Reverzná logistika - Reverse Logistics Bsc theses

  • Published on
    27-Nov-2014

  • View
    2.463

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

1EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta podnikovho manamentu Katedra manamentu vroby a logistikyBAKALRSKA PRCA Reverzn logistikaBratislava 20092VYHLSENIE Prehlasujem, e bakalrsku prcu som vypracoval samostatne, a e som uviedol vetku pouit literatru. Bratislava, .......................... ...................................... Vlastnorun podpis34OBSAHObsah....................................................................................................

Transcript

<p>1</p> <p>EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta podnikovho manamentu Katedra manamentu vroby a logistiky</p> <p>BAKALRSKA PRCA Reverzn logistika</p> <p>Bratislava 2009</p> <p>2</p> <p>VYHLSENIE Prehlasujem, e bakalrsku prcu som vypracoval samostatne, a e som uviedol vetku pouit literatru. Bratislava, .......................... ...................................... Vlastnorun podpis</p> <p>3</p> <p>4</p> <p>OBSAH</p> <p>Obsah...........................................................................................................................4 vod.............................................................................................................................6 Defincia logistiky, logistickho manamentu..........................................................6 Ohranienie jednotlivch oblast podnikovej logistiky.............................................8 Nkupn a zsobovacia logistika (logistika obstarvania)......................................9 Vrobn logistika......................................................................................................9 Distribun logistika...............................................................................................10 Reverzn logistika.....................................................................................................11 Defincia reverznej logistiky...................................................................................11 Zujem o reverzn logistike....................................................................................12 Vekos reverznej logistiky......................................................................................12 Percento nvratnosti...............................................................................................13 Aktivity reverznej logistiky......................................................................................13 Strategick vyuitie reverznej logistiky...................................................................15 Reverzn logistika ako strategick zbra............................................................15 Vzvy reverznej logistiky.........................................................................................15 Konflikt predajca-vrobca..................................................................................16 Prznaky problmu nvratu.................................................................................16 Bariry dobrej reverznej logistiky..........................................................................17 Reverzn logistika a ivotn prostredie..................................................................20 Zelen logistika a reverzn logistika..................................................................21 Nklady skldok a jej dostupnos...........................................................................21 Technolgia skldok...........................................................................................21</p> <p>5 Dostupnos skldok............................................................................................22 Eurpska reverzn logistika....................................................................................24 Nemeck zkony o obaloch.....................................................................................24 Zkon o obaloch z roku 1991.............................................................................24 Duales System Deutschland (DSD)....................................................................25 Program Zelen Bod...........................................................................................25 Legislatva na Slovensku.........................................................................................26 4.2.1. Zkon . 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnen niektorch zkonov.............................................................................................................................26 Zkon . 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov 27 Elektronick odpad.................................................................................................27 Vrtenie spotrebiov...............................................................................................28 Recyklcia aut.........................................................................................................28 Zber batri.............................................................................................................29 Eurpske zhrnutie...................................................................................................30 Budce trendy a zhrnutie.........................................................................................31 Rozliovanie reverznej logistiky..............................................................................31 Redukovanie toku reverznej logistiky.....................................................................31 Manament ivotnho cyklu produktu.....................................................................32 Technolgie na monitorovanie vstupov..................................................................33 Monitorovanie pomocou webu................................................................................34 Elektronick vmena dt (EDI)..............................................................................34 RFID.......................................................................................................................35 Sumarizcia...............................................................................................................37 Pouit literatra......................................................................................................39</p> <p>6</p> <p>VOD</p> <p>Modern ekonomika m alej tm viac sa stretva s nedostatkom prrodnch zdrojov. Pokles zsob neobnovitench zdrojov nti hrov ekonomiky na opatrn vyuvanie vzcnych minerlov. Tto koncepcia vedie ku implementci udratenho rozvoja do podnikovho manamentu. S touto problematikou sa zaober disciplna, ktor sa nazva reverzn logistika. Prve preto, el mojej prci je dvojak: zostavi prehad a vod do reverznej logistiky a zostavi nahliadnutie ako riadi reverzn logistiku dobre. Podklady k mojej prci som naiel v americkej literatre, kee tto disciplna je ete primlad, neexistuj kvalitn slovensk materily. Poksim sa objasni tto problematiku, a porovna situciu u ns, na Slovensku a na zpade.</p> <p>Defincia logistiky, logistickho manamentuLogistika predstavuje medzi nukami o podnikovom hospodrstve mlad disciplnu. Logistick prstupy zaberaj vo veobecnosti vznamn miesto v rozhodovacom procese priemyselnch podnikov. Vznik logistiky siaha do alekej minulosti. Ako termn sa zaviedol do pouvania pred niekokmi storoiami. Pvod termnu logistika nie je celkom jasn. Pravdepodobne je odvoden z grckeho slova logos (slovo, re, rozum) alebo logistikon (dmysel, rozum). Slovo logistikos znamen vpotom zisti, logicky myslie. V podobnom zmysle ako sa pouva dnes, zaal sa termn logistika pouva v obdob panovania byzantskho cisra Leontosa VI. Ten ho transformoval do oblasti vojenstva, charakterizoval ho takto: Predmetom logistiky je mustvo zaplati, prslune vyzbroji a vybavi ochranou a munciou, vas a dsledne sa postara o jeho potreby a kad akciu v ponom aen prslun pripravi, teda uri priestor a as, splavne ohodnoti tern z hadiska pohybu vojska, monost protivnkovho odporu a tieto funkcie zvldnu z hadiska pohybu vojsk aj v prpade nutnosti ich rozdelenia. Tto obsiahla veta teda v podstate vyjadruje, e logistika mus</p> <p>7 zvldnu pohyby ud a materilu, a to tak, aby prslun objekt sa nachdzal na potrebnom mieste a v potrebnom ase. V sasnosti treba kontatova, e obsah pojmu logistika, logistick manament nie je pouvan jednotne ani v literatre, ani v praxi a vo vine prpadov ho treba zosladi s predmetom a obsahom tej innosti, ktor m logistick koncepcia riei. Niektor defincie logistiky, ako sa uvdzaj v rznych literatrach. Defincia NATO, zhodn s definciou pouvanou v armde v USA. Logistika v najirom zmysle zahrnuje: a) Vvoj, kontrukciu, akvizciu, skladovanie, prepravu, distribciu, technick</p> <p>zabezpeenie, odsuny a vyraovanie vojenskej techniky a materilu, b) Prepravu, odsuny a hospitalizciu osb, c) Akvizciu alebo vstavbu, drbu, prevdzku a ruenie zariaden (nehnutenosti, vojenskch stavieb), d) Akvizciu alebo poskytovanie sluieb. Defincia americkej logistickej spolonosti Council of Logistics Management. Proces plnovania, realizcie a riadenia efektvneho, vkonnho toku</p> <p>a skladovania tovarov, sluieb a svisiacich informci z miesta vzniku do miesta spotreby, ktorho cieom je uspokoji poiadavky zkaznkov. Defincia eurpskej logistickej asocicie (EIA) Logistika je organizcia, plnovanie, riadenie a vkon toku tovaru vvojom a nkupom zanajc, vrobou a distribciou poda objednvky finlneho zkaznka koniac tak, aby boli splnen vetky poiadavky trhu pri minimlnych nkladoch a minimlnych kapitlovch vdavkoch. Pfohl, H. Ch. Shrn innosti, ktormi sa vytvraj, riadia a kontroluj vetky pohybov a skladovacie pochody. Shrnom tchto innosti maj byt efektvne preklenut priestor a as. </p> <p>8 Uhde, G. B. Systm tvorby, riadenia, regulcie a vlastnho priebehu materilovho toku, energii, informci a premiestovania osb. Logistika mala v priebehu doby rzne men. V anglicky psanej literatre s a meme stretn najm s tmito pojmami: Business logistics podnikov logistika, Distribution distribcia, Channel management riadenie kanlov, Indutrial logistics priemyseln logistika, Material management riadenie materilov, Logistical management logistick riadenie, Supply management riadenie zsobovania, Logistics production vrobn logistika.</p> <p>Ohranienie jednotlivch oblast podnikovej logistikyPodnikov logistika je sasou tzv. mikrologistiky. T zaha podnikov systmy vo vrobe a obehu. Tieto systmy sa zaoberaj otzkami toku materilu, energie a informci, a to z hadiska asu a priestoru navonok, ako i vntri podniku, tie otzkami skladovania, dopravy, manipulcie a pod. Predmetom skmania je tak predvrobn proces (nkup materilu od dodvateov), ako i vrobn proces (manipulan prostriedky, vntropodnikov sklady, dopravn prostriedky), ale aj povrobn procesy (predaj, dodvky vrobkov spotrebiteom, sluby). V podnikavej logistike ide predovetkm o fyzick innosti spojen s pohybom. Predmetom (podstatou) podnikovej logistiky je doprava, manipulcia a skladovanie materilu, tovaru a sluieb na celej ich ceste od dodvatea cez podnik a k odberateovi.</p> <p>9 Obsahom podnikovej logistiky s: 1. Organizovanie, plnovanie, zabezpeenie, realizcia a kontrola vetkch premiestovacch a skladovacch procesov v podniku. 2. Vlastn realizcia fyzickch procesov, ktor s vyjadren materilovm tokom. 3. Vetky tie innosti, ktor sa tykaj, resp. svisia s informanm tokom. Urujcimi subjekt mi podnikovej logistiky s: 1. Nkupn a zsobovacia logistika. 2. Vrobn logistika, 3. Distribun logistika. S uvedenmi subjektmi vemi zko svisia tzv. zabezpeovacie systmy, ku ktorm zaradujeme hlavne: skladovanie, dopravu, manipulciu, balenie vrobkov (obalov hospodrstvo), organizovanie a organizan truktru, informan systmy, personlne zabezpeenie, legislatvu a prvne vzahy, kontroling.</p> <p>Nkupn a zsobovacia logistika (logistika obstarvania)Zkladnou lohou nkupnej a zsobovacej logistiky (asto sa pouva i termn logistika obstarvania) je zabezpei vrobn proces a cel prevdzkov innos v podniku potrebnmi zdrojmi. Racionlne stavy zsob urchuj obrat kapitlu a zniuj nkladov rove v podniku. </p> <p>Vrobn logistikaPredstavuje shrn logistickch loh a opatren nevyhnutnch na prpravu a vlastn priebeh vrobnho procesu. Zaha vetky innost svisiace s materilovm a informanm</p> <p>10 tokom surovn, pomocnch a vrobnch materilov od skladu vstupnch materilov po vrobu, od skladu polotovarov a nakupovanch dielov cez jednotliv vrobn stupne, medzisklady a mont a po sklad hotovch vrobkov. </p> <p>Distribun logistikaZabezpeuje shrn logistickch loh a opatren svisiacich s prpravou</p> <p>a vykonvanm distribcie. Zaober sa predovetkm innosami, ktor svisia s tokom tovaru zo skladov hotovch vrobkov na odbytov trh, vrtane informci. 1</p> <p>1</p> <p>Andrej Dupa, Ivan Brezina, Logistika v Manamente podniku(Bratislava: Sprint, 2006), str.7-14</p> <p>11</p> <p>REVERZN LOGISTIKA</p> <p>Defincia reverznej logistikyReverzn logistika je nov a rozvjajca sa oblas, a ako takej, existuje iba obmedzen mnostvo informci do dnes. Preto som sa snail zhromaova alie informcie o tejto problematike. The Council of Logistics Management v USA definuje logistiku ako: Je to proces plnovania, implementcie a kontrolovania innho, nkladovo efektvneho toku surovn, medziproduktov, hotovch vrobkov a svisiacich informci od miesta vzniku na miesto spotreby za elom zhodn s poiadavkami zkaznka. Defincia reverznej logistiky zaha vetky innosti, ktor s uvedench v defincii vyie. Rozdiel je v tom, e reverzn logistika zaha tieto aktivity sptne: Je to proces plnovania, implementcie a kontrolovania innho, nkladovo efektvneho toku surovn, medziproduktov, hotovch vrobkov a svisiacich informci od miesta spotreby na miesto vzniku za elom obnovy alebo zbavenia sa. Presnejie povedan, reverzn logistika je proces premiestovania tovaru od typickej konenej destilcie s cieom obnovy alebo zbavenia sa. Prestavba a obnova me by tie zahrnut v defincii reverznej logistiky. Reverzn logistika je viac ako opakovan vyuvanie krabc a recyklcia obalovch materilov. Znovu navrhovanie obalovch materilov alebo zniovanie zneistenia ovzduia a spotreby energi pri transportovan s dleit aktivity, ale mali bi byt lepie ocenen vo svete green logistics. Nehovorme o reverznej logistike ak iadny tovar alebo materil nie je poslan sp. Reverzn logistika tie zaha spravovanie vrtenho tovaru z dvodu pokodenia, seznneho tovaru, odpadu, stiahnutia tovaru a pri nadmernej zsobe. Tie zaha recyklovanie a aktivity s nebezpenm materilom.</p> <p>12</p> <p>Zujem o reverzn logistikeUvedomovanie si vedy a umenia logistiky sa neustle zvyuje. Vek zujem o reverzn logistiku bolo vyprovokovan dodatone. Vea firiem, ktor v minulosti nevenovali vea au a energie na riadenie a pochopenie reverznej logistiky, zaali tomu venova viu pozornos. Tie firmy u aj testuj spiaton opercie s najlepmi pecialistami v odbore. Niektor firmy sa stvaj aj ISO certifikovanm na spiatonch procesoch. Tretie strany pecializovan na spiaton procesy registruj vek rozmach dopytu o svoje sluby.</p> <p>Vekos reverznej logistikyKonzervatvny odhad je, e reverzn logistika m vznamn podiel na logistickch nkladoch USA. Logistick nklady s odhadovan priblin na rovni 10,7% americkej ekonomiky.2 Presn slo sa vak ned uri, lebo najviac firiem nepozn ich vekos. Poda jednho vskumu, logistick nklady sa vysuj na rovni 4% celkovch logistickch nkladov firiem. Prepotan na % GDP, nklady reverznej logistiky tvoria priblin 0,5% celkovej GDP USA. Delaney odhaduje, e logistick nklady boli 862 milird dolrov v roku 1997. Poda vskumu Rogersa a Tibben-Lembkeho vak boli 35 milird dolrov. Vekos a dopad reverznej logistiky sa odliuje v kadom type priemyslu. Zvis tie od toho, ak kanly firma vyuva. Avak, je to jasn, e celkov mnostvo aktivitch reverznej...</p>