PR Mal Zajfy je 7,24 ha. Aj zastpenie rast-linnch spoloenstiev je podobn, prevldaj spoloen-stv zvzu Caricion davallianae a Caricion fuscae. Je jedinou lokalitou sstredenho vskytu prameniskovho druhu Arabis soyeri subsp. subcoriacea v Slovenskom raji. Druhou lokalitou je pramenisko na Vekej Bielej vode. Huzovsk Vznamn mokraov spoloenstv sa nachdzaj v po-vod Hnilca aj v asti Huzovskho, Hanyseja a Boser-palskch mlk. Vyskytuj sa tu slatinn raelinisk zo zvzu Caricion fuscae, kde dominuj druhy Eriophorum latifolium, Viola palustris, Caltha palustris subsp. laeta, Carex paniculata, C. nigra, Vaccinium vitis-idaea, Equi-setum sylvaticum, Dactylorhiza fuchsii, Pinguicula vulga-ris, Pedicularis palustris a in. Vznamnm druhom je Drosera rotundifolia, ktor in rozrenie v rmci NP Slovensk raj nem. Alvium Vekej bielej vody Patr tie medzi plone vie slatinn a mokraov lokality. Nachdza sa v severnej asti NP a jeho ochran-nho psma v povod Horndu. Aj tu sa nachdzaj spolo-enstv zo zvzu Alno-Ulmion, Calthion, Caricion daval-lianae, ale aj alch zvzov, kde sme zaznamenali vskyt druhov Dactylorhiza incarnata, Menyanthes trifoliata, Triglochin palustre, T. maritima, Catabrosa aquatica a al-ch druhov. Vetky alie lokality s plone menie alebo vie enklvy i u v alviu niektorch vodnch tokov, alebo sa vyskytuj sporadicky ako slatinn fragmenty uprostred komplexov lk i v niektorch astiach lesnch porastov. V kadom prpade vskyt druhov zko pecifikovanch na tento typ biotopu prispieva k vyej diverzite rastln v NP Slovensk raj. Poet druhov sa pohybuje od 160 200, priom je vea druhov v rznej kategrii ohrozenia, resp. ich vskyt je ojedinel. Problmom pri ochrane tchto ekosystmov je nedostatok pracovnkov v rmci Sprvy NP Slovensk raj, ktor by zabezpeovali poadovan manament, a zrove nedo-statok finannch prostriedkov na jeho realizciu. Napriek vetkm nedostatkom sa Sprva NP Slovensk raj o uve-den zemia star a zabezpeuje aspo minimlnu staros-tlivos, ktor v rokoch 1996 98 spovala v odstraovan drevinovho nletu. Pre zabezpeenie trvalch existennch podmienok pre uveden ekosystmy by bolo potrebn: vie plochy slatinnch lk raz za 3 roky kosi, prpadne necha sps mladm hovdzm dobytkom alebo komi, porasty jeln jeden krt za 10 rokov presvetli, resp. odstrni tie solitrne dreviny, ktor zaberaj vie plochy a brnia vvoju svetlomilnch druhov, menie plochy ponecha na prirodzen vvoj. Manamentov opatrenia mu vykonva rzne mlde-ncke organizcie, ale podmienkou je zabezpeenie ubyto-vania, prpadne stravovania a technick vybavenie ko-saky, krovinorezy, plky a pod. Takouto formou sme v rokoch 1998 vykonvali vrub drevn v NPR Hnileck jelina s pomocou organizcie INEX Slovakia. Najidelnej spsob je, aby kad pracovisko ochrany prrody malo vybudovan Sprvu tak, aby si niektor innosti potrebn pri ochrane a zchrane biogenofondu vedeli zabezpeova vlastnmi pracovnkmi. Na to je potrebn vytvori in organizan truktru, v ktorej by bolo oddelenie manamentu a starostlivosti o maloplon chrnen zemia a vznamn biotopy. V sasnosti je to najnaliehavejia poiadavka pravdepodobne vetkch sprv vekoplonch chrnench zem. Raelinisk Slovenska 119 Literatra erveov, . 1951. Prspevok k poznaniu slovenskch raelinsk. Geol. sbor. SAV, 2: 31-54. Hendrych, R. 1998. Betula nana, zanikl i zapomenut druh Slovenska? Zprvy es. Bot. Spole. Praha, 33: 169-173. Leskovjansk, A. 1997. Sasn stav Hrabuickho raeliniska. In: Baranec, T. (ed.) Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 33-34. Marhold K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A list of Vegetation units of Slovakia. Docum. Phytosociol., Camerino, Vol. IX., pp. 175-220. Prochzka, F. & Pivnikov, M. 1999. Ligularia sibirica (L.) Cass. In: eovsk, J., Ferkov, V., Holub, J., Maglock, . & Prochzka, F. 1999. erven kniha ohrozench a vzcnych druhov rastln a ivochov R a SR. Vol. 5. Vyie rastliny. Prroda, Bratislava, p. 219. marda, J. 1961. Vegetan pomry Spisk kotliny. Vydavatestvo SAV, Bratislava. olts, R. 1996. Vsledky inventarizanho vskumu bryoflry NPR Hnileck jelina v Nrodnom parku Slovensk raj. Ms. Depon. in: Sprva NP Slovensk raj, Spisk Nov Ves. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Raelinisk Slovenska 120 Mapa17: 1 NPR Hnileck jelina; 2 PR Mal Zajfy; 3 Huzovsk; 4 Alvium Vekej bielej vody. Raelinisk Slovenska 121 Vznamn slatinn lokality v Chrnenej krajinnej oblasti Poana Natlia Latinkov Important fen localities in Protected Landscape Area Poana Poana is a mountain range in the Slovensk stredohorie, east of the Zvolensk kotlina, with altitudes ranging from 450 1,458 m above sea level. The mountains have typical features of stratovolcano. Poana is mostly covered by oak-hornbeam and beech forests, which are sometimes mixed with fir and spruce. Non-forest communities cover only 10 % of total area, but are very important from a biodiversity point of view. The paper deals with a survey of the major localities with fens and other wetlands types in the Poana Protected Landscape Area Biosphere Reserve. The most common are poor fen communities of the association Caricetum goodenowii. Very rare are communities of the class Scheuchzerietalia palustris, represented by the association Junco filiformis-Sphagnetum recurvi. Forested peatlands are very rare as well, represented by the class Vaccinio-Piceetea. Nelesn spoloenstv v Chrnenej krajinnej oblasti biosfrickej rezervcii (CHKO-BR) Poana zaberaj pri-bline 10 % z jej zemia 2 410 ha. Vznamnou mierou sa podieaj na vysokej biodiverzite a ochranrskej hodnote zemia. Dopaj prevane lesn rz krajiny a astokrt ide o vzcne a ohrozen biotopy, medzi ktor patria aj slatinn spoloenstv. Ich vskyt v CHKO-BR Poana je vinou maloplon a asto tvoria rzne prechodn typy a sukcesn tdi. Vyskytuj sa predo-vetkm v okol pramensk a tokov, na aluvilnych alebo svahovch zneninch. Vskumy v oblasti Poany boli v minulosti orientovan prevane na prevldajce lesn spoloenstv. Ternny prieskum nelesnch spoloenstiev prebiehal prostrednc-tvom diplomovch prc tudentov ete vtedajej Vysokej koly lesnckej a drevrskej pod vedenm prof. Kriu a Ing. Manicu, v ktorch s zachyten aj lokality slatin-nch a mokraovch spoloenstviev Poany. Z publi-kovanch prc s to prce Kriu (1978, 1994), Kriu & lyho (1980), Urbana (1990), Kontriovej et. al. (1994), Baltovej-Tulkovej (1994), Urbana et al. (1995), Bal-tovej-Tulkovej & Kontriovej (1999). K zmapovaniu tchto spoloenstiev vznamnou mierou prispeli aj autori botanickej asti projektu IUCN Ochrana biodiverzity a ob-hospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana (Slvikov & Krajovi 1996, 1998). Mapovanie tchto biotopov prebieha aj v rmci programu mapovania mokrad, priom doposia bolo v zem CHKO-BR Poa-na zaevidovanch 5 regionlnych a 4 loklne vznamn mokraov lokality. alie vzcne a ohrozen biotopy s evidovan ako genofondov plochy a boli tie zapracova-n do Regionlneho zemnho systmu ekologickej stabi-lity okresu Zvolen (Petrk et al. 1995) a okresu Bansk Bystrica (Mdry et al. 1993). V CHKO-BR Poana s najrozrenejie slatinn spo-loenstv z okruhu asocicie Caricetum goodenowii. Vzcne (napr. v Kamenistej doline) sa vyskytuj spolo-enstv asocicie Junco filiformis-Sphagnetum recurvi (Hberov 1998). Na lesnom pdnom fonde sa ojedinele vyskytuj podman lesn spoloenstv s vskytom ra-elinnkov, ako naprklad v Prrodnej rezervcii Vrch-slatina (trieda Vaccinio-Piceetea). Zo syntaxonomickho hadiska ide o tieto slatinn spoloenstv: Scheuchzerio-Caricetea fuscae R.Tx. 1937 Caricetalia fuscae Koch 1926 em. Nordhagen 1937 Caricion fuscae Klika 1934 Caricetum goodenowii Braun 1915 caricetosum inflatae Klika et marda 1944 Scheuchzerietalia palustris Nordhagen 1936 Junco filiformis-Sphagnetum recurvi Osvald 1923 Vaccinio-Piceetea Br.-Bl. in Br.-Bl. et al. 1939 Piceetalia excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928 Piceion excelsae Pawlowski in Pawlowski et al. 1928 Eu-Vaccinio-Piceenion Oberd. 1958 Nomenklatra syntaxonomickch jednotiek je i v alch astiach prce uvdzan v zmysle prce Mucinu & Ma-glockho (1985). Nzvoslovie jednotlivch taxnov je uvdzan poda Marholda & Hindka (1998). Na vysok prrodno-ochranrsku hodnotu tchto spolo-enstiev poukazuje aj vskyt ohrozench a vzcnych druhov. Legislatvna ochrana a praktick starostlivos o tieto spoloenstv vytvra vhodn podmienky pre ich udranie a aliu existenciu. zemn ochrana mokraovch a zvl slatinnch spolo-enstiev je vemi nron a vyaduje si zven pozor-nos a osobitn starostlivos. Vzhadom na trval zamo-krenie s tieto spoloenstv obzvl zraniten. Ich udranie mnohokrt podmienilo dlhodob tradin vyu-vanie kosenie spolu s okolitmi lnymi porastami vo viac-menej pravidelnch intervaloch, odstrnenie bio-masy a jej vyuitie na skmenie, i na podstielku hospodrskych zvierat. Ako na zem celho Slovenska, tak aj tu sa odrazil ustupujci trend vyuvania tchto porastov a nsledn nstup sekundrnej sukcesie. Uchy-tenie konkurenne silnejch druhov vedie k zmene zkladnch existennch podmienok biocenz a k zme-nm v druhovej diverzite. Aj vzhadom na ich mal plochu je optimlne ich run kosenie, ktor vak v s-asnch podmienkach nie je uskutoniten v plnom rozsahu. V prpade, e sa v ich okol pasie dobytok, zabezpeujeme ich ochranu pred mechanickch poko-denm (zoliapavanm) a eutrofizciou napr. ohradenm drevenm rovm plotom. Ochranu vemi cennch a zriedkavch mokraovch spoloenstiev sa sname zabezpei legislatvne, formou zemnej ochrany. Proces vyhlasovania je vak astokrt zdhav. Praktick starostlivos vykonvame svojpomoc-ne, resp. ju zabezpeujeme brigdnicky cez dobrovon ochranrske organizcie (Karpatsk ochranrske zdrue-nie altruistov K.O.Z.A. Zvolen), o vak nie je trvalm Raelinisk Slovenska 122 rieenm tohto problmu. Vlastnci pozemkov nemaj z-ujem tieto plochy hospodrsky vyuva a my nememe v plnej miere suplova povinnosti inch. Situciu me vyriei jasn koncepcia v ponohospodrstve, systema-tick dotcie a vhodn stimulcia majiteov resp. u-vateov pdy. V nasledujcom prehade podvam strun charakteris-tiku najvznamnejch lokalt slatinnch spoloenstiev v CHKO-BR Poana (mapa 18). Nrodn prrodn rezervcia Zadn Poana, lokalita liebky Ide o prevane slatinn porasty v horskej asti lnej enklvy liebky v nadmorskej vke 1300 1350 m, v k. . Hriovej s vmerou cca 1 ha. Charakteristick s tu nzke ostricov porasty asocicie Caricetum goodenowii, na suchch miestach s prechodmi do spoloenstiev zvzu Calthion (vzcne i asocicia Caricetum caespitosae), ako aj do okolitch lnych porastov (Hrivnk 1993a). Lo-kalita je zaujmav vskytom ohrozench taxnov flry a patr medzi druh novozisten lokalitu vskytu druhu Drosera rotundifolia v CHKO-BR Poana. Z alch druhov stoja za zmienku Carex cespitosa, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Juncus filiformis, Tephroseris crispa. Trvalo zavodnen ternne zneniny vytvraj aj vhodn podmienky pre repro-dukciu obojivelnkov, napr. vzcnejch druhov mlokov ako s Triturus montandoni a T. alpestris (Urban et al. 1995). Preto v rmci starostlivosti o tento biotop ob-novujeme aj liahnisk pre obojivelnky a odstraujeme prpadn nlet drevn. alie vskumy botanickho zamerania boli na tejto lokalite vykonvan aj v rmci botanickho inventarizanho vskumu NPR Zadn Po-ana (Hrivnk 1994, Janiov 1995). Janiov (1995) podva aj prehad alch botanickch prc z tohto zemia. Zo starch prc informatvneho charakteru je to napr. prca Kriu & lyho (1980), peov analzy raeln z tejto lokality uvdza Krio (1978). Prrodn rezervcia Prslopy Prrodn rezervcia (PR) bola vyhlsen v roku 1988 na vmere 0,22 ha, v k. . Oov, v nadmorskej vke 910 920 m. Zaha prameniskov slatiny potoka Hradn s nzkym obsahom uhliitanov, ktor fytocenologicky ra-dme k asocicii Caricetum goodenowii. V blzkosti rezervcie sa zistil aj variant tejto asocicie s Carex hartmanii (Ujhzy 1996). Floristickmi pomermi a klasi-fikciou spoloenstiev sa na tomto pomerne malom zem zaoberali aj Baltov-Tulkov & Urban (1989). Okrem chrnenho druhu Drosera rotundifolia mono na lokalite njs aj alie zaujmavejie druhy ako Dactylorhiza majalis, Parnassia palustris, Tephroseris crispa, Triglo-chin palustre, Veronica scutellata. V poschod machoras-tov dominuj viacer druhy rodu Sphagnum. Okolit porasty s spsan ovcami alebo hovdzm dobytkom, preto je plocha rezervcie ohraden rovm plotom. Ku kadoronej starostlivosti patr run kosenie a odstrao-vanie nletovch drevn (pomocou krovinorezu), uskuto-ovan v jesennch mesiacoch. V rmci schvlenho osobitnho reimu ochrany sa na dvoch vybratch plo-chch vekosti 4 4 a 5 5 m kadorone vykonva spo-tanie druhu Drosera rotundifolia, ktorch vitalita na lokalite dokazuje opodstatnenos uskutoovanch opatren. Chrnen arel Meandre Kamenistho potoka Lokalita zaha horn as prirodzene meandrujceho toku vyhlsenho za chrnen arel (CHA) v roku 1991 o dke 2,5 km, v okol ktorho rastie viacero mokrao-vch spoloenstiev (k. . Sihla, 840 855 m n. m.). Ide o mozaiku spoloenstiev zvzu Calthion, ako aj slatn asocicie Caricetum goodenowii. Vemi vzcne sa vysky-tuje asocicia Junco filiformis-Sphagnetum recurvi, s pre-chodmi do ostricovch spoloenstiev asocici Caricetum rostratae, Caricetum acutiformis, vzcne aj Caricetum vesicariae, ktor postupne prechdzaj do okolitch spo-loenstiev svahovch pasienkov triedy Molinio-Arrhena-theretea (Hberov 1998). zemie je vznamn aj z ha-diska floristickho. Medzi vzcnejie druhy, ktor tu rast patr napr. Callitriche palustris agg., Dactylorhiza macu-lata (pravdepodobne je to druh D. fuchsii poda Hrivnka 1999 in verb), D. majalis, Juncus filiformis, Parnassia palustris, Tephroseris crispa, Triglochin palustre, Viola palustris, Carex distans, C. flava. Podrobn zoznam druhov podva Janiov (1997a), ako aj Hberov in Benaov & Ujhzy (1998). Klasifikciou vlhkomilnch spoloenstiev na lokalite Moidl sa zaoberali aj Hilbert & Krajovi (1989). Priestor v okol CHA je aj v s-asnosti tradine vyuvan na pasenie hovdzieho do-bytka a vzhadom na dodran poetnos stda nedo-chdza k naraniu tchto botanicky i ochranrsky vemi hodnotnch spoloenstiev. CHA Horn Chrapkov Na tomto maloplonom chrnenom zem (k. . Detva, 805 820 m n. m., vmera 1,06 ha) sa nachdzaj vlhko-miln spoloenstv zvzov Calthion a Molinion (Kontri-ov et. al. 1994, Baltov-Tulkov 1994). Ide o jedin znmu lokalitu vskytu druhu Iris sibirica v CHKO-BR Poana, ako aj alch chrnench a ohrozench druhov flry ako s: Achillea ptarmica, Gentiana pneumonanthe, Lathyrus palustris, Molinia caerulea, Scorzonera humilis, Thalictrum lucidum, Trollius altissimus, Veronica scu-tellata i viacerch druhov ostrc Carex buekii, C. hartma-nii, C. umbrosa. V zem chrnenho arelu sa na malej ploche vyskytuj i spoloenstv slatn (Kontriov et. al. 1994). Flre tohto zemia sa venovali aj Kontriov & Kontri (1988), Urban (1990), Smutn (1990), Hrivnk (1993b). V minulosti boli tieto porasty kosen prp. spsan ovcami. V sasnosti zabezpeujeme kosenie CHA v dvojronch intervaloch svojpomocne v spoluprci s K.O.Z.A. Zvolen. Okolit porasty s spsan ovcami. PR Vrchslatina Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1993 na vme-re 18,05 ha (k. . Sihla, 885 915 m n. m.). Predstavuje zamokren stanovite s oglejenou a raelinno-glejovou jedovou smreinou, ktor v zmysle lesnckej typolgie klasifikoval Ni (1990). V zmysle geobotanickho prstu-pu mono tieto spoloenstv zaradi do podzvzu Eu-Vaccinio-Piceenion. Na rozdiel od ostatnch spomna-nch lokalt predstavuje ukku spoloenstiev raelinsk, ktor vzhadom vemi pripomnaj raelinisk Hornej Oravy, ale druhovo s podstatne odlin. Na zem tejto Raelinisk Slovenska 123 PR s zaloen 2 trval vskumn plochy (o rozmeroch 10 10 m), na ktorch sa kadorone sleduje prirodzen zmladzovanie smreka a zabezpeuje jeho ochrana pred pokodzovanm zverou. Doln Zlomsk Navrhovan chrnen arel v k. . Oovej, v nadmorskej vke 900 950 m n. m., s rozlohou 2,48 ha predstavuje lokalitu s mimoriadnou pestrosou vlhkomilnch rastlin-nch spoloenstiev. V svislosti s meniacim sa vlhkost-nm gradientom a expozciou tu mono njs slatinn spoloenstv asocicie Caricetum goodenowii, spolu s vlhkomilnmi spoloenstvami radu Molinietalia, najm zvzu Calthion. Vyskytuj sa tu nielen druhy chrnen a vzcne, ale i druhy pozoruhodn z hadiska ojedinelho vskytu v CHKO-BR napr. Blysmus compressus (Jani-ov 1997b). V tomto prpade ete nie je trvalo vyrieen otzka systematickej starostlivosti o tieto spoloenstv. Zatia kosme lokalitu navrhovanho CHA svojpomocne. Okolit lno-pasienkov spoloenstv s v nepravidel-nch intervaloch, zvyajne na vyrovnanch plochch, kosen pomocou rotanej kosaky pracovnkmi lesnho zvodu Kriv, lesnej sprvy Kyslinky. Vrchslatina (pod osadou) Loklne vznamn mokra (genofondov plocha) s vs-kytom slatinnch spoloenstiev v dol potoka Slatinsk jarok pod osadou Vrchslatina v k. . Hriovej, v nad-morskej vke 870 905 m n. m., s vmerou cca 0,5 ha. V najvlhej asti dolia sa vyskytuj spoloenstv asocici Caricetum goodenowii a Caricerum rostratae, s postup-nm prechodom do porastov zvzu Calthion a do suchch svahovch lnych spoloenstiev po obidvoch stranch dolia (Slvikov & Krajovi 1998). Predsta-vuje biotop s vskytom vzcnych a ohrozench druhov rastln a ivochov. Kee sa nachdza nealeko osady je takmer kadorone kosen miestnymi obyvatemi. Z ochranrskeho hadiska patria medzi loklne vznamn aj mnoh alie lokality slatinnej vegetcie, roztrsene sa vyskytujce po celom zem CHKO-BR Poana. Rozlo-hou s vemi mal a vo vine prpadov ide o pestr mozaiku slatinnch, prameniskovch a alch vlhkomil-nch spoloenstiev. Zatia ich evidujeme ako genofondov plochy, priom sa sname usmerova innos uvate-ov tchto a okolitch plch tak, aby nedochdzalo k ich pokodzovaniu. Mnoh z nich s vak ohrozen sukcesiou v dsledku absencie obhospodarovania. Ide o viacer loka-lity v Hutnej doline (Krne, Jahodovie Jama, alvium Hutnej), v Hrochotskej doline (hlavne v alviu Huavy Pod Komornckym vrchom, v okol Btovej, Kysliniek, na lokalite Majerov, Horn Sihla), v okol osady Iviny, na Dolnej a Hornej Chrapkovej, v dol Detvianskeho potoka, na Vrchdetve, v Bystrej doline. Z alch s to najm lne enklvy s vskytom mokraovch spoloen-stiev ako je Kazatenica, lovieka, Hukavy, kulkov, Gogolka, osada Snohy, Zhorsk, Sihlika. Zverom by som ete chcela doda, e i napriek pomerne dobrm znalostiam o rozren lokalt slatinnch spolo-enstiev, mnoh lokality ete neboli podrobne floristicky a fytocenologicky preskman a taktie je potrebn zhod-noti ich aktulny stav a ohrozenie. Dokazuj to i nov nlezy druhov, ktor sa prve na zem CHKO-BR Poana vyskytuj pomerne vzcne ako je to napr. v prpa-de druhu Epipactis palustris, ktor bol njden na lokalite Majerov (Latinkov 1999, ined.). Literatra Baltov-Tulkov, E. & Urban, P. 1989. Botanick inventarizan vskum CHN Prslopy. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 13 p. + mapov prlohy. Baltov-Tulkov, E. 1994. Mokadn a vlhkomiln spoleenstva du Molinietalia CHKO Poana. In: Krio, M. (ed.) Flra Poany zbornk refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, pp. 102-107. Baltov-Tulkov, E. & Kontriov, O. 1999. Quell-, Wiesen und Hochstauden-Gesellschaften der Ordnung Molinietalia im Landschafsschutzgebiet und Biosphrenreservat Poana (Zentalslowakei). Texenia 19, Gttingen, pp. 351-392. Benaov, B. & Ujhzy, K. (eds.) 1998. Floristick kurz Zvolen 1997. Zbornk vsledkov Floristickho kurzu konanho vo Zvolene 6. 11. 7. 1997. Technick Univerzita, Zvolen, 94 p. Hberov, I. 1998. Rastlinstvo. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, pp. 148-155. Hilbert, H. & Krajovi, R. (eds.) 1989. Letn kola mladch vedcov Hriov Biele vody 1. 8. 7. 1988. Zbornk odb. vsledkov. VLD Zvolen, 78 p. Hrivnk, R. 1993a. Vsledky botanickho inventarizanho vskumu genofondovej plochy liebky v PR Zadn Poana. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 12 p. Hrivnk, R. 1993b. Botanick inventarizan vskum pripravovanho CHN Horn Chrapkov. Ms. Depon in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 17 p. Hrivnk, R. 1994. Botanick inventarizan vskum PR Zadn Poana. iastkov sprva lohy. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 7 p. + mapov prloha. Raelinisk Slovenska 124 Janiov, M. 1995. Vsledky botanickho inventarizanho vskumu NPR Zadn Poana. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 26 p. Janiov, M. 1997a. Chrnen arel Meandre Kamenistho potoka vsledky botanickho inventarizanho vskumu. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prloha. Janiov, M. 1997b. Floristick a fytocenologick charakteristika Dolnej Zlomskej. Podklady k nvrhu na vyhlsenie CHA Doln Zlomsk. Ms. Depon. in: Sprva CHKO-BR Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prloha. Kontriov, O. & Kontri, J. 1988. Prehad taxnov vych rastln lokality Horn Chrapkov. Ms. Depon in: EL SAV, Zvolen, 4 p. Kontriov, O., Kontri, J. & Hrivnk, R. 1994. Flra navrhovanho chrnenho nleziska Horn Chrapkov. In: Krio, M. (ed.) Flra Poany zb. refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, pp. 94-101. Krio, M. 1978. Peov analzy raeln z oblasti Poany v Slovenskom stredohor. Ved. prce stavu pre regionlny vskum pri Pedagogickej fakulte v B. Bystrici, 3: 235-281. Krio, M. & ly, R. 1980. Sprievodca po exkurznch trasch III. zjazdu SBS. SBS pri SAV Bratislava, VLD Zvolen, 16 p. Krio M. (ed.) 1994. Flra Poany zbornk refertov zo seminra. Technick univerzita, Zvolen, 120 p. Marhold K. & Hindk F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Doc. Phytosociologiques, Vol. IX, Camerino, pp. 175-220. Mdry, P. (ed.) 1993. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Bansk Bystrica. Kabinet evolunej a apli-kovanej krajinnej ekolgie SAV, Bansk tiavnica, 74 p. + mapov prlohy. Ni, J. 1990. Vegetan a fytocenologick charakteristika PR Vrchslatina. Inventarizan vskum PR Vrchslatina, Zvolen. Ms. Depon. in: Sprva CHKO Poana, Zvolen, 5 p. + mapov prlohy. Petrk, R. (ed.) 1995. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Zvolen. SAP, poboka Bansk Bystrica, 182 p. + mapov prlohy. Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) 1996. Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana (as 1). Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, 180 p. Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) 1998. Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, 205 p. Smutn, M. 1990. Rozrenie kosatca sibrskeho v CHKO Poana. Chrnen zemia Slovenska, . 15, p. 58. Uhliarov, E. 1998. Rastlinstvo funkn komplex Vrchslatina. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodi-verzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana 2. Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, pp. 143-146. Ujhzy, K. 1996. Rastlinstvo funkn priestor Prslopy. In: Slvikov, D. & Krajovi, V. (eds.) Ochrana biodiverzity a obhospodarovanie trvalch trvnych porastov CHKO-BR Poana (as 1). Vyd. IUCN, Svetov nia ochrany prrody, Slovensko, Bratislava, pp. 115-117. Urban, P. 1990. Genofondov plochy na zamokrench stanovitiach v CHKO Poana. Chrnen zemia Slovenska, . 14, p. 92. Urban, P., Hrivnk, R. & Kritn, A. 1995. Vegetcia a stavovce raelinnch lk genofondovej plochy liebky v PR Zadn Poana. Ochrana prrody 13: 81-96. Recenzent: Monika Janiov PhD. Raelinisk Slovenska 125 Charakteristika vznamnch raelinsk Banskobystrickho kraja Albeta Cvachov The Characteristics of Important Peatlands in Bansk Bystrica Region In the paper there is an overview and characteristics of several peatland localities in Bansk Bystrica region. Six of them are protected areas, 3 are proposed for protection and 8 localities are registered as important sites. The basic data about each locality (conservation status, size, list of endangered and protected species, types of plant communities and conservation problems) are presented. The communities of the alliance Caricion fuscae are characteristic for most of the described localities. The most frequent fen species at the localities are: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Valeriana simplicifolia, Carex hartmanii, Juncus filiformis and Parnassia palustris. On the other hand, the rarest are the species Achillea ptarmica, Drosera rotundifolia, Carex viridula, C. paniculata, C. dioica, Gentiana pneumonanthe, Menyanthes trifoliata and Iris sibirica. Medzi pomerne zriedkav a vemi ohrozen biotopy sa za poslednch 30 rokov dostali aj biotopy raelinsk. Je to nsledok rznych antropognnych aktivt, i u zreali-zovanch alebo naopak absentujcich. K ich ohrozenosti prispieva skutonos, e viacer lokality maj v sas-nosti u len charakter izolovanch fragmentov. Ete v ro-ku 1963 bolo udvanch z zemia Slovenska celkom 332 raelinsk, z ktorch bolo na ochranu vytypovanch asi len 24 (Rauina & Janota 1963). Najv poet raeliniskovch biotopov bol skoncentro-van najm do severnej asti strednho Slovenska, t.j. na Oravu a na zemie jednotlivch podhorskch a horskch kotln Turianskej, Liptovskej, Podtatranskej a Hore-hronskho podolia. V sasnosti na Slovensku nie s ani na jednej z odbornch alebo vedeckch intitcii kom-plexn daje o existencii jednotlivch zachovanch typov raeliniskovch biotopov. No i napriek tomu meme kontatova, e tie najvznamnejie, spravidla i plone najvie a prrodovedne najhodnotnejie nie s odbornej a vedeckej verejnosti neznme. Vina z nich okrem to-ho, e je sasou siete chrnench zem Slovenska, alebo s na zemn ochranu pripravovan, je dostatone znma i u po strnke floristickej, fytocenologickej alebo i faunistickej. Zbytok zem, ktor i u z hadiska svojej malej rozlohy, alebo niej druhovej a cenotickej hodnoty, iastone naruenho hydrologickho reimu, izolovanosti a nronch poiadaviek na manament vinou nespa potrebn kritri na zemn ochranu. Preto s tieto lokality odbornmi pracoviskami zatia len evidovan. Ochrane a zchrane raelinsk sa venovala najvia po-zornos v prvej polovici 70-tych rokov, kedy sa na Sloven-sku konila socializcia ponohospodrstva. Dotkalo sa to najm tch oblast Slovenska, kde dovtedy prevldalo ete skromn hospodrenie (Orava a Horehronie). Cie-om bolo zrodnenie aj takch ponohospodrskych po-zemkov, ktor boli dovtedy veden ako nerodn, hoci boli vinou, na rozdiel od sasnosti vyuvan malo-plonmi formami klasickho hospodrenia, kosenm a nsledne jesennm prepsanm. Preto boli v tom ase prednostne zabezpeovan projekty na ochranu najohrozenejch lokalt. Na Orave to boli Mtansk Pla, Medzi bormi, Beadovsk raelinisko, Such Hora, Splen grnik; na Horehron Vrchovisko pri Pohorelskej Mai, Meandre Hrona; v Turianskej kotline Prbovsk raelinisko, Rakianske raelinisko; v ilinskej kotline ujsk raelinisko, alebo v rmci Kysuckej vrchoviny Brikova mlka. S pribdajcimi dajmi o alch lokalitch v priebehu 80-tych rokov boli spracovan na zemn ochranu aj in, dovtedy mono menej znme a menej ohrozen lokality akmi s: chrnen arel (CHA) Jasenina, prrodn rezervcia (PR) Jelovec, PR Klenovsk blat, PR Predajnianska slatina. Prehad chrnench raelinsk je uveden v chronologic-kom porad tak, ako boli postupne vyhlasovan. zemia navrhovan na ochranu a evidovan zemia s uveden v abecednom poriadku. Celkovo je v sasnosti na zem Banskobystrickho kraja, mimo zemia nrodnch parkov (NP) vyhlsench 9 zem s raeliniskovou vegetciou. Vo vonej krajine s na ochranu navrhovan ete 3 ze-mia a evidujeme asi 6 vznamnejch lokalt (mapa 18). Chrnen druhy rastln zaevidovan v rmci opisovanch lokalt s uveden v slade s vyhlkou MP SR s. 93/99 a stupe ohrozenosti a nzvy taxnov zodpovedaj kategrim IUCN (Marhold & Hindk 1998). Nomenkla-tra syntaxnov je poda prce Mucinu & Maglockho (1985). Vylenenie ohrozench druhov na regionlnej rovni vychdza jednak z doteraz evidovanho potu ich lokalt, ktor menovan druhy na zem kraja maj, ale najm z relnej alebo potencilnej ohrozenosti stanov, na ktorch sa vyskytuj. Dleitou skutonosou je znik mnohch analogickch stanov, na ktorch druhy povaovan za ohrozen na regionlnej rovni ete donedvna rstli. Vzhadom na rznu rove vedomost o evidovanch lokalitch, resp. rznu rove rozpracovanosti pripra-vovanch projektov nie s vetky lokality spracovan na rovnakej kvantitatvnej a kvalitatvnej rovni. Dotka sa to najm dajov o fytocenologickej klasifikcii spoloen-stiev, problmoch s manamentom, i komplexnch poz-natkoch o biodiverzite. Vzhadom na skutonos, e zemia s z hadiska fytocenologickho asto mozaikou rznych typov vyskytujcich sa syntaxnov, me sa zda, e do prehadu boli zahrnut i zemia, ktor z ha-diska klasifikcie raeliniskovch biotopov nespaj po-trebn kritri. Je preto treba znovu podotkn, e rae-linisk v rmci vyhlsench alebo pripravovanch zem zaberaj niekedy len ich as. Raelinisk Slovenska 126 Chrnen zemia PR Klenovsk blat zemie bolo vyhlsen ako ttna prrodn rezervcia pravou MK SSR slo 2652/1981-32 zo da 30. 4. 1981. V roku 1994 prijatm novely zkona NR SR slo 287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21. 10. 1994 pre-kategorizovan na prrodn rezervciu. zemn ochrana z titulu zmeny vmery zemia bola aktualizovan roz-hodnutm K v B. Bystrici s. 6/1998, zo da 5. 8. 1998. zemie le v sedlovej znenine medzi ktami Klenov-sk Vepor a Rozsypky v nadmorskej vke 1040 1060 m n. m. v okrese Brezno a v katastri obce ierny Balog. Celkov rozloha je 4,36 ha. Prrodn rezervcia reprezen-tuje v rmci Slovenskho Rudohoria zriedkav typ bio-topov s vskytom prechodnch raelinsk, horskch pra-mensk a mokrad, tvoriacich enklvy v rmci lesnch porastov. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza fuchsii, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Platanthera bifolia, Pseudorchis albida, Soldanella hun-garica, b) ohrozen: EN Pseudorchis albida; VU Crepis co-nyzifolia, Dactylorhiza fuchsii, D. majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Platanthera bi-folia; LR Juncus filiformis; DD Soldanella hungarica. Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, Succisa pratensis, Tephroseris rivularis, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Poas inven-tarizanho vskumu bolo na zem rezervcie determi-novanch 133 vych druhov rastln (Fajmonov 1988), z ktorch je 6 chrnench a 8 je v rznom stupni ohro-zenia. Typy spoloenstiev: asocicia Carici rostratae-Sphag-netum apiculati zo zvzu Sphagno recurvi-Caricion ca-nescentis a asocicia Sphagno-Piceetum zo zvzu Piceion excelsae. Problmy s manamentom: Raelinn lky boli v minu-losti kosen, ale vzhadom na odahlos lokality sa v s-asnosti nekosia, alebo len vemi sporadicky pre poov-ncke ely. Najm okolo pramensk zmladzuje smrek a nastupuje vba, m sa roziruje okraj lesa smerom do otvorench ast. Pre zabezpeenie prirodzenej diverzity je potrebn aspo raz rone plochy kosi a v predstihu odstraova nlety z prirodzenho zmladenia. Tie je potrebn vybudova chodnk cez podman asti hrebea tak, aby boli eliminovan vplyvy zo zoapova-nia vegetcie (Volouk & Pelikn 1989). PR Jelovec zemie bolo pvodne vyhlsen ako ttna prrodn rezervcia pravou MK SSR slo 4950/1984-32 zo da 31. 10. 1984. V roku 1994 prijatm zkona NR SR s. 287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21.10. 1994 bolo zemie prekategorizovan na prrodn rezervciu. zemie le po pravej strane ttnej cesty medzi obcami an a Hrocho v okrese Bansk Bystrica. Je sasou fytogeografickho okresu Poana a vchodnej asti oro-grafickho celku Zvolensk kotlina. Celkov rozloha je 5,56 ha. Prrodn rezervcia predstavuje komplex podhor-skch jelovch slatinnch lesov a oligotrofnch raeli-nsk, ojedinelch v rmci vymedzenho orografickho celku (Kriov 1979). Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Carex dioica, C. hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Drosera rotundifolia, Epipactis palustris, Listera ovata, Ophioglossum vulgatum, Platan-thera bifolia subsp. latiflora, Trollius altissimus, b) ohrozen: CR Ophioglossum vulgatum; EN Carex paniculata, Drosera rotundifolia, Eriophorum gracile; ENr Carex dioica; VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Epipactis palustris, Molinia caerulea, Platan-thera bifolia subsp. latiflora, Trollius altissimus; VUr Ca-rex hartmanii; LR Parnassia palustris; DD Ranun-culus auricomus agg. Regionlne ohrozen druhy: Carex flava, Succisa pra-tensis, Valeriana dioica. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Na zem bolo determinovanch 162 vych druhov rastln, 5 dru-hov raelinnkov (Sphagnum teres, S. centrale, S. flexuo-sum, S. subsecundum, S. subnitens) a 10 druhov macho-rastov, z ktorch 13 patr medzi taxny v rznom stupni ohrozenia (Kriov 1980). Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum fuscae carice-tosum rostratae Klika et marda 1944 zo zvzu Caricion fuscae. Problmy s manamentom: Sukcesia krovinnch form-ci v dsledku absencie vyuvania zemia. ttna ochra-na prrody zabezpeuje poda potreby dodvateskm spsobom (prostrednctvom ttnych lesov, SZOPK alebo vlastnmi silami) redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie otvorench enklv s raeliniskovmi spoloen-stvami (Kriov 1980, Cvachov in Petrk 1994). CHA Jasenina zemie bolo pvodne vyhlsen Uznesenm plenrneho zasadnutia ONV v Luenci s. 122 zo da 24. 4. 1990 ako chrnen prrodn vtvor. V roku 1994 prijatm zkona NR SR s. 293/96 zo da 16. 10. 1996 prekategorizo-van na chrnen arel. Ide o komplex mokrad nad potokom Kokvka na SV svahoch Jaseniny v nadmorskej vke od cca 800 do 810 m n. m. v okrese Poltr, v katastri obce ubkovo s roz-lohou 3,21 ha. zemie je charakteristick vskytom fragmen-tov so slatinnou vegetciou a vysokobylinnmi mokrao-vmi a kroviskovmi fytocenzami. Okrem zachovalch a zriedkavch typov fytocenz bola alm dvodom zemnej ochrany prtomnos chrnenho a ohrozenho druhu flry Slovenska Drosera rotundifolia, ktor v tom-to zem spolu s druhom Parnassia palustris dosahuje jun fytogeografick hranicu rozrenia (Beov et al. 1989). Ide o svahov a podsvahov nzkoostricov ma- Raelinisk Slovenska 127 chov slatinn raelinisko s priemernou diverzitou dru-hov. Cennos zemia znsobuje jeho zachovalos, ojedi-nelos v rmci reginu ako i prtomnos niektorch ohro-zench, prpadne vzcnejch druhov rastln. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Dro-sera rotundifolia, b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia; VU Dactylo-rhiza majalis subsp. majalis; LR Parnassia palustris; DD Ranunculus auricomus agg. Regionlne ohrozenen druhy: Carex flava, Eriopho-rum angustifolium, Salix pentandra, Succisa pratensis, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Na zem bolo determinovanch viac ako 100 taxnov vych dru-hov rastln a predbene desiatka machorastov a raelin-nkov, ktorm by bolo v budcnosti potrebn venova osobitn pozornos. Ide o jedno z najvyie poloench raelinsk s Drosera rotundifolia nielen v junej asti stredoslovenskho reginu, ale i na Slovensku. Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii-caricetosum paniceae zo zvzu Caricion fuscae, asoci-cia Lysimachio vulgaris-Filipenduletum z podzvzu Fili-pendulenion ulmariae a asocicie Scirpetum sylvatici a Junco-Deschampsietum caespitosae z podzvzu Calthe-nion. Problmy s manamentom: Sukcesia krovinnch for-mcii v dsledku absencie vyuvania zemia. Kadoro-ne zabezpeuje ttna ochrana prrody dodvateskm spsobom redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie ast chrnenho zemia s vskytom Drosera rotundifolia. Vzhadom na nedostatok finannch prostriedkov nem-e by redukcia krovn realizovan na vej ploche, o vedie k zmenovaniu enklv s vegetciou pramensk a vy-sokobylinnch nivnch spoloenstiev na kor sukcesnch tdi tvorench vbovmi krovinami a inicilnymi t-diami jeln (Cvachov & Hrivnk 1996, 1997, 1998b, 1999a, 2000). PR Predajnianska slatina zemie vyhlsen v roku 1983 ako ttna prrodn re-zervcia pravou MK SSR . 6918/1983-32 zo da 31. 10. 1983. V roku 1994 prijatm zkona NR SR s. 287/94 Z. z. o ochrane prrody a krajiny zo da 21. 10. 1994 pre-kategorizovan na prrodn rezervciu. zemie le v ternnej depresii vytvorenej elezninou traou na severnej hranici a ptm susednho svahu Lovite (1 141m) na junej hranici chrnenho zemia. Rozprestiera sa medzi elezninou zastvkou Predajn a intravilnom obce Predajn na vchodnom okraji PR v okrese Brezno. Celkov rozloha je 11,35 ha. Lokalita predstavuje slatinn raelinisko na nive Hrona tvoriace refgium pre vlhkomiln a chladnomiln flru na vhodnch raelinnch a mokraovch biotopoch. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Aconitum variegatum, Carex dioica, Cro-cus heuffelianus, Dactylorhiza incarnata, D. majalis subsp. majalis, Epipactis palustris, Orchis mascula, Matteuccia struthiopteris, Salix rosmarinifolia, b) ohrozen: Enr Carex dioica; VU Carex panicu-lata, C. umbrosa, Dactylorhiza incarnata, D. majalis subsp. majalis, Epipactis palustris, Salix rosmarinifolia, Valeri-ana simplicifolia; LR Parnassia palustris; DD Ra-nunculus auricomus agg. Regionlne vznamn druhy: Carex elongata, C. flava, Succisa pratensis. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: V zem poas inventarizanho vskum v rokoch 1990 91 bolo determi-novanch 270 vych druhov rastln, z ktorch je 9 chr-nench a 10 ohrozench. Vysok diverzita druhov zodpo-ved jednak zachovalosti zemia, ale tie je priamo mern diverzite zastpench spoloenstiev. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae; podzvz Cal-thenion. Problmy s manamentom: Sukcesia krovn v dsledku absencie vyuvania zemia. ttna ochrana prrody zabezpeuje poda finannch prostriedkov dodvate-skm spsobom (napr. prostrednctvom obce, SZOPK) redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie otvo-rench enklv so slatinnmi spoloenstvami. Od vyhlse-nia bola realizovan redukcia sukcesnch tdi celkom 2 krt. Manament zemia je problematick. Okrem suk-cesie krovn, ktor je nevyhnutn opakovane redukova, je tu tie problm spojen s eliminovanm vysokobylin-nch, najm trsovch mokraovch fytocenz kosenm, pretoe tieto nadvzuj priamo na enklvy so slatinnmi spoloenstvami a postupnm zvovanm ich plochy sa zmenuje plocha tch najcennejch ast zemia (Cva-chov et al. 1990). PR Habovo zemie vyhlsen veobecne zvznou vyhlkou K v B. Bystrici s. 7/1997, zo da 28. 2. 1997. Ide o pod-svahov a svahov slatinn lky na severnch svahoch kty Bykovo (1 111m n. m.), leiaceho v junom cpe Veporskch vrchov, nealeko od osady Mlky v katastri obce Ltky, v okrese Detva. Celkov rozloha je 3,35 ha. zemie predstavuje komplex zachovalch enklv raelin-nch lk a svahovch pramensk, rozdelench vzjomne rznymi sukcesnmi tdiami jelovo-brezovch poras-tov, vbovch a borievkovch krovn v nadmorskej vke asi 1 020 m n. m. (Hrivnk et al. 1995). Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Dro-sera rotundifolia, Epipactis palustris, Gymnadenia co-nopsea subsp. conopsea, Lycopodium clavatum, Pseud-orchis albida, Soldanella hungarica, b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia, Pseudorchis albida; VU Achillea ptarmica, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea; LR Lycopodium clavatum, Parnassia palustris; DD Ra-nunculus auricomus agg., Soldanella hungarica. Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, Eriopho-rum angustifolium, Viola palustris. Raelinisk Slovenska 128 Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Poetnosou druhov sa nejedn o vnimon lokalitu. Vznam ze-mia okrem prtomnosti spomnanch chrnench a ohro-zench druhov je najm v jeho celkovej zriedkavosti v rmci orografickho celku Veporskch vrchov a v za-chovalosti a diverzite prtomnch syntaxnov. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: Je tu vrazn sukcesia kro-vinnch formcii a jelovho lesa v dsledku absencie vyuvania zemia. ttna ochrana prrody zabezpeuje poda finannch prostriedkov dodvateskm spsobom redukciu krovn s cieom eliminova zarastanie otvore-nch enklv so slatinnmi spoloenstvami. Od vyhlsenia bola realizovan redukcia sukcesnch tdi celkom p-krt. Manament v zem zostva vak i naalej probl-mom, nakoko mnostvo pridelench finannch prostried-kov je nedostaton, o znemouje vykonva redukciu na celom zem. T sa uskutouje len asi na 1/5 plochy zemia (Cvachov & Hrivnk 1993). zemia navrhovan na zemn ochranu Jasenina zemie sa nachdza nad hornm sekom toku Kokavka. Ide o zemie, o ktor sa rozri sasn chrnen arel (CHA) Jasenina v prpade uvaovanej vstavby preerp-vacej vodnej elektrrne Ipe. Nachdza sa JZ od CHA Jasenina, na S svahoch kty Jasenina, nad pramennm zemm Kokvky v katastri obce ubkovo, v okrese Poltr. Rozloha je menia ako 0,5 ha (odhad). Je to fragment oligotrofnho raeliniska, v ktorom bol zaregistrovan hojn vskyt chrnenho a ohrozenho druhu Drosera rotundifolia mimo hranc chrnenho arelu Jasenina, priom vznik jeho mikrostanov bol podmienen predovetkm pastvou hovdzieho dobytka, ktor detrukciou vegetanho a pdneho krytu vytvoril nov vhodn stanovitia pre menovan druh. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Drosera rotundifolia, b) ohrozen: EN Drosera rotundifolia; VU Valeria-na simplicifolia; LR Juncus filiformis, Parnassia palus-tris; DD Ranunculus auricomus agg. Regionlne ohrozen druhy: Carex canescens, C. flava, Eriophorum angustifolium, Viola palustris. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: V zem sa od roku 1996 u nepasie, o sa prejavuje na stagncii dynamiky renia druhu Drosera rotundifolia, ako aj na postupnom zap-jan przemnej vrstvy machovho poschodia. Pastva hov-dzm dobytkom v minulosti bola progresvnou formou manamentu najm vo vzahu k populcii druhu Drosera rotundifolia, ktor rchlo osdovala najm obnaen mikrostanovitia. Sasn absencia pasenia bude podpo-rova progresvnu sukcesiu vysokobylinnch spoloen-stiev zvzu Calthion, ktor sa vyskytuj spolu s rznymi tdiami jeln a brezn na kontakte s cennmi slatinnmi plochami. Preto by bolo potrebn rozri plochu CHA Jasenina aj o tto as, aby bolo mon systematicky zabezpeova starostlivos o spomnan populciu, ktor je ete v tomto obdob poetnejia ako vo vlastnom chr-nenom zem (Cvachov & Hrivnk 1997, 1999a). PR Moiar Lokalita bola pvodne veden aj pod nzvom Mavercov. Je to ternna depresia na avostrannom prtoku Starej rieky, SV od kty Brezov vky (634 m n. m.), v katastri obce Le v okrese Krupina. Odhadovan rozloha je do 2 ha. Ide o komplex spoloenstiev bezkolencovch lk, nzkych ostrc a trsovch zrastov. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Carex dioica, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gentiana pneumonanthe, Iris sibirica, Menyan-thes trifoliata, b) ohrozen: EN Carex paniculata, Gentiana pneu-monanthe, Menyanthes trifoliata; ENr Carex dioica; VU Carex distans, Iris sibirica, Molinia caerulea, Dac-tylorhiza majalis subsp. majalis. Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum latifolium, Succisa pratensis. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Nakoko zemie le vo vojenskom vcvikovom priestore Le, nie s k dispozcii alie daje o diverzite zemia. Uveden daje boli zskan na zklade jednorzovho prieskumu sliacemu k vyhodnoteniu kd po pobyte Sovietskej ar-mdy na naom zem. Typy spoloenstiev: zvzy Caricion fuscae, Molinion, Calthion. Problmy s manamentom: So situovanm lokality do vojenskho vcvikovho priestoru Le je spojen aj absencia vyuvania zemia a ani sa s jej vyuvanm neuvauje. Vzhadom na zmer zemnej ochrany sa od-pora lokalitu vya z hospodrskeho a vcvikovho vyuvania vojenskho priestoru (Hberov & Manica 1995). PR Raelinisko pod ieraou zemie le JZ od kty iera na oboch brehoch bez-mennho pravostrannho prtoku Ipa. Na vchodnej hra-nici prechdza do svislch lesnch porastov Mikul-skeho vrchu. Nachdza sa v katastri obce Ltky v okrese Detva. Odhadovan rozloha je 4 ha (Vraniakov et al., 1986). Ide o oligotrofn raelinn lky, ktor vone prechdzaj do horskch pasienkovch spoloenstiev s Nardus stricta. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Lycopodium clavatum, b) ohrozen: VU Valeriana simplicifolia, LR Lyco-podium clavatum. Regionlne vznamn druhy: Carex canescens, C. fla-va, Eriophorum angustifolium, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Nie s znme alie daje o floristickch hodnotch zemia. Raelinisk Slovenska 129 Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: zemie si vyaduje perio-dick vyuvanie kosenm a prepsanm v jesennom obdob. alej eliminciu nletovch drevn a zamedzenie zalesovania. Vzhadom na to, e zemie nie je v sas-nom obdob ete legislatvne chrnen, uveden aktivity maj skr nhodn ako systematick charakter. Evidovan lokality Dolina Kamenistho potoka hjova Krmnisk Lokalitu tvoria dva fragmenty pramensk svahovho a podsvahovho charakteru vchodne od hjovne Krm-nisk v severnej polovici Kamenistej doliny, po avej stra-ne Kamenistho potoka v katastri obce Hronec v okrese Brezno. Obe plochy spolu maj rozlohu meniu ako 1 ha. Ide o komplex vlhkomilnch spoloenstiev tvorench druh-mi slatinnch a mezofilnch podhorskch lk. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp majalis; LR Juncus filiformis; DD Ranunculus auricomus agg. Vznamn z regionlneho hadiska: Carex canescens, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Lokalita ne-vykazuje alie vznamn prvky ovplyvujce vraznm spsobom diverzitu lokality, nakoko sa jedn o frag-menty do znanej miery ovplyvovan antropognnou innosou z aby dreva. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: Lokalita sa vzhadom na opustenos hjovne viac rokov nevyuva a ani sa nepred-poklad jej vyuvanie, pokia by sa neobnovilo obvanie hjovne. Lokalita je ohrozovan manipulciou vyaenej drevnej hmoty z okolitch porastov (Cvachov & Hriv-nk 1998a). Drbsko Severn, severovchodn, jun a juhozpadn svahy nad dolm toku Rimavice a v zvere dolia osady Kysuca, v katastri obce Drbsko v okrese Brezno. Rozloha je do 0,5 ha (5 enklv so slatinnou vegetciou, s pribline rov-nakou vmerou). Floristick charakter a nzkobylinn truktru tchto porastov uruj najm nzke druhy ostrc. Nakoko sa v minulosti uveden stanovitia v suchom jesennom obdob prepsali, nachdzaj sa tu i viacer druhy pasienkovch fytocenz. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Vero-nica scutellata, b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis; LR Juncus filiformis, Parnassia palustris, Veronica scu-tellata. Vznamn z regionlneho hadiska: Carex flava, Erio-phorum angustifolium, Succisa pratensis, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Uveden bio-topy sa vyznauj pomerne vekou diverzitou druhov, na ploche s rozlohou 25 m2 sa vyskytuje od 32 do 46 druhov. Typy spoloenstiev: rad Caricetalia fuscae. Problmy s manamentom: Uveden svahov pramenis-k slatinnho charakteru s ekologicky vemi citliv, pretoe s zvisl od optimlne fungujceho hydrolo-gickho reimu a rovnako i od primeranho vyuvania. Pri sasnej a dlhie pretrvvajcej absencii vyuvania kosenm a prepsanm s vetky lokality v dol toku Rimavice a nad osadou Kysuce ohrozen prirodzenm sukcesnm vvojom, ktor sa loklne (najm na kontakte s lesnmi fytocenzami), prejavuje prenikanm krovinnej a nsledne stromovej vegetcie. Najkritickejia je situcia v lokalite osada Kysuca, ktor bola vyudnen. Tm je existencia tchto vemi hodnotnch biotopov ohrozen existenne (Cvachov & Hrivnk 1999b). ubkovo Mal Sihla Plone menia lokalita situovan juhozpadnm a zpad-nm smerom od chrnenho zemia Jasenina a JV od hospodrskeho dvora v ubkove v asti Mal Sihla, v okrese Poltr. Rozloha je menia ako 1 ha. Ide o kom-plex spoloenstiev nzkych ostrc, s prvkami vlhkch podhorskch a horskch lk. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, b) ohrozen: VU Achillea ptarmica, Dactylorhiza ma-jalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conop-sea, Valeriana simplicifolia; VUr Carex hartmanii; LR Juncus filiformis, Parnassia palustris; DD Ra-nunculus auricomus agg. Regionlne vznamn druhy: Carex canescens, C. fla-va, Eriophorum angustifolium, Succisa pratensis, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Vzhadom na nie vek rozlohu zemia je poetnosou chrnench a ohrozench druhov rastln regionlne vznamn. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: zemie sa v sasnosti vyuva najm prepsanm hovdzm dobytkom, o je pozitvny faktor najm vo vzahu k dynamike renia sa vysoko-bylinnch nivnch spoloenstiev podzvzu Cal-thenion a zvzu Filipendulo-Cirsion oleracei. Pri absencii kosenia alebo pasenia je lokalita ohrozen prirodzenou progresvnou sukcesiou (Cvachov & Hrivnk 1997, 1999a). Ipesk Potok osada Ipe Plone menia lokalita (0,5 ha) situovan SV od osady Ipe na avostrannej nive Ipa. Ide o fragment slatinnch lk medzi tokom Ipa a ttnou cestou vedcou z osady Ipe do Ipeskho Potoka. Od cesty je vzdialen asi 10 m. Nachdza sa v katastri obce Ipesk Potok v okrese Pol-tr. Ide o komplex spoloenstiev s prevahou nzkych ostrc a sprievodnmi druhmi slatn a mezofilnch lk. Raelinisk Slovenska 130 Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, b) ohrozen: VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Gymnadenia conopsea subsp. conopsea, Valeriana sim-plicifolia; VUr Carex hartmanii; LR Juncus filifor-mis; Parnassia palustris; DD Ranunculus auricomus agg. Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum angustifolium. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Lokalita sa vyznauje zastpenm typickch druhov a zodpoved inm analogickm lokalitm. Jej vznam z hadiska celkovej biodiverzity znsobuje poetn populcia druhov Carex hartmanii a Dactylorhiza majalis subsp. majalis. Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii zo zvzu Caricion fuscae. Problmy s manamentom: zemie sa v sasnosti vyu-va najm prepsanm hovdzm dobytkom, o je pozi-tvny faktor najm vo vzahu k dynamike renia sa vyso-kobylinnch nivnch spoloenstiev zvzu Calthion. Pri absencii kosenia alebo pasenia je lokalita ohrozen priro-dzenou progresvnou sukcesiou, k omu smeruje vina okolitch porastov vzhadom na obmedzenie hospod-renia z titulu vstavby vodnej ndre Mlinec (Cvachov & Hrivnk 1999a). Niva potoka ubore zemie zaber as nivy potoka ubore v jeho hornom seku a priahl svahy s prameniskami (najm po avej strane toku), ktor siahaj a po okraj susednch lesnch komplexov. Odhadovan rozloha je 5 ha. Nachdza sa v katastri obce ubore v okrese Luenec. Ide o komplex nivnch slatinnch lk a svahovch pra-mensk. V zvislosti od hydrologickho reimu sa okrem tchto typov vegetcie meme v zem stretn aj s vlh-komilnmi spoloenstvami podhorskch lk, ktor sa s nimi striedaj a prelnaj, loklne maj charakter vysokobylinnch moiarov s rozptlenou krovinnou vege-tciou (s prevahou rznych druhov vb). Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Platanthera bifolia, Veronica scutellata, b) ohrozen: EN Thalictrum lucidum, VU Dacty-lorhiza majalis subsp. majalis, Molinia caerulea, Pla-tanthera bifolia; VUr Carex hartmanii; LR Veronica scutellata. Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum angustifolium, Succisa pratensis. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Pestrosti zastpench spoloenstiev zodpoved aj celkov biodi-verzita zemia. Kad zo sledovanch enklv je charak-teristick inou skupinou chrnench a ohrozench druhov. Najvyiu frekvenciu vskytu v tejto lokalite m Dactylorhiza majalis subsp. majalis a Platanthera bifolia. K najzriedkavejm patr Thalictrum lucidum a Veronica scutellata. Typy spoloenstiev: asocicia Caricetum goodenowii zo zvzu Caricion fuscae. Problmy s manamentom: zemie nie je v sasnosti intenzvne vyuvan. Iba suchie vyven asti s prepsan hovdzm dobytkom. Loklne je zjavn priro-dzen sukcesia spojen s prenikanm vlhkomilnch dru-hov drevn na otvoren lne plochy. Poda sasnho charakteru vegetcie sa d predpoklada, e vyuvanie zemia v minulosti bolo systematickejie (Cvachov & Hriv-nk 1999c). Polomka zemie predstavuje komplex dvoch samostatnch lokalt s mokraovmi typmi vegetcie, ktor s situovan na vchodnom okraji obce Polomka a vzjomne rozdelen ttnou cestou vedcou z Polomky do Zvadky nad Hro-nom. Celkov rozloha je 10 ha a lokality sa nachdzaj v okrese Brezno. Ide o komplex podsvahovch slatinnch lk v ochrannom psme NP Nzke Tatry a na hranici NP Murnska planina. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp majalis, b) ohrozen: EN Carex diandra (zaznamenan v roku 1995), Carex paniculata; VU Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Valeriana simplicifolia; DD Ranunculus auricomus agg. Regionlne vznamn druhy: Carex flava, C. rostrata, Eriophorum angustifolium, Salix pentandra, Viola palus-tris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: zemie vzha-dom na zastpenie monodominatnch typov fytocenz nevykazuje vysok stupe biodiverzity. Jeho vznam spova najm v prtomnosti u uvedench chrnench a ohrozench druhov, ktor sa tu zachovali na zklade optimlneho vodnho reimu. Typy spoloenstiev: zvz Caricion fuscae. Problmy s manamentom: zemie vzhadom na po-merne siln podmanie (najm asti lokality v ochran-nom psme NP Nzke Tatry) nie je intenzvne vyuvan. V najcennejej vchodnej a SV asti si zemie vyaduje riaden manament, pretoe ostatn as susednej plochy je tvoren vysokobylinnmi mokraami s inicilnymi t-diami krovinnch slatinnch spoloenstiev s vbou po-polavou a vbou ptyinkovou a jelovch lesov (Cva-chov 1995). Alvium Rohoznej Ide o asti aluvilnej nivy toku Rohozn medzi obcami Michalov a Rohozn v okrese Brezno. Na zem s roz-lohou 10 ha sa prelnaj slatinn lky s vlhkmi pod-horskmi a mezofilnmi lkami s vysokm stupom za-chovalosti a prirodzenej biodiverzity. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: Dactylorhiza majalis subsp majalis, b) ohrozen: EN Carex paniculata; VU Carex caes-pitosa, Dactylorhiza majalis subsp. majalis, Valeriana simplicifolia; DD Ranunculus auricomus agg. Raelinisk Slovenska 131 Regionlne vznamn druhy: Carex elongata, C. flava, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Viola palustris. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: zemie vyka-zuje vysok stupe prirodzenosti a zachovalosti, o je dan zodpovedajcim spsobom vyuvania a optimlne fungujcim vodnm reimom. Typy spoloenstiev: rad Caricietalia fuscae; zvz Cal-thion. Problmy s manamentom: zemie je doteraz pravidelne kosen (Cvachov 1997b). Slatinka Menia plocha o rozlohe 0,5 ha s vskytom druhov typic-kch pre svahov slatinn lky na avej strane toku Slatina medzi obcou Slatinka a vchodnou asou vek-ho meandra v okrese Zvolen. Ide o jedin zachoval fragment svahovch slatinnch pramensk v ztopovom zem VN Slatinka. Vznamn druhy v zem: a) chrnen: iadne b) ohrozen: ENr Carex viridula. Regionlne vznamn druhy: Carex flava, Eriophorum angustifolium. Typy spoloenstiev: zvz: Caricion fuscae. Hodnota zemia z hadiska biodiverzity: Okrem uve-dench druhov nevykazuje lokalita mimoriadne hodnoty z hadiska celkovej biodiverzity. T odpoved celkovej rozlohe zemia, jeho zachovalosti a izolovanosti v rmci ostatnch zastpench biotopov. Problmy s manamentom: Nakoko sa jedn o frag-ment v rmci okolitch pasienkovch spoloenstiev, neboli v ase prieskumu zjavn problmy, ktor by si vo vzahu k tejto lokalite vyadovali osobitn riaden manament. Lokalite vzhadom na mal rozlohu a postup-n absenciu vyuvania plch analogickho charakteru hroz pln znik (Cvachov et al. 1994). Literatra. Beov, E., Cvachov, A., Gal, . & Giertlov, E. 1989. Zkladn daje k nvrhu zemnej ochrany CHPV Jasenina. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 7 p. Cvachov, A. et al. 1990. ttna prrodn rezervcia Predajnianska slatina. Vsledky inventarizanho vskumu. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 57 p. Cvachov, A. 1995. Floristick a fytocenologick zhodnotenie vegetcie moiarnych biotopov z hadiska ochrany prrody pri Polomke. Ms. Depon. in: Mank s. r. o., B. Bystrica, 51 p. Cvachov, A. 1997. Vvoj siete chrnench raelinsk v stredoslovenskom regine. In: Baranec, T. (ed.). Zbornk z vedeckej konferencie Orava. SPU Nitra, pp. 5-10. Cvachov, A. 1997. Hodnotenie toku Rohozn z hadiska ochrany prrody a vegetanho krytu s cieom kategorizcie toku. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica. Cvachov, A., Hberov, I. & Hrivnk, R. 1994. Zhodnotenie vegetcie v ztopovom zem VN Slatinka. Ms. Depon. in: EKOSPOL B. Bystrica, 240 p. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1993. Habovo cenn lokalita slatinno-raelinnej vegetcie. Chrnen zemia Slovenska, SAP B. Bystrica, 22: 64-66. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1996. Zhodnotenie vegetanho krytu v oblasti PVE Ipe. Ms. Depon. in: Ekospol B. Bystri-ca, 106 p. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1997. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (2. etapa). Ms. Depon. in: Ekospol, Bansk Bystrica. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1998a. VN Hronek na Kamenistom potoku. Charakteristika sasnho stavu ivotnho prostredia. (Flra a vegetcia). Ms. Depon. in: EKOSPOL B. Bystrica, 27 p. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1998b. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (3. etapa). Ms. Depon. in: Ekospol, Bansk Bystrica. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999a. Doplujce daje o rozren chrnench a ohrozench druhov rastln a fytocenz v obci ubkovo a v obci Ipesk potok. Zveren sprva k monitoringu vegetcie (4.etapa). Ms. Depon. in: OP B. Bys-trica a Luenec, 9 p. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999b. Zhodnotenie biotopov z hadiska ochrany prrody v katastrlnom zem Drbsko. Ms. Depon. in: URBANIA B. Bystrica, Luenec, 20 p. Cvachov, A. & Hrivnk, R. 1999c. Ternne poznmky ku floristickm pomerom lokalt mapovanch v rmci prrodovednho tbora ABELOV 1999. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica. Raelinisk Slovenska 132 Cvachov, A. & Hrivnk, R. 2000. Vsledky monitoringu vegetcie na zem CHA Jasenina (5. etapa). Ms. Depon. in: Ekospol, Bansk Bystrica. Fajmonov, E. 1988. Botanick inventarizan vskum v PR Klenovsk blat. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 6 p. Hberov, I. & Manica, M. 1995. Floristick a dendrologick pomery Le a Gavrky. In: Lika, M., Kritn, A., Harni, L. & Burda, P. 1995. Biodiverzita a ochrana prrody v oblastiach vyuvanch bvalou sovietskou armdou v SR. Nadcia IUCN Bratislava, pp. 92-94. Hrivnk, R., Cvachov, A., Valach, I., Bozalkov, I. & Kritof., M. 1995. Zkladn daje k nvrhu zemnej ochrany PR Habovo. Oblastn poboka SAP, stredisko Luenec, Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 7 p. Kriov, E. 1979. Nvrh a zdvodnenie ttnej prrodnej rezervcie Jelovec. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 23 p. Kriov, E. 1980. Fytocenologick charakteristika spoloenstiev v navrhovanej ttnej prrodnej rezervcie Jelovec. In: Hindk, F. (ed.) Zbornk refertov z III. zjazdu SBS vo Zvolene (30. 6. 5. 7. 1980 ). VLD Zvolen, SBS pri SAV Bratislava. Jask, M. 1998. Nov chrnen zemia v Banskobystrickom kraji II. Chrnen zemia. OP B. Bystrica, 38/98: 2-5. Magic, D. sine dato. Predben zoznam druhov rastln na raeliniskch Jasenina, pri hornom toku Kokavky a na vlhkch stanovitiach v susednom okol raelinsk. Ms. Depon. in: OP Bansk Bystrica. Magic, D. 1986. Vsledky prce botanickej sekcie na XXII. TOP-e. Prehad odbornch vsledkov XXII. TOP (Uhorsk 1986), pp. 43-62. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych druhov rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A List of vegetation units of Slovakia. Doc. phytosociologiques. N.S. Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Petrk, R. (ed.) 1994. zemn systm ekologickej stability okresu Zvolen. Ms. Depon. in: Oblastn poboka OP B. Bys-trica, 182 p. Rauina, . & Janota, D. 1963. Raelinisk na Slovensku, ich vyuitie a ochrana. eskoslovensk ochrana prrody, pp. 17-55. Volouk, I. & Pelikn, V. 1989. Osobitn reim ochrany PR Klenovsk blat. Ms. Depon. in: OP B. Bystrica, 8 p. Vraniakov, A., Stehlk, R., Beov, E., Darola, J., Galvnek, J., Cvachov, A., Gl, . & Rusznk, J. 1986. Aktualizcia preventvnych opatren ochrany prrody okresu Luenec. Ms. Depon. in: B. Bystrica, stredisko Luenec. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Mapa 18: 1 PR Klenovsk blat; 2 PR Jelovec; 3 CHA Jasenina; 4 PR Predajnianska slatina; 5 PR Habovo; 6 Jasenina; 7 PR Moiar; 8 PR Raelinisko pod ieraou; 9 Dolina Kamenistho potoka hjova Krmnisk; 10 Drbsko; 11 ubkovo Mal Sihla; 12 Ipesk Potok osada Ipe; 13 Niva potoka ubore; 14 Polomka; 15 Alvium Rohoznej; 16 Slatinka; 17 NPR Zadn Poana, lokalita liebky; 18 PR Prslopy; 19 CHA Meandre Kamenistho potoka; 20 CHA Horn Chrapkov; 21 PR Vrchslatina; 22 Doln Zlomsk; 23 Vrchslatina (pod osadou); 24 CHA Michalotlnianske raelinisko; 25 PR Hol vrch, 26 Gajdoovo. Raelinisk Slovenska 133 Raelinisk Slovenska 135 Raelinisk tiavnickch vrchov Pavol Polk Peatlands in tiavnick vrchy tiavnick vrchy (tiavnica Hills) is mountain range in the Slovensk stredohorie. It is the largest volcanic mountain in Slovakia. According to historical data there were more peatlands then there are today. There is historical evidence of species like Menyanthes trifoliata and Carex lasiocarpa, which are extinct today. There are only three peatland sites with communities of alliance Caricion fuscae and Molinion, with an occurrence of rare species like Drosera rotundifolia, Achillea ptarmica, Carex cespitosa, C. distans, Iris sibirica, Viola stagnina and Gentiana pneumonanthe. tiavnick vrchy s vulkanickm pohorm Slovenskho stredohoria. Pohorie m prevane rz vrchovinovej kra-jiny, menia as sa povauje za nzku hornatinu. V mi-nulosti bolo zemie intenzvne vyuvan pre potreby ban-skej innosti. Banskou innosou sa vznamne zasiahlo do odtoku vd z zemia tiavnickch vrchov. D sa preto predpoklada, e v zem sa nachdzalo podstatne viac raelinsk ako v sasnosti, o om svedia niektor nlezy raeliniskovch druhov rastln zo zaiatku tohto a konca minulho storoia. Je to naprklad vskyt druhov Menyan-thes trifoliata a Carex lasiocarpa (Hlavek 1985). V sasnosti evidujeme v Chrnenej krajinnej oblasti (CHKO) tiavnick vrchy dve lokality slatinnch rae-linsk a niekoko lokalt mezo- a vlhkomilnch lk, ktorch sasou s aj raelinn spoloenstv. Slatinn raelinisk s situovan v centrlnej asti pohoria v nad-morskej vke v rozmedz 650 a 850 m n. m. V tejto asti vystupuj na povrch svrstvia tufovo lovitch sedimen-tov, s vlokami lignitov a takisto hydrokvarcitov. Mezo-filn a vlhkomiln lky sa nachdzaj vo vchodnej asti zemia, severozpadne od Krupiny, kde sa nachdza niekoko lazov, pri ktorch sa zachovali uveden biotopy. Nzvoslovie taxnov je v tomto prspevku uvdzan pod-a Marholda & Hindka (1998), do kategri ervenho zoznamu s druhy zaraovan takisto poda tejto pu-blikcie. Lokality s vyznaen na mape 18. Chrnen arel Michalotlnianske raelinisko Vyhlsen bol v roku 1997. Nachdza sa v katastrlnom zem Banskej tiavnice, v blzkosti haldovacieho pries-toru a aj tto lokalita mala by prekryt haldami. Na loka-lite sa nachdza Drosera rotundifolia (Hlavek 1956). Je to jej jedin nlez v tiavnickch vrchoch. V dobe, ke hrozilo zasypanie haldami sa uskutonil transfer tohto vznamnho druhu na miesto podobnho biotopu v blz-kom okol. Tento transfer nebol spen, nakoko stano-vitn podmienky novho biotopu plne nezodpovedali nrokom rosiky okrhlolistej (teffek 1986). Kee ban-sk innos v Banskej tiavnici bola ukonen, nepokra-ovalo sa ani v haldovan hluiny a tm sa vlastne zachrnila aj tto vznamn lokalita. V minulosti bolo zaznamenan jej nienie prehanm hovdzieho dobytka a zberom (zrejme pre lieiv inky). Sprva CHKO sa preto rozhodla zemie oploti. Po oploten nebolo zazna-menan nienie tejto lokality. V minulom roku sme previedli na ploche regulan zsah za elom odstrnenia nepvodnch druhov drevn. Od-strnili sme tie niektor dreviny z prirodzenho nletu o ktorch sme si mysleli, e by mohli ma nepriazniv vplyv na rozvoj raeliniskovej vegetcie, ako aj celho biotopu. Po zsahu lokalitu sledujeme a zaznamenvame vplyv uskutonenho regulanho zsahu. Chrnen arel m vekos 846 m2, priom raelinisko zaber asi 2/3 arelu. Na plochu pritek mal potok, ktor sa vetv na niekoko jarekov, na niektorch miestach s mal mlky. Tento potok pramen pod ttnou cestou Hodrua Bansk tiavnica. Vysok obsah eleza vo vode tohto potoka indikuje kysl charakter biotopu na ktorom dominuj sla-tinn spoloenstv zvzu Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934. Raelinisko je orientovan na severnom svahu so sklonom 5 10. Lokalitu pokrva prevane Sphagnum squarrosum a Sphagnum tenellum (Magic & Vartkov 1985). Okrem vskytu Drosera rotundifolia je pre flru tiavnickch vrchov vznamn prtomnos ostrc Carex echinata, C. nigra, C. distans a druhov Molinia caerulea, Equisetum arvense, E. sylvaticum, Eriophorum angus-tifolium, Juncus effusus, Epilobium palustre, Galium palustre, Polytrichum juniperinum a inch (Magic & Var-tkov 1985). Niektor z tchto druhov sa vyskytuj len na tejto lokalite. Vskyt ostatnch je na zem CHKO tiavnick vrchy vemi sporadick, a z toho vyplva ich vznam pre biodiverzitu zemia tiavnickch vrchov. Z drevn sa na lokalite nachdza Salix caprea, Betula pendula a Alnus glutinosa, ktorch poetnos sme reduko-vali. plne sme odstrnili druhy Pinus sylvestris a Picea abies. Osobitn reim ochrany zemia zatia nebol vypra-covan. V sasnej dobe lokalita nie je ohrozen. V bu-dcnosti treba zamedzi rozirovaniu ttnej cesty Hodrua Bansk tiavnica, nakoko by sa mohol porui prame, ktor zsobuje vodou aj Michalotlnianske raelinisko. Pribline kilometer vzdunou iarou pri vodnej ndri Rozgrund v katastrlnom zem Baniek sa nachdza po-dobn biotop ako na Michalotlnianskom raelinisku. Tto lokalita je plone ete menia ako predchdzajca. Zastpenie rastlinnch druhov je takisto slabie. Rastie tu raelinnk a z ostrc Carex nigra a C. echinata. Ohrozenie tejto malej lokality by mohlo nasta, ak by sa pri abe okolitho lesnho porastu pouili ak mechanizmy. Zo spomnanch biotopov mezo- a vlhkomilnch lk stoja za zmienku lokality Hol vrch a Gajdoovo. Prrodn rezervcia Hol vrch M rozlohu 16,8 ha a nachdza sa v katastrlnom zem Krupiny. Predmetom ochrany je predovetkm ochrana druhov Iris sibirica, Gentiana pneumonanthe, Achillea Raelinisk Slovenska 136 ptarmica, Trollius altissimus a niektorch druhov orchi-de. Z hadiska fytocenologickho sa na zem vyskytuj spoloenstv zvzu Molinion Koch 1926, Arrhenatherion elatioris Koch 1926 a iastone aj Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934. Bezkolencov lky na tejto lokalite podrobnejie spracovala Ruikov (1985), ktor porasty na lokalite Hol vrch zarauje do asocicie Junco-Molinietum Preising 1951, priom kontatuje, e oproti typickm bezkolencovm lkam s extrmnejm vodnm reimom s chudobnejie na druhy (poet vych rastln v zpisoch je 30 49). Chbaj mnoh suchomiln druhy, ich druhov zloenie odzrkaduje skr vyrovnanej vod-n reim. V rmci mapovania biotopov Slovenska vyhoto-vil RNDr. Halada v roku 1991 fytocenologick zpisy v celej rezervcii a v jej okol, no doteraz neboli publi-kovan a nie s ani k dispozcii pre Sprvu CHKO. V prrodnej rezervcii sa prevdzaj regulan zsahy kosenie a odstraovanie nletovch drevn. Vzhadom k prideovanm finannm prostriedkom sa regulan zsahy opakuj v dlhch asovch intervaloch a s men-ou intenzitou ako by bolo potrebn, ale to nie je problm len tejto rezervcie. Gajdoovo foto: P. Polk Gajdoovo Lokalita bola objaven pred dvomi rokmi. Nachdza sa asi 2 km severozpadne od PR Hol vrch, v katastrlnych zemiach obc Bansk Studenec a Babin. Vekos loka-lity je pribline 20 ha. Zloenm fytocenz, ako aj vsky-tom ohrozench taxnov je bohatia ako PR Hol vrch. Hne po objaven tejto lokality sa zaal predben v-skum za elom zhodnotenia vnimonosti lokality pre vyhlsenie za prrodn rezervciu. Z doterajch vsled-kov vskumu sme zistili, e 5 druhov je v kategrii me-nej ohrozen (LR) Callitriche palustris, Convallaria majalis, Genista tinctoria subsp. campestris, Jasione montana (Hberov 1998), Gentianopsis ciliata (Polk 1998, ined.);14 druhov v kategrii zraniten (VU) Achillea ptarmica, Carex cespitosa, C. distans, Cnidium dubium, Dactylorhiza fuchsii, D. majalis, Gladiolus im-bricatus, Gymnadenia conopsea, Iris sibirica, Listera ovata, Molinia caerulea, Platanthera bifolia, Trollius altissimus, Viola stagnina a 3 druhy v kategrii ohro-zen (EN) Dactylorhiza fuchsii subsp. soiana, Gen-tiana pneumonanthe, Thalictrum lucidum (Hberov 1998). Iris sibirica na lokalite Gajdoovo foto: P. Polk Vegetane uveden lokalitu charakterizuj vlhk a me-zofiln lky zo zvzov Molinion Koch 1926, Calthion R.Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978 a Caricion fuscae Koch 1926 em. Klika 1934 (Hberov 1998). V okrajovch astiach lokality sa vyskytuj spoloenstv kosnch lk zo zvzu Arrhenatherion elatioris Koch 1926 (Hberov 1998) a pasienkov zo zvzu Cynosurion cristati R. Tx. 1947. Vzhadom na to, e lokalita sa u dlhiu dobu neobhospodaruje, s vnimkou obasnho pasenia hov-dzieho dobytka ponohospodrskym drustvom v Ban-skom Studenci, znane zarast nletovmi drevinami z okolitch porastov (prevane smrekom). V blzkosti prameniska, ktor zsobuje lku vodou je hnojisko, z ktorho sa ltky mu dostva do tchto vd a sp-sobi ich eutrofizciu. Je preto nutn o najrchlejie vyhlsenie za PR a nsledn prevedenie regulanho zsahu na odstrnenie neiadcich drevn a zamedzenie priesaku ltok z uvedenho hnojiska. Raelinisk Slovenska 137 Literatra Hberov, I. 1998. Lokalita Bansk Studenec Gajdoovo. In.: Benaov, B. & Ujhzy, K. (eds.) Floristick kurz Zvolen 1997, TU vo Zvolene, pp. 55-56. Magic, D. & Vartkov, E. 1985. Odborn vsledky botanickej sekcie XXI. TOP. Odborn prce XXI. TOP Povadlo. Bansk tiavnica, zv. II, pp. 185-187. Marhold K. & Hindk F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. teffek, J. 1986. Transfer spsob zchrany ohrozench druhov. Poznaj a chr . 3, p. 21.. Hlavek, A. 1985. Flra CHKO tiavnick vrchy. OP Liptovsk Mikul vo VIDEOPRESS MON, Bratislava. Hlavek, A. 1956. Vskyt rosiky okrhlolistej (Drosera rotundifolia L.) v Banskej tiavnici a jej rozrenie na Sloven-sku. Biolgia, Bratislava, XI/12: 705-710. Ruikov, H. 1985. Bezkolencov lky (Asocicia Junco-Molinietum Preising 1951) na Holom vrchu. Zbornk I., XXI. TOP, Povadlo, pp. 5-13. Recenzent: RNDr. Izabela Hberov, CSc. Raelinisk Slovenska 139 Slatinn vegetcia Strovskch vrchov Jana Smatanov Fen vegetation in Strovsk vrchy Strovsk vrchy (Strov Hills) are one of the most extensive mountainous areas in Slovakia, drained by Vh and Nitra rivers and with numerous karst springs found in the area. Only small fragments of fen vegetation have been protected in the area, as most of them were damaged by human activities. The dominant plant associations are fen springs, represented by the community Carici flavae-Cratoneuretum and associations created by the dominant species Carex paniculata (fen meadows). In the article the most threatened plants and the most valuable localities are mentioned, some of which were marked in the Regional Territorial System of Ecological Stability for Povask Bystrica District. All of the localities have a very small extent, less than 0.5 ha. Spring fens occur mostly in the southern part and they are not known well enough from a vegetation point of view. It is still possible to find very valuable localities with this type of vegetation in the future. Na zem Strovskch vrchov, ako na vine zemia Slovenska, sa v sasnom obdob nachdzaj u len mal fragmenty slatinnch pramensk a slatinnch lk, pretoe vina bola znien intenzvnou ponohospodrskou innosou loveka. S rozren maloplone v alvich potokov, alebo sa vyskytuj v okol prameov potokov. Vtedy maj charakter prameniskovch spoloenstiev. Slatinn pramenisk vytvraj prevane porasty macho-rastov, nzkych ostrc a byln ako: Carex davalliana, C. flava, C. lepidocarpa, C. panicea, C. distans, C. hos-tiana, C. nigra, Eleocharis quinqueflora, E. uniglumis, Hippochaete variegata, Triglochin palustre, Blysmus compressus, Parnassia palustris, Eriophorum latifolium, E. angustifolium, Valeriana simplicifolia, Crepis palu-dosa, Polygala amarella, Dactylorhiza majalis (vinou ide o hybridn populcie), Epipactis palustris, Gymna-denia sp. div. Kee sa vyskytuj na vpencovom pod-lo, jedn sa o rastlinn spoloenstv slatn s vysokm obsahom uhliitanov zo zvzu Caricion davallianae Klika 1934. Dominantn je prevane asocicia Carici flavae-Cratoneuretum Foltnov ex Hada 1983 (Hjkov et al. in prep.). Fajmonov (1991) zarauje tieto spolo-enstv do asocicie Cratoneuretum filicino-commutati Oberdorfer 1977 zo zvzu Cratoneurion commutati Koch 1928 a Boskov et al. (1974) do asocicie Valeriano simplicifoliae-Caricetum davallianae Moravec 1966. Ve-mi vzcne sa vyskytuj aj pramenisk s prevahou macho-rastov zo zvzu Lycopodo-Cratoneurion commutati Hada 1983, a to spoloenstv Eucladietum verticillati Allorge ex Braun 1968 a Cratoneuretum filicino-commutati (Kuhn 1937) Philippi et Oberd. 1977 (Hjek 2000). asto sa na alvich potokov vyskytuj spoloenstv s Carex paniculata, priom sa nejedn o fytocenzu Caricetum paniculatae Wangerin 1916 zo zvzu Magno-caricion elatae Koch 1926, pretoe maj omnoho viu druhov diverzitu, ale o slatinn lky zo zvzu Calthion R.Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1978 (Hjkov et al. in prep.). Zaberaj vie rozlohy ako pramenisk a kee sa v nich nachdza mnoho prameniskovch druhov, niekedy je ak tieto dva typy vegetcie od seba rozozna. Preto je potrebn pri tdiu takejto vegetcie pozna aj druhov skladbu machorastov. U slatinnch lk prevauj vyso-kobylinn druhy ako Carex paniculata, C. acutiformis, Caltha palustris, Cirsium rivulare, Crepis paludosa, Eriophorum latifolium, E. angustifolium, Valeriana simpli-cifolia, V. officinalis, Scrophularia umbrosa, Succisa pra-tensis, Geranium palustre a Cirsium rivulare. Klika (1934) uvdza zo Sovskch vrchov tie vskyt vzcneho spoloenstva Schoenetum ferruginei Du Rietz 1925, ktor je v sasnosti nepotvrden. Kee tieto spoloenstv na zem Strovskch vrchov nie s ete podrobne preskman, bude im treba venova v budcnosti zven pozornos. Kedysi sa takto plochy kosili a dnes s ohrozen hromadenm biomasy a postup-nm zarastanm. Na niektorch lokalitch druhy ako Ca-rex paniculata a Molinia caerulea agg. vytlaj konku-renne slabie druhy. Zvyky, ktor sa nm dodnes zachovali je preto potrebn vhodnm manamentom zachrni a najvznamnejie z nich v prpade monosti zahrn do maloplonch chrnench zem. Nzvoslovie taxnov je poda prce Marholda & Hindka (1998). Lokality s vyznaen na mape 19. Zoznam lokalt V alej asti uvdzam zoznam z ternu alebo z literatry znmych lokalt. Pri niektorch lokalitch uvdzam oje-dinel druhy, ktor boli na nich pozorovan. Cennejie lokality boli v rmci Regionlneho zemnho systmu ekologickej stability (RSES) okresu Povask Bystrica podchyten ako genofondov plochy (Brov et al. 1994), ktorch sla uvdzam v ztvorke. Vetky uveden loka-lity maj rozlohu meniu ako 0,5 ha. Prtoky potoka Hradnianka Dolina ierneho potoka sa nachdza v ochrannom psme Nrodnej prrodnej rezervcie (NPR) Sovsk skaly, v k. . Sov Hradn. S to zvyky slatinnch pramensk, pretoe mnoh boli znien chatovou vstavbou. Pracovnci Sprvy Chrnenej krajinnej oblasti (S-CHKO) tu uskutouj vruby nletovch drevn a odstraovanie stariny s pomocou miestnych skautov a stredokolkov. Tieto brigdy boli v rokoch 1997 a 1998 financovan zo ttneho fondu ivotnho prostredia (FP). Such Jedovnk, k. . Sov-Hradn: penovcov pra-menisko. Raelinisk Slovenska 140 Prtoky Mannskeho potoka Genofondov plocha (GP) Nad Minarkom (37fSV) sa nachdza v k. . Vrchtepl. Je to slatinn pramenisko a slatinn lka. Prtoky Bodianskeho potoka GP Bodin Zluie (44fSV) v k. . Bodin: slatinn pramenisko a slatinn lky. GP Bodin Biela voda (46fSV) v k. . Bodin, v-skyt slatinnch pramensk a slatinnch lk. GP Bodin Podhorie (47fSV) v k. . Pren, slatin-n lka s vskytom druhu Menyanthes trifoliata. Prtoky potoka Domanianka GP Poarov Pod medenm vkom (55fSV) v k. . Po-arov: slatinn lka. Dolina Rybnky v k. . Mal Lednice, vskyt slatin-nho prameniska. Dolina Blatnica (57fSV) v k. . Domania. Lokalita bola vyaen a zachovali sa iba zvyky slatinnch pramensk s vskytom druhu Pinquicula vulgaris. Prtok potoka Pruinka Slatinn lka sa nachdza pri ihrisku pri zelenej znake povye kostola (pod NPR Podskalsk Roh), v k. . Podskalie. Prtok Slatinskho potoka Bon dolina pravostrannho prtoku prameniaceho pod osadou Podmalenica v k. . Belua, s vskytom sla-tinnho prameniska (Fajmonov 1991). Prtoky Podhradskho potoka ptie kty Stupiie v k. . Vek Koeck Podhra-die. Lokalita s vskytom slatinnch pramensk mimo ze-mia CHKO (Fajmonov 1991). Vek Tuchya v k. . Vek Koeck Podhradie, vskyt slatinnch pramensk s prevahou machorastov (Fajmonov 1991). Lokalita zarast kvli absencii pasenia. Mal Tuchya v k. . Vek Koeck Podhradie, v-skyt zarastajcich slatinnch pramensk s prevahou macho-rastov (Fajmonov 1991). stie Kopianskej doliny: slatinn lka pri ceste. Dolina Doln Stredn v k. . Koeck Rovn: slatin-n pramenisko. Kty v Kopianskej doline na vchodnom pt Vpa pri ervenej turistickej znake (104fSV) v k. . Ko-pec, vskyt slatinnho prameniska a slatinnej lky. Vye dediny, k. . Zliechov: slatinn pramenisko. Dolina Porubskho potoka Slatinn pramenisk juhozpadne od obce Horn Poruba v k. . Horn Poruba (Fajmonov 1991). Prtok Tuinskho potoka Such Dua, v k. . Tuina: slatinn lky. Prtoky Rajanky dolie ieranky v k. . Vek ierna, slatinn lky s vskytom druhu Pedicularis palustris. Lokalita Pod cestou foto: J. Smatanov Pod cestou v k. . Vek ierna, slatinn lka s v-skytom druhov Ophioglossum vulgatum, Eriophorum an-gustifolium, Carex davalliana, C. lepidocarpa. Dolina iandrov v k. . imany: slatinn lka. Svahy Javorinky pod vlekmi, v k. . imany: slatinn pramenisko a slatinn lka. Dolina Harvanice v k. . imany: slatinn lka. Dolina Hanuov pri kaplnke pri ervenej znake na Strov, v k. . imany. Je tu slatinn pramenisko s vskytom druhu Pinguicula vulgaris. Kee lokalita sa nachdza v zem s intenzvnou pastvou hovdzieho dobytka, je potrebn zabezpei jej trval oplotenie. Prtoky Strovskho potoka Dolina Hlohov pravostrann prtok prameniaci pod ktou Diamami, v k. . Pruina: slatinn lka. Rzcestie Dobusek Priedhorie Riedka, v k. . Pru-ina: slatinn pramenisko. Prtok Zliechovskho potoka Rematina nad cestou Zliechov imany, v k. . Zlie-chov: slatinn pramenisko s vskytom druhu Valeriana dioica. Prtok Slvikovskho potoka Navrhovan Prrodn pamiatka Zliechovsk moiar (GP118fSV), v k. . Zliechov. Predstavuje komplex spo-loenstiev trstn, vysokch ostrc a podmanch lk s rozlohou 2,8 ha. zemie je vystaven vplyvu inten-zvnej ponohospodrskej innosti. Na zver by som chcela poakova manelom Petre a Michalovi Hjkovm za podrobn fytocenologick prieskum mokraovej vegetcie Strovskch vrchov v mji 2000, z ktorho vsledkov som erpala daje do tohoto lnku a do zverenej tabuky (lokality 99 a 117). Raelinisk Slovenska 141 Mapa 19: 1 Dolina ierneho potoka; 2 GP Nad Minarkom; 3 GP Bodin Zluie; 4 GP Bodin Biela voda; 5 GP Bodin Podhorie; 6 GP Poarov; 7 Dolina Rybnky; 8 Dolina Blatnica; 9 Prtok potoka Pruinka; 10 Prtok Slatinskho potoka; 11 ptie kty Stupiie; 12 Vek Tuchya; 13 Mal Tuchya 14 stie Kopianskej doliny; 15 Dolina Doln Stredn; 16 Kty; 17 Vye dediny Zliechov; 18 Dolina Porubskho potoka; 19 Such Dua; 20 dolie ieranky; 21 Pod cestou; 22 Dolina iandrov; 23 Svahy Javorinky; 24 Dolina Harvanice; 25 Dolina Hanuov; 26 Dolina Hlohov; 27 Rzcestie Dobusek Priedhorie Riedka; 28 Rematina; 29 GP Zliechovsk moiar. Raelinisk Slovenska 142 Literatra Brov, I. (ed.) 1994. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Povask Bystrica. Ms. Depon. in: S-CHKO Strovsk vrchy, Povask Bystrica, 185 p. Boskov, E., Cvachov, A. & Urbanov, V. 1974. Floristick a fytocenologick nrt Sovskch skl. In: tollmann, A. (ed.) PR Sovsk skaly. Vyd. Osveta, Martin, pp. 177-221. Fajmonov, E. 1991. Ohrozen spoloenstv pramensk v Strovskch vrchoch. Biolgia, Bratislava, 46/5: 427-433. Hjek, M. 2000 (in press.). Pramenitn fytocenzy s pevahou mechorost ve Strovskch vrch, Bryonora, 26: in press. Hjkov, P., Hjek, M., Smatanov, J. (in prep.). Nelesn mokadn vegetace Strovskch vrch. Klika, J. 1934. O rostlinnch spoleenstvech stankovanskch travertin a jejich sukcesi. Rozpr. II. T. es. Akad., Praha, 44/8: 1-11. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Recenzent: Doc. Izabela Hberov, CSc. Raelinisk Slovenska 143 Vznamn raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty Jn Hrbat Important peatlands of the Protected Landscape Area Mal Karpaty Mal Karpaty (Small Carpathians) is a mountainous area between the Podunajsk and Zhorsk lowlands, located in the western part of the country. It is composed predominantly of crystalline rocks, but limestone hills are presented as well. Almost the whole territory is covered with beech, and in lower areas, oak forests. Peatlands within the Small Carpathians are related to two types of geological substrate. On crystalline rocks, which are very poor for minerals, bogs were developed with the association Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis. On the calcareous parts, different fen types can be found Carici flavae-Cratoneuretum filicini, Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Caricetum distantis and Carici elongatae-Alnetum. Poda charakteristiky (effer et al. 1996) mokraovch systmov patria mokrade v pohor k dvom systmom moiarnemu a jazernmu. Podrobn prehad s ich charakte-ristikami je uveden v nasledujcej tabuke. Poloha jed-notlivch zem je zakreslen v mape . 20. Orografick lenenie pohoria Malch Karpt bolo spracovan poda Atlasu SSR (Mazr & Jakl 1982). Nomenklatra ciev-natch rastln je poda Marholda & Hindka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Prehad vznamnch raelinsk Uveden zemia s vyhlsen alebo projektovan v kate-grich prrodn rezervcia (PR), prrodn pamiatka (PP), chrnen arel (CHA). PR Nad enkrkou Prrodn rezervcia Nad enkrkou sa nachdza v katas-trlnom zem obce Limbach a bola vyhlsen v roku 1984. zemie le v nadmorskej vke 557 m n. m. v sed-le medzi ktami 583,8 Tri kamenn kopce a ktou 571,7 Hrub vrch. Orograficky patr zemie v rmci celku Mal Karpaty do oddielu Pezinsk Karpaty, pododdielu Homolsk Karpaty. Geologick podklad tvoria granitoidy malokarpatskho krytalinika bratislavsk masv. Priamo zemm prechdza hlavn rozvodie pohoria Malch Karpt, deliaca zemia na povodie Moravy (zpadn as) a Dunaja (vchodn as). Mierne sklony svahov, pokryt zvetralinovm plom granitoidov, umouj pomal odtok vody smerom do sedla medzi nimi, kde dochdza k rovnomernej akumulcii vody. V jarnom obdob, v dobe rchleho topenia snehu stek voda do zemia po povrchu svahov. Pri plnom nasten vodou dochdza v najhlbch astiach raeliniska k pl-vaniu raeliny, o sa pri pohybe po povrchu prejavuje hpanm a vlnenm. Hrbka raeliny dosahuje 1,3 1,5 m. Po celej ploche raeliniska s vytvoren typick lenky a bulty s kobercami raelinnkov a vlhkomilnch machov. Betula pubescens obsadila zrejme tento biotop v dobe, kedy bol rast raeliniska preruen. Dvodom mohlo by odles-nenie okolitch svahov, alebo in, nm neznmy zsah do vodnho reimu zemia. Tto domnienku potvrdzuje i fakt, e na celej ploche nenachdzame mladie jedince. Porast brezy je vekovo vyrovnan, prestarnut, vina stromov je napadnut hubami Piptoporus betulinus a zvltnou deformciou metlinatenm terminlnych ast konrov. Porast bol znane pokoden poas zimnej nmrazovo-snehovej kalamity v roku 1997. Stromy boli z vekej asti vyvrten alebo polman. Kalamitu, ktor postihla zemie povaujeme za prirodzen jav v cykle vvoja tohto typu raeliniska. Druhov diverzita vlastnho zemia je nzka. Z vych rastln bolo zistench v bylinnej a drevinnej eti 31 dru-hov vych rastln (Vgenknecht 1994): Agrostis stolonifera, Alnus glutinosa, Athyrium filix-femina, Betula pubescens, Calamagrostis varia, C. canescens, Cardamine amara, Carex brizoides, C. elongata, C. nigra, C. ovalis, C. remota, C. riparia, C. vesicaria, Dryopteris carthu-siana, Cystopteris fragilis, Equisetum sylvaticum, Erio-phorum vaginatum, Frangula alnus, Galium palustre, Juncus effusus, Lysimachia vulgaris, Maianthemum bifolium, Molinia caerulea, Oxalis acetosella, Peuceda-num palustre, Picea abies, Poa palustris, Pteridium aquilinum, Salix cinerea, Solanum dulcamara, Thelypte-ris palustris, Vaccinium myrtillus. Z machov boli zaznamenan druhy: Sphagnum fallax, S. palustre, S. squarrosum, Calliergon cordifolium, C. stra-mineum, Dicranum scoparium, Hypnum cupressiforme, Lophocolea heterophylla, Pohlia nutans, Plagiothecium denticulatum, Polytrichum commune, Tetraphis pellucida. Vrchoviskov spoloenstvo zaraujeme do asocicie Erio-phoro vaginati-Betuletum pubescentis, okrajov asti raeliniska s tvoren asociciou Carici elongatae-Alne-tum (Hjek et al. 1999). PR Jursk jazero Prrodn rezervcia Jursk jazero sa nachdza v katastrl-nom zem mesta Svt Jur a bola vyhlsen v roku 1988. zemie le v nadmorskej vke 550 m n. m. v sedle medzi ktami 583,7 Mal Javornk, 593,7 Vek Ja-vornk a 568,1 Hviezda. Orograficky patr zemie v rm-ci celku Mal Karpaty do oddielu Pezinsk Karpaty, pododdielu Homolsk Karpaty. Geologickou stavbou podloia a hydrologickou charakte-ristikou je zemie vemi podobn prrodnej rezervcii Nad enkrkou. Vrchoviskov spoloenstvo zaraujeme do asocicie Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis (Hjek et al. 1999). Na rozdiel od predchdzajceho zemia bol v PR Jursk jazero ovplyvnen vodn reim. Raelinisk Slovenska 144 Tab. 1: Zkladn charakteristiky vznamnch mokrad v CHKO Mal Karpaty. Nzov Ochrana Kataster Okres Vmera ha /z toho mokra Systm /1 Formcia Vegetan typ /2 Diverzita/3 Vykonan opatrenie /4 Nad enkrkou PR Limbach Pezinok 10,92 /2,00 MO Lesn Machov 4 15 N N Jursk jazero PR Svt Jur Pezinok 27,49 /4,00 MO Lesn Machov 4 15 N N A Bukov PR Bukov Trnava 9,45 MO JA Travinnobylinn Krovinn Travinnobylinn Efemrna 11 8 10-15 18 V N V N K K Bukovina PP Plaveck Mikul Malacky 5,10 MO Krovinn Travinnobylinn Machov 8 10,11 17 V Zrubnka PP Jablonica Senica 13,25 MO Lesn Travinnobylinn 1,2 10 N V K Vtok* CHA Chtelnica Pieany 5,67 MO Lesn Krovinn Travinnobylinn 1,2 8 10,13,16 N N V A * v nvrhu na ochranu 1. MO moiarny; JA jazern 2. 1 prpoton jelina; 2 slatinn jelina; 4 raelinov brezina; 10 vysok ostrice; 11 vlhk lka a pasienok; 13 trsov a plkov porast; 14 porasty vodnch rastln; 15 vrchovisko s Betula pubescens; 16 slatinn raelinisko; 18 pramenisko. 3. N nzka; V vysok 4. A prava vodnho reimu zemia; K pravideln kosenie raz do roka. Cez jadro zemia boli vykopan melioran ryhy ete v 30. rokoch. Vplyvom odvodnenia zarstla as zemia druhom Fraxinus excelsior. V roku 1996 bol uroben z-sah na zlepenie vodnho reimu vybudovanm hrdze na odtokovom mieste do ervenho potoka, ktor je avo-strannm prtokom Stupavskho potoka, tvoriaceho os Borinskho krasu. Hrdza je umiestnen v najniom bode prrodnej rezervcie. Vybudovan je z hliny a kame-ov. Prebyton voda je odvdzan betnovm abom v temene hrdze. Vka hrdze je 1 meter, dka 15 met-rov. Vybudovanm hrdze sa v zem trvalo udruje sta-biln hladina vody. pravou vodnho reimu zemia dolo k prirodzenej selekcii nletovch jaseov a zemie sa prirodzene presvetlilo. zemie vyaduje trval moni-toring vegetanch pomerov a nastupujcich spoloen-stiev fauny. PR Bukov Rezervcia sa nachdza pribline 3 km zpadne od obce Bukov a bola vyhlsen v roku 1988. Le v nadmorskej vke 290 m n. m. na nive potoka Hrdky. V rmci orografickho celku Mal Karpaty patr zemie do oddie-lu Pezinsk Karpaty, pododdielu Plaveck predhorie, asti Bukovsk brzda. Geologick podklad tvoria rznorod netrieden paleognne sedimenty vyplujce Bukovsk brzdu, ktor s prekryt povodovmi hlinami. V zem je niekoko pramensk s chladnou podzemnou vodou, ktor pritek z masvu Zrub. Na plonch vveroch sa vyvinuli humzne a raelinn pdy. Pvodne malo ze-mie ovea v rozsah, ale vybudovanm priehrady bola via as zaplaven. V jarnch mesiacoch je as ze-mia silne zamokren, s vodnou hladinou nad rovou ternu. Vegetcia zemia predstavuje pestr mozaiku rastlinnch spoloenstiev, ktorch vskyt je limitovan hladinou podzemnej vody. V zem sme mapovali tieto fytoceno-logick jednotky: 1. zvz Phragmition sladkovodn spoloenstv trstn stojatch vd; 2. zvz Phalaridion arundinaceae trstiny na recentnch nplavoch vodnch tokov so silne kolsajcou vodnou hladinou; 3. zvz Caricion davallianae ostricovo-machov slatinn spoloenstv organognnych pd bohatch na uhliitan vpenat. Z tohto zvzu sme zaznamenali aso-ciciu Caricetum distantis Steinbuch 1995 (Hjek et al. 1999), 4. zvz Magnocaricion elatae spoloenstv vysokch ostrc na pobre stojatch vd; 5. zvz Calthion eutotrofn vysokosteblov lky s hla-dinou podzemnch vd bez vch vkyvov; 5a. podzvz Calhention 5b. podzvz Filipendulenion ulmariae 6. zvz Molinion nehnojen lky striedavo vlhkch stanov (silne kolsajca hladina podzemnej vody); 7. zvz Arrhenatherion elatioris mezofiln lky nin-nch a podhorskch polh; Raelinisk Slovenska 145 8. zvz Alopecurion pratensis vlhk a erstvo vlhk lky viazan na krtkodobo zaplavovan, alebo podma-n polohy planrneho a submontnneho stupa; 9. zvz Mesobromion druhovo bohat spoloenstv hlb-ch minerlne bohatch pd teplch zem; 10. zvz Salicion cinereae moiarne vbov kroviny na raelinnch pdach, asto zaplavovanch stagnujcou vodou. Po okrajoch otvorenej vodnej hladiny priehrady suse-diacej s PR s vyvinut spoloenstv sladkch vd radu Potametalia. Z ochranrsky vznamnch druhov sa v zem vyskytuj: Dactylorhiza majalis, D. incarnata, Eriophorum angusti-folium, Orchis palustris, Iris sibirica, Trollius altissimus, Lathyrus pannonicus, Salix rosmarinifolia, mnoh druhy rodu Carex. Trvnek (1996) uvdza z lokality nlez druhu Juncus subnodulosus z roku 1983. Jedn sa o flo-risticky vemi bohat zemie. I ke sa zachovala len as pvodne rozsiahlej mokrade, je toto zemie svojm rozsahom najvie v pohor Ma-lch Karpt. zemie sa kadorone pravidelne kos v ob-dob jn a jl miestnym ronckym drustvom. Stabili-zciou hladiny vodnej ndre v dsledku znenia a zastavenia odberu vody pre zvlahy sa v poslednch ro-koch roziruj mokrade na kor mezofilnch lk. PP Bukoviny zemie sa nachdza v katastrlnom zem obce Plaveck Mikul a bolo vyhlsen v roku 1994. Le v nadmorskej vke 300 a 315 m n. m. V rmci orografickho celku Mal Karpaty patr zemie do oddielu Pezinsk Karpaty, pododdielu Plaveck predhorie, asti Bukovsk brzda. Geologick podklad zemia tvoria paleognne sedimenty vyplujce depresiu Bukovskej brzdy, prekryt holo-cnnymi fluvilno-deluvilnymi sedimentmi Bielych hr. Proces genzy delvia a fluvilneho kuea v podmien-kach periglacilnej klmy prebiehal v rznych cykloch, nsledkom oho sa vytvoril terasovit rz povrchu ze-mia. Sedimenty s tvoren netriedenm materilom, v spodnch horizontoch kamenitm a balvanovitm, na povrchu prekrytm lovitmi hlinami. V misovitch depresich na ploinch ters vystupuj na povrch podzemn vody v podobe plonch vverov so stabilnm prtokom. Na uritej vke hladiny vody sptne vsakuj a vyvieraj na alej terase. V zamokrench plo-chch sa vytvraj typick bulty a lenky. V najniie poloench miestach na hrane svahu potoka Fene sa tvoria vpnit tufy. pecifick hydrologick charakter zemia podmienil mozaikovit charakter vegetanho krytu. Na pomerne malej ploche sa striedaj mokrade, prechdzajce na malch sekoch plynulo do typicky xerofilnch spolo-enstiev. Z vznamnch druhov sa v zem vyskytuj: Iris sibirica, Dactylorhiza incarnata, D. majalis, Epipactis palustris, Gymnadenia odoratissima, Triglochin palustre, Tetrago-nolobus maritimus, Eriophorum latifolium, E. angus-tifolium, Orchis militaris, Aquilegia vulgaris, Cirsium canum, C. rivulare, C. palustre, Hypericum tetrapterum, Eleocharis uniglumis, Carex distans, C. flacca, C. pa-nicea, C. elata, C. flava, C. davalliana, C. nigra, C. acu-tiformis, C. rostrata. Po okrajoch je zemie lemovan rznymi druhmi rohu Salix. Z machov boli zisten druhy: Palustriella commutata, Calliergonella cuspidata, Cam-pylium stellatum, Bryum pseudotriquetrum, Fissidens adianthoides, Plagiomnium elatum, P. undulatum. Prame-niskov spoloenstv patria k asocicii Carici flavae-Cratoneuretum filicini (Hjek et al. 1999). Na zem nebola v minulosti iadna hospodrska innos a aj v sasnosti je bez zsahu. Za posledn obdobie zhruba 10 rokov nebola pozorovan vrazn zmena v roz-loen spoloenstiev ako i v ich druhovej skladbe. PP Zrubnka zemie sa nachdza v katastri obce Jablonica a bolo vyhlsen v roku 1993. zemie le v nadmorskej vke 140 m n. m. Geologick podklad tvoria fluvilno-delu-vilne sedimenty prevane neognneho pvodu prekryt humznymi raelinnmi pdami. V zem vyviera mohut-n prame, v okol ktorho sa vyvinula slatinn jelina. Na asti zemia je zachoval travinno-bylinn vegetcia s dominanciou vysokch ostrc a byln, pravidelne raz do roka kosen. Vtok Je to projektovan chrnen zemie. Nachdza sa v z-vere Chtelnickej doliny, v katastri obce Chtelnica. Nad-morsk vka zemia je 195 m n. m. V rmci celku Mal Karpaty patr zemie orograficky do oddielu Brezovsk Karpaty. Geologick podklad tvoria deluvilne sedimenty vyplujce tektonick lniu karbontovch, prevane vpencovch krh Pleivej hory a Lanrskej. Oblas je vemi bohat na podzemn krasov vody, ktor pramenia na juhovchodnch okrajoch Klenovej a Vrtna. Priamo v zem je loklny prame, na ktorom sa vytvorili mo-hutn, niekoko metrov hrub vrstvy slatinnej raeliny. Zpadn as navrhovanho zemia je porasten slatin-nou jelinou. Vchodn as zaberaj travinnobylinn spoloenstv a krovit vrbiny. Slatinn spoloenstv patria do zvzu Caricion davallianae (asocicia Carici flavae-Eriophoretum latifolii), s vysokm zastpenm dru-hov z triedy Phragmiti-Magnocaricetea a Alnetea gluti-nosae (Hjek et al. 1999). Z vznamnch druhov sa v ze-m vyskytuj Dactylorhiza incarnata, Epipactis palustris, Aquilegia vulgaris, Cirsium canum, C. rivulare, Carex acutiformis, C. panicea, Eriophorum latifolium, Triglo-chin palustre. Z machov boli zisten druhy: Campylium stellatum, Calliergonella cuspidata, Plagiomnium elatum, Eurhynchium hians (Hjek et al. 1999). Na asti zemia bola v minulosti uskutonen aba raeliny pre loklne pouitie. Po abe zostali jamy a od-vodovacia ryha. Tento negatvny jav v zem sa zmiernil vybudovanm piatich drevench stavidiel na jar v roku 2000. Raelinisk Slovenska 146 Slatinn jeliny na alvich potokov Malch Karpt Na alvich tokov Malch Karpt sa vyskytuje niekoko rozsiahlejch slatinnch jeln. V krtkosti uvdzame ich polohu. K plone najrozsiahlejm patria: jelina na alviu potoka Rakov, zpadne od obce Trstn v okrese Trnava. Z alch slatinnch jeln uvdzame lokality na alviu potoka Vtok (Chtelnica, Pieany), alvium Gid-ry (ast, Pezinok) a alvium Blavy (Dobr Voda, Trna-va). Literatra Hjek, M., Burianov, P. & Hrbat, J. 1999. Rostlinn spoloenstva raelini a slatini CHKO Mal Karpaty. Sbornk Prodovdnho klubu v Uherskm Hraditi, 4: 60-67. Mazr, E. & Jakl, J. (eds.) 1982. Atlas SSR. Textov as. Vydavatestvo SAV, Bratislava. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. effer, J., Vicenkov, A., Stanov, V. & Krthy, A. 1996. Mokrade pre ivot. Nadcia DAPHNE, Bratislava. Trvnek, B. 1996. Pspvek k rozen nkterch ohroench a zajmavch taxon slovensk flry. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava 18: 76-80. Vgenknecht, V. 1994. Inventarizan vskum PR Nad enkrkou. Ms. Depon. in: S-CHKO Mal Karpaty, Pezinok. Recenzent: Mgr. Viera Stanov Mapa 20: 1 PR Nad enkrkou; 2 PR Jursk jazero; 3 PR Bukov; 4 PP Bukoviny; 5 PP Zrubnka; 6 Vtok; 7 alvium potoka Rakov; 8 alvium potoka Vtok; 9 alvium Blavy; 10 alvium Gidry; 11 NPR Abrod; 12 NPR Zelienka; 13 NPR erven rybnk; 14 Husrsky a Jasencky rybnk; 15 NPR r; 16 PR Bezedn; 17 PR Nov Pole; 18 PR Alvium Gidry; 19 Lokalita Holbiky Raelinisk Slovenska 147 Raelinisk Slovenska 149 Raelinisk Chrnenej krajinnej oblasti Zhorie Viera Stanov, Martina Kosornov Peatlands of the Protected Landscape Area Zhorie Zhorsk nina (the Zhorie lowland) is part of Viedensk kotlina (Vienna basin) situated west of the Mal Karpaty Mts., close to the border with Czech Republic and Austria. The most common type of peatland biotopes are fen alder woods, fens and fen meadows. These biotopes were more abundant in past times. The recent decrease of peat lands was caused by drainage, which took part mainly in the sixties. There are four peatland localities described in the paper, three of them are National Nature Reserves: NNR Abrod, NNR Zelienka, NNR erven rybnk and Husrsky-Jasencky rybnk. These places are refuges for rare plant species like Trichophorum alpinum, Liparis loeselii, Drosera rotundifolia, Comarum palustre, Ophioglossum vulgatum, Carex appropinquata, C. davalliana, C. la-siocarpa, C. pulicaris, C. hartmanii, C. hostiana, Hydrocotyle vulgaris, Menyanthes trifoliata, Juncus bulbosus subsp. kochii, Dactylorhiza pulchella, D. ochroleuca, Dactylorhiza maculata subsp. helodes, Dactylorhiza maculata subsp. transsilvanica, Orchis coriophora and O. palustris. The National Nature Reserve Abrod consists of 92 hectares, which harbour 481 species of higher plants; of which 3 occur in Slovakia in this reserve only (Gladiolus palustris, Schoenus nigricans and Dactylorhiza ochroleuca), growing on Molinion fen meadows. Zhorsk nina je ohranien Malmi Karpatami a rieka-mi Moravou a Myjavou. Chrnen krajinn oblas (CHKO) Zhorie m rozlohu 28 000 ha. Toto zemie je rozdelen na dve asti. Aluvilna as ahajca sa popri rieke Mora-ve m rozlohu 16 500 ha a zemie viatych pieskov s kom-plexom prevane borovicovch lesov 11 500 ha. Dnen relif niny je prevane vsledkom kvartrnych procesov ovplyvovanch zmenami podnebia a nerovnomernmi tektonickmi pohybmi (kvarek 1981). Priepustn eolic-k piesky uloen v dunch s rznou mocnosou sa strie-daj s nepriepustnmi medzidunovmi depresiami. V de-presich u na konci glacilu za nedostatonho prstupu vzduchu vznikali organognne pdy, na ktorch sa nach-dzaj slatinn alebo prechodn raelinisk. Z dvnejch dajov je tie zaznamenan vskyt raelinsk vrchovisko-vho typu (Krippel 1988, marda 1951), ktor ale v s-asnosti nie je potvrden. Najrozrenejm typom raeli-nsk s slatinn jeliny a slatinn lky. Zhorie vaka pecifickm geologickm a geomorfolo-gickm podmienkam, napriek tomu, e je to nina, po-skytuje toite mnohm druhom, ktor sa inak zvyajne vyskytuj vo vych polohch alebo v chladnejch oblastiach (borelne a reliktn druhy). Tieto sa tu vysky-tuj v kontraste s prvkami teplej pannskej oblasti (Sta-nov & Grulich 1993, Grulich 1995). Z rastlinnch dru-hov slatn patria medzi najvzcnejie Trichophorum alpinum, Liparis loeselii, Drosera rotundifolia, Comarum palustre, Ophioglossum vulgatum, Carex appropinquata, C. davalliana, C. lasiocarpa, C. pulicaris, C. hartmanii, C. hostiana, Hydrocotyle vulgaris, Menyanthes trifoliata, Dactylorhiza pulchella, D. ochroleuca, Dactylorhiza ma-culata subsp. helodes, Dactylorhiza maculata subsp. transsilvanica, Orchis coriophora, O. palustris. Vysky-tuje sa tu aj na Slovenku vzcny subatlantick druh Jun-cus bulbosus. Porovnanm oravskch a zhorskch po-pulci tohto druhu sa zaoberal Miieta (1987) a zistil, e na Zhorskej nine sa vyskytuje poddruh Juncus bul-bosus subsp. kochii. Existuj historick daje aj k vskytu druhov Eriophorum vaginatum, Oxycoccus palustris a Vi-ola epipsila (Degen et al. 1923), nepotvrden u v 60-tych rokoch (Rauina 1968). marda (1951) udva aj vskyt C. li-mosa. Z zemia Zhorskej niny existuj vemi dobr his-torick podklady k vskytu raelinnch biotopov. Prvou komplexnejou tdiou je prca Degena et al. (1923), kde s uveden vznamn lokality a druhy. Raelinisko vrchoviskovho typu udvaj zo severovchodnej asti zemia, na vchodnej hranici Boru (lokalita Umienska) a z lokality Na rnku, s vskytom raelinnkov a hore-uvedench druhov. Za najvzcnejie rastliny u v tom obdob povauj Trichophorum alpinum, Spiranthes aes-tivalis a Liparis loeselii. Poda Rauinu (1968), vina raelinsk na Zhorskej nine vznikala popri tokoch. Boli zsobovan vodami z tokov za spolupsobenia gravitanch vd z malokar-patskch svahov. Najvraznejm predstaviteom s rae-linisk rudavskej srie, vrtane poetnej skupiny obvodu Studienka, lokality z okolia Lakrskej Novej Vsi a tie poetn mal raelinisk situovan bliie k toku Moravy (Lozorno, Lb, Jakubov, Gajary). Raelinisk pramenit-no-jazernho pvodu sa nachdzaj v oblasti Lakrskej Novej Vsi a Studienky. Celkovo zaznamenal 37 raelinsk s rozlohou 511 ha. Uvdza, e u v tom obdob sa ailo raelinisko v Plaveckom Petri a na lokalite Cerov-Lies-kov-Prievaly. Poda Dohnala et al. (1956) malo rozlohu 150 ha a maximlna hrbka raeliny bola 350 cm, s v-skytom slatinnch, ale aj vrchoviskovch druhov ako Eriophorum vaginatum a Vaccinium uliginosum. Pvodn riena sie je dnes znane pozmenen zsahmi loveka (premiestovanie a regulcia tokov, zriaovanie zavodovacch a odvodovacch kanlov), ktor maj spolu s almi melioranmi pravami podstatn vplyv aj na hladinu podzemnej vody (Hrana & Vlko 1985). Intenzvny rozvoj melioranch prav na Zhor bol hlavne v rokoch 1960 1964. Hlavn aisko prav spo-valo v odvodovan pdy, o vyjadruje aj vmera od-vodnench pozemkov 7 039 ha. Vodn toky, vrtane vstavby melioranch kanlov boli upraven v dke 413 km (Cag 1967). Vybudovanm siete odvodovacch ka-nlov a regulanmi pravami pvodnch vodnch tokov sa vak nezmenili len odtokov pomery povrchovch vd a obmedzili zplavy, ale nastal aj pokles hladiny pod-zemnej vody takmer na celom zem niny (Boskov 1975). To malo vek dopad na raelinn ekosystmy a dolo k redukcii lokalt. Poklesom vody sa menia ekologick podmienky. Dnes nemme presn hydrolo-gick informcie z jednotlivch stanov o reime pod-Raelinisk Slovenska 150 zemnch vd a preto nememe presne posdi vplyv zmeny vodnej hladiny na slatinn ekosystmy a nsledne navrhn efektvne opatrenia na zlepenie sasnej situ-cie. Bolo by potrebn vybudova sie sond na meranie hladn podzemnej vody. Slatinn lky a jeliny boli podstatne viac plone roz-ren na zem Zhoria, ako je tomu teraz. Zaujmav da-je meme njs v prcach nasledovnch autorov: Bos-kov 1975, Klika 1958, Krippel 1967, marda 1951. Cieom diplomovej prce Kliovej (1993) bolo zhodno-tenie aktulneho stavu rozrenia a zloenia rastlinnch spoloenstiev vlhkch a slatinnch lk na Zhorskej n-ine a jeho porovnanie so stavom v rokoch 1966 1969 (Boskov 1975). Nezaoberala sa zemm celej Zhor-skej niny, ale sstredila sa na terasy rieky Moravy, Bor a prikarpatsk oblas v Zohorsko-plaveckej depresii. Bo-skov (1975) analyzovala 36 lokalt a Kliov (1993) overila u iba 8 lokalt. Na lokalitch mimo zem NPR Abrod, erven rybnk a Zelienka overila Kliov (1993) z pvodnho potu 62 chrnench druhov u iba 16. Gladiolus palustris na Abrode foto: V. Stanov Prehad vznamnch lokalt Lokality s vyznaen na mape 20. Nrodn prrodn rezervcia (NPR) Abrod Bola vyhlsen v roku 1964 a patr k najvznamnejm rezervcim Zhorskej niny. M rozlohu 92,37 ha a na-chdza sa v katastri obce Vek Levre. Na tomto zem sa zachovali vlhk a slatinn lky, ktor s svojou hodnotou z hadiska biodiverzity vznamn pre cel Slovensko. K typickm patria spoloenstv zvzov Cari-cion davallianae a Molinion. Nachdzaj sa tu aj vzcne slatinn druhy flry aj fauny. Druhy ako Schoenus nigricans, Gladiolus palustris a Dactylorhiza ochroleuca (determ. Vlko) tu maj jedin vitlne populcie v rmci Slovenska. Negatvny vplyv na vodn reim zemia mala regulcia potoka Porec v roku 1965. Nedostatok vody sa prejavil najm vo vchodnej asti, kde preschla raelinov vrstva a nastal proces mineralizcie. Nsledkom vysu-enia bol stup vzcnych druhov slatinnho raeliniska. Vbornm podkladovm materilom pre vyhodnotenie zmien vplyvom zmeny vodnho reimu je monografia Boskovej (1970), v ktorej s vsledky floristickho a vegetanho vskumu z rokov 1962 1966, pred regu-lciou potoka Porec. asou prce je aj vegetan mapa v mierke 1 : 5 000 a mapa vskytu najvzcnejch druhov. Celkovo z zemia publikovala 71 fytocenologickch zpisov v monografii (1970) a 24 v tdii z roku 1975. Tto monografia slila ako podkladov materil pre vyhodnotenie vegetanch a floristickch zmien po viac ako 30 rokoch (Stanov & Vicenkov ined.). NPR Abrod hrabanie sena dobrovonkmi z tbora INEX foto: R. Watzka V roku 1999 sa v rmci projektu firmy VVMZ (East European Investment Service), v spoluprci s DAPHNE Intittom aplikovanej ekolgie a Sprvou CHKO Z-horie, z prostriedkov Phare CBC vyrbali 2 ha nleto-vch drevn a pokosilo sa 70 ha lk. V sasnosti je limi-tovan zujem miestnych ponohospodrov o kosenie lokality a je nevyhnutn kad rok zha finann pros-triedky na praktick starostlivos, pretoe bez nej je degradcia biotopov vemi rchla. Aby bola zabezpeen trval starostlivos o lokalitu, v rmci projektu bola pre Sprvu CHKO zakpen kosaka s mulovaom. NPR Zelienka Nachdza sa v katastri obce Lakrska Nov Ves. Bola vyhlsen v roku 1980 ako jedno z poslednch zachova-nch slatinnch raelinsk v medzidunovom priestore. Zaber plochu 82,52 ha. Prevan vinu zaber slatinn jelina Dryopterido cristatae-Alnetum a potom bylinn porasty zo zvzu Molinion (Krippel 1988). Pri okrajoch rezervcie slatinn jelina prechdza do brezovej dbravy (Krippel 1967). V rokoch 1996 1997 bol v tomto zem spraven inven-tarizan vskum (Zlinsk 1997a). Zo vzcnejch druhov zaznamenala: Carex hartmanii, C. paniculata, Comarum palustre, Dryopteris cristata, Eriophorum angustifolium, Hottonia palustris, Hydrocotyle vulgaris, Teucrium scor-dium, Thelypteris palustris, Utricularia australis, U. vul-garis (Zlinsk et al. 1998), Viola palustris, V. stagnina. Z machorastov s znme Sphagnum capillifolium, S. squar-rosum, S. centrale, S. subsecundum (Janovicov ined.) a vzc-ny druh S. fimbriatum (olts 1997). V porovnan s pr-cou Krippela (1988) nebol zaznamenan vskyt druhu Menyanthes trifoliata a Drosera rotundifolia, teda konku-renne slabch druhov. Raelinisk Slovenska 151 V 80-tych rokoch poklesla hladina podzemnej vody o viac ako 50 cm (Krippel 1988). zemie v niektorch astiach preschlo a tak poskytlo podmienky na prienik invznych druhov z okolitch rozoranch pozemkov. Je to naprklad Solidago canadensis, Bidens frondosa, Calamagrostis epi-gejos, Cirsium arvense, ale zatia ete nie v takej vekej miere. Takisto sa tmto procesom urchlil proces zaras-tania raeliniska nletovmi drevinami. NPR erven rybnk Vyhlsen bola u v roku 1966 na rozlohe 118,91 ha a na-chdza sa v katastri obce Lakrska Nov Ves. Hlavnm dvodom vyhlsenia bola ochrana slatinnej jeliny Carici elongatae-Alnetum Koch 1926 a slatinnej lky. Lka je maloplon a u niekoko rokov sa neobhospodaruje a zarast jelami. V minulosti bola lka rozoran a pokus-ne na nej pestovan kukurica. Vzhadom na nerentabil-nos bola plocha op premenen na lku. Tento zsah ale nesie a podnes nsledky v podobe vstupu invznych druhov rastln ako Solidago gigantea, S. canadensis, Ca-lamagrostis epigejos, Cirsium arvense do lnych po-rastov. V poslednch rokoch sa lka nekos a zarast nletovmi drevinami. Na jese 1998 bol uroben vrub na ploche 1 ha, ktor bol zopakovan v roku 2000. V rokoch 1996 1997 bol v tomto zem spraven inven-tarizan vskum (Zlinsk 1997b). Zo vzcnejch druhov sa tu vyskytuj: Carex davalliana, Dactylorhiza majalis, Dryopteris cristata, Hottonia palustris, Hydrocotyle vul-garis, Menyanthes trifoliata, Ophioglossum vulgatum, Vio-la palustris. Z machorastov s znme Sphagnum palustre, S. squarrosum (Janovicov ined.) a S. fimbriatum (olts 1997). Kolnk, Jask, Vlko a De (2000 in verb.) tu nali druhy Dactylorhiza pulchella a D. pulchella D. majalis. Husrsky a Jasencky rybnk zemie sa rozklad na rozlohe pribline 100 ha v ternnej depresii medzi pieskovmi dunami v katastri obce Lak-rska Nov Ves. Na tejto lokalite boli zisten v rokoch 1996 1998, kedy sa uskutonil floristick a geobotanick vskum porasty z asocici Caricetum acutiformis, Cari-cetum vesicariae, Carici elongatae-Alnetum (Stankov 1998). Zo vzcnejch druhov sa tu vyskytuj: Carex hartmanii, C. paniculata, Comarum palustre, Hottonia palus-tris, Hydrocotyle vulgaris, Juncus bulbosus subsp. kochii, Sphagnum fimbriatum, S. palustre, S. squarrosum (Vice-nkov et al. 1999). Nomenklatra Nomenklatra cievnatch rastln je poda Marholda & Hin-dka (1998), syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Literatra Boskov, E. 1970. Kvetena a rastlinn spoloenstv ttnej prrodnej rezervcie Abrod na Zhor. Prce a tdie SOP, Bratislava, II/1: 83 p. Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinovch lk na Zhorskej nine. s. ochrana prrody, 15: 173-273. Cag, J. 1967. Meliorcie v prrodnej oblasti Zhoria. s. ochrana prrody, 5: 91-99. Degen, A., Gayer, J. & Scheffer, J. 1923. Ungarische Moorstudien I., Magy. Bot. Lap., 22: 1-116. Dohnal, Z., Kunst, M., Mejstk, V., Rauina, . & Vydra, V. 1965. eskoslovensk raelinist a slatinist. Nakladatelstv SAV, Praha, 336 p. Grulich, V. 1995. Prodn pomry najjinej Moravy a Zhorsk niny. Zpr. es. Bot. Spole., Praha, 30: 1: 3-17. Hrana, M. & Vlko, J. 1985. Vysvetlivky ku ininiersko-geologickej mape Zhorskej niny 1 : 50 000. Geologick stav Dionza tra, Bratislava. Kliov, J. 1993. Porovnanie rozrenia a druhovho zloenia vlhkch a slatinnch lk Zhorskej niny v obdob ochranrskeho vskumu v rokoch 1966 1969 a v roku 1992. Dipl. prca. Depon in: PrF UK, Bratislava, 56 p. Klika, J. 1958. K fytocenolgii slatinnch a raelinnch spoloenstiev na Zhorskej nine. Biologick prce, 4: 1-36. Krippel, E. 1967. Slatinn jelina (Alnetum glutinosae) na Zhorskej nine. Geografick asopis, XIX, 2: 93-106. Krippel, E. 1988. Slatinn raelinisko Zelenka na Zhorskej nine. Geografick asopis, 40/3: 174-186. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Miieta, K. 1987. Juncus bulbosus L. in Slovakia. Acta F. R. N. Univ. Comen. Botanica 34: 47-54. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk Vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p. Stankov, M. 1998. Floristika a fytocenolgia mokradnej vegetcie Jasenckeho a Husrskeho rybnka. Dipl. prca. De-pon. in: Katedra pedolgie, PriF UK, Bratislava, 78 p. Stanov, V. & Grulich, V. 1993. Floristicko-fytogeografick charakteristika alvia Rudavy. Biolgia, Bratislava, 48: 407-410. Raelinisk Slovenska 152 marda, J. 1951. Rostlinn spoleenstva slovenskho Zho. st I. Acta Musei Moraviae 36: 38-68. kvarek, A. 1981. Geomorfologick pomery Borskej niny. Acta fac. RN UC, Geographica, SPN, Bratislava, 19: 165-189. olts, R. 1997. Sphagnum fimbriatum Wilson (Muscopsida), vzcny raelink vo vyaenom raelinisku pri Poprade. Daphne, 2/97: 27-28. Vicenkov, A., Rako, J. & Stankov, M. 1999. Flra a pdy Jasenckeho a Husrskeho rybnka. Ochrana prrody, 17: 89-99. Zlinsk, J. 1997a. NPR Bahno Zelienka zoznam druhov cievnatch rastln zistench v r. 1996 a 1997. Ms. Depon. in: S-CHKO Zhorie, Malacky, 4 p. Zlinsk, J. 1997b. NPR erven rybnk zoznam druhov cievnatch rastln zistench v r. 1996 a 1997. Ms. Depon. in: S-CHKO Zhorie, Malacky, 6 p. Zlinsk, J., Vicenkov, A. & Stanov, V. 1997. Prspevok k rozreniu vegetcie vybranch vodnch stanov Zhorskej niny. Ochrana Prrody, 15: 77-81. Recenzent: RNDr. Janka Zlinsk, CSc. Raelinisk Slovenska 153 Raelinisk Bratislavskho kraja Vlastizdar Vgenknecht, Eva Kocianov Peatlands of Bratislava region Bratislava region is situated on both banks of the Danube river at the connection of the Podunajsk and the Zhorsk nina with the Mal Karpaty, on the border with Hungary and Austria. Information about selected peatland nature reserves of Bratislava region: r, Bezedn, Nov pole, Gidra river alluvium and locality Holbiky in alluvium of river Rudava, is presented. r and Rudava River Valley with characteristic fen alder woods and fens were declared as Ramsar sites. Most of the data are available about the flora of the protected sites. Bratislavsk kraj sa rozprestiera v Podunajskej a Zhor-skej nine, ktor od seba oddeuj Mal Karpaty. Z Po-dunajskej niny sem zasahuje Podunajsk rovina a Podu-najsk pahorkatina, zo Zhorskej niny Borsk nina (Korec et al. 1997). V prspevku sa venujeme raelinnm biotopom Bratislavskho kraja, okrem zemia chrnench krajinnch oblast Zhorie a Mal Karpaty, ktor sem zasahuj svojimi juhozpadnmi asami. Z tohto regi-nu predstavujeme vybran lokality: Nrodn prrodn rezervciu (NPR) r, Prrodn rezervciu (PR) Bezedn, PR Nov Pole, PR Alvium Gidry a Holbiky v alviu Rudavy. NPR r a alvium Rudavy boli vyhlsen za Ramsarsk lokality. Najviac poznatkov mme o flre tchto chrnench zem. Nomenklatru rastlinnch ta-xnov uvdzame poda Marholda & Hindka (1998). Lo-kality s vyznaen na mape 20. NPR r V mladch tvrtohorch, asi pred desatisc rokmi, vzni-kol v depresii pozd vchodnch svahov Malch Karpt ojedinel prrodn tvar. Depresia vznikla tektonickou innosou, napala sa vodou pritekajcou z malo-karpatskch svahov, ale i z Dunaja. Vzniklo obrovsk, ale vemi plytk jazero, ktor sa postupne zazemovalo. Odumret zvyky rastlinstva sa usadzovali na jeho dne a bez prstupu vzduchu sa tu vytvrala raelina. Tak po-stupne vznikol r, nepriechodn moiar, s bohatou vege-tciou, ktor bol v priebehu roka asto zaplaven vodou. Prrodn rezervcia bola vyhlsen v roku 1952 na ochra-nu jelovho lesa, mokrch lk a pasienkov a podstatne suchieho Pannskeho hja. V sasnosti je zemie zara-den v kategrii NPR v zmysle zkona . 287/94 Z. z. M rozlohu 988,68 ha, z toho ochrann psmo zaber 307 ha a samotn rsky les 360 ha. Nachdza sa v katastrlnom zem mesta Svt Jur. Pre svoju uniktnos bol rsky les v roku 1990 zaraden do Zoznamu medzinrodne vznamnch mokrad poda Ramsarskej konvencie. Ide o zachovan komplex slatinnho jelovho lesa tvoren asociciou Carici elongatae-Alnetum glutinosae Koch 1926, obklopen mokrmi lkami, pasienkami a poliami. V roku 1996 bol publikovan prehad literatry botanic-kho a zoologickho vskumu lokality spolu s ervenmi zoznamami jednotlivch skupn flry a fauny (Zemanov 1996). Tento materil, vzhadom na krtky as jeho pr-pravy je treba doplni a kategorizciu ohrozenosti aktua-lizova. Z pvodnho komplexu mokrad, ktor mal rozlohu nie-koko desiatok km2 sa zachovalo iba torzo. U koncom 19. storoia sa zaali intenzvne snahy o odvodnenie ru. Ilo hlavne o mal vodohospodrske pravy tokov a vstavbu odvodovacch kanlov. V obdob rokov 1941 1943 bol pod tlakom vlastnkov zrealizovan projekt vstavby kanla, ktor odvdzal vody viny malokar-patskch potokov mimo zemia ru do iernej vody (Janota 1967). Vybudovanm kanla bol vrazne zme-nen vodn reim. V roku 1950 bolo zaloen ponohos-podrske drustvo, ktor odvodovalo a rozorvalo vlhk lky, sceovalo mal pozemky a pouvalo intenzvnu chemizciu (Krnov et. al. 1998). V roku 1956 sa vy-pracoval projekt na optovn zaplavenie ru. Na iernej vode sa vybudoval vzdvac objekt. Zaplavenie bolo na niektorch miestach nedostaton, inde zas zaplavilo lky obhospodarovan ponohospodrmi. Negatvne postoje ponohospodrov a miestnych obyvateov vystili do pokodzovania vodohospodrskych zariaden a obmedze-nia ich funknosti (Janota 1967). NPR r foto: V. Stanov Problmom je manament zemia, obnova hydrologic-kho reimu a nsledn vplyv na okolit polia, ktor by boli podman. Tm vznikne ponohospodrom a vlast-nkom oprvnen nrok na nhradu kody. Jednm z rie-en by bolo vyatie pdy z ponohospodrskeho pdne-ho fondu a zmena kultr, alebo vykpenie celho zemia rezervcie ttom, ktor pover odborn organizciu sta-rostlivosou o zemie. alm problmom s poovnci a pytliaci. Dlh roky je nevyrieen konflikt medzi n-zorom ochrany prrody na prtomnos kon v chrnenom zem a almi rozvojovmi aktivitami. Raelinisk Slovenska 154 ttna ochrana prrody vyjadrila jednoznane svoj nzor i nvrh rieenia v Aktulnej koncepcii NPR r (Ko-cianov & Szalay 1995). Tento materil a jeho zvery kompletne prijal tm odbornkov PrF UK pod vedenm RNDr. Kova (1994). Ministerstvo ivotnho prostredia zadalo vypracovanie tdie stavu ekolgie lesa (EL) SAV Zvolen a stavu krajinnej ekolgie SAV (Kukla et al. 1996, 1997). Zvery tejto prce predkladaj konkrtne nvrhy rieenia v oblasti: ekologickch opatren pre zabezpeenie biodiverzity chrnenho zemia, manamentu zujmovho zemia, monitoringu abiotickch a biotickch prvkov. Posledn oblas nm ukazuje, o vetko ete nevieme o tomto vznamnom a uniktnom zem. Je nevyhnutn sledova dynamiku fytocenz, postup sukcesie a konfron-tova sasn stav so stavom zemia zachytenm v prci Bertu (1957). Najaktulnejia vedecko-vskumn tdia, ktor v sasnosti realizuje EL SAV Zvolen sa tka pesto-vania jel ex situ zo semien nazbieranch v rskom lese. PR Bezedn Rezervcia je lokalizovan v medzidunovej znenine severne od Plaveckho tvrtku, v nadmorskej vke cca 170 m. Hladina podzemnej vody v nej vystupuje na povrch, alebo sa dr blzko pod povrchom. Poetn pramene v hornej asti chrnenho zemia umonili vznik jazera a hrubej vrstvy raeliny, ktor nasad na vrstvy piesku. Po strnke botanickej a aj z hadiska irieho prrodo-vednho pohadu sa zemm zaoberali podrobnejie naj-m navrhovate prrodnej rezervcie Krippel (1959) a Hodlov (1993). V zmysle tchto prc fytocenzy slatinnho jelovho lesa, vodnch a moiarnych spolo-enstiev predstavuj vzcny zvyok pvodnej vegetcie Zhorskej niny na zvlnenom relife eolickej roviny s pieskovmi presypmi. Jelov les sa vyznauje vekm zastpenm papraorastov Dryopteris cristata, D. carthu-siana, D. dilatata, D. filix-mas, Thelypteris palustris. V minulosti tu bol zaznamenan vskyt viacerch ohro-zench a zriedkavch druhov ako Menyanthes trifoliata, Viola epipsila, Lycopodiella inundata, Carex appropin-quata, C. davalliana, C. diandra. Ich vskyt je v sas-nosti nepotvrden. Prrodn rezervcia Bezedn je prkladom zemia s vy-sokm stupom ohrozenosti. Plone mal chrnen zemie je znane zraniten negatvnymi zsahmi a vplyvmi z okolia. Pvodn komplex mokrad bol naruen vstavbou elezninej trate a neskorie odvodovanm v jeho zpadnej asti a pravdepodobne aj inmi podob-nmi zsahmi v irom okol. Doteraj trend vvoja zemia smeruje k postupnmu vysuovaniu, zmenovaniu vonej vodnej plochy a jej zarastaniu slatinnou jelinou so zvenou tvorbou biomasy, o vedie k celkovmu zazemovaciemu procesu. Inmi faktormi ohrozenia s zneisovanie zemia odpadmi, svojvon rbanie jel a borovc a expanzia agtu a ostrun na okraji zemia spolu s prenikanm nitrofilnch druhov, v svislosti s roz-irovanm rmskej osady v ochrannom psme rezervcie. PR Nov Pole zemie prrodnej rezervcie sa nachdza v irej ternnej depresii na rozhran Malch Karpt a Zhorskej niny, na ploche takmer 7 ha, v k. . Plaveck Mikul. Na pdach slatinnho charakteru sa vyvinuli spoloenstv slatinnch a podmanch lk. Toto zemie fytocenologicky spracovala Boskov (1975). Uvdza fytocenologick zpisy zo spoloenstiev Carice-tum davallianae-Molinietum coerulae pnikov 1978, Molinion Koch 1926, Cirsietum rivularis Noviski 1937 typicum Bal.-Tul. 1977 a Cirsietum rivularis Noviski 1937 caricetosum appropinquatae Bal.-Tul. 1968. D-vodom ochrany je zachovanie jednho z poslednch zvykov slatn s vskytom charakteristickch a fytogeo-graficky vznamnch druhov rastln Iris sibirica, Lathy-rus pannonicus, Carex appropinquata, Salix rosmarini-folia, Silaum silaus. Osobitne vznamn je vskyt na nine vzcneho montnneho druhu Trollius altissimus, ktor je v poslednch rokoch sporn. Ete pred vyhlsenm chrnenho zemia v roku 1969 sa vybudovali odvodovacie kanly, ktor vak zostali bez drby a tak sa ich inok asom zoslabil a zanikol. Nepriazniv dopad na vvoj rastlinnch spoloenstiev a zastpenie vznamnch slatinnch druhov malo ukon-enie pravidelnho kosenia lokality (vrtane zberu rast-linnej hmoty), o sa prejavilo v rozirovan krovinnej a stromovej vegetcie (Frangula alnus, Salix sp. div., Sambucus nigra, Alnus glutinosa) a porastov trsti. PR Alvium Gidry Chrnen zemie pozostva z troch samostatnch zem-nch celkov v ternnej depresii nealeko ptia Malch Karpt pri Budmericiach. Depresia je vyplnen orga-nickmi sedimentami s raelinnmi a glejovmi pdami. Jeho ochranu navrhli Oaheov et al. (1988). Prv as predstavuje zvyok podmanho a periodicky zaplavovanho slatinnho lesa zo zvzu Alnion glutinosae Malcuit 1926, s meandrujcim tokom a vskytom prame-niskovch spoloenstiev (asocicia Cardaminetum ama-rae Maas 1959). Druh celok rezervcie tvor jazierko so zvykom starho moiarno-vbovho lesa Salicetum cinereae Th. Mller et Grs ex Pass. 1961. Tretiu sas chrnenho zemia predstavuje tok so sprievodnmi brehovmi porastami, ktor maj vzna-n zoologick a krajinotvorn funkciu. Vetky tri asti s nepriamo pospjan regulovanm tokom s prirodzenou vegetciou. zemie je ukkou zriedkavho zachovalho zvyku moiarnych biotopov v ponohospodrskej kraji-ne Podunajskej niny. Lokalita Holbiky alvium Rudavy Medzi asami Zhoria, ktor s relatvne menej dotknut ponohospodrskou innosou predstavuje alvium stred-nej Rudavy priestor so zvykami zachovalejch prrod-nch biocenz s populciami fytogeograficky mimo-riadne vznamnch, ohrozench i chrnench rastln. K tomuto zemiu sa vzahuj botanick prce z nedv-nych rokov, a to Stanov & Grulich (1993) a Stanov (1993). K ukkam tunajej pozoruhodnej vegetcie pod-Raelinisk Slovenska 155 mienenej vysokm stavom podzemnej vody patria slatin-n jeliny, slatiny a slatinn lky. Slatinn raelinisko pri osade Holbiky patr medzi vznamn lokality z celo-slovenskho hadiska. Jadro tvoria porasty zvzu Sphag-no warnstorfiani-Tomenthypnion Dahl 1957 (Stanov & Hjek 1999, ined.), so zastpenm druhov Carex puli-caris, C. distans, C. hosteana, C. davalliana, Molinia caerulea, Drosera rotundifolia, Liparis loeselii, Sphag-num warnstorfii, S. contortum (Stanov 1999, ined.). Celkov rozloha zemia je iba 1 ha, vrtane otvorenej vodnej hladiny, porastov jele a porastov s Carex pani-culata. Na lokalite vzniklo aj mikrostanovite rastln vodnch hladn (Utricularia australis, Chara sp.). Lokalita je jednm z poslednch znmych refgi druhu Liparis loeselii chrnenho v zmysle Vyhlky MP SR . 93/1999 Z. z. a zaradenho medzi prsne chrnen druhy Bernskho dohovoru. Taxn bol povaovan tie v minulosti na Slovensku za vemi zriedkav a vzcny (vskyt na cca na 8 10 lokalitch), v sasnosti na ostat-nch nleziskch nepotvrden, nezvestn alebo vyhy-nut. Inm pozoruhodnm druhom je tu chrnen Carex pulicaris subatlantick element, uvdzan na Slovensku iba zo Zhoria, kde dosahuje vchodn hranicu svojho arelu. Podobne ako predchdzajci druh je konkurenne slab a sukcesnmi zmenami spoloenstva rchlo mizne. Vznam lokality pre uchovanie biodiverzity raelinsk je zjavn najm na rovni druhovej a cenologickej. Ten viedol pracovisko Regionlnej sprvy ochrany prrody a krajiny (RSOPK) Bratislava k prprave nvrhu na zria-denie maloplonho chrnenho zemia (chrnen arel). Pracovnci vyvinuli od roku 1997 znan silie pri roko-van s vlastnkom o potrebe zriadenia chrnenho zemia a prave reimu lokality tak, aby nedochdzalo k odvod-ovaniu vykopvanm kanlov. V decembri 1998 odstra-ovali na lokalite nlet drevn krovinorezom (jele, vby, borovice). Tieto dva existenne dleit aspekty ohroze-nia lokality (odvodnenie, sukcesia drevn) sa podarilo riei tak, aby alie kroky prpravy chrnenho zemia boli zmyslupln. Pre vypracovanie projektu chrnenho arelu bol napokon zskan shlas vlastnka a Okresn rad, odbor ivotnho prostredia Malacky poiadal vlastnka na jar 1998 o vybudovanie stavidla na jednom z hlavnch odtokovch kanlov z lokality, ktor bolo zrealizovan v aprli a mji 1998. Upozorujeme vak prpadnch nvtevnkov, e v zujme bezproblmovho pokraova-nia vo veci zemnej ochrany objektu, dodriavania vlastnckych prv a korektnch vzahov s vlastnkom lokality je nevyhnutn sa vopred u neho ohlsi (p. Rbert Nzky, Studienka, ktor bva blzko lokality), prpadne na RSOPK, stredisko Bratislava k spolonej nvteve zemia. V rmci ochrannho reimu chrnenho zemia bude uplatovan manament, ktorho cieom bude okrem inho blokova neiadcu sukcesiu drevn. Literatra Boskov, E. 1975. Rastlinn spoloenstv slatinnch lk na Zhorskej nine. s. ochrana prrody. Prroda, Bratislava, 15: 176-274. Berta, J. 1957. Vegetan pomery Svtojurskho ru. Dipl. prca. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 63 p. Hodlov, I. 1993. ttna prrodn rezervcia Bezedn. Ochrana prrody, Bratislava, 12: 165-186. Janota, D. 1967. Rieenie vrobnho zamerania hospodrskej innosti v oblasti ttnej prrodnej rezervcie Jursk r pri Bratislave. Prce a tdie eskoslovenskej ochrany prrody pri UPSOP v Bratislave. Sria I, Spis 6, Bratislava, 75 p. Kocianov, E. & Szalay, F. 1995. Aktulna koncepcia NPR r. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 12 p. Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59. Kov, V. (ed.) 1994. PR Svtojursk r. Zveren sprva. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 113 p. Krippel, E. 1959. Kvetena a rastlinn spoloenstv Bezednho pri Plaveckom tvrtku. Biologick prce SAV, Bratislava, V/12: 35-67. Krnov, Z., Izakoviov, Z. & tefunkov, D. 1998. Konfrontcie a monosti rieenia revitalizcie Nrodnej prrodnej rezervcie r. Ochrana prrody 16: 243-256. Kukla, J. & Krnov, Z. (eds.) 1996. Ekologick a hydrologick pomery a optimalizcia vodnho reimu NPR r. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 71 p. Kukla, J. & Krnov, Z. (eds.) 1997. Ekologick a hydrologick pomery a optimalizcia vodnho reimu NPR r. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 165 p. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 678 p. Oaheov, H., Husk, . & Junekov, T. 1988. Alvium Gidry zkladn daje o zem navrhovanom na ochranu poda zkona . 1/1955 Zb. SNR o ttnej ochrane prrody. Ms. Depon. in: RSOPK, stredisko Bratislava, 4 p. Stanov, V. & Grulich, V. 1993. Floristicko-fytogeografick charakteristika alvia Rudavy, Biolgia, Bratislava, 48/4: 407-410. Stanov, V. 1993. Prspevok k flre nivy Rudavy. Bull. Slov. Bot. Spolon., Bratislava, 15: 63-70. Zemanov, A. (ed.) 1996. erven zoznamy flry a fauny NPR r. APOP. Bratislava, 32 p. Recenzent: Doc. Viera Ferkov, CSc. Raelinisk Slovenska 157 Vybran raelinisk okresu Dunajsk Streda Darina Vlkov, Viera Stanov Selected peatlands of Dunajsk Streda district Dunajsk Streda district is located in southwestern Slovakia in Danubian plain, where covers most of the area between Danube and Small Danube, traditionally called itn ostrov. It is part of Podunajsk Lowland. The area was formed by Danube sediments and keeps vast resources of underground water. The entire area is protected from floods by dikes and seepage water is caught by a network of drainage canals. It is one of the most productive and intensified agricultural areas within Slovakia, which had impact on wetlands, especially peatlands. Prior to major drainage schemes and peat cutting or conversion of fens into arable land, the largest fens in Slovakia were found in Podunajsk Plain, with occurrence of rare species Cladium mariscus, which is extinct in the region now. Today, only small remnants as a result of peat cutting are left in the region, covering few hectares. Okres Dunajsk Streda le v juhozpadnej asti Slo-venska. Rozprestiera sa v Podunajskej rovine, kde zaber viu as zemia medzi Dunajom a Malm Dunajom, tradine nazvan itn ostrov. Najniie miesto okresu je pri vysten Malho Dunaja v katastri obce Oko (110 m n. m.), najvyie v zpadnej asti itnho ostrova (128 m n. m.). Geologick stavba zemia je jednotn, podloie tvoria siln vrstvy neognnych usadenn, na ktorch s nnosy Dunaja: trky, piesky a ly. Na takchto horninch sa vytvoril monotnny rovinat relif. Cel zemie okresu spad do teplej klimatickej oblasti (Korec et al. 1997). Najvie a najmohutnejie slatinn raelinisk sa v rmci Slovenska vyskytovali na Podunajskej rovine. Vo vvojo-vom procese slatn Podunajskej oblasti mono rozliova dva odlin varianty: slatiny, ktor vznikli v rzne modelovanch vodnch ndriach (r, Pust any) a slatiny itnho ostrova, charakteristick osobitnm stvrnenm slatinnch losk, tvarovo spravidla silne pretiahlych, asto a niekoko kilometrov dlhch, do akch ich sformovala silne rozvetven sie mtvych ramien Dunaja a Malho Dunaja (Rauina 1968). Za-iatok sedimentcie povrchovch slatn pri Blahovej a severozpadne od Dunajskej Stredy zarauje Krippel (1963) do obdobia mladieho subatlantiku. Hrbka slatn na itnom ostrove sa pohybuje od 30 do 300 cm a pre-vldajcou zlokou organickej hmoty s ostrice a trs (Zahradnkov 1965). Slatinn raelinisk a mokr lky spolu s lesmi patrili k charakteristickm prvkom Podunajska. Dnes s v tejto intenzvne ponohospodrsky vyuvanej krajine vzc-nym javom, pretoe prevan vina pvodnch slatn je vyaen, alebo po odvodnen rozoran. iadne zemie Slovenska nebolo tak negatvne ovplyvnen udskmi aktivitami ako Podunajsko. Vybudovanie siete odvodo-vacch kanlov malo vplyv na hydrologick reim celho zemia. Fytocenologickm vskumom Podunajskch sla-tn sa v esdesiatych rokoch zaoberala Boskov (1971, 1972). Vytipovala plochy na ochranu zvykov slatinnej vegetcie, ale doteraz nie je na zem okresu Dunajsk Streda zriaden ani jedno chrnen zemie na ochranu vegetcie slatn. Lokality, navrhovan na ochranu boli v snahe zska o najviac ornej pdy odvodnen a rozo-ran, alebo naruen abou raeliny. Napriek tejto sku-tonosti sa ete na niektorch lokalitch zachovala slatinn vegetcia, i ke prirodzen vvoj tchto spolo-enstiev bol preruen poklesom hladiny podzemnch vd, zaprinenm abou trku z Dunaja alebo odvod-ovacmi zsahmi v okolitom zem. Men rastlinnch taxnov s uveden poda Marholda & Hindka (1998), nzvy syntaxonomickch jednotiek poda Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyzna-en na mape 21. Barsk mokra Najvraznejm slatinnm celkom itnho ostrova je poda Rauinu (1968) lokalita Hroboovo Povoda. Po-zostvala z dvoch vetiev: hornej, ktor bola 1,8 km dlh a dolnej, ktor popri hlavnom ramene vybiehala do dvoch bonch ramien, s celkovou dkou 1,2 km. Toto zemie bolo vsaden do obdnika ohranienho vodorovnmi iarami prechdzajcimi cez Doln tl (minul nzov Hroboovo) a Ohrady, a zvislmi prechdzajcimi cez Toponky a Povodu. Celkov rozloha pred abou bola 351,3 ha, s priemernou hrbkou raeliny 64 87 cm a s maximlnou hrbkou a 5 metrov. Lokalita Barsk mokra sa nachdza v prvom vom oblku severnej vetvy slatinnho celku Hroboovo Povoda, v k. . obc Doln Bar, Trhov Hradsk a Ohrady. Plocha celho vekho oblka je cca 30 ha, pribline dve tretiny zemia s naruen priemyselnou abou slatiny. Vegetan kryt zemia v asti nenaruenej priemyselnou abou tvoria spoloenstv vysokch ostrc zo zvzu Caricion gracilis, hojne zastpen s prvky bezkolenco-vch a metlicovch lk, miestami spoloenstv trste obyajnej, v ktorch dominuje Phragmites australis a Typha latifolia. V junej asti lokality a nachdzaj kroviny patriace do zvzu Salicion cinerae, s bylinnm podrastom tvorenm druhmi Carex acuta, C. riparia, C. acutiformis, Stachys palustris, Lysimachia vulgaris, Thalictrum lucidum, Tithymalus palustris, Lycopus euro-paeus, a almi druhmi. I ke znan as porastov zemia vykazuje rzne tdi degradcie pvodnch slatinnch spoloenstiev, zemie poskytuje vhodn podmienky pre existenciu viacerch vznamnch druhov rastln viazanch na slatinn biotopy, ako napr. Carex hostiana, C. elata, Serratula tinctoria, Tetragonolobus maritimus, Galium boreale, Viola stagni-na a tie mnohch alch vzcnych a ohrozench dru-hov, napr. Thalictrum lucidum, Allium angulosum, Moli-nia caerulea, Leucojum aestivum, Plantago altissima, Veronica scutellata a i. Raelinisk Slovenska 158 Barsk mokra je v Regionlnom zemnom systme ekologickej stability (RSES) okresu Dunajsk Streda (Izakoviov et al. 1994) evidovan ako genofondov lokalita, napriek tomu vak bola v asti lokality vybu-dovan skldka odpadov. Lokalitu sme navtevovali v ro-ku 1996, pred zaiatkom budovania skldky odpadov. Vegetanmu obdobiu tohto roku predchdzala na zrky mimoriadne bohat zima, a mtve rameno sa naplnilo vodou stagnujcou na zhutnench glejovch horizontoch. Voda bola i v letnom obdob tesne pod povrchom pdy, v mench ternnych zneninch vystupovala i na povrch. Dostatok vody podporil siln rozvoj moiarnych druhov. Barsk mokra sme optovne navtvili v roku 2000, v rmci mapovania travinnej vegetcie. V juhovchodnej asti lokality je vybudovan skldka odpadov, ktor nezniila len plochu na ktorej je umiestnen, ale vplyv vstavby bada i v jej bezprostrednom okol (trkov kopce, zvyky betnovej zmesi, apod.). Pokles hladiny podzemnej vody (v porovnan s rokom 1996) podporil rozrenie neofytnho rodu Solidago, o v konenom d-sledku plne znehodnotilo hodnotn vegetciu vlhkch aluvilnych lk, kde sa okrem viacerch druhov rodu Carex vyskytovali druhy, ako napr. Leucojum aestivum, Viola stagnina, Clematis integrifolia, Tithymalus palus-tris. Hroboovsk rybnky (v RSES okresu Dunajsk Streda pod nzvom andske rybnky). Nachdzaj sa v katastrlnych zemiach Doln Bar, Doln Toponky a Horn tl. Boli vytvoren po in-tenzvnej abe raeliny. Strojov vekoaba sa na lokalite zaala v roku 1963. Po abe raeliny vznikol systm depresi zaplavench vodou, ktor funguj ako rybnky od roku 1966. Systm je tvoren 12 samo-statnmi vodnmi plochami o rozlohe cca 70 ha (Daro-lov & Kalivodov 1993). Hroboovsk rybnky sa zanaj v rozrenej vchodnej asti slatinnho celku Hroboovo Povoda, pokrauj zaiatkom severnej vetvy, po ttnu cestu Trhov Hradsk Doln Bar, a tie zaiatkom junej vetvy, po eleznin tra Bratislava Komrno. Od elezninej trate pokrauje jun vetva nevyaenou ternnou depresiou po ttnu cestu Doln tl Doln Bar. Fytocenologick zpisy spoloenstiev Caricetum elatae a Molinietum coeruleae z lokality z rokov 1966 67 udva Boskov (1972). Po okrajoch rybnkov sa nachdzaj maloplon slatinn spoloenstv s druhmi Carex panicea, C. hosteana, C. flava, Molinia caerulea, Tetragonolobus maritimus, Plantago altissima. Na otvorench vodnch plochch sme nali nekvitnce exemplre rodu Utricularia. Darolov (in verb.) udva z lokality aj vskyt druhov Orchis palustris a Dactylorhiza incarnata. Je nevyhnutn urobi podrobn botanick vskum zemia. Ternna depresia je sasti porasten vbovo-topoovmi spoloenstvami s ostrovekmi vysokch ostrc a poras-tami trste, ktor lemuj predovetkm brehy mench vodnch plch, vytvorench po ivelnej abe slatiny. June od elezninej trate sa nachdza svislejia plocha spoloenstiev vysokch ostrc s druhmi Carex acuta, C. riparia, C. acutiformis, asto sa vyskytuje i Carex disticha, Iris pseudacorus, Teucrium scordium, Lythrum salicaria, Lysimachia vulgaris, Deschampsia caespitosa, Potentilla anserina. Z tejto lokality udva Boskov (1972) vskyt druhu Cladium mariscus, ktorho vskyt sme vak pri naom prieskume nepotvrdili. Boheovsk rybnky Nachdzaj sa v katastrlnom zem obc Boheov a Dol-n tl. Vznikli tie po abe raeliny a s vyuvan na rybrske ely od roku 1964. Rybnky sa nachdzaj juhovchodne od obce Boheov a boli v nedvnej minu-losti vyuvan aj na chov hydiny. Maj rozlohu 80 ha (Kalivodov & Poliak 1991). Hoci lokalita bola silne ovplyvnen abou, stle tu meme njs maloplon zvyky slatinnch spoloenstiev po okrajoch rybnkov (Darolov in verb.). Na Boheovsk rybnky nadvzuj dva oblky slatinnch celkov: severnej, ktor zana vchodne od obce Bohe-ov, na severnom okraji prvho rybnka a junej, ktor zana pri ohybe hrdze odvodovacieho kanla na vchodnej strane prvho rybnka. Vegetan kryt oboch depresi je tvoren rozsiahlymi porastami vysokch ostrc, miestami naruovanch vod-nmi plochami vzniknutmi po loklnej abe raeliny, porastami spoloenstiev trste obyajnej a menmi pl-kami porastov vbovo-topoovch lesov. Zaznamenali sme tu vskyt viacerch druhov ostrc Carex acuta, C. acutiformis, C. rostrata, C. disticha. Nali sme tu aj vzcnejie druhy ako Eriophorum latifolium, Allium an-gulosum, Thalictrum lucidum. Je nevyhnutn urobi podrobn botanick vskum Boheovskch rybnkov, i oboch ternnych depresi. Opis spoloenstiev na lokalite Bariny, ktor sa nachdza v ternnej depresii 4 km od obce Boheov, juhozpadne od Boheovskch rybnkov udva Boskov (1971). Zaznamenala tam porasty druhu Cladium mariscus. Vskyt druhu na lokalite po prvkrt publikovali Za-hradnkov & Jasiov (1960). Kontatovali, e u v tom ase bola plocha ovplyvnen odvodovanm. Prochzka et al. (1999) udva, e lokalita vskytu tohto druhu pri Boheove zanikla. Lokalita pri Starom Kltovskom kanli Nachdza sa juhozpadne od rybnkov pri Vekom Blahove, na pravom brehu kanla v tesnej blzkosti ponej cesty, ktor kanl kriuje. Lokalita m vekos cca 2 ha. Dominantnmi druhmi s: Deschampsia caespitosa, Mo-linia caerulea, Carex nigra, C. panicea, Eriophorum angustifolium, Equisetum palustre, Mentha arvensis, Valeriana dioica. alej s zastpen: Carex hartmanii, C. hosteana, C. flacca, C. acutiformis, C. davalliana, Cir-sium canum, Serratula tinctoria, Plantago altissima, Galium boreale. V ase ternnej nvtevy v jni 2000 bola lokalita bez vody, o je poda Darolovej (in verb.) vemi nezvyajn, pretoe zvyajne bva lokalita silne podman a jej vodn reim je ovplyvnen vkou vodnej hladiny v Starom Kltovskom kanli. Lokalita sa nachdza v tesnej blzkosti lokality Studnin hon, z ktorej opisuje Boskov (1971) spoloenstv Caric-etum davallianae a vlhkejie spoloenstv zvzu Raelinisk Slovenska 159 Molinion Molinietum coeruleae caricetosum hosteanae a Moli-nietum coeruleae deschampsietosum caespitosae. Je prav-depodobn, e nami opsan lokalita predstavuje zvyok spoloenstiev zmieovanch v prci Boskovej (1971). Napriek silnm tlakom, ktorm s vystaven loisk rae-liny, a likvidcii pvodnho vegetanho krytu na vine z nich, existuj na Podunajskej rovine lokality, v ktorch by pri vhodnom manamente zaloenom na ich dklad-nom poznan mohli by zachovan, resp. obnoven spo-loenstv slatn a slatinnch lk. Je nevyhnutn, aby bol uskutonen vskum, ktor by vychdzal z overenia u publikovanch lokalt a spoloenstiev. Poakovanie Zverom by sme chceli poakova RNDr. Elike Daro-lovej, CSc. za poskytnutie cennch informci a ternnu obhliadku lokalt. Literatra Boskov, E. 1971. Prspevok k ochrane Podunajskch slatn. s. ochrana prrody, Bratislava, 11: 195-210. Boskov, E. 1972. Sasn stav a ochrana slatinnej vegetcie itnho ostrova. Prce a tdie s. ochrany prrody, Sria IV, Spis 1, Bratislava. Darolov, A. & Kalivodov, E. 1993. Vtky rybnkov itnho ostrova (Podunajsk nina). Tichodroma 5: 11-16. Izakoviov, Z. (ed.) 1994. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Dunajsk Streda. Ms. Depon. in: KE Bratislava. Jasiov, M. & Zahradnkov, K. 1960. Rozrenie a stanovitn pomery Cladium mariscus (L.) Pohl. na junom Slovensku. Biolgia, Bratislava, 15: 415-420. Kalivodov, E. & Poliak, M. 1991. Vogelgemeinschaften der teiche von Boheov. Biolgia, Bratislava, 40/6: 551-557. Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, pp. 54-59. Krippel, E. 1963. Postglaziale Entwicklung der Vegetation des nrdlichen Teils der Donauebene. Biolgia, Bratislava, 18: 730-742. Prochzka, F., Vgenknecht, V. & Pivnikov, M. 1999. Cladium mariscus (L.) Pohl. In: eovsk, J., Ferkov, V., Holub, J., Maglock, . & Prochzka, F. 1999. erven kniha ohrozench a vzcnych druhov rastln a ivochov R a SR. Vol. 5. Vyie rastliny. Prroda, Bratislava, p. 101. Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p. Marhold, K. & Hindk, F. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mucina, L. & Maglock, . (eds.) 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Docum. Phytosociol., Vol. IX Camerino, pp. 175- 220. Zahradnkov-Roetzk, K. 1965. Geobotanick charakteristika slatinnch lk a pasienkov (Molinion Koch 1926) na itnom ostrove. Biologick prce, Bratislava XI/5, 45 p. Recenzentky: RNDr. Iva Hodlov, CSc., RNDr. Helena poov, CSc. Raelinisk Slovenska 160 Mapa 21: 1 Barsk mokra; 2 Hroboovsk rybnky; 3 Boheovsk rybnky; 4 Lokalita pri Starom Kltovskom kanli. Raelinisk Slovenska 161 Slatinn raelinisk okresu Komrno Albeta Szabov, Dezider Magic Fens of Komrno district Komrno district belongs to largest districts of Slovakia. It is the most southern part of Slovak republic, situated in Nitra region, in southern part of Podunajsk nina Lowland. There are only a few fens in Komrno district. They are the rest of formerhigh number of large fens in the surroundings of Dunajsk Streda, near Hroboovo and Oko. Their water regime has been influenced by human activities. It has negatively altered the natural zonation of wetlands and the regime of ground-water level. Two localities with a rest of fen communities are described in the paper. Rozlohou patr Komrno medzi vek okresy Slovenska. Je najjunejm okresom Slovenskej republiky, nachdza sa v Nitrianskom kraji a rozprestiera sa v junej asti Podunajskej niny. Patr do pannskej fytogeografickej oblasti (Mazr 1980). Zpadn as okresu zaber plochy Podunajskej roviny tvorenej rienymi nnosmi Dunaja a jeho prtokov. Na vchode sa zemie zdvha do zvlnenej Hronskej pahorkatiny. Jej neognne ly, piesky a trky pokrvaj sprae a spraov hliny (Korec et al. 1997). V okrese Komrno je vemi mlo raelinsk. Raelinisk okresu Komrno predstavuj doznievanie bvalho vekho potu rozsiahlejch raelinsk v okol Dunajskej Stredy, pri Hroboove a Okoi. Vyvinuli sa postupnm zazemovanm na plytkch irokch alvich riek, ich bonch meandrujcich ramench, priehlbinch a zneninch. Poas vodnch prvalov boli niektor rae-linisk prekryt trkovmi vrstvami alebo pieskom a zo-stali ako ukryt podzemn raeliniskov oovky s rznou mocnosou vrstiev raeliny s rznym podielom organic-kho materilu (Lukni & Buko 1953). Takto pochova-n vrstvy boli zisten aj pri stavbe dunajskho vodnho diela. V okrese Komrno sa raelinisk vyskytuj v zne-ninch medzi Komranskm agradanm valom a ju-nm okrajom mierne vyvenho, irokho chrbta presy-pov medzi Novmi Zmkami a trovom. Potencilnu prirodzen vegetciu zemia poda Michalka et al. (1986) tvoria vbovo-topoov lun lesy zvzu Salicion albae a spoloenstv zvzov Phragmition, Mag-nocaricion elatae a druhotne Molinion coeruleae. Aj na slatinnch raeliniskch okresu Komrno plone prevl-daj tieto spoloenstv. Na geologickej stavbe Podunajskej roviny sa podieaj horniny predtercirneho podloia, sedimenty paleognu, neognu a kvartru. Povrch niny pokrvaj kvartrne sedimenty. Ich mocnos je nerovnak, na niektorch miestach dosahuje 40 50 metrov. Dominujce postave-nie maj holocnne fluvilne lovito-hlinit a piesonato-hlinit sedimenty hrub a 7 m viazan na irok nivy riek. Okrem nich sa tu vyskytuj organick sedimenty (humolity) vytvoren v povrchovch a pochovanch mtvych ramench. Vpl ramien tvoria predovetkm lovit, lovito-hlinit a hlinit sedimenty. Ojedinele sa vyskytuj aj piesonato-hlinit humzne kaly a slatiny s rznym podielom organickej hmoty (Vakovsk & Ha-louzka 1976, Vakovsk 1982). Z hadiska hydrologickch pomerov s dleit vodonos-n horizonty fluvilnych nplavov Vhu a Nitry. Mocnos zvodnench kvartrnych usadenn dosahuje 15 30 m. Dopanie podzemnej vody nastva priamo infiltrciou zo zrok a dotciou povrchovmi tokmi (70 %). Nzke hodnoty podzemnho odtoku s ovplyvnen klimatickmi pomermi (nzke hrny zrok a vysok teploty, o vedie k vysokmu vparu) a plochm ternom (nzky hydraulic-k sklon) (Krsny 1981, 1982). Z klimatickho hadiska patr Podunajsk nina k naj-teplejm oblastiam Slovenska. Charakterizovan je prie-mernmi ronmi zrkami 500 600 mm a vysokmi priemernmi teplotami (ron priemer 10C). Obrovsk vpar z povrchu pdy i vodnej hladiny najm v lete spsobuje vkyvy vky hladiny podzemnej vody a pod-statne ovplyvuje aj procesy zazemovania a tvorby raeliny. Na zem juhozpadnho Slovenska sa vyskytuj len slatinn raelinisk. Ich vodn reim bol ovplyvnen udskmi aktivitami a budovanm rznych technickch zariaden, o malo negatvny vplyv na prirodzen zonciu mokrad, na istotu vody, ako aj na kolsanie hladiny podzemnej vody. Podstatne ich ovplyvnila hust sie vodnch kanlov, budovanie brehovch hrdz, a niekde i aba raeliny. Vina raelinsk, ako aj inch mokrad je obklopen ponohospodrsky vyuvanou pdou, a je tu stle snaha o zskanie novch ponohospodrskych plch. Dochdza tm k ovplyvovaniu raelinsk renm diaspr ponch burn, chemizciou a niekde i abou trsti. Rauina (1968) udva, e systematick vskyt slatn Podunajskej oblasti sa pvodne predpokladal a po Komrno. Jeho prieskumn prce vak kontatovali in. Ponc vchodnou lniou ich vskyt rapdne ubda, iven s len menmi ramenami s prevahou slatiny alebo raelinovch zemn, asto prevrstvench lovito-pieso-natmi naplaveninami. Vo vchodnom smere udva v-skyt takchto ramien v menej vraznch formch v obvo-de alovca, Hurbanova, Kameninej a Ba. Men rastlinnch taxnov s uveden poda Marholda & Hindka (1998), nzvy syntaxnov poda Mucinu & Maglockho (1985). Lokality s vyznaen na mape 22. aloveck raelinisko Nachdza sa v severozpadnej asti okresu Komrno, v katastrlnych zemiach obc alovec a Okolin na Ostrove. Prstup k lokalite je od usadlosti trov. S lokalitou bezprostredne sused majer Margita. Mokra m tvar psmena X, zaber celkov plochu s vmerou 65 ha, z oho na vlastn raelinisko pripadaj 2 ha (odhad poda rekognoskcie ternu). V Regionlnom systme zemnej stability (RSES) okresu Komrno (Rchla 1995), je aloveck raelinisko uvdzan ako mokra s vznamnou biologickou a estetickou hodnotou. Lokalitu predstavuj bval ramen rieisk, ktor vznikli zme-nou koryta Dunaja v minulosti. Mokrade v okol obce alovec s typickm krajinnm prvkom Podunajska. Raelinisk Slovenska 162 Mokra le v mierne hlbokej znenine medzi obcami alovec (110 m n. m.) a trov (108,6 m n. m.). Nadv-zuje na sie vzjomne sa kriujcich bvalch rienych ramien spojench zkym Ektovskm kanlom s Okoli-ansko-komranskm zbernm kanlom. Lokalita patr k floristicky najbohatm v okrese. V roku 1998 tu bolo inventarizciou zaznamenanch 153 druhov vych rast-ln (Magic & Szabov 1999). V poslednom desaro tu bola snaha ai raelinu (mocnos vrstvy asi 0,5 m, po abe ostala vrstva asi 20 30 cm). Najviu as mokra-de pokrvaj vysok ostrice a plky. as plochy je trvalo zaplaven vodou. Existencia vlastnho raeliniska je podmienen prvodom vody z artzskeho pramea. Lo-kalita je vak obklopen ponohospodrsky vyuvanmi pozemkami, m do fytocenz prenikaj z blzkych pol buriny. Diaspry sa ria aj zo skldok ponohospo-drskeho odpadu nachdzajcich sa na okraji mokrade. V porastoch vysokch ostrc sa najastejie vyskytuj ako dominantn druhy Carex acutiformis, C. distans, C. elata, C. panicea, alej Cirsium canum, Equisetum fluviatile, E. hyemale, E. palustre, vzcne Hottonia palustris, Hy-drocharis morsus-ranae, Ranunculus lingua, v priehlbine zaplavenej vodou aj Utricularia vulgaris. Martoveck mokra Gamota Rozprestiera sa v severojunom smere medzi tokom Vhu, Nitry a dolnej itavy. Medzi navrhovan prvky RSESu okresu Komrno (Rchla 1995) patr aj regionlny bioko-ridor Martoveckej mokrade, ktorho iastkov biokori-dory sa nachdzaj v predmetnom zem. S tvoren sie-ou kanlov s okolitou mokraovu a lnou vegetciou. Mokra Gamota je jednou z najrozsiahlejch mokrad a m rozlohu 633 ha (Kubalov 1999). Je to typick poriena niva s nepatrnmi vkovmi rozdielmi geore-lifu (max. 4 m) prestpen sieou mtvych ramien a de-presi. as povrchu je rozoran, vek podiel kedysi zaberali lky a pasienky. Pred vybudovanm ochrannch protipovodovch hrdz bola niva kadorone zaplavo-van. Prinou zplav bola agradcia splavenn v korytch Vhu a Nitry, nsledn dvhanie riesk a presvanie riek do znenn medzi agradanmi psmi. Agradciu smeru-jcu k vyrovnanmu povrchu preruuje tektonick pokles krh (Lukni & Buko 1953). Povrch prekrvaj kvartr-ne lovit a piesonato-hlinit fluvilne sedimenty, nieke-dy i humolity. V bvalch mtvych ramench s prekryt oovky organickho materilu. Vo vegetcii mozaiko-vitho charakteru bolo zistench celkovo 25 rastlinnch syntaxnov a 372 taxnov vych rastln (Kubalov 1999). Zo zaujmavch druhov s zastpen: Salix ros-marinifolia, Iris sibirica, Hottonia palustris, Thalictrum simplex, Utricularia vulgaris. Medzi rozren mokraov spoloenstv patria Phragmitetum communis, Caricetum ripariae, Caricetum vulpinae a vzcne aj Caricetum distichae. Plone s najrozrenejie lne a pasienkov spoloenstv mezofilnho charakteru. Analyzovali sa tu aj mokraov vrbiny asocicie Rubo-Salicetum cinereae. Aj sem prenik vea synantropnch druhov. Mapa 22: 1 aloveck raelinisko; 2 Martoveck mokra Gamota. Raelinisk Slovenska 163 Literatra Rchla, H. (ed.) 1995. Regionlny zemn systm ekologickej stability okresu Komrno. Ms. Depon. in: RSOPK, praco-visko Komrno. Korec, P., Lauko, V., Tolmi, L., Zubriczk, G. & Miietov, E. 1997. Kraje a okresy Slovenska. Nov administratvne lenenie. Vydavatestvo Q111, Bratislava, p. 54-59. Krsny, J. (ed.) 1981. Mapa odtoku podzemn vody SSR (1: 1 000 000). HM, Praha. Krsny, J. (ed.) 1982. Odtok podzemn vody na zem eskoslovenska. HM, Praha. Kubalov, S. 1999. Vegetcia lokality Gamota a ochrana jej biodiverzity. Dipl. prca. Depon. in: Katedra ekosozolgie a fyziotaktiky, PriF UK, Bratislava. Lukni, M. & Buko, . 1953. Geomorfologick pomery Podunajskej niny v oblasti medzi Novmi Zmkami a Komrnom. Geografick asopis 5: 131-168. Magic, D. & Szabov, A. 1999. Poznmky k flre vybranch lokalt okresu Komrno. Rosalia, Nitra, 14: 33-61. Marhold, K. & Hindk, L. (eds.) 1998. Zoznam nich a vych rastln Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p. Mazr, E. (ed.) 1980. Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovensk akadmia vied, Slovensk rad geodzie a kar-tografie, Bratislava. Michalko, J., Berta, J. & Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR Slovensk socialistick republika. Veda Bratislava, 162 p. Mucina, L. & Maglock, . 1985. A list of vegetation units of Slovakia. Documents phytosocioloques, Vol. IX. Camerino, pp. 175-220. Rauina, . 1968. Prehad vskytu raelinsk na zpadnom Slovensku. Zpadoslovensk vydavatestvo Slavn, Bratislava, 72 p. Vakovsk, I. & Halouzka, R. 1976. Geologick mapa Podunajskej niny, JV as (1: 50 000). GD, Bratislava. Vakovsk, I. (ed.) 1982. Vysvetlivky ku geologickej mape JV asti Podunajskej niny (1 : 50 000). GD, Bratislava, 115 p. Recenzoval: Andrea Vicenkov, PhD. Raelinisk Slovenska !!!!!Raelinisk Slovenska 165 Mal vkladov slovnk raelinsk Michal Hjek, Kamil Rybnek Small Explanatory Peatland Dictionary The dictionary tries to explain basic terms concerning different types of peatland and its sediments as well as basic terms of morphology, hydrology, trophic conditions and peatland development. Except for Czech terms, it includes also some of their English (A), German (N) and Russian (R) equivalents or internationally used terms from other languages. Czech and foreign language terms are ordered alphabetically with the reference for synonyms. Foreign language words have references for Czech terms, if they are used. References for other used terms are marked by bold. Pedkldan slovnk vysvtluje zkladn termny tkajc se jednotlivch typ raelini a jejich sediment, jako i morfologie, hydrologie, trofie a vvoje raelini. Krom eskch vraz obsahuje i nkter jejich anglick (A), nmeck (N) a rusk (R) ekvivalenty, ppadn mezin-rodn uvan termny z ostatnch jazyk. esk i cizoja-zyn termny jsou azeny abecedn s odkazy na synony-ma, u cizojazynch slov s odkazem na esk vrazy, jsou-li zavedeny. Odkazy na jin zaazen termny jsou vyznaeny tlust. Slovnk je uren pedevm pracovnkm ochrany prody v R a SR, ppadn studentm jako orientan pomcka pi studiu na i ciz odborn literatury. Vbr termn jist nen pln, esk ekvivalenty cizch pojm mohou jist bt diskutabiln. Vklad pojm je mysln co nejjed-nodu. Autoi budou proto vdn za vechny pipomn-ky, nvrhy doplk apod., kter by bylo mono vyut v ppadnm dalm, upravenm vydn. Pi sestavovn vkladovho slovnku jsme vyuvali hlavn nsledujc literrn zdroje: Bick et al. 1976, Do-hnal et al. 1965, Gore et al. 1983, Gttlich 1990, Greben-ikov 1965, Lang 1994, Overbeck 1975, Spirhanzl 1951, Tjuremnov 1976, Zeman & Bene 1985. Ve vtin z nich lze najt dal podrobnosti. esk a pevzat cizojazyn terminologie aapa (z fintiny; A: aapa mire; N: Aapamoor; R: aapa tor-fjanik), t aapa-komplex boreln typ smench rae-lini, kde pevauje minerotrofn vegetace nad ombro-trofn, kter se vyskytuje jen na hrzkch. Aapa komple-xy maj vrazn povrchov struktury hrzek (strings) a prothlch snenin (flarks) nebo i jezrek, sledujcch vrstevnicov tvar a svaitost povrchu. akrotelm (A: acrotelm; N: Akrotelm; R: aktivnyj sloj) iv aktivn povrchov vrstva raelinit, obvykle dobe propustn pro vodu akvatick sedimenty vodn usazeniny (limnick usa-zeniny stojatch vod; fluviln usazeniny tekoucch vod) alm typ bainnho sladkovodnho nezpevnnho a jem-nozrnnho vpnitho sedimentu biogennho pvodu, kter asto vytv vloky v pnovcovch loiscch anmoor pdn typ, u nho na glejov horizont nased tmav ed a edoern horizont s minimln 15 30 % rozloen organick hmoty, kter me bt kysel nebo karbontov (vpnit). Z karbontovho gleje pak pi pro-sychn svrchnho profilu me vzniknout ernice. V geo-logick literatue je nkdy uvn esk termn nsla. atmosferick depozice psun ivin (a jinch prvk) srkovou vodou; hlavn zdroj vivy vrchovitnch rostlin baina (A: marsh, swamp; N: Sumpf; R: topjanoe boloto) mokad pod rozhodujcm vlivem povrchov vody, as-to na minerlnch podkladech, ale i na limnickch orga-nickch sedimentech. astn se zazemovacch proces stojatch vod. blato mstn termn, jm se v jinch echch oznauj zamoken pdy, bainy a raelinit bor mstn nzev, jm se na Orav oznauj vrchovit; obecn: borov les borka (A: peat block, peat sod; N: Torfziegel; R: torfja-noj kirpi) raelinn cihla, kter se pi runm ten raeliny vypchvala ze stny raelinnho loiska, suila a uvala jako palivo bult viz kopeek Carex-fen slatinit s vysokmi osticemi a/nebo sla-tina hromadn porosty vysokch ostic; v pedologick terminologii pslun pdn typ ernava mstn nzev, jm se v Polab oznauj mine-rotrofn raelinit (slatinit) a jejich sedimenty s vyso-km obsahem vpnku a o vysokm stupni rozloen dolek (lenk; A: bog hollow; N: Schlenke; R: moaina) zavodnn snenina obvykle na vrchovitch, zarostl raelinkem nebo jinmi mechorosty dy (A: dy; N: Dy; R: di) vodn sediment (subhydrick pda) stojatch vrchovitnch i dystrofnch jezrek, kter vznik vyvlokovnm huminovch kyselin dystrofn vrchovitn prosted chud na iviny, ale s vysokm obsahem huminovch kyselin. V dystrofnm prosted vrchovitnch jezrek dochz ke tvorb dy. excentrick vrchovit mlo vyklenut, mrn svait vrchovit, jeho protaen povrchov, vrstevnicov uspodan struktury hrzek (kermi) a snenin, resp. Raelinisk Slovenska 166 tnk (rimpi) nejsou soustedn kolem nejvy centrln sti eutrofn (A: eutrophic; N: eutroph; R: evtrofnyj) s vyso-km obsahem ivin (vpnk, hok, dusk, fosfor a j.) expanse (z anglitiny) ploina na vrcholu vrchovit, rozloha vrchovit fen (A: fen; N: Flachmoor, Niedermoor; R: nizinnoe bolo-to) minerotrofn raelinit, vznikajc pod vlivem pod-zemn vody (viz slatina v irm smyslu). V pedologick terminologii skupina pslunch pdnch typ (viz Ca-rex-fen, Hypnum-fen) flark (ze vdtiny; A: flark, long wet hollow; N: Flark; R: moaina tipa flark) dlouze prothl zamoken do-linka mezi vyvenmi hrzkami (strings) borelnch raelini typu aapa, mn asto uvno v souvislosti s borelnmi excentrickmi a koncentrickmi vrcho-viti. geogenn raelinit minerogenn raelinit, jeho vznik byl podmnn podzemn a/nebo povrchovou vodou geotrofn raelinit viz minerotrofn raelinit; geo-genn raelinit sycen podzemnmi a povrchovmi vodami gyttja (A: gyttja; N: Gyttja, Mudde; R: gittija, sapropel) nezpevnn sladkovodn jezern sediment vtinou aso-vho pvodu heleokren plon vstup (prsak) pramene na svahu hranice podzemn minerln vody (A: mineral soil water limit; N: Mineralbodenwassergrenze; R: granica vod mi-neralnych pov) hranice, po kterou jsou raelinn stano-vit ovlivovna podzemn i povrchovou minerln bohatou vodou, souasn hranice mezi minerotrofn a ombrotrofn raelinotvorbou hranin horizont (A: recurrence surface; N: Grenz-horizont; R: pograninyj gorizont) hranice oddlujc ve vrchovitnch profilech silnji rozloenou raelinu (Schwarz-torf) od mlo rozloen raeliny (Weisstorf). Novji oznaovn jako SWK (Schwarz-Weiss-Kontakt). Klasic-km mstem vskytu je sz. Nmecko. hrzka (A: string, long low ridge; N: Strang; R: grjad) dlouze prothl, vrstevnicov situovan kopeek na rae-linitch typu aapa s ombrotrofn vegetac, oddlujc sneniny (flarks). Uvno i v souvislosti s povrchovmi strukturami koncentrickch a excentrickch vrchovi. huminozita viz stupe rozloen humolit viz raelina hydromorfn pdy pdy vznikajc pod vlivem pod-zemn vody (nap. glej, anmoor, slatinn raelina (fen) a vrchovitn raelina (moss) Hypnum-fen (A: brown moss fen; N: Braunmoor; R: gip-novoe boloto) minerotrofn raelinit se slatinnou vegetac s pevahou mech . Bryales (zejmna eledi Amblystegiaceae); ppadn v pedologick terminologii pslun pdn typ infraakvatick raelinit raelinit, kter se vytv-ej pod vodn hladinou jezern kda sladkovodn nezpevnn vpnit sedi-ment vytvejc se v kalcitrofnch jezernch vodch vli-vem asimilujcch vodnch rostlin jl (A: clay; N: Ton; R: glina) nezpevnn, plastick, asto jezern minerogenn jemnozrnn sedimenty. Jsou-li vpnit, hovome o slnech. kalcitrofn prosted obsahujc vpnk; vegetace vya-dujc ovlivnn vpnitm prostedm kalcifiln vpnomiln, vpnk vyhledvajc (rostlinn druh, rostlinn spoleenstvo) kalcifobn vpnosten, vpnku se vyhbajc (rostlin-n druh, rostlinn spoleenstvo) kalcitolerantn rostlinn druh nebo spoleenstvo, sn-ejc prosted s menm obsahem vpnku karr (A: carr, wooded mire; N: Bruchmoor; R: topjanoj les) lesn raelinit (nejastji s ol, borovic nebo se smrkem); v pedologick terminologii pslun pdn typ katotelm (A: catotelm; N: Katotelm; R: inertnyj sloj) spodn st raelinnho loiska s odumelm fosilizova-nm raelinnm sedimentem, vtinou mlo propustnm pro vodu kermi (finsky; A: kermi, hummock bank; N: Kermi; R: kermi, grjad) prothl vyveniny na severskch kon-centrickch i excentrickch vrchovitch koncentrick vrchovit vrchovit, kter m povrcho-v struktury hrzek a prothlch snenin soustedn vrstevnicov uspodny kolem centrln nejvy sti loiska kontinentln vrchovit viz lesn vrchovit kopeek (bult; A: hummock; N: Bult; R: bugor, koka) men vyvenina, zeteln vyzdvien nad okoln rove raelinit, tvoen hlavn kyselomilnmi a relativn su-cho snejcmi raelinky a keky. lagg (ze vdtiny; A: lagg, bog margin; N: Lagg; R: lagg, krajevaja top verchovogo bolota; zdka se pouvaj esk ekvivalenty okolek nebo dvorec) zamoken zna po obvodu vrchovit s minerotrofn vegetac, kde se dostvaj do kontaktu vody z vrchovit a okoln podzemn i povrchov vody lawn (anglick vraz; N: Rasen; R: gazon, dern, dernina) morfologicky nelenn povrch raelinit, prostor mezi kopeky a dolky lesn vrchovit (A: continental pine bogs; N: Waldhoch-moore; R: sosnovye vysokie bolota) vrchovit s boro-vic lesn (Pinus sylvestris) hemiboreln a tempertn zny vchodn Evropy limnick sedimenty jezern usazeniny (gyttja, jl, silt) limnogenn raelinit raelinit, kter vznikaj za-zemovnm jezer Raelinisk Slovenska 167 luh (N: Au) mstn termn, jm se pro umavsk doln vrchovit. Nkdy nahrazeno termnem niva. makroskopick zbytek nerozloen a nefosilizovan organick objekt v sedimentu (mechy, deva, semena, krovky brouk, ulity mkk apod.), rozeznateln i bez pouit siln optiky mikroskopick zbytek pylov zrno nebo spra, zbytky as a ivoich, zjistiteln v sedimentu jen za pouit mikroskopu mesotrofn (A: mesotrophic; N: mesotroph; R: mezotrof-nyj) se stednm obsahem ivin mineralizace raeliny (A: mineralisation; N: Mineralisie-rung; R: mineralizacija) rozklad raeliny, nastvajc zejmna pi poklesu hladiny podzemn vody a nslednm provzdunn; viz t stupe rozloen, huminozita minerogenn raelinit (A: minerogenous mire; N: mi-nerogene Moore; R: minerogennoe boloto) raelinit, jeho vznik byl podmnn minerln bohatou podzemn nebo povrchovou vodou, viz soligenn raelinit minerogenn sediment nezpevnn usazeniny minerl-nho pvodu (jl, silt, psek) minerotrofn raelinit (A: minerotrophic mire, fen; N: minerotrophe Moore; R: minerotrofnoe boloto) rae-linit zsobovan pevn podzemn a povrchovou vodou, kter pin vtinu minerlnch ltek. Zahrnuje slatinit v um smyslu a pechodov raelinit. mlaka lidov nzev oznaujc mokadn louky, bainy a raelinit (nejastji minerotrofn) v zpadn flyov sti Karpat (nkter oblasti Moravy, severn Slovensko, Polsko, Zakarpatsk oblast Ukrajiny) moiar (mor, moarina, moiarisko, mokrazina) lido-v nzev oznaujc minerotrofn raelinit v jihoz-padn sti moravskoslovenskho pomez mokady (A: wetlands; N: Feuchtgebiete; R: pereuvla-ennye zony) souborn termn pro vechny ekosystmy, podmnn nebo ovlivnn nadbytkem vody, m.j. t raelinit moss vrchovit (ze vdtiny); v pedologick termino-logii pdn typ pro raelinkovou vrchovitn raelinu muda (A: gyttja; N: Mudde; R: gittija, sapropel) orga-nogenn jezern sediment vtinou asovho pvodu, viz gyttja nsla viz anmoor oceanick vrchovit ploch nebo jen mrn vyklenut nezalesnn vrchovit v ninch a pahorkatinch ocea-nickch oblast. Chyb lagg a okrajov stupe. oligokalcitrofn s vym obsahem vpnku, ale s ma-lm zastoupenm dalch ivin oligotrofn (A: oligotrophic; N: oligotroph; R: oligotrof-nyj) s nzkm obsahem ivin ombrogenn raelinit (A: ombrogenous bog; N: om-brogene Hochmoore; R: ombrogennoe boloto) raeli-nit, jeho vznik, utven a existence je podmnna srkovou vodou ombrosoligenn (A: ombrosoligenous mire; N: ombroso-ligenes Moor; R: ombrosoligennoe boloto) z vvojovho hlediska se jedn o raelinit s minerotrofn (soligenn) raelinou ve spodnch starch vrstvch a ombrotrofnmi vrchovitnmi raelinnmi typy ve vrstvch svrchnch. Tk se to tm vech vrchovi. ombrotrofn raelinit (A: ombrotrophic peat-bog; N: ombrotrophes Hochmoor; R: ombrotrofnoe boloto) raelinit, jeho vegetace je zsobovan pouze srkovou vodou (viz vrchovit) organogenn sedimenty nezpevnn usazeniny organic-kho pvodu v jezerech, bainch a raelinitch. Maj vysok obsah spalitelnch organickch ltek. Nejastji vznikaj z rostlinnch pletiv (raelina) nebo as (gyttja). palsa (z fintiny; A: palsa, palsa bog; N: Torfhgel, Tor-fhgelmoor; R: palsa, bugor, bugristoe boloto) subark-tick typ raelini (severn Skandinvie, severn Rusko, Kanada, Aljaka), tvoen nkolik metr vysokmi rae-linnmi kopami s ledovm jdrem. Palsy vynvaj nad okoln minerotrofn raelinit. paludifikace (A: paludification; N: Bodenvermoorung; R: zabolaivanie) proces zvodnn minerlnch pd. Ra-elinn a vznik raelini je jednou z monch variant paludifikace. peloidy (A: peloid; N: Peloid; R: peloid) v literatue jsou tmto pojmem vtinou mnny organogenn i minero-genn sedimenty (bahna) vyuvan v lzestv. pnovec (A: calcareous tufa; N: Kalktuff; R: tuf izvst-kovyj) zrnit kvartrn vpenec, vznikajc pi asimilaci rostlin v proudc chladn vod, sycen hydrogenuhlii-tanem vpenatm (v sedimentech pramenitnch raeli-ni, ale i v potocch a v pramenitnch strukch). In-krustuje rostlinn pletiva. pokryvn raelinit (A: blanket bog; N: terrain-bedeckendes Moor, Deckenmoor; R: plaevidnyj torfja-nik) ombrogenn raelinit oceanickch superhumid-nch oblast, kter kopruje ternn tvary do znanch sklon. Typick jsou erozn formy. polygonln raelinit arktick typ raelini, ovliv-nn kryogennmi solifluknmi pochody v oblastech vn zmrzl pdy. Typick jsou mnohohelnkov struk-tury vyvench hrzek. pramenitn raelina (A: spring fen peat; N: Quell-moortorf; R: kljuevyj torf) minerotrofn raelina, kte-r se vytv pod vlivem pramenitn vody. Zpravidla obsahuje znanou pms minerlnch stic (psek, jl, sln, pnovec). pramenitn raelinit (A: spring fen; N: Quellmoor; R: kljuevoe boloto) nevelk minerotrofn raelinit, kter se vytvej pod vlivem pramenitn vody a na jejch vronech. M asto okovit vyklenut tvar s pramenit-nm okem na vrcholu. pechodov raelinit (A: transitional mire, transition Raelinisk Slovenska 168 mire; N: Zwischenmoor, bergangsmoor; R: perechodnoe boloto) ponkud zastaral termn, zahrnujc ivinami chud spoleenstva minerotrofnch raelini (slati-ni), tvoc pechod mezi minerotrofnmi a ombro-trofnmi raelinnmi typy. Vyznauj se vysokm zastoupenm raelink. rand viz stupe raelina (A: peat; N: Torf; R: torf) organogenn sedi-ment s vce jak 50 % spalitelnch ltek. Minerotrofnho pvodu jsou slatinn raeliny, ombrotrofnho pvodu jsou vrchovitn raeliny. Raeliny lze klasifikovat podle mnoha hledisek, nap. podle botanickho sloen (raelina devov, mechov, osticov, suchoprov aj.), podle st, technickch kriteri, apod. raelinit (A: mire; N: Moor; R: boloto, torfjanik) mo-kad produkujc pi raelinotvorb organogenn sedi-menty (raeliny, humolity); ppadn i odumel loisko raeliny. Podle vivy (trofie) se dl na minerotrofn raelinit neboli slatinit (t.j. slatinit v um slova smyslu a pechodov raelinit) a ombrotrofn rae-linit (vrchovit a pokryvn raelinit). Podle vzniku pak analogicky na minerogenn a ombrogenn rae-linit. raelinn louka (A: litter meadow, fen meadow; N: Streuwiese, Moorwiese; R: podstylkovye luga) kose-n mlk, obvykle mlad raelinit s organogennmi sedimenty bohatmi na minerln stice nebo s rae-linnou zeminou. Ve vegetaci je vy zastoupen trav, ostic a lunch bylin. raelinn zemina (A: peaty soil; N: Moorerde; R: torfja-naja zemlja) raelinn pda s mn ne 50 % spalitel-nch organickch ltek raelinn tasovisko (A: floating-fen, quagfen, quakmire; N: Schwingrasen; R: trjasina, zybun) raelinit s vrst-vou raeliny, plovouc na hladin jezera nebo vrcho-vitnho jezrka, ppadn na zvodnlch raelinnch vrstvch reofiln raelinit raelinit zsobovan mrn prou-dc podzemn i povrchovou vodou rimpi (finsky; N: Rimpi; A: rimpi; R: rimpi, moaina) prothl snenina mezi hrzkami (kermi) na severskch koncentrickch a excentrickch vrchovitch; nkdy uvno i v souvislosti s povrchovmi strukturami na raelinitch typu aapa. sihla mstn nzev, oznaujc pevn minerotrofn pra-menitn raelinit v Moravskoslezskch i Slovenskch Beskydech silt nezpevnn minerogenn vodn sediment o velikosti stic mezi jemnm pskem a jlem. asto v pozdnogla-cilnch vrstvch jezer. sintr viz pnovec. Poznmka: Termn sintr lze ut i u ne-vpnitch kemitch sediment podobn struktury jako pnovec. sla (N: Filz) mstn termn, jm se na umav oznauj vrchovit horskch ploin. Nezamuj se slatinou, sla-tinitm. slatina (A: fen peat; N: Flachmoortorf, Niedermoortorf; R: nizinnyj torf) minerotrofn raelina, vytven pod vlivem podzemn nebo povrchov vody. U ns se tento pojem pouv hlavn v um smyslu, kdy termn ozna-uje raelinu velmi bohatou minerly (zejmna vpnkem a hokem). slatinn raelina viz slatina slatinn raelinit viz minerotrofn raelinit slatinit minerotrofn raelinit vznikl v prosted s rozhodujcm vlivem podzemn a/nebo povrchov vody. U ns se termn slatinit (ppadn slatinn raelinit) pouv astji v um smyslu, kdy zahrnuje minerln (zejmna vpnkem) velmi bohat zsoben raelinit s vegetac bohatou na hnd mechy eledi Amblyste-giaceae, s absenc raelink (A: fen, brown moss fen; N: Flachmoor, Niedermoor, Braunmoor; R: nizinnoe bo-loto, gipnovoe boloto). V irm slova smyslu a v souladu s definic vak mezi slatinit pat i tzv. meso- a oligo-trofn pechodov raelinit s malm zastoupenm hndch mech a s bohatm vskytem raelink. sln (A: marl; N: Mergel; R: mergel) sladkovodn ne-zpevnn siln vpnit sediment s vysokm podlem jlovitch stic smen raelinit (A: mixed mires; N: Mischmoore; R: grjadovo-moainnoe boloto) raelinit s prvky mi-nerotrofnch i ombrotrofnch raelini, s vraznmi po-vrchovmi strukturami, nap. aapa a palsa komplexy soligenn raelinit (A: soligenous mire; N: soligenes Moor; R: soligennoe boloto) raelinit, jeho vznik byl podmnn podzemn mrn proudc vodou string anglick termn pro hrzky stupe (rand; A: marginal slope; N: Randgehnge; R: kra-jevoj sklon verchovogo bolota) svah mezi okrajem vrchovit (lagg) a jeho vrcholovou ploinou (expanse) stupe rozloen (t huminozita; A: degree of humifi-cation; N: Humifizierungsgrad; R: stpe razloenia) v nejastji uvan desetilenn stupnici oznauje stav dekompozice pirozen raeliny od nerozloenho erstv odumelho a nepromnnho rostlinnho materilu (H 1) a ke zcela rozloenm a mineralizovanm raelinm (H 10). subhydrick pdy nezpevnn pdy (sedimenty), vzni-kajc trvale pod vodn hladinou (viz alm, sln, jezern kda, gyttja, dy). subkontinentln vrchovit (A: subcontinental pine bogs; N: subkontinentale Hochmoore, Pseudohochmoore; R: subkontinentalnye sosnovye bolota) stedoevropsk lesn, mlo vypukl vrchovit s endemitn borovic blat-kou (Pinus rotundata) v kolinnm a submontnnm stupni. supraakvatick raelinit raelinit, kter se tvo nad hladinou podzemn nebo povrchov vody, nap. vr-chovit SWK (z nmeckho Schwarz-Weiss-Kontakt) viz hra-nin horizont lenk viz dolek (z nmeckho Schlenke) Raelinisk Slovenska 169 r mstn nzev, jm se na jihozpadnm Slovensku oznauj raelinn oliny terestrializace viz zazemovn topogenn raelinit (A: topogenous mire; N: topogenes Moor; R: topogennoe boloto) raelinit, jeho vznik byl podmnn vodou vcemn stagnujc v ternnch depresch nebo raelinit, kter vznik zazemnnm jezer travertin (A: travertine; N: Travertin; R: travertin) zpevnn kvartrn sediment, vznikl na pramenech asto teplch minerlnch vod s vysokm obsahem vpnku. V geologick terminologii odpovd pojmu pramenit. vrchovit (A: raised bog, domed bog; N: Hochmoor; R: vysokoe boloto) ombrotrofn raelinit sycen zce-la nebo pevn srkovou vodou. Povrch vrchovit bv vyven nad okol s minerlnmi pdami nebo minerotrofnmi raeliniti. Jedinm zdrojem vivy rost-lin je atmosfrick depozice. Klasifikace vrchovi je zaloena na hlediscch regionlnch (vrchovit ocea-nick, kontinentln, stedoevropsk horsk), morfolo-gickch (excentrick, koncentrick, ploch, sedlov, doln apod.), vegetanch (lesn, bezles, kekov, apod.), vvojovch, aj. vrchovitn nlet (N: Hochmooranflug; A: ; R: ) vrazn bulty acidofilnch a sucho snejcch vrcho-vitnch rostlin (nejastji Sphagnum fuscum a kek), objevujc se v komplexech kalcitrofnch slatinnch raelini vrchovitn raelina (A: raised bog peat; N: Hochmoor-torf; R: verchovoj torf) raelina ombrotrofnho pvodu (nap. raelina suchoprov, raelinkov apod.), vznika-jc z vrchovitn vegetace. zazemovn (A: infilling; N: Verlandung; R: zarastanie) proces, vedouc k vyplen vodn ndre a jej pemn v bainu a raelinit ompy mstn termn, kter v nkterch oblastech na stednm Slovensku oznauje raelinit Nmeck terminologie Au mstn termn, viz luh Blnke; t Kolk raelinn jezrko Bodenvermoorung viz paludifikace Braunmoor minerotrofn raelinit s pevahou mech eledi Amblystegiaceae, viz slatinit, Hypnum-fen Bruchmoor viz karr Deckenmoor; t terrainbedeckendes Moor viz pokryv-n raelinit Feuchtgebiete viz mokady Filz mstn termn, viz sla Flachmoor, t Niedermoor viz slatina, slatinit, fen Grenzhorizont viz hranin horizont Gyttja viz gyttja Hochmoor viz vrchovit Hochmooranflug viz vrchovitn nlet Hochmoorblnke jezrko na vrchoviti Humifizierungsgrad viz stupe rozloen Kalktuff viz pnovec Kolk; t Blnke jezrko na raeliniti Mergel viz sln Mineralbodenwassergrenze viz hranice podzemn mi-nerln vody Mineralisierung viz mineralizace minerogene Moore viz minerogenn raelinit minerotrophe Moore viz minerotrofn raelinit Mischmoore viz smen raelinit Moor viz raelinit Moorerde viz raelinn zemina Moorwiese, t Streuwiese viz raelinn louka Mudde viz mudde Niedermoor, t Flachmoor viz slatina ombrogene Hochmoore viz ombrogenn raelinit ombrosoligenes Moor viz ombrosoligenn raelinit ombrotrophes Hochmoor viz ombrotrofn raelinit Pseudohochmoore, t subkontinentale Hochmoore viz subkontinentln vrchovit Quellmoor viz pramenitn raelinit Randgehnge viz stupe Rasen viz lawn Schlenke viz dolek Schwarztorf siln rozloen raelina Schwarz-Weiss-Kontakt viz hranin horizont Schwingrasen viz raelinn tasovisko soligenes Moor viz soligenn raelinit Streuwiese, t Moorwiese viz raelinn louka subkontinentale Hochmoore, t Pseudohochmoore viz subkontinentln vrchovit Sumpf viz baina SWK viz Schwarz-Weiss-Kontakt terrainbedeckendes Moor; t Deckenmoor viz po-kryvn raelinit Ton viz jl Raelinisk Slovenska 170 topogenes Moor viz topogenn raelinit Torf viz raelina Torfziegel viz borka Travertin viz travertin bergangsmoor; t Zwischenmoor viz pechodov ra-elinit Verlandung viz zazemovn Waldhochmoore viz lesn vrchovit Weissmoor raelinit (ombrotrofn i minerotrofn) s dominujcmi raelinky (srovnej s pojmem Braunmoor) Weisstorf slab rozloen raelina (srovnej s pojmem Schwarztorf) Zwischenmoor; t bergangsmoor viz pechodov ra-elinit Anglick terminologie black peat siln rozloen raelina blanket bog viz pokryvn raelinit bog termn bog je v odborn literatue pouvn ve spo-jitosti s ombrotrofnmi typy raelini (viz raised bog, domed bog, blanket bog, ombrotrophic peat-bog) bog margin viz lagg brown moss fen minerotrofn raelinit s pevahou me-ch eledi Amblystegiaceae, viz slatinit, Hypnum-fen carr; t wooded mire viz karr catotelm viz katotelm clay viz jl continental pine bogs viz lesn vrchovit degree of humification viz stupe rozloen domed bog; t raised bog viz vrchovit expanse ploina na vrcholu vrchovit, rozloha vrcho-vit extend viz expanse extremely rich fen minerotrofn raelinn typy, velmi bohat vpnkem fen minerotrofn raelina nebo vegetace, vznikajc pod vlivem podzemn vody (viz slatina) fen meadow; t litter meadow viz raelinn louka floating-fen viz raelinitn tasovisko gyttja viz gyttja hollow viz dolek, lenk hummock viz kopeek, bult hummock bank viz kermi infilling viz zazemovn lawn morfologicky nelenn povrch raelinit, prostor mezi kopeky a dolky litter meadow, t fen meadow viz raelinn louka marginal slope viz stupe marl viz sln marsh; t swamp viz baina mineral soil water limit viz hranice podzemn minerl-n vody mineralisation viz mineralizace minerogenous mire viz minerogenn raelinit minerotrophic mire viz minerotrofn raelinit mire viz raelinit mixed mire viz smen raelinit moor dve uvan a mstn termn pro anglick ve-sovit i raelinit, ppadn pro jejich komplexy (moor-land), viz nap. ve spojen Daetmoor, Yorkshire Moors, aj. moss mech; rovn pdn typ pro vrchovitn raelinu (viz vdsk termn moss) ombrogenous bog viz ombrogenn raelinit ombrosoligenous mire viz ombrosoligenn raelinit ombrotrophic peat-bog viz ombrotrofn raelinit paludification viz paludifikace peat viz raelina peat block viz borka peat sod viz borka peaty soil viz raelinn zemina pool jezrko, na raeliniti raelinn jezrko (bog pool), na vrchoviti vrchovitn jezrko (raised bog pool) poor fen ivinami chud minerotrofn raelinit s pe-vahou raelink quagfen, quakmire viz raelinn tasovisko raised bog, t domed bog viz vrchovit recurrence surface viz hranin horizont rich fen ivinami bohat minerotrofn raelinit, viz slatinit soligenous mire viz soligenn raelinit spring fen viz pramenitn raelinit subcontinental pine bogs viz subkontinentln vrcho-vit swamp; t marsh viz baina Raelinisk Slovenska 171 topogenous mire viz topogenn raelinit transition(al) fen minerotrofn raelinit stedn zso-ben ivinami, pechodn typ mezi oligotrofnmi a eutrof-nmi raeliniti (cf. pechodov raelinit) travertine viz travertin tufa ve spojen calcareous tufa zna pnovec wetlands viz mokady white peat slab rozloen raelina wooded mire - viz karr Rusk terminologie aktivnyj sloj viz akrotelm boloto; t torfjanik viz raelinit bolotnoe ozerko raelinitn jezrko bugor viz palsa; t kopeek bugristoe boloto viz palsa dern, dernina; t gazon viz lawn di viz dy gazon; t dern, dernina viz lawn gipnovoe boloto; t nizinnoe boloto viz Hypnum-fen, slatina glina viz jl granica vod mineralnych pov viz hranice podzemn minerln vody grjad viz kopeek, kermi, string grjadovo-moainnoe boloto viz smen raelinit gittija; t sapropel viz gyttja inertnyj sloj viz katotelm kljuevoe boloto viz pramenitn raelinit koka; t bugor viz kopeek krajevoj sklon verchovogo bolota viz stupe mergel viz sln mineralizacija viz mineralizace minerogennoe boloto viz minerogenn raelinit minerotrofnoe boloto viz minerotrofn raelinit moaina viz dolek nizinnoe boloto; t gipnovoe boloto viz slatinit nizinnyj torf viz slatina ombrogennoe boloto viz ombrogenn raelinit perechodnoe boloto viz pechodov raelinit pereuvlaennye zony viz mokady plaevidnyj torfjanik viz pokryvn raelinit podstylkovye luga viz raelinn louka pograninyj gorizont viz hranin horizont sapropel; t gittija viz gyttja soligennoe boloto viz soligenn raelinit sosnovye vysokie bolota viz lesn vrchovit stpe razloenia viz stupe rozloen subkontinentalnye sosnovye bolota viz subkontinen-tln vrchovit topjanoe boloto viz baina topjanoj les viz karr topogennoe boloto viz topogenn raelinit torf viz raelina torfjanaja zemlja viz raelinn zemina torfjanik raelinit, pp. raelinn loisko torfjannoe boloto raelinit, pp. raelinn loisko torfjanoj kirpi viz borka travertin viz travertin trjasina viz raelinn tasovisko tuf izvstkovyj viz pnovec verchovoj torf vrchovitn raelina vysokoe boloto viz vrchovit zabolaivanie viz paludifikace zarastanie viz zazemovn zybun viz raelinn tasovisko Podkovn Slovnk byl vypracovn za podpory GAR (slo grantu 206/99/1240) a Vzkumnho zmru MMT . J07/98: 143100010. Raelinisk Slovenska 172 Literatura Bick, W., Robertson, A., Schneider, R., Schneider, S. & Ilnicki P. 1976. Fachwrterbuch Moor und Torf, Deutsch-Polnisch-Englisch-Russisch. Warszava, 176 p. Dohnal, Z. (ed.) 1965. eskoslovensk raelinit a slatinit. Praha, 332 p. Gore, A.J.P. (ed.) 1983. Mires: swamp, bog, fen and moor. Ecosystems of the world. Amsterdam, 4A: 1-440, Gttlich, K.H. 1990. Moor- und Torfkunde. 3. ed. Stuttgart, 529 p. Grebenikov, O.S. 1965. Geobotanieskij slovar russko-anglo-nmecko-francuzskij. Moskva, 228 p. Lang, G. 1994. Quartre Vegetationsgeschichte Europas. Jena, 462 p. Overbeck, F. 1975. Botanisch-geologische Moorkunde. Neumnster, 719 p. Spirhanzl, J. 1951. Raelina, jej vznik, tba a vyuit. Praha, 355 p. Tjuremnov, S.N. 1976. Torfjanye mstorodenija. 3. ed. Moskva, 487 p. Zeman, O. & Bene, K. 1985. Anglicko-esk geologick slovnk s rejstkem eskch nzv. Praha, 497 p. Raelinisk Slovenska Vpis z databzy raelinsk Slovenska Spracovatelia databzy: Andrea Vicenkov, PhD., Mgr. Daniel Bal, Mgr. Viera Stanov V rmci Stredoeurpskeho projektu na ochranu raelinsk sa uskutonilo rchle zhodnotenie vskytu vznamnch raelinsk z hadiska biodiverzity pomocou dotaznkovho prieskumu medzi pracovnkmi ttnej ochrany prrody a odbor-nch intitci. Vsledkom je databza, ktor obsahuje 288 lokalt s celkovou rozlohou 2 531 ha. Do vahy sme brali iba lokality, pri ktorch boli poskytnut kompletn daje. Samozrejme, e raelinsk je na Slovensku viac a jednou z hlavnch priort by mala by ich inventarizcia a zhodnotenie ich sasnho stavu. Viac informci o niektorch lokalitch sa nachdza v jednotlivch lnkoch, avak nie vetky lokality uveden v lnkoch sa nachdzaj aj v databze a naopak. Databza by mala sli ako zklad pri podrobnejej inventarizcii raelinsk v budcnosti. daje do databzy poskytli: CHKO Biele Karpaty Mgr. Katarna Devnov CHKO Horn Orava RNDr. Vladimr Migra, Ing. Rbert Trnka, Mgr. Drahua Pukajov, Daniel Dt CHKO Kysuce Mgr. Michal Hjek, RNDr. Frantiek Bele CHKO Latorica Mgr. Ladislav Palko, Mgr. Andrea Ruaninov CHKO Vihorlat Mgr. Ladislav Palko, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc. CHKO Mal Karpaty RNDr. Jn Hrbat CHKO Poana Ing. Natlia Latinkov, Ing. Richard Hrivnk, RNDr. Albeta Cvachov CHKO Slovensk kras RNDr. Emlia Karasov, Mgr. Andrea Ruaninov CHKO Strovsk vrchy Mgr. Jana Smatanov, Mgr. Michal Hjek, Mgr. Petra Hjkov CHKO tiavnick vrchy Ing. Pavol Polk CHKO Vek Fatra Ing. Viktria Chilov, Daniel Dt, RNDr. Jn Topercer, CSc., RNDr. Danka Berntov, CSc. CHKO Vchodn Karpaty Ing. Juraj Platko, RNDr. Ema Gojdiov CHKO Zhorie Mgr. Martina Kosornov, Mgr. Viera Stanov, RNDr. Eva Kocianov, RNDr. Vlastizdar Vgenknecht CHKO Cerov vrchovina Ing. Richard Hrivnk NP Mal Fatra RNDr. Anna Doboov, Daniel Dt, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc. NP Poloniny Ing. Miroslav Bura NP Murnska planina Ing. Draho Blanr, Ing. Richard Hrivnk, RNDr. Albeta Cvachov NP Slovensk raj Ing. Tom Drail, RNDr. Anna Leskovjansk, Mgr. Andrea Ruaninov, RNDr. Ema Gojdiov PIENAP Ing. tefan Soava, RNDr. Ema Gojdiov NAPANT RNDr. Peter Turis, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc. TANAP RNDr. Rudolf olts, CSc., Daniel Dt, Doc. RNDr. Izabela Hberov, CSc. RSOPK Preov RNDr. Ema Gojdiov, Mgr. Andrea Ruaninov ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 1 Stroovsk moiar CHKO Biele Karpaty erven Kame PP 0,77 0,77 slatinn jelina, raeliniskov vrbina Alnion glutinosae, Salicion cinereae Carici elongatae-Alnetum, Sphagno-Salicetum cinereae Thelypterido-Salicetum cinereae odvodnenie pri budovan lesnej cesty odstrnenie odpadu z aby v roku 1989, bez alieho zsahu stagnujci potencilna zmena vodnho reimu vplyvom holorubnej aby 2 Brezovsk dolina CHKO Biele Karpaty erven Kame PP 2,47 1,2 slatina Caricion davallianae Eleocharitetum pauciflorae prirodzen odstraovanie nletu, kad rok sa kos aspo as mokrad prieton sukcesia, odvodnenie, expanzia Scirpus sylvestris, Cirsium arvense 3 Krivokltske lky CHKO Biele Karpaty Krivoklt PP 4,32 1 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini prirodzen kos sa kadorone, vdy in polovica zemia, niekedy len tretina odtokov sukcesia 4 Doln Brann CHKO Biele Karpaty Horn Snie 0,4 0,25 slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kadoron kosenie stagnujci sukcesia 5 U Mituchov CHKO Biele Karpaty Horn Sa 0,8 0,8 slatina Calthion Caricion davallianae Cirsietum rivularis Carici flavae-Cratoneuretum filicini prirodzen kosenie raz za 2 roky odtokov sukcesia 6 Horn Zvrsk CHKO Biele Karpaty Horn Sa PR 1,5 1,5 slatina Caricion davallianae, ale dominuje trs Carici flavae-Cratoneuretum filicini? prirodzen kosenie raz za dva roky, ale as s prameniskom by sa mala kosi kadorone odtokov sukcesia 7 Gr CHKO Biele Karpaty Nov Boca PP 16,01 1 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini prirodzen kosenie raz rone, as okolo mokrad s Carex davalliana sa kos i dvakrt odtokov sukcesia 8 Blaejov CHKO Biele Karpaty Nov Boca PP 2,16 0,02 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretem filicini odvodova-cie jareky kos sa raz rone odtokov sukcesia 9 alostin CHKO Biele Karpaty Chvojnica PP 2,2 0,5 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini? prirodzen as sa kos raz rone stagnujci sukcesia 10 U iflov CHKO Biele Karpaty Chvojnica PP 1,86 0,6 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini? prirodzen kos sa raz rone odtokov, mal as stagnujci sukcesia 11 Pod Tlstou horou CHKO Biele Karpaty Chocholn-Velice 1 0,2 slatina Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini prirodzen bez zsahu odtokov sukcesia 12 Prepadlisko CHKO Biele Karpaty Kostoln, Chocholn-Velice PR 7,8 3,5 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu prietokov odvodnenie 13 Runske jeliny CHKO Cerov vrchovina Ruin PR 13,2 6 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum ovplyvnen regulciou Budnskeho potoka bez zsahu, prieseky elektrickho vedenia stagnujci a prietokov zmena vodnho reimu 14 Jasenina (dve samostan plochy) CHKO Cerov vrchovina ubkovo CHA 3,21 1 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae Carici echinatae-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii prirodzen pravideln odstraovanie krkov od roku 1995 stagnujci sukcesia 15 NPR Klinsk raelinisko CHKO Horn Orava Klin, Slanica NPR 15,1 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati odvodnen bez zsahu stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia, zber uoriedok a brusnc 16 Sosnina CHKO Horn Orava Such Hora, Hladovka NPR 160,75 160,75 vrchovisko, prechodn, slatina, rae-liniskov smreina Sphagnion medii, Leuko-Scheuchzerion palustris, Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Ledo-Sphagnetum medii Drepanocladetum fluitantis-Caricetum limosae, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati, Sphagno palustris-Piceetum iastone odvodnen bez zsahu stagnujci, odtokov zmena vodnho reimu, aba dreva 17 Tisovnica CHKO Horn Orava Oravsk Polhora PR 11,62 11,62 vrchovisko s enklvami slatn, raeli-niskov smreina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Junco-Caricetum fuscae odvodnen, zalesnen boli vybudovan prehrdzky, prava vodnho reimu odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 18 Mtansk pla CHKO Horn Orava Mtne PR 14,14 14,14 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion davallianae, Sphagno warnstorfii-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi odvodnen prava vodnho reimu, as pravidelne kosi, odstraovanie drevn odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 19 Splen grnik CHKO Horn Orava Mtne NPR 54,78 54,78 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion davallianae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati odvodnen boli vybudovan prehrdzky, prava vodnho reimu stagnujci, odtokov zmena vodnho reimu 20 Beadovsk raelinisko CHKO Horn Orava Beadovo, Breza PR 10,98 10,98 slatina Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Caricion fuscae Drepanoclado revolventis-Caricetum lasiocarpae, Amblystegio scorpioides-Caricetum chordorrhizae, Sphagno-Caricetum appropinquatae, Caricetum goodenowii odvodnen v minulosti kosen, odstraovanie nletovch drevn stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 21 Rudn CHKO Horn Orava Such Hora PR 1,95 1,95 vrchovisko, prechodn, slatina Sphagnion medii, Oxycocco-Ericion, Rhynchosporion albae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Ledo-Sphagnetum medii, Sphagno-Rhynchosporetum, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati odvodnen, blzko je aobn plocha prava vodnho reimu, odstraovanie nletovch drevn odtokov zmena vodnho reimu, aba raeliny, sukcesia ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 22 Surdky CHKO Horn Orava Trsten nvrh 2,31 2,03 vrchovisko, slatina, rae-liniskov smreina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Sphagno recurvi-Caricetum canescentis, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati iastone odvodnen prava vodnho reimu odtokov zmena vodnho reimu, aba dreva 23 Hranin Kriv CHKO Horn Orava Trsten nvrh 24 17,5 slatina Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae, Sphagno-Eriophoretum latifolii, Sphagno-Caricetum appropinquatae iastone odvodnen odstraovanie nletovch drevn stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 24 Polhorsk pla CHKO Horn Orava Oravsk Polhora nvrh 2,5 2,5 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion davallianae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae- Sphagnetum magellanici, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen prava vodnho reimu odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 25 Rabick bory CHKO Horn Orava Rabice nvrh 20 20 vrchovisko, prechodn, slatina Sphagnion medii, Rhynchosporion albae, Caricion fuscae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, spol. s Lycopodiella inundata, Caricetum goodenowii, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi odvodnen bez zsahu stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 26 Za Vahano-vom CHKO Horn Orava Klin, Nmestovo 2,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davalliane, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen odstraovanie nletovch drevn odtokov sukcesia 27 Veselovsk hjky CHKO Horn Orava Oravsk Vesel 3 slatina Sphagno-Tomenthypnion, Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae Sphagno-Caricetum appropinquatae, Caricetum davallianae odvodnen kosi, nezalesova odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 28 Randova Poana CHKO Horn Orava Oravsk Vesel, Mtne 4 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion davallianae, Sphagno-Tomenthypnion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen nezalesova, odstraovanie nletu odtokov, stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 29 Slan voda CHKO Horn Orava Oravsk Polhora 10 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Carici limosae-Sphagnetum contorti, Drepanoclado revolventis-Caricetum lasiocarpae iastone odvodnen odstraovanie nletu odtokov, stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 30 Raelinisk na alviu Zhoranky CHKO Horn Orava Rabice 0,4 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen nezalesova, odstraovanie nletu, kosi odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 31 Menzdrovka CHKO Horn Orava Novo 0,6 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen kosi odtokov, stagnujci zmena vodnho reimu, eutrofizcia 32 Raelinisk na alviu Mtanky Zakurcinka CHKO Horn Orava Kruetnica 3 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Caricion davallianae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosi stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 33 Tanenk CHKO Horn Orava Oravsk Lesn 2,5 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosi odtokov, stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 34 Kasrne CHKO Horn Orava Oravsk Polhora 0,8 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosi stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia 35 abinec CHKO Horn Orava Raba 1 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen (prepsa), kosi stagnujci, odtokov zmena vodnho reimu 36 Zlatn CHKO Horn Orava Mtne 0,8 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone zalesnen bez zsahu odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 37 Alvium Polhoranky CHKO Horn Orava Oravsk Polhora 1,1 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen zachova vodn reim, kosi odtokov zmena vodnho reimu 38 Hladovsk bory Hjnica CHKO Horn Orava Hladovka 0,6 slatina Caricion davallianae Eleocharitetum pauciflorae, Caricetum davalliane prirodzen bez zsahu odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 39 Poanov Kriv CHKO Horn Orava Bobrov 0,5 slatina Caricion davallianae, Caricetum davallianae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae vyaen bez zsahu stagnujci sukcesia 40 Za Jelenou CHKO Horn Orava Trsten vrchovisko, raeliniskov smreina Sphagnion medii, Eu-Vaccinio-Piceeenion Ledo-Sphagnetum medii, Sphagno palustis-Piceetum odvodnen prava vodnho reimu stagnujci, prieton zmena vodnho reimu 41 askovka CHKO Horn Orava Klin PR 0,65 0,65 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Eleocharitetum pauciflorae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen odstraovanie nletu, nezalesova odtokov, stagnujci sukcesia 42 Rudn II CHKO Horn Orava Such Hora 1,5 vrchovisko, prechod na vresovisko Sphagnion medii Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici odvodnen, aba raeliny prava vodnho reimu, zmena technolgie aby raeliny odtokov zmena vodnho reimu, aba raeliny 43 Novosk hoa (epe) CHKO Horn Orava Mtne 12 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi iastone odvodnen bez zsahu odtokov zmena vodnho reimu 44 Brestovka CHKO Horn Orava Nmestovo 0,6 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen nezalesova odtokov zmena vodnho reimu 45 Potoky CHKO Horn Orava Oravsk Jasenica 0,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Eleocharitetum pauciflorae prirodzen bez zsahu odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 46 Nov Zeme CHKO Horn Orava Zubrohlava 2 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae,Caricetum goodenowii prirodzen kosi, resp. prepsa odtokov zmena vodnho reimu 47 Hjka CHKO Horn Orava Raba 0,6 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae,Caricetum goodenowii iastone odvodnen bez zsahu odtokov, zplavov zmena vodnho reimu ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 48 Pod Kyselov-kou CHKO Horn Orava Oravsk Polhora 1 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Caricetum goodenowii iastone odvodnen as kosi, as prepsa odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 49 Alvium Klinianky CHKO Horn Orava Novo 0,4 slatina Caricion davallianae Eleocharitetum pauciflorae, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen bez zsahu odtokov, zplavov zmena vodnho reimu 50 Uhlisk CHKO Horn Orava Trsten 1,5 slatina Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Caricion davallianae (vzcne) Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen kosi odtokov, stagnujci zmena vodnho reimu, sukce-sia, eutrofizcia 51 Jedliny (Zimnky) CHKO Horn Orava Trsten 7,5 slatina Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Eleocharitetum pauciflorae, Drepanoclado revolventis-Caricetum lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Caricetum appropinquatae iastone odvodnen odstrnenie nletovch drevn odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 52 Mal Polom CHKO Kysuce Klokoov NPR 86,1 2 pramenisko-v slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen bez zsahu stagnujci lesn hospodr-stvo, imisie 53 Polkov CHKO Kysuce Klokoov PR 5,08 2 pramenisko-v slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen v minulosti kosenie vlastnkmi, teraz bez manamentu odtokov, sasti stagnujci sukcesia, imisie, klimatick zme-ny, lesn hospo-drstvo 54 Svitkov CHKO Kysuce Nov Bystrica PR 6,12 0,2 pramenisko-v slatina (2 mi-krolokality) Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen v minulosti kosenie vlastnkmi, teraz bez manamentu odtokov sukcesia, imisie, lesn hospodr-stvo 55 Chmra CHKO Kysuce Nov Bystrica CHA 0,4 0,4 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen v minulosti kosenie vlastnkmi, teraz bez manamentu odtokov sukcesia, eutrofizcia, mineralizcia 56 Pod Bielym Krom Jankovci CHKO Kysuce Klokoov 2 2 pramenisko-v slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen v minulosti kosenie vlastnkmi, teraz bez manamentu odtokov sukcesia, imisie, klimatick zme-ny, aba dreva 57 Biely Kr hotel Kysuca CHKO Kysuce Klokoov 2 pramenisko-v slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi vyschajce v minulosti kosenie vlastnkmi, vysaden smreky odtokov zalesnenie, lesn hospodrstvo, sukcesia, imisie 58 Zajacovci CHKO Kysuce Klokoov 1 pramenisko-v slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen v minulosti extenzvne kosenie vlastnkmi, teraz antropick naruovanie povrchu (blzke usadlosti) odtokov lesn hospodr-stvo, depozcie, antropick naru-enie, sukcesia 59 Kubrikov + Korch CHKO Kysuce Rakov 1,5 pramenisko-v slatina (2 mikrolo-kality asi 250 m od seba) Sphagno recurvi-Caricion canescentis; fragm. Sphagno-Tomenthypnion Carici echinatae-Sphagnetum recurvi; fragm. Sphagno-Eriophoretum latifoliae prirodzen, sasti vyschajce sasti kosenie vlastnkmi, sasti bez manamentu odtokov, sasti stagnujci imisie, sukcesia, klimatick zme-ny, antropick naruenie 60 Nin Kel-ov, zp. okraj obce CHKO Kysuce Nin Kelov 0,2 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosen vlastnkmi odtokov, stagnujci zmena hospodrenia, antropick naruenie, eutrofizcia 61 Cudrkovci CHKO Kysuce Klokoov 0,2 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosen vlastnkmi odtokov zmena hospod-renia, vysychanie 62 Vrchpredmier CHKO Kysuce Klokoov 0,1 pramenisko-v slatina Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Sphagno warnstorfiani-Eriophoretum latifolii prirodzen kosen vlastnkmi odtokov, sasti prieton zmena hospod-renia, minerali-zcia 63 Skanzen Vychylovka (nie CHN Chmra) CHKO Kysuce Nov Bystrica 0,2 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen v minulosti kosen vlastnkmi, dnes bez manamentu odtokov pokles hladiny podzemnej vody 64 Piojovci CHKO Kysuce Nov Bystrica 0,2 pramenisko-v slatina Caricion davallianae, fragm. Cratoneurion Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosen vlastnkmi odtokov, sasti stagnujci zmena hospod-renia, eutrofiz-cia, mineralizcia 65 Grigovci CHKO Kysuce Nov Bystrica 0,1 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen nepravidelne kosen vlastnkmi odtokov, sasti prieto-kov zmena hospod-renia, vysycha-nie, eutrofiz-cia, mineralizcia 66 Lny CHKO Kysuce Star Bystrica nvrh 6 6 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae iastone odvodnen kosen vlastnkmi odtokov, sasti prietokov odvodnenie, sukcesia, eutrofizcia 67 Rienica-Stanov potok CHKO Kysuce Nov Bystrica 0,1 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen v minulosti kosen vlastnkmi, teraz bez manamentu (uzavret ochrann psmo vodrenskej ndre) odtokov sukcesia a eutrofizcia 68 Klubinsk dolina CHKO Kysuce Klubina 0,1 pramenisko-v slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen extenzvne kosen vlastnkmi odtokov a prietokov sukcesia, eutrofizcia 69 Fojtov potok CHKO Kysuce Zborov nad Bystricou 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen nepravidelne kosen vlastnkmi prietokov sukcesia, vysy-chanie, minera-lizcia 70 Raelinisko Bo CHKO Latorica Krovsk Chlmec PR 13,64 13,64 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum iasttone odvodnen bez zsahu stagnujci poiare, odvod-ovanie, vrub drevn 71 Zemplnska jelina CHKO Latorica Zemplnske jastrabie PR 51,4 51,4 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu prietokov, zplavov zoapvanie dobytkom 72 Nad enkrkou CHKO Mal Karpaty Limbach PR 10,92 2 raeliniskov brezina, slatinn jelina Betulion pubescentis, Alnion glutinosae Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu stagnujci odlesnenie, odvodnenie 73 Jursk jazero CHKO Mal Karpaty Svt Jur PR 27,49 4 raeliniskov brezina, slatinn jelina Betulion pubescentis, Alnion glutinosae Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Carici elongatae-Alnetum v minulosti odvodnen prava vodnho reimu (1996) stagnujci sukcesia 74 Bukov CHKO Mal Karpaty Bukov PR 9,45 9,45 slatina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Salicion cinereae Caricetum distantis prirodzen kosenie raz rone stagnujci sukcesia ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 75 Bukoviny CHKO Mal Karpaty Plaveck Mikul PP 5,08 5,08 slatina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Salicion cinereae Carici flavae-Cratoneuretum filicini, Carici flavae-Eriophoretum latifolii prirodzen bez zsahu stagnujci, prameniskov 76 Zrubnka CHKO Mal Karpaty Jablonica PP 12,05 12,05 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu stagnujci, prietokov 77 Vtok CHKO Mal Karpaty Chtelnica CHA nvrh 5,67 5,67 slatina, slati-nn jelina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Alnion glutinosae, Salicion cinereae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Carici acutiformis-Alnetum odvodnen plnuje sa prava vodnho reimu stagnujci, prameniskov vysychanie 78 Potok Rakov CHKO Mal Karpaty Trstn 50 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu prietokov a stagnujci 79 Potok Vtok CHKO Mal Karpaty Chtelnica 170 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu prietokov a stagnujci 80 r CHKO Mal Karpaty Svt Jur NPR 988,7 360 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum odvodnen bez zsahu prietokov, zplavov vysychanie 81 Alvium Gidry CHKO Mal Karpaty Budmerice PR 2,62 2,62 slatinn jeli-na, raelinis-kov vrbina Alnion glutinosae, Salicion cinereae Carici elongatae-Alnetum, Salicetum cinereae prirodzen bez manamentu prietokov, iastone odtokov 82 Zadn Poana - liebky CHKO Poana Hriov NPR 695,1 1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen odstraovanie nletu, kosenie okolitch suchch ast stagnujci sukcesia 83 Prslopy CHKO Poana Oov PR 0,22 0,22 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie, odstraovanie nletu odtokov sukcesia 84 Meandre Kamenistho potoka CHKO Poana Sihla CHA dka 2,5 km 3 slatina Caricion fuscae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Caricetum goodenowii, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi prirodzen v okol pasenie hovdzieho dobytka prietokov nadmern pastva 85 Horn Chrapkov CHKO Poana Detva CHA 1,06 slatina Molinion kosenie 86 Vrchslatina CHKO Poana Sihla PR 18,05 6 raeliniskov smreina Eu-Vaccinio-Piceenion Sphagno palustris-Piceetum prirodzen bez zsahu prietokov 87 Doln Zlomsk CHKO Poana Oov CHA nvrh 2,48 0,03 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie odtokov sukcesia 88 Vrchslatina pod osadou CHKO Poana Hriov 0,5 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie prietokov sukcesia 89 Rohozn -Michalov CHKO Poana Michalov 0,5 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie stagnujci, zplavov sukcesia 90 Habovo CHKO Poana Ltky PR 3,35 11,3 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen pravideln odstraovanie krovn od roku 1993 prevane stagnujci, tie vak odtokov a prietokov sukcesia 91 Raelisko pod Mikul-skym vrchom CHKO Poana Ltky 12 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici echinatae-Sphagnetum recurvi prirodzen bez vyuvania, nevyhnutnos odstraovania nletovch drevn stagnujci a prietokov sukcesia 92 Drbsko Kysuca CHKO Poana Drbsko 0,3 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii ovplyvnen lovekom bez vyuvania prietokov a stagnujci sukcesia 93 Bahno CHKO Ponitrie Vek Bielice slatina Caricion davallianae Schoenetum ferruginei odvodnen sukcesia 94 Poana CHKO Slovensk kras Henclov PR 19,31 2,1 slatina Caricion fuscae prirodzen kosenie a odstraovanie nletu prietokov sukcesia 95 Jovick raelinisko CHKO Slovensk kras Jovice PR 0,8 slatina, slatinn jelina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Alnion glutinosae, Molinion Carici rostratae-Sphagetum apiculati, Carici elongatae-Alnetum, Molinietum coeruleae prirodzen odstrnenie nletu brezy, kosenie dvakrt rone, preriedenie jelovho porastu prietokov blzkos sdiel, renie ruder-lov, eutrofizcia 96 Selisk CHKO Slovensk kras Zvadka PP nvrh 2 2 slatina prirodzen bez zsahu prietokov zalesovanie, odvodnenie 97 vedlrska jelina CHKO Slovensk kras vedlr nvrh PR slatinn jelina Alnion glutinosae prirodzen bez zsahu prietokov zalesovanie 98 Rovne CHKO Slovensk kras akarovce Kluknava, Krompachy nvrh PP slatina Caricion fuscae prirodzen bez zsahu prietokov vstavba stre-diska letnch portov 99 Dolina ierneho potoka CHKO Strovsk vrchy Sov-Hradn Ochrann psmo NPR Sovsk skaly slatinn pramenisko pramenisko Caricion davallianae Lycopodo-Cratoneurion commutati Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae, Eleocharitetum pauciflorae Cratoneuretum filicino-commutati prirodzen odstraovanie drevn sukcesia, z-stavba, chatri a turisti 100 v Suchom Jedovnku (NPR Sovsk skaly) CHKO Strovsk vrchy Sov-Hradn NPR prirodzen pramenisko s tvorbou penovca Lycopodo-Cratoneurion commutati Eucladietum verticillati, Cratoneuretum filicino-commutati prirodzen 101 Vrchtepl Nad Minar-kom CHKO Strovsk vrchy Vrchtepl slatinn pramenisko slatinn lka Caricion davallianae Calthion, Calthenion Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae Cirsietum rivularis subas. caricetosum paniculatae prirodzen v minulosti nad-mernm hnoje-nm okolitch lk a pasienkov a intenzvnou pastvou 102 Bodin Biela Voda CHKO Strovsk vrchy Bodin slatinn pramenisko slatinn lka Caricion davallianae Calthion, Calthenion Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae Cirsietum rivularis subas. caricetosum rostratae prirodzen v minulosti nad-mernm hnoje-nm okolitch lk a pasienkov a intenzvnou pastvou 103 avostrann prtok Pod-hradskho potoka v Strednej doline CHKO Strovsk vrchy Koeck Rovn slatina Caricion davallianae prirodzen sukcesia 104 Bodin Podhorie CHKO Strovsk vrchy Pren slatinn lka Calthion, Calthenion Cirsietum rivularis subas. caricetosum rostratae prirodzen ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 105 Poarov Pod mede-nm vkom CHKO Strovsk vrchy Poarov slatinn lka Calthion, Calthenion Cirsietum rivularis subas. caricetosum davallianae, subas. caricetosum rostratae prirodzen 106 Ihrisko povye kostola CHKO Strovsk vrchy Podskalie slatinn lka Calthion, Calthenion Cirsietum rivularis subas. caricetosum davallianae prirodzen 107 Vek Tu-chya pra-vostrann prtok Pod-hradskho potoka CHKO Strovsk vrchy Vek Koeck Podhradie pramenisko Lycopodo-Cratoneurion commutati Cratoneuretum filicino-commutati prirodzen sukcesia 108 Mal Tuchy-a pravo-strann prtok Podhradsk-ho potoka CHKO Strovsk vrchy Vek Koeck Podhradie pramenisko Lycopodio-Cratoneurion commutati Eucladietum verticillati, Cratoneuretum filicino-commutati prirodzen sukcesia 109 avostrann prtok Pod-hradskho potoka v Strednej doline CHKO Strovsk vrchy Koeck Rovn slatinn pramenisko Caricion davallainae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae prirodzen sukcesia 110 avostrann prtok Pod-hradskho potoka v Kopian-skej doline na vchodnom pt Vpa pri ervenej turistickej znake CHKO Strovsk vrchy Kopec slatinn pramenisko Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae prirodzen intenzvna pastva 111 Vye dediny CHKO Strovsk vrchy Zliechov slatinn pramenisko Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae, Eleocharitetum pauciflorae prirodzen 112 dolina iandrov CHKO Strovsk vrchy imany slatinn lka Calthion, Calthenion Cirsietum rivularis subas. caricetosum paniculatae prirodzen 113 svahy Javorinky CHKO Strovsk vrchy imany slatinn pramenisko Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae prirodzen u len zbytok sla-tiny, pod lyiar-skym svahom 114 dolina Hanuov CHKO Strovsk vrchy imany slatinn pramenisko Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. caricetosum davallianae prirodzen obasn vykanie v okol nadmer-n pasenie a prehanie dobytka 115 Dolina Hlo-hov-pravo-strann prtok Strovskho potoka prameniaci pod ktou Diamami CHKO Strovsk vrchy Pruina slatinn lka Calthion, Calthenion Cirsietum rivularis subas. caricetosum davallianae prirodzen 116 slatinka na rzcest Strov-Predhorie-Riedka CHKO Strovsk vrchy Pruina slatinn pramenisko Caricion davallianae Eleocharitetum pauciflorae prirodzen 117 Rematina CHKO Strovsk vrchy Zliechov slatinn pramenisko Caricion davallianae Carici flavae-Cratoneuretum filicini subas. typicum prirodzen 118 Michaltlnianske raelinisko CHKO tiavnick vrchy Bansk tiavnica CHA 0,08 0,06 slatina Caricion fuscae prirodzen odstrnenie nletu, oplotenie zmena vodnho reimu, existen-cia vsypky v blzkosti 119 Hol vrch CHKO tiavnick vrchy Krupina PR 16,8 5 slatina Caricion fuscae Molinion Junco-Molinietum prirodzen kosenie, odstraovanie nletu stagnujci vyplenie, sukcesia 120 Gajdoovo CHKO tiavnick vrchy Bansk Studenec/Babin nvrh PR cca 3 slatina Caricion fuscae Molinion prirodzen obasn pastva hovdzieho dobytka, odstrnenie nletu zplavov sukcesia, eutrofizcia 121 Rakianske raelinisko CHKO Vek Fatra Raka NPR 5,531 cca 3,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, odstraovanie nletu odtokov, seznne zplavov sukcesia 122 Rojkovsk raelinisko CHKO Vek Fatra Stankovany PR 2,88 2,88 slatina a raeliniskov brezina Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae, Betulion pubescentis Eleocharitetum pauciflorae, Caricetum davallianae, Caricetum diandrae, Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis v minulosti na asti plochy aba raeliny kosenie, odstraovanie nletu stagnujci seznne zplavov sukcesia eutrofizcia 123 Rybnky CHKO Vek Fatra Moovce CHA nvrh 4,13 4,13 slatina Caricion davallianae Schoenetum ferruginei iastone odvodnen odstrni sadenice vysaden na vchodnom okraji plochy odtokov odvodnenie, zalesovanie 124 Slatina v Blatnickej doline (as NPR Tlst) CHKO Vek Fatra Blatnica NPR 3 066 cca 1 slatina Caricion davallianae Seslerietum uliginosae naruen vstavbou lesnej cesty odstraovanie nletu odtokov sukcesia 125 Hlsna studa CHKO Vek Fatra Moovce 4 cca 4 slatina Caricion davallianae Caricetum caespitosae, Caricetum davallianae, Seslerietum uliginosae iastone odvodnen odtokov sukcesia 126 Raelinisko Krava CHKO Vek Fatra Martin 10 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae Pino mugi-Sphagnetum mierne odvodnen absencia manamentu stagnujci lyovanie, imisie ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 127 Prbovce CHKO Vek Fatra Prbovce 3 slatina Caricion davallianae Seslerietum uliginosae iaston odvodnen kosenie, odstrnenie nletu odtokov, iastone prietokov zmena vodnho reimu, sukcesia 128 Lipovec CHKO Vek Fatra Lipovec 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae odvodnen odstrnenie nletu, prava vodnho reimu stagnujci zmena vodnho reimu, sukcesia, invzne druhy 129 Kltorsk lky CHKO Vek Fatra Kltor pod Znievom, Valentov, Socovce NPR 85,99 cca 10 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Seslerietum uliginosae odvodnen kosenie, vrub krov, prava vodnho reimu, vypaovanie zplavov, odtokov odvodnenie, sukcesia 130 Podstavka CHKO Vihorlat Valakovce NPR 25,91 1,59 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion lasiocarpae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Carici limosae-Sphagnetum contorti prirodzen kosenie stagnujci, odtokov sukcesia Molinia coerulea 131 Motrogon CHKO Vihorlat Valakovce NPR 60,63 2,09 slatina Caricion lasiocarpae prirodzen kosenie stagnujci,odtokov sukcesia Molinia coerulea 132 Pod Tstm CHKO Vihorlat Remetsk Hmre PR 7,4 1,85 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie, vrub krovn stagnujci sukcesia 133 Habursk raelinisko CHKO Vchodn Karpaty Habura PR 1,34 1,34 slatina Sphagnion medii Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi prirodzen kosenie stagnujci sukcesia Molinia coerulea 134 Mokr lky pod erti-nm CHKO Vchodn Karpaty ertin PR 1,36 1,36 slatina, slatinn jelina Caricion davallianae, Alnion glutinosae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Carici elongatae-Alnetum prirodzen kosenie, odstraovanie nletu seznne prietokov sukcesia 135 Mirosk slatina CHKO Vchodn Karpaty Miroa PR 0,97 0,97 slatina Caricion davallianae Eleocharietum pauciflorae, Carici flavae-Eriophoretum latifolii prirodzen kosenie stagnujci sukcesia, eutrofizcia 136 Hostovick lky CHKO Vchodn Karpaty Hostovice PR 4,6 4,6 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Caricetum goodenowii prirodzen kosenie stagnujci sukcesia 137 Driena CHKO Vchodn Karpaty Driena CHA 0,38 0,38 slatina prirodzen iastone prietokov 138 Jarisk CHKO Vchodn Karpaty Rokovce PR 0,454 0,5 slatina Caricion davallianae Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen kosenie, odstraovanie nletu odtokov postupn zarastanie 139 Zelienka CHKO Zhorie Lakrska Nov Ves NPR 82,52 60 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum odvodnen bez zsahu odtokov sukcesia, odvodnenie 140 erven rybnk CHKO Zhorie Lakrska Nov Ves NPR 118,91 70-80 slatina, slatinn jelina Caricion fuscae, Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum iastone odvodnen odstraovanie nletu odtokov sukcesia 141 Jasencke moiare CHKO Zhorie Lakrska Nov Ves 50-60 slatinn jeli-na, raelinis-kov vrbina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum, Salicion cinereae odvodnen bez zsahu odtokov odvodnenie 142 Vaniovec CHKO Zhorie atn-Stre cca 14 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum odvodnen bez zsahu odtokov odvodnenie, sukcesia 143 Abrod CHKO Zhorie Vek Levre NPR 92,37 3 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae, Molinion Caricetum davalliane, Caricetum goodenowii Molinietum coeruleae regulcia potoka, odvodnenie prava vodnho reimu, odstrnenie nletu, kosenie, vypaovanie zplavov zmena vodnho reimu, sukcesia 144 Bezedn CHKO Zhorie Plaveck tvrtok PR 57,52 3,46 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu odtokov (pramenisko) vrub drevn, zneisovanie 145 Niva strednej Rudavy CHKO Zhorie Studienka CHA nvrh 1 1 slatina Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Sphagno warnstorfiani-Caricetum davallianae iastone odvodnen plone obmedzen kosenie odtokov sukcesia, odvodnenie 146 Nov Pole CHKO Zhorie Plaveck Mikul PR 6,77 6,77 slatina Caricion davallianae, Calthion Caricetum davallianae, Cirsietum rivularis iastone odvodnen bez manamentu, v minulosti kosen odtokov zmena truktry spoloenstiev 147 Hepa - pri obci NAPANT Hepa 0,1- 0,5 slatina Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae Caricetum goodenowii, Caricetum diandrae prirodzen kosenie stagnujci potencilna meliorcia, vstavba 148 Kalite NAPANT Podkonice 0,7 0,7 vrchovisko 149 Vrchovisko pri Pohorel-skej Mai NAPANT Pohorel PR 26,62 0,3 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae Sphagnetum medii, Caricetum goodenowii odvodnen vrub drevn, kosenie sukcesia 150 Meandre Hrona NAPANT Telgrt, umiac NPR 103,82 cca 5 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii, Caricetum diandrae vrub drevn, kosenie sukcesia 151 Liptovsk Teplika NAPANT Liptovsk Teplika, Vikartovce 10 10 slatina Caricion davallianae Schoenetum ferruginei odvodnen odber pitnej vody, odvodnenie 152 Demnov NAPANT Demnov 0,4 0,4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae sukcesia 153 Chraste NAPANT Liptovsk Kr 2,5 2,5 slatina vrub drevn sukcesia 154 Telgrt I. NAPANT Telgrt 3,5 slatina, vrchovisko Caricion davallianae, Caricion fuscae, Sphagnion medii Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi iastone odvodnen predtm pastva a kosenie, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci, odtokov sukcesia 155 Telgrt II. NAPANT Telgrt 0,2 slatina, vrchovisko Caricion fuscae, Sphagnion medii Caricetum goodenowii, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi iastone odvodnen predtm pastva a kosenie, dnes bez manamentu odtokov sukcesia 156 Goove mlky NP Mal Fatra Turany PR 6,83 3,4 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen vrub nletu a kosenie odtokov sukcesia 157 Hrabinka NP Mal Fatra Turany PR 0,4 0,4 slatina Caricion davalliane, Caricion fuscae Caricetum davallianae Caricetum goodenowii prirodzen vrub nletu a kosenie stagnujci Sukcesia, odvodnenie 158 Moiar NP Mal Fatra Stankovany PR 8 8 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Schoenetum ferruginei prirodzen vrub nletu a kosenie expanzia trstiny 159 Kozinsk NP Mal Fatra Zzriv PR 8 0,5 slatina Caricion davallianae prirodzen vrub nletu a kosenie odtokov renie Carex paniculata 160 Brikova mlka NP Mal Fatra Zzriv PP 0,6 0,6 slatina, vrchovisko Caricion fuscae, Caricion lasiocarpae, Sphagnion medii Caricetum goodenowii odvodnen vrub nletu a zasypan odtokov jarok sukcesia 161 Hate NP Mal Fatra Terchov CHA nvrh 0,6 0,6 slatina Caricion davallianae prirodzen odtokov vstavba 162 Uhonky NP Mal Fatra Turany nvrh 3,2 3,2 slatina prirodzen vrub nletu a kosenie odtokov sukcesia ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 163 Pleiv NP Mal Fatra Zzriv CHA nvrh 5 5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva a kosenie, dnes pastva odtokov sukcesia, ukonenie kosenia 164 Rozsutec NP Mal Fatra Zzriv, Prnica, Terchov PR slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen 165 ujsk raeli-nisko NP Mal Fatra uja PR 5,64 4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Schoenetum ferruginei vyaen odstrnenie trsti a nletovch drevn, pravideln kosenie prietokov sukcesia 166 Podp NP Mal Fatra Stankovany 1 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, odstrnenie nletu alebo obasn prepasenie odtokov, iastone prietokov sukcesia 167 Hrdzav NP Murnska planina Mur NPR 357,19 0,5- 0,25 vrchovisko Sphagnion medii Pino mugo-Sphagnetum magellanici prirodzen regulan vrub drevn stagnujci zoapvanie vegetcie, ohryz vhonkov koso-dreviny 168 Tstie NP Murnska planina Tisovec, Rimavsk Pla, Krokava PR 28,71 0,5-1,15 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii caricetosum inflatae odvodnen v dsledku lesnckych innost stagnujci sukcesia 169 Rosiarka NP Murnska planina Pohronsk Polhora, Tisovec PR 5,87 0,1 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae Carici rostratae-Sphagnetum apiculati, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii prirodzen plnovan regulan vrub drevn stagnujci sukcesia 170 Bacska jelina NP Murnska planina Bacch PR 5,8 2 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu stagnujci, prechodne zplavov 171 Pri obci Mur NP Murnska planina Mur 0,1 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion davallianae, Caricion fuscae iastone odvodnen kosen stagnujci sukcesia 172 Lopuno NP Murnska planina Mur 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii iastone odvodnen kosen, pasen stagnujci sukcesia, odvodnenie 173 Bombov NP Murnska planina Murnska Huta 0,005 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen pasen (kravy) prietokov zoapvanie dobytkom 174 Murnska Zdychava - Poahajsk NP Murnska planina Murnska Zdychava 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen pasenie, v minulosti kosen stagnujci, prietokov sukcesia 175 Murnska Zdychava - Mackovo NP Murnska planina Murnska Zdychava 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosen v minulosti prietokov sukcesia 176 Murnska Zdychava - Paseky NP Murnska planina Murnska Zdychava 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosen v minulosti prietokov sukcesia 177 Murnska Zdychava - Uhlisk NP Murnska planina Murnska Zdychava 0,1 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae prirodzen kosen, prp. spsan prietokov sukcesia 178 Murnska Zdychava - Karafov NP Murnska planina Murnska Zdychava 0,01-0,02 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosen 179 Stolica NP Murnska planina Rejdov 0,01 vrchovisko Sphagnion medii prirodzen bez zsahu stagnujci sukcesia 180 Pri obci Zlatno NP Murnska planina umiac 0,01 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen vykonan vrub drevn a kosenie stagnujci sukcesia 181 Havrank NP Murnska planina umiac 0,1 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae prirodzen vykonan vrub vb, jel a kosenie (1998,1999) stagnujci, prietokov sukcesia, zoapvanie dobytkom 182 Havrank II. NP Murnska planina umiac 0,1 slatina Caricion fuscae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis prirodzen stagnujci sukcesia 183 Havrank III. NP Murnska planina umiac 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen stagnujci sukcesia 184 Hepa Petrkovo NP Murnska planina Hepa 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen ojedinel pasenie; vykonan vrub drevn v r. 1995 stagnujci sukcesia 185 Zvadka nad Hronom dolina Hronca I. NP Murnska planina Zvadka n. Hronom 1 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae prirodzen pasenie dobytka; plnovan vrub drevn stagnujci sukcesia, zoapvanie dobytkom 186 Zvadka nad Hronom dolina Hronca II. NP Murnska planina Zvadka n. Hronom 0,1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen plnovan vrub drevn stagnujci sukcesia 187 Pohronsk Polhora pri obci NP Murnska planina Pohronsk Polhora 0,05 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Caricion fuscae Carici rostratae-Sphagnetum apiculati, Caricetum goodenowii prirodzen sasti kosen; vykonan iaston vrub drevn stagnujci sukcesia 188 Tisovec Slva NP Murnska planina Tisovec 0,01 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen na malej asti nepravidelne kosen prietokov sukcesia krovn, mon prechod akch mecha-nizmov, odvod-nenie 189 Tisovec Podhrad NP Murnska planina Tisovec 0,01 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen pasenie oviec prietokov sukcesia, zoapvanie 190 Tisovec pod ervenou NP Murnska planina Tisovec 0,01 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen pasenie krv prietokov sukcesia, zoapvanie 191 Tisovec Hlbok jarok NP Murnska planina Tisovec 0,01 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen vykonan vrub drevn v roku 1997 prietokov sukcesia 192 Zbojsk lom NP Murnska planina Pohronsk Polhora 0,005 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen bez zsahu stagnujci sukcesia, mon zasypvanie 193 Revca Pod korovou NP Murnska planina Revca 0,5-1 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie (na niektorch astiach nedostatone) stagnujci sukcesia pri ab-sencii mana-mentu; plnova-n vstavba ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 194 Revca pri starom cintorne NP Murnska planina Revca 0,25 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie (na vlhch miestach nedostatone) stagnujci sukcesia pri ab-sencii mana-mentu; plnova-n vstavba 195 Revca - pri strelnici NP Murnska planina Revca 0,25 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen kosenie; pasenie (hovdz dobytok) stagnujci sukcesia pri ab-sencii mana-mentu; zoap-vanie dobytkom 196 Podlesok I. NP Sloven-sk raj Hrabuice 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez zsahu prietokov, stagnujci sukcesia 197 Podlesok II. NP Sloven-sk raj Hrabuice 3 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm kosenie a pastva, dnes pastva prietokov, stagnujci sukcesia, intenzifikcia 198 Podlesok III. NP Sloven-sk raj Hrabuice 1 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen pastva predtm aj dnes prietokov, stagnujci sukcesia 199 Vydrnk II. NP Sloven-sk raj Vydrnk 1,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae odvodnen predtm kosenie a pastva, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci, odtokov sukcesia, intenzifikcia 200 Vydrnk I. NP Sloven-sk raj Vydrnk 0,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae odvodnen predtm kosenie, pastva, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci sukcesia, intenzifikcia 201 tvrtock pla NP Sloven-sk raj Vernr 1,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci sukcesia 202 Nin podkova NP Sloven-sk raj Vernr 0,75 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci sukcesia 203 Kopanec NP Sloven-sk raj Vernr 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm kosenie, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci sukcesia 204 Hansjakubo-v NP Sloven-sk raj Straten 1 slatinn pramenisko Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm aj dnes bez manamentu stagnujci, odtokov bez ohrozenia 205 Pod Hanysej NP Sloven-sk raj Dobin 2 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen pastva predtm aj dnes prietokov, stagnujci bez ohrozenia 206 Boserpalsk mlky NP Sloven-sk raj Dobin 1,5 slatina Caricion demissae, Caricion fuscae Amblystegio stellati-Caricetum paniceae, Caricetum goodenowii prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov, odtokov bez ohrozenia 207 Gpe NP Sloven-sk raj Dobin 1,5 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Caricetum davallianae prirodzen pastva predtm aj dnes prietokov, stagnujci bez ohrozenia 208 Geravy NP Sloven-sk raj Smiany 0,2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu odtokov sukcesia 209 Mur NP Sloven-sk raj Spisk Nov Ves 2 slatina Caricion fuscae, Caricion demissae Caricetum goodenowii, Amblystegio stellati-Caricetum paniceae prirodzen predtm aj dnes bez manamentu odtokov bez ohrozenia 210 Vek Ostur-nianske jazero PIENAP Ostura PR 48,8 3,2 slatina Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Caricetum diandrae, Caricetum goodenowii prirodzen bez zsahu prietokov sukcesia 211 Mal jazer PIENAP Ostura PR 6,8 0,48 slatina Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Caricetum diandrae, Caricetum goodenowii prirodzen bez zsahu stagnujci sukcesia 212 Mal Mokr NP Sloven-sk raj Vernr 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov sukcesia 213 Vek Mokr NP Sloven-sk raj Vernr 4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov sukcesia 214 Raka NP Sloven-sk raj Hranovnica 0,2 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu odtokov bez ohrozenia 215 Poana I. NP Sloven-sk raj Vernr 3 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu odtokov, stagnujci sukcesia 216 Poana II. NP Sloven-sk raj Vernr 2,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm kosenie, pastva, dnes bez manamentu odtokov, stagnujci sukcesia 217 Faltyn NP Sloven-sk raj Vernr 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm kosenie a pastva, dnes bez manamentu odtokov, stagnujci sukcesia 218 Mal Zajfy NP Sloven-sk raj Straten PR 7,24 4,5 slatinn pramenisko Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci. odtokov sukcesia 219 Vernr NP Sloven-sk raj Vernr 1,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm kosenie a pastva, dnes bez manamentu odtokov, stagnujci sukcesia 220 ompy NP Slovensk raj Hnilk nvrh PP 6 6 slatina prirodzen bez manamentu prietokov Zalesovanie, sukcesia 221 Podhorsk NP Sloven-sk raj Spisk Hrhov PP 0,46 0,5 slatina prirodzen bez manamentu stagnujci zarastanie a -renie ruderlov, zazemovanie, eutrofizcia 222 Jazerec NP Sloven-sk raj Spisk Hrhov PP 0,31 0,3 slatina prirodzen bez manamentu stagnujci zazemovanie 223 Siv Brada NP Sloven-sk raj Spisk Podhradie NPR 19,55 1 slatina Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae Caricetum davallianae, Caricetum diandrae prirodzen bez manamentu odtokov vysok nvtev-nos, zoliapa-vanie, renie nitrofilnch dru-hov, sukcesia 224 Hnileck jelina I NP Sloven-sk raj a NAPANT Telgrt NPR 84,59 10 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, odstraovanie nletu prietokov sukcesia 225 Hnileck jelina II. NP Sloven-sk raj Vernr NPR 84,59 3 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov sukcesia 226 Hnileck jelina III. NP Sloven-sk raj Straten NPR 84,59 5 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii prirodzen predtm pastva, dnes bez manamentu prietokov, stagnujci sukcesia 227 Kriv kt PIENAP Spisk Bel 32 slatina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Salicion cinereae Caricetum davallianae, Salicetum pentandro-cinereae vyaen opatrenia na ochranu sa pripravuj odtokov sukcesia, erzia 228 Slatina pri ariskom jastrab PIENAP Kyjov PR 2,14 2,14 slatina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Salicion cinereae Caricetum davallianae, Salicetum pentandro-cinereae prirodzen kosenie, odstraovanie nletu, oplotenie odtokov sukcesia 229 Belianske lky PIENAP Spisk Bel PR 89,42 89,4 slatina Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Caricetum diandrae, Caricetum goodenowii iastone odvodnen bez manamentu, nevyhnutn kosenie a odstraovanie nletu stagnujci, odtokov sukcesia 230 Mal Izra RSOPK Preov Skro PR 0,77 0,77 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez zsahu stagnujci bez ohrozenia ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 231 Regetovsk raelinisko RSOPK Preov Regetovka PR 2,5 2,5 slatina, slatinn jelina, raeliniskov vrbina Caricion lasiocarpae, Alnion glutinosae, Salicion cinereae Caricetum diandrae, Carici elongatae-Alnetum, Salicetum cinereae prirodzen kosenie, odstraovanie nletu, oplotenie prietokov sukcesia 232 Slatina pod Lieskovcom RSOPK Preov Bardejovsk Nov Ves PR 0,71 0,71 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii iastone odvodnen kosenie odtokov zmena vodnho reimu, nepravi-deln kosenie 233 Valalsk voda RSOPK Preov Bajerovce PR 14,4 14,4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie prietokov sukcesia 234 Slatina pri ariskom tiavniku RSOPK Preov Radoma CHA 0,9 0,9 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen, zaplavovan umelo navtanmi pramemi kosenie zplavov sukcesia, ruderalizcia 235 Pod Beskydom RSOPK Preov Nin Polianka PR 8,5 8,5 slatina Caricion fuscae, Caricion davallianae Caricetum goodenowii, Valeriano simplicifoliae-Caricetum flavae prirodzen bez manamentu prietokov sukcesia 236 Radomka RSOPK Preov Giraltovce, Matovce PR 15,5 15,5 slatina prirodzen kosenie, vrub nletu prietokov v prpade absen-cie manamentu sukcesia 237 Zborovsk slatina RSOPK Preov Zborov 1,2 1,2 slatina prirodzen bez manamentu stagnujci as zemia po-koden vko-pom pre trasu plynovodu 238 Raelinisko nad Hrabskm RSOPK Preov Hrabsk 1,5 1,5 slatina prirodzen bez manamentu prietokov sukcesia 239 Dubncke raelinisko RSOPK Preov ervenica 0,6 slatina prirodzen bez manamentu prietokov v blzkosti sa na-chdza hluina po abe oplu 240 ierna mlka RSOPK Preov Pavlovce 0,9 slatinn jelina Alnion glutinosae (s Calla palustris) prirodzen bez manamentu stagnujci 241 Zamutovsk jelina RSOPK Preov Rudov PR 0,66 0,66 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez manamentu stagnujci 242 Hlinianska jelina RSOPK Preov Hlinn PR 46,15 3,92 slatinn jelina Alnion glutinosae Carici elongatae-Alnetum prirodzen bez manamentu stagnujci 243 Mstky TANAP Pribylina 24,8 24,8 slatina, raeliniskov vrbina Caricion davallianae, Caricion fuscae, Salicion cinereae Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii, Salicetum pentandro-cinereae prirodzen silne pokoden prehanm dobytka, najcennejia as bola roku 1998 oploten odtokov sukcesia 244 Blat TANAP trba PR 37,7 2 raeliniskov brezina, slatina Betulion pubescentis, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP odtokov sukcesia 245 Medzi bormi TANAP Zuberec PR 6,55 6,55 vrchovisko, slatina Sphagnion medii, Caricion fuscae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Caricetum goodenowii prirodzen vrub drevn stagnujci sukcesia 246 Tich dolina TANAP tr. Pleso, Pribylina NPR 5 966,6 1 prechodn Leuko-Scheuchzerion prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP odtokov bez ohrozenia 247 Po TANAP Star Lesn, Tatransk Lomnica PR 21 5 slatina Sphagno recurvi-Caricion canescentis Carici rostratae-Sphagnetum apiculati prirodzen vrub drevn odtokov sukcesia 248 Pramenite TANAP Tatransk Lomnica NPR 46 4 raeliniskov brezina, slatinn jelina Betulion pubescentis, Alnion glutinosae Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Caltho laetae-Alnetum prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP odtokov sukcesia 249 ikovsk TANAP Javorina PR 6,2 6,2 vrchovisko, raeliniskov smreina Sphagnion medii, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino mugi-Sphagnetum, Ledo-Sphagnetum medii, Sphagno palustris-Piceetum prirodzen bez zsahu stagnujci sukcesia 250 Pavlov TANAP Javorina PR 58,5 58,5 vrchovisko, raeliniskov smreina, raeliniskov brezina Sphagnion medii, Eu-Vaccinio-Piceenion, Betulion pubescentis Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino rotundatae-Sphagnetum, Sphagno palustris-Piceetum, Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP elov vber stagnujci sukcesia 251 Bor TANAP Javorina PR 133,61 30 vrchovisko, raeliniskov brezina, raeliniskov smreina Sphagnion medii, Betulion pubescentis, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Sphagno palustris-Piceetum prirodzen poda schvlenho LHP elov vber stagnujci bez ohrozenia 252 Mlynick dolina TANAP trbsk Pleso NPR 704,29 30 vrchovisko, prechodn raelinisko, slatina Oxycocco-Empetrion hermaphroditi, Sphagnion medii, Leuko-Scheuchzerion palustris, Drepanocladion exannulati Eriophoretum vaginati tatricum, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Carici rostratae-Drepa-nocladetum fluitantis, Drepano-clado fluitantis-Caricetum limo-sae, Scheuchzerio-Sphagnetum cuspidati, Drepanocladetum exannulati, Drepanoclado exannulati-Caricetum fuscae prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP stagnujci, prietokov imisie 253 Uhliatk TANAP trbsk Pleso NPR 385 100 vrchovisko, slatina, raeliniskov smreina Sphagnion medii, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino mugi-Sphagnetum, Sphagno-Caricetum appropinquatae, Sphagno palustris-Piceetum prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP stagnujci, odtokov bez ohrozenia 254 Machy TANAP Liptovsk Kokava PR 25,6 25,6 vrchovisko, raeliniskov smreina Sphagnion medii, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino mugi-Sphagnetum, Sphagno palustris-Piceetum prirodzen vrub drevn, pokodenie veg. krytu sahovanm dreva, rekultivcia. stagnujci sukcesia 255 Mokriny TANAP Tatransk Lomnica, Raksy NPR 882,9 300 vrchovisko, slatina, rae-liniskov smreina, raeliniskov brezina, sla-tinn jelina Sphagnion medii, Caricion fuscae, Eu-Vaccinio - Piceion, Betulion pubescentis, Alnion glutinosae Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Caricetum goodenowii, Sphagno palustris-Piceetum, Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Caltho laetae-Alnetum glutinosae prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP stagnujci, odtokov sukcesia ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 256 Mraznica TANAP Star Smokovec, Batizovce NPR 159,8 130 slatina, raeliniskov smreina, raeliniskov brezina, slatinn jelina Caricion fuscae, Eu-Vaccinio-Piceenion, Betulion pubescenstis, Alnion glutinosae Caricetum goodenowii, Sphagno palustris-Piceetum, Bazzanio-Piceetum, Eriophoro vaginati-Betuletum pubescentis, Caltho laetae-Alnetum glutinosae prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP stagnujci, odtokov sukcesia 257 Slavkovsk jarok TANAP Mal Slavkov PR 2,48 1 slatina Caricion lasiocarpae Amblystegio scorpioidis-Caricetum chordorrhizae (fragment) odvodnen, znien bez zsahu stagnujci sukcesia 258 Pecisk TANAP Vitanov 10 10 slatina Caricion lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Drepanoclado revolventis-Caricetum lasiocarpae, Sphagno warnstorfiani-Eriophoretum latifolii, Sphagno-Caricetum lasiocarpae, Sphagno-Caricetum appropiquatae prirodzen zalesovanie borovicou odtokov vyschanie 259 Brezina TANAP trbsk Pleso CHN 1,16 1,16 slatina Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion Sphagno-Caricetum appropinquatae prirodzen bez zsahu odtokov sukcesia 260 Raelinisko TANAP trbsk Pleso CHN 0,32 0,32 vrchovisko Sphagnion medii Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Andromedo polifoliae-Sphagnetum magellanici, Pino mugo-Sphagnetum prirodzen bez zsahu stagnujci eutrofizcia 261 Trojroh pleso v NPR Dolina Bielej vody TANAP Tatransk Lomnica, Javorina NPR 1661,11 0,5 vrchovisko, prechodn raelinisko, slatina Sphagnion medii, Oxycocco-Empetrion hermaphroditi, Leuko-Scheuchzerion palustris, Rhynchosporion albae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino mugo-Sphagnetum, Empetro hermaphroditi-Sphagnetum fusci, Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis, Junco filiformis-Sphagnetum recurvi, Sphagno nemorei-Caricetum canescentis prirodzen bez zsahu stagnujci imisie 262 Kprov dolina TANAP trbsk Pleso NPR 3220,9 10 vrchovisko Oxycocco-Empetrion hermaphroditi, Sphagnion medii Eriophoretum vaginati tatricum, Scirpo cespitosi-Sphagnetum compacti, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi prirodzen bez zsahu stagnujci imisie 263 Mengusovsk dolina TANAP trbsk Pleso, Javorina NPR 1612,9 2 vrchovisko, slatina Oxycocco-Empetrion hermaphroditi, Drepanocladion exannulati Eriophoretum vaginati tatricum, Drepanocladetum exannulati prirodzen bez zsahu stagnujci, prietokov imisie 264 Studen doliny TANAP Star Smokovec, Tatransk Lomnica, Javorina NPR 2222,41 vrchovisko, slatina, raeliniskov smreina Oxycocco-Empetrion herma-phroditi, Sphagnion medii, Sphagno recurvi-Caricion canescentis, Eu-Vaccinio-Piceenion Eriophoretum vaginati tatricum, Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi, Pino mugi-Sphagnetum, Sphagno nemorei-Caricetum canescentis, Bazzanio-Piceetum prirodzen raelinisk bez zsahu, zbytok NPR poda schvlenho LHP stagnujci imisie 265 Jurova dolina TANAP Oravice NPR slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii 266 Kt TANAP Huncovce PR 11,22 0,2 slatina Caricion fuscae Caricetum goodenowii prirodzen bez zsahu, populcia Carex chordorrhiza s vekou prav-depodobnosou u zanikla stagnujci sukcesia 267 Brezov TANAP trba 4 4 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae, Sphagno recurvi-Caricion canescentis Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii, Carici rostratae-Sphagnetum apiculati prirodzen v minulosti kosen odtokov sukcesia 268 Plenice TANAP Vchodn 3 3 slatina Caricion davallianae, Caricion fuscae Caricetum davallianae, Caricetum goodenowii prirodzen v minulosti kosen odtokov sukcesia 269 Pod Mino-lom I, II TANAP Doln Kubn 1,5 slatina Caricion lasiocarpae prirodzen, iastone odvodnen zachova vodn reim stagnujci, odtokov zmena vodnho reimu, sukcesia 270 Kriv kt (Pod Boro-vou horou) TANAP Tvrdon 0,5 slatina Caricion davallianae Eleocharitetum pauciflorae, Caricetum davallianae prirodzen zachova vodn reim odtokov zmena vodnho reimu 271 vihrov TANAP Jamnk PR 5,64 5,64 slatina, vrchovisko Caricion fuscae, Sphagnion medii Caricetum goodenowii, Eriopho-ro vaginati-Sphagnetum recurvi prirodzen odstraovanie nletu odtokov sukcesia 272 Puchmajerovej jazierko TANAP Hrutn PP 0,1 2 slatina, prechodn raelinisko Caricion fuscae, Caricion davallianae, Leuko-Scheuchzerion Caricetum goodenowii, Ambly-stegio-Caricetum chordorrhizae, Valeriano simplicifoliae-Carice-tum flavae, Carici rostratae-Drepanocladetum fluitantis prirodzen odstraovanie nletu odtokov sukcesia 273 Popradsk raelinisko TANAP Poprad PR nvrh 5 5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae vyaen odstrnenie nletu a trsti, od-straovanie vegetanho kry-tu, vykopanie novch jazierok odtokov zazemovanie, sukcesia, eutrofizcia 274 Spisk Teplica TANAP Spisk Teplica 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae, Schoenetum ferruginei iastone odvodnen odtokov blzkos obce, sukcesia 275 Kotelnice TANAP Vaec 3 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen odstraovanie nletu, kosenie odtokov vstavba dianice, sukcesia 276 Pastiersko TANAP trba 5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen odstraovanie nletu odtokov sukcesia 277 Hozelec TANAP Hozelec 3 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie odtokov eutrofizcia, sukcesia 278 Gnovce TANAP Gnovce 4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie stagnujci, odtokov, prietokov sukcesia 279 Jnovce Hrky TANAP Jnovce 1 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae odvodnen odstrnenie trsti, prava vodnho reimu odtokov sukcesia 280 Vek Borov TANAP Vek Borov 4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie odtokov zoapvanie dobytkom, sukcesia 281 Komjatnian-ska dolina TANAP voov 1,5 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie odtokov, stagnujci sukcesia 282 Komjatn-Studnin TANAP Komjatn 2 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, odstrnenie nletu odtokov, iastone prietokov sukcesia 283 Valask Dubov iar TANAP Valask Dubov 1 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, obasn pasenie odtokov, iastone prietokov zarastanie ID Nzov Sprvca OP Sprva Katastr. zemie Kategria chrnenho zemia Celkov rozloha (ha) Z toho rozloha raeliniska (ha) Typ raeliniska Vegetan typ zvz Vegetan typ asocicia Prrodn podmienky (stav odvodnen, vyaen, prirodzen) Vyuvanie (manament, opatrenia na ochranu) Hydrolgia (typ) prieton, odtokov, stagnujci, zplavov Ohrozenie 284 Spisk Teplica, pri artzkej studni TANAP Spisk Teplica 4 slatina Caricion davallianae Caricetum davallianae prirodzen kosenie, odstrnenie nletu a obasn pasenie stagnujci, odtokov, iastone prietokov sukcesia, eutrofizcia 285 Bahno NP Poloniny Zboj PR 2,78 2,78 vrchovisko Sphagnion medii Eriophoro vaginati-Sphagnetum recurvi prirodzen kosenie, odstrnenie nletu stagnujci sukcesia 286 Pod Ruskm NP Poloniny Stakn PR 11,14 11,14 slatina Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Caricetum goodenowii prirodzen kosenie, odstrnenie nletu sukcesia 287 Rusk NP Poloniny Stakn PR 1,46 1,46 slatina Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Caricetum goodenowii prirodzen kosenie, odstrnenie nletu sukcesia 288 Slatina pod Stinskou NP Poloniny PR 2,76 2,76 slatina Caricion lasiocarpae, Caricion fuscae Carici flavae-Eriophoretum latifolii, Caricetum goodenowii prirodzen kosenie, odstrnenie nletu sukcesia '()*+,-./01*230/(4-5(0140,*67/-1+12*891:;;(7?*)1!"#$%&1@71A2*BC27./D5C+*)*5E20/F101*G/*+F157,(BC+*BC(78*BFBCH)*+1BC27./7@1&92IAFA2(BA(7J18195E*+0/(91G(*,*3(587@.(+724(CF101*G/*+(J1BK,0.1)7.4(L,*+78*)101A2D2*.*9=!"#$%&1M N/BC(C9C71*O1"AA,(7.&5*,*3F1(B101/*/M3*+72/)7/C0,*230/(B0C(*/17BC0G,(BE7.1(/1:;;(2#&/:&,')(4,(=:.0&