SaB - Stavebnictvo a byvanie oktber 2011

  • Published on
    14-Mar-2016

  • View
    221

  • Download
    5

DESCRIPTION

asopis SaB Stavebnctvo a bvanie u trins rokov prina zaujmav informcie z oblasti bvania, pravy exteriru domu i z oblasti stavebnctva. Zameriava sa na tvorby interirov, aktulne trendy v bvan a na novinky v individulnej vstavbe a rekontrukcii rodinnch domov a bytov. SaB ako jedin titul na slovenskom medilnom trhu pravidelne prina pecilnu prlohu o alternatvnych a energeticky spornch formch bvania, a to u od roku 2005. Cieom prlohy je prinies novinky z oblasti stavebnch materilov a technolgi, ktor slovensk i zahranin firmy ponkaj na vstavbu nzkoenergetickch i pasvnych budov a na rekontrukciu budov v nzkoenergetickom tandarde.

Transcript

  • ISSN 1336-0191

    oktber 2011 I 1,95 (59, K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    VIACTEPLA

    ZA MENEJ PEAZ

    Inteligentnspotrebie

    PECILNAPRLOHA:ARCHITEK-TONICKSAE

    najkrajsiunajkrajsiuzhrad

    uviac na str. 66

    Sa Exkluzivne

    DARA ROLINSAKO DIZAJNRKA

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 50

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    v inteririJesenn

    nladaEAENERGETICK ALTERNATVY SPORA ENERGIE V BUDOVCH

    Titulka oktober2011_THIS.indd 2 30. 9. 2011 12:59:36

  • Mte nrok na to najlepieirok vber dlhodob tradcia modern technolgie uniktny materil vborn ceny

    www.velux.sk 02 33 000 555

    2

    011

    VEL

    UX

    GR

    OU

    P

    VEL

    UX

    A V

    ELU

    X L

    OG

    O S

    R

    EGIS

    TRO

    VAN

    O

    CH

    RAN

    N

    ZN

    MK

    Y P

    OU

    VA

    N

    V L

    ICEN

    CII

    VEL

    UX

    GR

    OU

    P.

    Stren okn

    staveb a byv 227x297 27_9.indd 1 6.9.11 12:57SaB-oktober 2011_NEW.indd 2 30. 9. 2011 13:09:08

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 3 30. 9. 2011 18:06:06

  • ADRESA REDAKCIEMoyzesova 35, 010 01 ilinatel.: +421/41/5079 312, 5640 370, fax: +421/41/5640 371sab@mediast.skwww.stavebnictvoabyvanie.sk

    REDAKCIAfredaktorka:Mgr. Bar bara Tur kov, 041/5079 337turci ko va@mediast.skRedaktorky:Mgr. Slva tefancov, 041/5079 345stefancova@mediast.skIng. Jana Zajasensk, 041/5079 324zajasenska@mediast.skObrazov redaktorka: Ing. Jana Zajasensk, 041/5079 324

    REDAKN RADAProf. Ing. Zu za na Ster no v, CSc., Ing. Eva Wernerov, Prof. Ing. Jn Bujk, PhD., Prof. Ing. udovt Fillo, CSc., Prof. Ing. Pavol Juhs, DrSc., Ing. Juraj Krlik, Ing. Ivona Partmanov

    OBCHODN RIADITEKAJana Zemkov, zemkova@mediast.sktel.: 0948 158 835, 0905 275 610

    Inzertn oddelenie:inzercia@stavebnictvoabyvanie.sk

    Ing. Pavol Juroek, jurosek@mediast.skIng. Zuzana Roaiov, rozaiova@mediast.skIng. Eva Kuzmov, kuzmova@mediast.skudmila Podhorcov, podhorcova@mediast.skJana Cikhartov, cikhartova@mediast.sk

    B. Bystrica: 048/415 25 76, 77, 0903/537 255Ing. ubomr Hajel, hajsel@mediast.skAnna urekov, dureckova@mediast.sk

    PRODUKCIABarbora Podkrivack, podkrivacka@mediast.sktel.: 041/5079 312

    VYDVAMEDIA/ST, s. r. o., ilina IO: 36 380 849I pre DPH: SK2020102568

    RIADITEKA VYDAVATESTVAIng. An t nia Franekov, franekova@mediast.sk

    RIADITE DISTRIBCIEIng. Pavol Juroek, jurosek@mediast.sktel.: 0903 50 90 93

    MARKETINGJn Franek, franek@mediast.sk

    PREDPLATNpredplatne@stavebnictvoabyvanie.skpredplatne@mediast.sktel.: 041/5640 370

    GRAFICK TDIO MEDIA/STGrafika: Viktor Rek, Erika KaraffovVtvarn koncepcia:Mria Mrzikov, Viktor Rek, rek@mediast.sk

    TLAVK, a. s., Harmanec

    ROZIRUJEMedia Print Kapa, Slovensk pota, a. s., In-terpress, stavebn sporitene, sie predajn so stavebnmi ma te ril mi, erpacie stanice PHM a skromn predajcovia. Objednvky na pred-platn prijma kad pota a doruovate Slo-venskej poty. Objednvky do zahraniia vyba-vuje Slovensk pota, a. s., Stredisko predplatn-ho tlae, Uzbeck 4, P. O. BOX 164, 820 14 Brati-slava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk

    Nevyiadan rukopisy a mate rily redakcia nevracia. Redakcia nezodpoved za obsah inzercie. Celoron predplatn: 9,95 (299, Sk). Objednvky prijma sekretarit redakcie

    REGISTRAN SLOEV 3439/09

    FOTO NA TITULNEJ STRANEbyDara

    edito

    rial

    media/st alej vydva:

    MESANKY:Strojrstvo/Strojrenstv

    MONOTEMATICKPUBLIKCIE:Top trendy vbvanTop hotelierstvoTop hotelnictvTrendy ZIMATrendy LETOEko bvanie

    FOTO

    Jan

    a Za

    jase

    nsk

    Ven itatelia,neviem, ako vy, ale ja povaujem jese za najkrajie obdobie roka. Najm, ak je tak slnen a tepl ako t tohtoron. Letn hora-vy pominuli, dni s ete dos dlh na to, aby sme si vyli do prrody, alebo si s priatemi urobili v zhrade prjemn grilovaku. Otvorili sa brny divadiel a koncertnch sien, pominula aj povestn uhorko-v sezna...Za chladnch jesennch veerov vak urite ocenme aj monos po-sedie si pri kozube, ktor je nielen cennm zdrojom tepla mimo vy-kurovacej sezny, ale aj esteticky psobivm doplnkom interiru. Pozornos sme zamerali aj na domce spotrebie, kde sme pre vs hadali dizajnrsky vydaren a zrove sporn rieenia. Pre tch, ktor stavaj i rekontruuj svoje nov bvanie, je tento as spojen s nronm hadanm tch najlepch rieen a materilov, zaobstarvanm vhodnho zariadenia a doplnkov.Vetci si elme, aby bolo nae bvanie nielen prjemn, ale aj ekono-micky nosn, postaven z kvalitnch, poda monosti prrodnch i recyklovatench materilov. Trend poslednho desaroia nm toti priniesol nielen nov mdne trendy a zaujmav dizajnrske inpir-cie, ale aj poznanie, e musme zniova energetick nronos svoj-ho ivota. Architektonick trendy a vvoj stavebnch materilov i technolgi prinaj monosti, o akch sa nm pred pr rokmi ani nesnvalo. Dnes si meme dovoli stava domy a verejn budovy s vekmi skle-nenmi plochami, ktor stieraj hranice medzi vonkajm a vntor-nm prostredm bez toho, aby sme museli plati vysok sumy za ich vykurovanie, chladenie a osvetovanie. A vetko smeruje k tomu, e nov stavby si v nealekej budcnosti bud vyrba potrebn ener-giu sam. Jese je aj obdobm vznamnch architektonickch a realizanch sa, Stavba roka a Ce.Za.Ar. Nominovan stavby vm predstavuje-me v pecilnej asti asopisu s tm, e o vsledkoch sa a o ocene-nch stavbch sa dotate v decembrovom SaB.

    Prjemn tanie!

    Barbara Turkov

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 4 30. 9. 2011 17:22:51

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 5 30. 9. 2011 17:22:53

  • 4 Sod Ekoma design4 Sukrva nzvy tyroch talianskych znaiek bytovho nbytku vponuke spolonosti Ekoma design, ponkajcich to najlepie ztalianskeho dizajnu irokmu spektru zkaznkov. Kombinciou jednotlivch produktov znaiek Salcon, Santarossa, Softline aSovet mono klientovi ponknu alternatvu umoujcu zariadenie takmer celho obytnho priestoru.

    Sovet Sklo ako fascinujci ma-teril pretaven do irokej ponuky jedlenskch ikonferennch stolov abytovch doplnkov

    SaB-oktober 2011_.indd 6 29. 9. 2011 23:25:35

  • Softline dizajnov jedlensk abarov stoliky voriginlnych materilovch afarebnch prevedeniach

    EKOMA design, spol. s. r. o. SHOWROOM Bajkalsk 29, 821 01 Bratislava, tel.: +421 2 581 001 83, fax: +421 2 581 001 84, e-mail: ekoma@ekoma.sk

    Predajn miesta: Uniconsult, s. r. o., Elektrin 5, 911 01 Trenn, PRODesign, ermesk cesta 3, 040 01 Koice www.ekoma.sk

    Salcon Progresvny vrobca sedacch sprav ponka taliansky dizajn ukryt vistch lnich

    Santarossa to najlepie znbytku do obvacch izieb aspln vmodernom podan

    SaB-oktober 2011_.indd 7 29. 9. 2011 23:25:46

  • BVANIE12 Aktulne18 Osobnos

    Tma: Teplo domova20 Nalate sa jesenne30 Moja intucia ma nesklamala34 Ako vyarova domcu pohodu?

    Interir42 oraz inteligentnejie spotrebie46 o novho v kuchyni

    EXTERIRTma: Jese v zhrade58 Jesenn chvle v zhrade62 Report: Symbiza betnu a di-

    vokej prrody

    STAVEBNCTVO72 Aktulne

    Tma: Viac tepla za menej peaz78 Viac tepla za menej peaz84 Efektvne a inn vykurovanie

    pecilna prlohaTma: Stavebn sae104 CE.ZA.AR. 2011110 Stavba roka 2011

    ENERGETICKALTERNATVY124 Aktulne

    Tma: Obnova budov v nzkoenergetic-kom tandarde133 Opatrenia na spory energie

    v budovch

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    energetick alternatvy

    ASOP IS OENERGET ICK CH SPOR CH AOBNOV ITENCH ZDROJOCH ENERGIE

    Podpora zelenej architektry

    FOTO

    ADAM

    MR

    K

    OPATRENIA NA SPORUENERGIE V BUDOVCH

    MIMORIADNE VYDARENREKONTRUKCIA

    SPORN DETAILY

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 123 29. 9. 2011 23:50:49

    8 OBSAH oktber 2011

    62

    128

    80 11884

    30

    2018

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 8 30. 9. 2011 17:23:29

  • Element. Moja harmnia je dokonale zloen z malch kskov.

    Sstredm sa. Kad element m svoj as a svoje miesto. Vetko mus by v harmnii. Aj svetlo i prtmie, i zvukov atmosfra naprklad v kpelni. Potom ma u ni neme vyvies z miery. plne dokem ovlda sm seba, a preto pokladm za samozrejm, e mem ovlda aj svoje elektrick spotrebie elegantne na diaku. Je to ako prenanie mylienok. Vetko mi spln kvalitn elektrointalcia Element. www.abb.sk/vypinace

    ABB, s.r.o.Dbravsk cesta 2841 04 BratislavaTel.: 02 - 594 18 701, 801Fax: 02 - 594 18 766

    online

    top-fashion.sk

    PRVE V PREDAJI!

    Prv slo magaznu

    TOP FASHION256 strn zo sveta mdy,

    krsy a najnovch trendov

    O K T B E R 2 0 1 1

    9

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 9 30. 9. 2011 17:53:25

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 10 30. 9. 2011 17:23:39

  • FOTO

    CO

    NM

    OTO

    Jese je vaka skracujcim sa dom a meniemu mnostvu slnench lov oznaovan za obdobie depresi. Bojova proti nim mete rznymi

    zbraami i u zvenm pohybom a portovmi aktivitami, sprvne vybranm jedlom s omega-3-mastnmi kyselinami alebo farbami

    a atmosfrou v interiri. S tm poslednm vm vieme pomc aj my...

    vaniestr. 11 56

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 11 30. 9. 2011 17:23:40

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    12 BVANIE aktulne

    Run majster v ahan Run mixr EHM 4600 je sympak vchrmovom odeve. Hravo zvl-

    da ahanie aj hnetenie, vaka metlikm spro lom V(na rchle aha-nie) anadstavcom na miesenie. Na zaiatku vyuva nzke otky, o po-

    te kad kuchrku apekrku pri mixovan srovn smkou, ktor sa pri rchlom tarte zvykne rozpri vade naokolo. Smixrom mete pracova vpulznom reime vpiatich rchlostiach, zvladne aj turbo. Na

    dotyk pote soft-touch rukovou. Elektrick kbel m dku a 1, 5m, prkon spotrebia je 300 W. Po pouit sta vloi metliky do umvaky

    riadu aist zloi do kompaktnej zostavy spolu smixrom.

    PRIP

    RAV

    ILA

    Bar

    bara

    Tur

    ko

    v F

    OTO

    arch

    v

    riem

    Ovldacie tlaidl s ochranou proti otlakom prstovVo verejnch, komernch iskromnch priestoroch priahuj ovldacie tlaidl Visign spolonosti Viega pozornos vaka svojmu dizajnu aatraktvne na pohad ostan aj po viacerch pouitiach. pecilna povrchov prava brni tomu, aby po spusten splachovania ostali na ovldacch tlaidlch ruiv stopy po prstoch. Povrchov prava je neviditen, odoln proti oderu atrvalo odoln voi benm istiacim prostriedkom. Aby sa dizajn akomfortn pouvanie ani vo verejnej akomernej sfre nevyluovali, m Viega vprograme ovldacie tlaidl Visign for Style 13 aVisign for Style 14, vhodn pre vetky podomietkov splachovacie ndrky Viega.

    Novinka z For Interior PrahaNajv jesenn vetrh bvania veskej republike For Interior op priniesol novinky zoblasti vybave-nia interirov adizajnu. Naprklad kolekcia Nature design je zaloen na jednoduchosti ajedinenos-ti materilu, zktorho s jednotliv kusy nbyt-ku adoplnkov vyroben. Ide najm odrevo, hlavne brestov, ktor pochdza zdemont prmorskch chatr, ml, vlnolamov atrupov lod alebo odre-vo vyplaven morom. Jednotliv kusy maj jednodu-ch, ale nadasov dizajn as vyroben svekm re-meselnm fortieom, priom si zachovvaj pvod-n patinu akvalitu, aby vynikol charakter materi-lu. Kad kus nbytku idoplnok je jedinen origi-nl. Na kolekcii pracovali talianski dizajnri tri roky scieom bolo vytvori ju tak, aby sa hodila do rusti-klneho aj modernho interiru.

    *WOTLBDFTUBD#SBUJTMBWBUFMGBYFNBJMTUVEJP!LTEBOJFMBTL

    0UWSBDJFIPEJOZQPQJTP

    0%4MJNL)MLPWB#SBUJTMBWBUFMGBYFNBJMTUVEJP!EBOJFMBJOUFSJFSTL

    0UWSBDJFIPEJOZQPQJTP

    XXXEBOJFMBJOUFSJFSTL

    LVDIZOTLMJOLZ]BUOLZBUZQJDLOCZUPL

    OD Slimk, Hlkova 1, 821 08 Bratislava 27tel./fax: 02/44 44 28 30, 0905 440 398, e-mail: studio@danielainterier.sk

    Otvracie hodiny: po-pi 10.00 - 18.00, so 9.00 - 13.00

    Koick 37/A, 821 04 Bratislavatel./fax: 02/53 41 19 27, 0905 440 397, e-mail: studio@ksdaniela.sk

    Otvracie hodiny: po-pi 9.00 - 18.00, so 9.00 - 13.00

    www.danielainterier.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 12 30. 9. 2011 17:23:40

  • Rolf Benz MIO. u sa tem.

    me zai to krsnekto nava svojim zmyslom,

    a inpiratvne z tohtosveta.

    Design: Norbert Beck www.rolf-benz.com

    Kabelka Rolf Benz MIO Bag.Dokonal doplnok: pri kpe pohovky Rolf Benz MIO v koi vintage dostanete zdarma kabelku Rolf Benz MIO z rovnakej koe (hodnota 596 EUR*).Iba do 31. 12. 2011.Design: Nadine Lemberg

    * Nezvzn cenov odporanie

    ZENO ShowroomBratislava OC Atrium Einsteinova 9 Tel.: 02/6353 00 64 info@zeno.skKoice trova 40 Tel.: 055/685 40 62 kosice@zeno.skwww.zeno.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 13 30. 9. 2011 17:23:45

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    14 BVANIE aktulnePR

    IPR

    AVIL

    A Sl

    va

    tef

    anco

    v F

    OTO

    arch

    v

    riem Smart TV

    DesignLine Edge Smart LED TV je plne novm radom televzorov Philips, kto-rch hlavnou prednosou je upta odlinm dizajnom. es stupov uhol sklo-nu zrove zaruuje opti-mlne pohodlie pri sledo-van. DesignLine snadaso-vm bielym ormovanm vy-u va vnimon vlastnos-ti ambientnho osvetlenia Ambilight Spectra 2na obi-dvoch stranch. Okrem mo-dernho dizajnu disponu-je aj trendovmi Smart technolgiami, spolu spri-pojenm WiFi, ktor umo-uj sledova lmy ale-bo fotogra e zo smart pho-nu, notebooku alebo pros-trednctvom internetu pria-mo na TV.

    Kozuby DRUNa slovensk trh priiel vrobca plynovch kozubov, rma DRU zHolandska. Kozuby tejto rmy maj modern, minimalistick kontrukciu avrazn sklenen plochy. i u horizontlne, do predeovacch stien, strojstrannm zasklenm alebo rohov, s vdy elegantn. Komfortn obsluhu zaru programovaten diakov ovldanie. Kozuby predva rma GEMMY, s. r. o., ako vhradn zstupca znaky DRU na Slovensku. Mete si z nich vybra aj na webovej strnke rmy GEMMY. www.gemmy.sk

    Expert na vnoDokonal gastronomick zitok si me-te dopria aj doma. Anemuste by expert

    na vno, aby ste vedeli, e biele aerven sa skladuj ipij pri rznej teplote. Biele aru-

    ov vno sa odpora konzumova vychla-den na 10 15 stupov, erven znesie

    onieo viac podva sa pri teplote 16 18 stupov. Svinotkou znaky Fagor si kvalit-

    n vno na prty i kromantickej veeri vo dvojici vychutnte tak, ako si tento krov-

    sk npoj skutone zasli.

    Beatles na mieruU do siedmich dn sa m-ete sta hrdmi majite-mi Slnenc od van Gogha alebo Madony vskalch od Leonarda da Vinciho. Ak ste vernm fanikom pop artu, Warholova zn-ma plechovka rajino-vej polievky Campbells i jeho farebn portrty Beatleskov mu spr-jemni v domov vakom-kovek formte. Databza portlu obrazov na mieru obsahuje takmer 23 tisc motvov, zktorch viac ako 1700 njdete vzloke re-produkcia obrazov.

    Historick spechV minulom sle sme psali otudentovi Adrinovi Mankoveckom zVVU,

    ktor postpil do nle dizajnovej sae Electrolux Design Lab 2011. A, prekvapivo, vsilnej konkurencii vyhral. Stal sa prvm Slovkom, kto-

    r preiel sitom sae azrove aj prvm slovenskm vhercom vhist-rii. Inpirciu vraj nachdza vkadodennom ivote. Jeho nvrh prenosnho

    istia kvn umouje jednoduch archle istenie.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 14 30. 9. 2011 17:23:45

  • POSTE

    HOLLEX LUXURY LIVINGHSTENS CONCEPT STORE1iGUDQi$,YDQNDSUL'XQDML7HO(PDLOKDVWHQV#KROOH[VNZZZSRVWHOHKDVWHQVVN

    www.hollex.sk

    www.postele-hastens.sk, www.hollex.sk

    3UtGLWHVLY\EUDW~QDMOHSLXSRVWHSUHYiVYSHFLiOQ\FKUR]PHURFKSRGDYiKRHODQLDVYNRXDGRFP.

    D O P L N K Y

    2500 EURZADARMO*

    * Pri kpe postele Auroria v rozmere od 180x200 cm.

    LEN

    DO

    31. O

    KTB

    RA

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 15 30. 9. 2011 17:23:46

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Peletov systm Tulikivi Green P10

    Chceli by ste vo svojej Tulikivi peci spa-ova pelety aj dreven polen? Sno-vm hybridnm systmom spaovania je to mon. Vo vrivej komore pece sa vemi efektvne mieaj spaovan ply-ny. Je to dan tm, e hlavn as spa-

    ovacieho vzduchu prdi do ohniska po-medzi otvory vohniskovch platniach, priamo do horiaceho plamea. Na z-klade efektvneho premieania plynu avzduchu je spaovanie obzvl ist

    aefektvne. www.mastencovepece.sk

    SRDENE VS POZVAMENA NVTEVU NHO STNKU

    NA VSTAVE MODDOM 2011

    19. 23. 10. 2011HALA B1, STNOK . 703

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    august 2011 I 1,95 (59,- K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!viac na str. 48

    Garden partyHadte najvhodnej spsob v k

    Harmnia za dverami splne

    FASDY OCHU INAK

    DETSK IZBA PRE MALCH NMORNKOV

    ubo MajerHADANIE SLOVENSKHO DIZAJNRA

    NERGETICK TERNATVY

    Sanajkrajsiunajkrajsiuzhrad

    uviac na str. 54

    ISSN 1336-0191

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    marec 2011 I 1,95 (59,- Sk/K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    novch

    UETRITE NKLADY NA BVANIEEA ENERGETICK ALTERNATVY

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 16

    najkrajsiunajkajkjajjoZHRADU

    Sajjsisijjviac na str. 67

    KUCHYA

    PRAKTICK A ELN:

    ZHRADA ROKA201

    trendov

    bez vstrednost

    (Ne)dokonalobyvacka

    Rekontruujete dom?

    INPIRUJTE SA!

    Interir v znamen

    ISSN 1336-0191

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    aprl 2011 I 1,95 (59,- Sk/K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    PREDPLATE SI

    A VYHRAJTEZMENU SVOJHO

    INTERIRU!viac na str. 45

    najkrajsiunajkajkajajjoZHRADU

    Sajjsisijjviac na str. 48JTE

    HO!

    viac na str. 48viac na str 48

    TAJOMSTVKUCHYNE

    BAZNOV SEZNASEZNA

    hi TECHZHRADA

    MD-Bavariailina

    Wellnessv kpeni

    STAVBA DOMU

    a materilySolrne vykurovanie na SlovenskuEAAENERGETICK ALTERNATVY ISSN 1336-0191

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    jn 2011 I 1,95 (59,- K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    najkrajsiunajkajkajjjoZHRADU

    Sajsisijjviac na str. 56

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 51

    LETOv dome a na terase

    IVOT POD IKMOU STRECHOU

    Podkrovie

    Krovnobvaky Report:

    Maximalizmus z Maarska

    Vodaako inpircia

    DREVEN ARCHITEKTRA

    EA ENERGETICK ALTERNATV Y

    ADMINISTRATVNE

    BUDOVYPrloha:

    STAVEBNCTVOA BVANIE

    PRIP

    RAV

    ILA

    Slv

    a t

    efan

    cov

    FOT

    O ar

    chv

    ri

    em Pod kontrolouRTI je kompletn technologick rad rieen pre

    domcu automatizciu. irok rad bezdrto-vch, nstennch aiPhone/iPad ovldaov zaru-uje vysok komfort aje idelnym rieenm pre integrciu su existujcim riadenm vobjekte. Prevzia kontrolu nad domcou zbavou je rov-nako pohodln zobvaky, terasy, zhrady ale-

    bo vrivej vane. RTI je hlavnm riadiacim prv-kom pripravovanho konceptu multimedilneho

    domu spolonosti Incontrol. www.rti.sk

    Op trendySedaky typu chester eld prevaj vostatnch rokoch svoju renesanciu. Do interiru sa vra-caj vo svojej pvodnej tlovej podobe, ale aj vzaujmavch obmench. Vponuke s klasick koen modely zjednofarebnch aj atraktvne patinovanch ko. Trendom s sedaky vza-matovom, menestrovom alebo inom textilnom vyhotoven. www.tintinhal.com

    16 BVANIE aktulne

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 16 30. 9. 2011 17:23:46

  • Dobr dni zanaj v noci

    R1 Centrum - CasaMia, Roavsk 1, 831 04 Bratislava

    v Luxusnch vdskych Posteliach

    www.CarpeDiemBeds.sk

    www.casamia.sk

    inzercia1.indd 1 9/19/11 10:28:01 AMSaB-oktober 2011_NEW.indd 17 30. 9. 2011 17:23:58

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    18 BVANIE osobnos

    TEXT Slva tefancov FOTO Offecct, CappellinI, archv redakcie

    Obaja jeho rodiia s lekri, on sa vak rozhodol pre dizajn aarchi-

    tektru. Vdetstve til by pilo-tom lietadla, neskr prepadol stavaniu domov zlega. Eero

    Koivisto je jednm ztrojice architektov adizajnrov

    znmych ako Claesson Koivisto Rune. Patr do mladej gene-rcie slvneho

    kandinvske-ho dizajnu.

    EERO Koivisto sa venuje navrhovaniu do-mov, interirov, ako aj produktov-mu dizajnu a nbytku. Zoznam jeho realizci zaha aj mnoh kancel-

    rie, vstavy, reklamn agentry a retau-rcie. Spolu so svojimi kolegami sa sta-

    li v roku 2007 dizajnrskym tdiom roka a ich pohovka OFFECCT bola asopisom

    Residence oznaen za pohovku roka. Trio spolupracuje s rznymi umelcami a neod-

    mieta ani ponuky zo sveta mdy a hudby. Spolupracovali naprklad na vrobe rotu-

    jceho pdia do videoklipu spevky Kylie Minogue.

    Prelomov 90. rokyDobr meno si dizajnr vytvoril v 90. ro-

    koch, ke dolo k zmene myslenia v oblas-ti dizajnu. Ako lektor a prednajci pso-

    bil na mnohch kolch, i u v rodnom vdsku, Kanade, Mexiku alebo v Nrsku.

    Najlepm okamihom da je poda neho je-ho prchod do prce a plnovanie vec, kto-

    r mus v dan de stihn. Najastejie tvor vo svojom tdiu, ale aj v lietadle, ke-

    e vea cestuje.

    Pova svoje srdceRd vyma veci, ktor s uiton pre u-

    d, preto je jeho vysnvanm projektom sta-nica metra. Pri prci sleduje aj najnovie

    technolgie, pretoe poznvanie novch vec nti loveka, aby nestl na jednom

    mieste. Mladm zanajcim dizajnrom rad pova ich srdcia a mylienky. Aj svo-

    jim tudentom zase, aby objavili vlastn ja-zyk a tl.

    VDSKY

    alia inpircia z prrody taburety

    Flowers z tvarovanej peny potiahnut poly-

    uretnom. Dostupn v ervenej, oranovej, bielej a iernej farbe.

    Sedaka Orbit z noikami z chrmu je ur-en do verejnch priestorov. Sklad sa z piatych rznych druhov sedacieho nbyt-ku, ktor sa mu variabilne posklada.

    ovku roka. Trio cami a neod-y a hudby. be rotu-

    ky Kylie

    FILANTROP

    Stohovaten stolika Corn ake sa pi logom Nordic Swan, o je oznaenie pre ekologick v-

    robky severskch krajn. Vyrba sa v dvoch verzi-ch s opierkami rk alebo bez nich.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 18 30. 9. 2011 17:23:58

  • 19

    Pri tvorbe znmej stoliky bez no-

    iiek Dodo, pre japonsk rmu

    E & Y, sa dizajnr inpiroval tradcia-

    mi ich krajiny.

    Eero KoivistoNarodil sa v roku 1958 v Karlstade. Od roku

    1995 funguje spolu s kolegami (Mrten Claesson a Ola Rune) pod hlavikou vlastnho tdia. Ich

    nbytok a produkty njdete v ponuke takch riem ako Asplund, Bof , Cappellini, David Design alebo

    Offecct. Psob na Univerzite umenia, remesiel a dizajnu v tokholme, popritom predna na univerzitch po celom

    svete. Jeho priatekou je dizajnrka Monica Frster.

    Kreslo Igloo vzilo zo spo-luprce s r-mou Capellini.

    Kvlum

    Kreslo a pohovku Float High njdete v ponuke vdskej rmy Offecct. Prsne lnie sedacieho n-bytku podtrhuje ho-rizontlne vtepova-nie operadla.

    Stolky s dvojitou vrchnou as-ou nenes nzov Amazonas n-hodou. as vaku z ich preda-ja je uren na zchranu dao-vch lesov v Strednej Amerike.

    Snow akes je sria elegantnch stolkov. Eero zaruuje originl-nos kadho jednho stolka z corianu, pretoe bud vyroben na vyiadanie, pri pouit rznych abln. Autora inpiroval fotograf Wilson Bentley, ktor viac ako 46 rokov fotografo-val snehov vloky a zachytil 2 000 rznych typov.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 19 30. 9. 2011 17:24:19

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    20 BVANIE tma

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 20 30. 9. 2011 17:24:22

  • 21

    O K T B E R 2 0 1 1

    S TEPLOM domova zko svisia tri veci vykurovanie, fareb-nos a doplnky, ktor vedia ovplyvni nau nladu. V mi-nulosti bol ohe prirodzenou sasou domcnost na-ich predkov. Dnes sa pre mete rozhodn v podobe kozu-ba, pece alebo kachl. Ak odhliadneme od monosti vykuro-vania domu a etrenia energi, kozub je aj skvelm dekora-nm prvkom v interiri. Ak nemte monos vyuva otvore-n ohe, vyberte si z bezkomnovch elektrickch kozubov alebo z kozubov na bioetanol. Daj sa zavesi na stenu, umiest-ni kdekovek na podlahu alebo sa mu sta sasou zaria-

    denia izby. Najnovie biokozuby ponkaj aj tret rozmer do-tvranie atmosfry vou.

    Energia zfariebFarby zohrvaj v naom ivote dleit lohu, aj ke si to niektor neuvedomuj. Doku oivi priestor a doda mu ener-giu. Zlepuj nladu a, naopak, prostrednctvom nich meme vyvola aj pocit chladu alebo dramatickosti. Ako zkladn tandardn farebn systm sa pouva Heringov farebn kruh, v ktorom s tyrmi primrnymi farbami lt, erven, modr

    jesenne

    TEXT Slva tefancov FOTO Leenders, HM, archv riem a redakcie

    Teplo domova o sa vm vybav pod tmto slovnm spojenm? Miesto, kam sa budete kad de radi vraca.

    Nalate saTeplo domo-va

    Vank: Marimekko Koberec: Marks&Spencer

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 21 30. 9. 2011 17:24:23

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    22 BVANIE tma

    a zelen. Ich mieanm vznikli sekundrne farby ako purpu-rov, tyrkysov, oranov a listov zele. Susediace farby s harmonick, zatia o tie, ktor leia jedna oproti druhej, s komplementrne a vytvraj medzi sebou naptie. innos farebnosti interiru vak zvis aj od zvolenho osvetlenia v miest nosti a jej orientcie na svetov strany.

    arovanie spriestoromZmena farebnosti stien doke arova s atmosfrou. Po mo-cou sprvnej farby a vzoru tapiet mete tvarova priestor a opticky upravova proporcie miestnosti. V jesennom obdob siahnite skr po teplch, zemitch farbch, ktor psobia upo-kojujco a vnaj do priestoru pocit rovnovhy. Vetky tepl svetl farby odraj prirodzen svetlo a vytvraj v kadom ronom obdob slnkom nadchan atmosfru, hovor in-terirov dizajnrka Mgr. art. Katarna Boansk.

    Trendov motvyPoda nej by ste sa nemali vzdva slnench dn a radej si prenies ksok letnej energie do interiru prostrednctvom ste-ny natretej nalto alebo tapetou v jemnch ltkastch odtieoch. Tto farba navod dobr nladu, podpor komunikatvnos a opticky zv priestor. Odtiene krmovej, bovej a sivej sa hodia ku vetkmu, zabezpeuj priestrannos a psobia isto a moderne. Aby priestor nezovednel a nezostal bez vrazu, je dobre vyperkova interir vraznou doplnkovou farbou. Tto seznu sa vracaj odtiene hrukovo zelenej a tyrkysovej far-by, ktor dodvaj interiru svieos. Jednoduch a nanne nenron oivenie steny v podobe tapety inpirovanej rast-linami alebo stromami doke do domcnosti prinies ksok prrody. Vzory stromov, kvetov, listov a vetviiek v rznych farebnch kombincich s nevednm, ale innm pros-triedkom ako oivi obvaciu izbu, rad dizajnrka.

    V skutonosti sa odtie na

    vekej ploche jav o stupe stej ako vo vzorkovnku.

    Heringov farebn kruh

    Sedaka:Rolf Benz

    Tapeta: Marimekko

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 22 30. 9. 2011 17:24:25

  • 23

    O K T B E R 2 0 1 1

    Vjesennom obdob siahnite skr po teplch, zemitch farbch, kto-r psobia upokojujco avnaj do priestoru pocit rovnovhy. Rovnak efekt dosiahnete s doplnkami z prrodnch materilov.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 23 30. 9. 2011 17:24:26

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    24 BVANIE tma

    www.chemolak.sk

    Jednou vecou s trendy, o ktorch tame, druhou realita v predajniach farieb. Momentlne s populrne odtiene ako alov, baklanov, limetkov, cyklmenov a hnedo ed. Zvis to ale vdy od konkrtneho zkaznka a je-ho predstavy a vhodnosti odtieu k danmu interiru. Zkaznci sa radi inpiruj trend-mi, priamo v predajni sa vak spoahn na svoj vlastn pocit. Sname sa ich upozorni na to, e odtie zobrazen vo vzorkovnku vyzer vinou jemnejie ako v skutonosti. Je to sp-soben rozdielom plch, kee vo vzorkovnku vidte len pr centimetrov tvorcovch, ale steny mvaj a niekoko desiatok metrov tvorcovch. V skutonosti sa teda odtie na vekej ploche jav o stupe stej, vysvetuje Ing. Marin Gombk, vedci oddelenia marketingu spolonosti CHEMOLAK. Vber odtiea, samo-zrejme, zvis od celkovho zariadenia interi-ru a bytovch doplnkov. Najdleitejia je farba podlahy, sedacej spravy, nbytku, kuchynskej linky a podobne. Prve ich farebn trendy asto uruj i trendy v interirovch farbch. Na jese by som urite odporuil zemit odtiene hnedej, ervenej, prpadne oranovej, ale i populrnu hnedoed, ktor psob prjemnm teplm doj-mom, dopa vedci marketingu.

    Najnovie biokozuby ponkaj aj tret rozmer

    dotvranie atmosfry vou.

    Prenosn ohnisko: Conmoto

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 24 30. 9. 2011 17:24:27

  • SHOWROOM PREOV | 080 01 Preov | K Surdoku 1/A | m. 0948 405 222 | t. 051 4523 977 | info@floorexperts.skSHOWROOM KOICE | 040 01 Koice | riedlova 3 | m. 0948 461 300 | t. 055 6941 891 | info@floorexperts.sk

    SHOWROOM PRIEVIDZA | 971 01 Prievidza | Bojnick II/1870 | m. 0903 560 155 | t. 069 2077 866SHOWROOM ILINA | 010 01 ilina | Pavla Mudroa 7 | m. 0914 326 241

    SHOWROOM ZVOLEN | Buzuluck 3 | 960 01 Zvolen | m. 0915 225 586

    www.FloorExperts.sk

    Vieme, e podlahy s vemi dleitou sasou Vho domova, ktor vyjadruje Vau osobnos.

    Preto sa sname robi maximum, aby ste si mohli vybra t sprvnu podlahu. Kvalita vetkch obytnch, ale aj komernch priestorov zvis hlavne od sprvneho vberu podlahy. V naom predajnom programe mete njs zo vetkho troku a vo vetkch charakteroch podlh od chladnch a pokojnch, teplch aj hravch, radostnch i veselch, divch i trfalch, modernch ale aj tradinch, rustiklnych, cez antick, a k vidieckym a ojedinelm. Navajte svojm pocitom a vyberajte s vkusom!

    Nau ponuku podlh Vm radi predstavme na vstave MODDOM od 19. do 23. 10. 2011. v hale D stnok 209

    Od oktbra podlahov centrum Floor Experts u aj v Bratislave na adrese Galvniho 7/A

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 25 30. 9. 2011 17:24:29

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    26 BVANIE tma

    Teplo domo-va

    Krsa na stenuTEXT Slva tefancov FOTO archv riem

    Dnen raditory u nie s nevzhadnmi kusmi kovu, ktor by ste pred nvtevami najradej schovali. Naopak, dizajnov ra-ditory sa stali vhodnm doplnkom interirovho zariadenia.

    Ra novan a minima-listick rieenie poskytu-je vek mnostvo vari-ci a schopnos prispsobi sa interiru, priom radi-tor Cross me by umiest-nen zvisle alebo vodorov-ne. Dva alebo viac geomet-rickch tvarov skombinuje-te tak, aby ste vytvorili nov sui na uterky, ktor sla teplo. Ponka: Brem/Gemmy Tento vyhrievan rebrko-

    v sui uterkov Eye je vy-tvoren z dvoch oblch radi-torov, ktor sa pretavili v ori-ginlny tvar jednho. Je vy-

    baven dvomi polikami, pri-om me ma aj dva veia-iky na zavesenie upanov.

    Eye sa vyrba aj v chrmova-nej verzii, aby ladil s koh-

    tikmi a inm zariadenm k-pene. Ponka: Brem/Gemmy

    Vaka skrytm spojom hlinkovch ast psob raditor Canyon ako jeden kompaktn celok. Oiam ukryt zadn as je tvoren klasick-

    mi rebrami, z ktorch vychdza slav teplo. V prednej asti sa nach-dza praktick driak na uterky. Ponka: The Heating Company

    Aj raditory mu by sporn. Naprklad ako Teso, ktor je uren do kpene aj do ostatnch obytnch zn. Tvor ho 25-centimetrov irok hlinkov pro l, ktor bol vyvinut tak, aby dosiahol maximlnu vhrevnos s minimlnym pouitm vody. Preto jej potrebuje a o 85 percent menej ako konvenn vhrevn teles. Driak na uterky je zrove estetickm prvkom a me sa pouva aj ako veiak na upany. Teso mete intalova vodorovne alebo zvisle. Ponka: Antrax

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 26 30. 9. 2011 17:24:29

  • Kozubov kachle s dnes ve-mi iadanm doplnkom interi-ru. Kto si neme dovoli v- kozub, vol alternatvu kozubo-vch kachie. Ich vekou vhodou je jednoduch intalcia, priesto-rov nenronos a hlavne ni-ia cena. Majitelia kozubovch kachie oceuj tie monos ich okamitho pouitia. V ponuke znaky Romotop njdete mode-ly modernch kozubov s kerami-kou vlastnej vroby, z prrodn-ho kamea, pieskovca alebo skla. Nechbaj ani kozubov kachle s teplovodnm vmennkom na ohrev vody. Vaka uniktnej technolgii si sklenen dvierka zachovaj vdy ist sklo.

    27

    O K T B E R 2 0 1 1

    Teplo domo-va

    Modern kozuby TEXT Ji indler FOTO Romotop

    Pohad na plpolajci ohe aprjemn teplo s najkrajm pitkom zkozubovch kachie. Skste si vybra zponuky rmy Romotop.

    ROMOTOP, spol. sr. o.esk vrobca kvalitnch kozubovch pecKomenskho 325, 742 01 Suchdol nad Odrou, tel.: +420 556 770999e-mail:info@romotop.cz, www.romotop.sk

    Dnen modern krby s predovetkm zleitosou dizajnu a komfortu pouva-nia. Ich poznvacmi znakmi s modern zasklen a estetick ohnisko, centrlny pr-vod externho vzduchu, automatick regu-lcia horenia pre dosiahnutie vysokej in-nosti a 90 % a modern akumulan mate-rily, obloen elegantnou keramikou zaru-ujcou slanie prjemnho tepla ete dlho po dohoren poslednho kska dreva.

    Firma Romotop patr vo vvoji a inovcich kozubovch kachie a kozu-bovch vloiek medzi eurpsku piku. V tomto roku uvdza na trh niekoko noviniek, ako naprklad kozubov vloky DESIGN s klasickm i rohovm za-

    sklenm. Zsadnmi novinkami s kozubov vloky DYNAMIC KV 075W, KV 025G a KV 025N s teplovodnm vmennkom. Vlastnosti tchto kozubovch vloiek umouj vykurova miestnos a zrove pripoji kozub do systmu na ohrev teplej vody. V spojen so solrnymi panelmi na streche domu, aku-

    mulanou ndobou a automatickm systmom dosiahne majite domu maxi-mlne spory pri vykurovan a ohreve teplej itkovej vody. Romotop ponka

    komplexn rieenie celho systmu v jednej sade.

    SaB-oktober 2011_.indd 27 29. 9. 2011 23:24:37

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    28 BVANIE tma

    VPOSLEDNOM obdob sa zvyuje zu-jem o vykurovanie drevom. Drevo je u ns ahko dostupn a lacn zdroj tepla a, navye, ak nm krite, sta-nete sa nezvislmi na ostatnch zdro-joch energie. Slovensko je jednou z kra-jn, kde vykurovanie pomocou tradi-nch akumulanch pec nahradilo tep-lovzdun vykurovanie kozubmi a ko-vovmi pecami. Vina ud toti pod-ahne reklame a nim vstupnm n-kladom a rozhodne sa pre vykurovanie kozubom.

    o vieme oteplovzdunom vykurovan? Vo vntri kozuba alebo kozubovch kachie je umiestnen tepeln vmen-nk. Tepeln vmennk alebo kozubo-v vloka v dolnej asti nasva chladn vzduch, ktor sa na jeho stench inten-zvne ohrieva a v hornej asti z neho vy-

    stupuje von do miestnosti. Tento vzduch me by nsledne rozvdzan do al-ch miestnost v dome. Teplota na po-vrchu takhoto vmennka sa vinou pohybuje medzi 150 350 C.

    o oteplovzdunom vykurovan nevieme?Pri cirkulcii studenho a teplho vzdu-chu v miestnostiach domu cirkuluj aj iastoky prachu a neistt. Navye, pri prechode okolo rozplenho vmen-nka sa preplia a pri vdchnut m-u spsobova zdravotn problmy. Prepojenie vetkch miestnost spsobu-je, e baktrie a pachy sa ria po celom dome. Vrazn rozdiel teplt pri podla-he a strope mtie organizmus, o osla-buje imunitn systm. Potrubie pre roz-vod vzduchu sa asom zana prachom a ostatnmi neistotami, ktor sa neda-j odstrni.

    Princp slavho teplaMastencov pece funguj na princpe slavho tepla. Pri slavom teple do-chdza k rovnomernmu ohrevu pred-metov, povrchov a osb v miestnos-ti, priom prdenie vzduchu je mini-mlne. Vzduch sa od tchto predme-tov ohrieva len sekundrne. Teplo sa ri rovnomerne vetkmi smermi od zdroja, preto je rovnomerne rozloe-n po celej miestnosti. Slav teplo m taktie zsadn vplyv na tepeln poho-du aj pri niej teplote vzduchu sa c-time prjemnejie. Vykurovanie pomo-cou slavho tepla je vhodn pre ud s astmi ochoreniami hornch dcha-cch ciest, reumatickmi a astmatick-mi problmami, kee takto pece ne-vria prach, nevysuuj vzduch a rov-nomerne vyaruj teplo po celej miest-nosti. Slavm krenm sa zniuj te-peln straty budovy, ktor s dan roz-

    Teplo domo-va

    Skste slav pecTEXT Peter Weiss FOTO Talc

    Rozhodnutie, i si nechte vo vaom dome postavi kozub alebo akumulan pec, me vrazne ovplyvni tepeln pohodu avae zdravie, ako aj spotrebu paliva astm spojen sporu nanci.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 28 30. 9. 2011 17:24:48

  • 29

    dielom medzi vntornou a vonkajou teplotou.

    Najlep akumulan materilVzhadom na to, e pece s cel posta-ven z mastenca, najlepieho akumula-nho materilu, s schopn po nahriat

    vyarova akumulovan teplo a 24 ho-dn. Vaka uniktnej kontrukcii a sys-tmu prdenia spaln vo vntri pece do-sahuj innos 85 90 %. Kee doba, za ktor sa pec ohreje, predstavuje 2 3 hodiny, spotreba dreva je vrazne men-ia ako pri bench kozuboch. Ak ha-

    dte zdrav zdroj tepla, ktor by svojou akumulanou schopnosou zabezpeil vo vaom dome tepeln pohodu po ce-l de a pece, ktor s svojou kontruk-ciou a dizajnom vnimon, potom s vhodnm variantom pre vs mastenco-v pece TULIKIVI.

    Pece postaven z mastenca s schopn

    po nahriat vyarova akumulovan teplo a 24 hodn.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 29 30. 9. 2011 17:24:50

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    30 BVANIE tma

    S a B S T A V E BB N C T V O A B V A N I E

    DARAROLINS:

    MOJAINTUCIAMANESKLAM

    ALA

    Teplo domo-va

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 30 30. 9. 2011 17:24:50

  • no, to je moja loha a presne tak vo rme psobm. Dizajn mm na starosti ja. Urujem, ako bude n nbytok vyzera.

    Kde vade njdeme showroomy vaej znaky? V Prahe na Karlnskom nmest, a u oskoro bud nae

    vrobky dostupn na dvoch miestach na Slovensku.

    Na Slovensku sme mali monos prvkrt zhliadnu nbytok a bytov doplnky z va-ej kolekcie zaiatkom roka, na vstave n-bytku v Nitre. Ak mali vystaven produk-ty ohlas? Zaznamenali sme siln ohlas a zujem o n-kup aj o zastupovanie znaky na Slovensku.

    Prednedvnom som sa o vs dotala, e sa venujete aj rekontrukcii svojho domu v Mukaove. Ako by ma vyzera vysnen dom a interir Dary Rolins?

    Rekontrukcia v Mukoove u nie je aktulna, ale vysnva-n dom urite raz bude. Na samote, s vekou zhradou, zaria-den mojm nbytkom. Bude modern, ale funkn a praktic-k a bude z neho cti pokoj, vu det, atmosfru skutonho domova, dobrho jed-la a priateov.

    V tomto sle asopi-su SaB sa venujeme teplu domova. To bva spojen aj so splou. Mte pre ns nejak tipy z vho tdia? To je zaujmav otz-ka. Prve teraz mme obdobie postel, o znamen, e ich pomerne vea predvame. Mme v ponuke kovov postele,

    o ktor je vek zujem, ale i tandardn dreve-n a alnen. Vinou rieime rozmery na z-kazku, vyberme kvalitn matrace. Sprvny v-ber zariadenia splne zle od diskusie s klien-tom. Vsledok potom stoj za to.

    o vs v poslednom obdob najviac poteilo, i u pracovne alebo skromne? e je konene krsne poasie. Vrtila som sa z dovolenky so svojou dcrou a kamartmi, do-

    konila som nov CD a rozbehla sa nm znaka byDara. To je dostatok dvodov by op trochu astn.

    O K T B E R 2 0 1 1

    Ste znma ako spevka, mdna iko-na a najnovie aj ako dizajnrka n-bytku. V ktorej z tchto polh sa ctite najlepie? Od deviatich rokov spievam. K tomu patr i mda. Dizajnu sa venujem nieko-ko rokov a teraz u rok aj systematicky. Mem v om uplatni aj hudobn talent

    a zmysel pre mdu. Predpokladm, e a raz nebudem toko spieva, bude to moja pracovn npl.

    Ako a kedy vznikol npad vytvori interirov tdio by Dara Rolins? U som o tom hovorila veakrt bolo to tak, e som sama potrebovala njs obchod, kde by pochopili moje predsta-vy o modernom, funknom a ceno-vo prijatenom rie-en. Nenala som tak, preto som sa rozhodla da do-hromady projekt a ud, ktor moju mylienku a pred-stavy bud rozvja alej. Dar sa nm a ja mm rados, e ma moja intucia nesklamala.

    o vetko meme njs pod znakou by Dara Rolins? Sedacie spravy, koberce, komody, svetl a doplnky.

    Akej klientele s tieto produkty uren? S uren kadmu, komu sa pia zaujmav veci a nebo-j sa odli. Znaka je luxusn svojou originalitou, nie cenou.

    Spolupracujete s mnohmi zahraninmi manufaktrami a dizajnrmi a mte okolo seba mlad tm. Vo rme vystupu-jete ako art director. Znamen to, e sa podieate aj na nvr-hu vrobkov?

    TEXT

    Sl

    va

    tefa

    ncov

    FO

    TO b

    y D

    ara

    Rol

    ins

    Dizajn mm na starosti ja.

    Urujem, ako bude n nbytok vyzera.

    31

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 31 30. 9. 2011 17:24:53

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    32 BVANIE tma

    Nbytok v elegantnomduchu

    TEXT Slva tefancov v spoluprci s rmou Hollex FOTO Hollex

    Obvaka a kuchya mu ma vea tvr. My sme sa zamerali na elegantne zariaden interir v modernom duchu. Tu je zopr tipov z rmy Poliform.

    irok sedaka SOHO, ktor navrhol dizajnr Paolo Piva, je idelna pre tch, ktor uprednostuj pohodlie. Bov pohovka sa vborne hod do interiru zemitch farieb. Prjemn atmosfru v miestnosti dotvor koberec s dlhm vla-som imitujci kouinu. Modern sedaka by mala by jedno-farebn, ozvltni ju mete farebnmi a vzorovanmi van-kmi. Dostatok miesta na sedenie aj prenocovanie zaru i-rok sed. Sedaka SOHO pochdza z dielne rmy Poliform, ktor je v sasnej dobe vedcim hrom na medzinrod-nej scne nbytku. Svoju vziu zaklad na hadan kvality. Ponka so stikovan rieenia pre rozlin tly a rzne kon-cepn potreby. Okrem sedaiek njdete v ponuke rmy aj kninice, atnky, postele, jedlne, kuchyne a rzne doplnky.

    V obvake okrem pohovky up-ta aj obvakov zostava, ktor je

    druhm dominantnm prvkom tej-to miestnosti. Modern zostava

    sa vyznauje istmi lniami a mi-nimalizmom. Trendom s jedno-

    duch a praktick poliky, masv-ne bloky sa dostvaj skr do za-

    dia. Elegantn hnedo-biela stena z Poliformu spa poiadavky aj

    tch najnronejch. Kombincia otvorench polc a skriniek vytvra

    zaujmav efekt a stena vaka nej nepsob mohutnm dojmom.

    Teplo domo-va

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 32 30. 9. 2011 17:24:58

  • 33

    O K T B E R 2 0 1 1

    Kuchyne Varenna, od rmy Poliform, s ozdobou kadho inte-riru. Vetky kuchyne Varenna s navrhnut znmymi dizajnr-mi a spaj najnronejie kritria kvality, dizajnu a funknosti.

    atnky Poliform poskytuj pri uskladovan nov monosti. Vae obleenie bu-de odteraz hadne uloen, menej pokren a uetrte as potrebn na ehlenie.

    Vzdun a prehadn atnk ponka rma Hollex. V novom dome znakovho nbyt-ku Hollex njdete na ploche 1 300 m2 vekorys expozcie nbytku modernch mini-malistickch nbytkov okrem znaky Poliform, aj Flexform, Fiam, Koinor, Porsche

    Design, i tlov nbytok znaiek Selva, Fendi, Kenzo, Baxter, Smania, Ascension Lattore. Nechba ani zhradn nbytok znaky Varaschin, detsk izby od spolo-

    nosti Moretti Compact a v neposlednom rade komfortn postele od vdskej spolo-nosti Hstens. V prjemnom prostred vyuijete sluby architektov a dizajnrov rmy

    Hollex, od nvrhu a po realizciu, s individulnym prstupom ku kadmu klientovi.

    Nbytok znaky Poliform a Varenna Poliformnjdete v ponuke rmy Hollex.

    Otvracie hodiny:Po Pi: 10,00 19,00 hod. | So: 10,00 16,00 hod.

    HOLLEX SlovakiaNdran 34, 900 28 Ivanka pri Dunajitel.: +421 905 727 072e-mail: hollex@hollex.sk, www.hollex.sk

    Bratisla

    va

    Senec

    Ivanka pri Dunaji

    smer ierna voda

    NdranMETRO

    COBRA

    Priname vm ten najlep nbytok z celho sveta...

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 33 30. 9. 2011 17:24:59

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    34 BVANIE tma

    SEDAC NBYTOKKvalitn sedaka, ktor ns lka k dlhmu posedeniu pri lke dobrej k-vy, je zrukou sprvnej rodinnej atmo-sfry. Hladk lnie a prepracovanie ka-dho detailu zaruuj nadasovos se-dacieho nbytku. Trendom podlieha-j poahov ltky, ktor sa nes v pr-rodnch neutrlnych tnoch. Dkazom

    tby po prrode je anilnova koa, ktor okrem svojho prirodzenho vzhadu a jemnho povrchu dcha, m psob na dotyk prjemne. Osobitos sedake dod ndhern patina, ktor sa asom vytvor na jej povrchu.

    BYTOV TEXTILDotvraj interir, rozveselia pohad na kad sedaku a v neposlednom rade nm sprjemuj posedenie. Modern interir preferuje stroh lnie, i u na nbytku alebo sedacch prvkoch. Preto dostvaj zelen vanke rozmanitch tvarov, vekost, vzorov, textr a z roz-linch materilov. Sasn trendy pra-j teplm odtieom a kvalitnm materi-lom, ako s an, hodvb, bavlna alebo zamat. Ich rznorodos najlepie vynik-ne pri jednoduchch vzoroch. Odtiene tyrkysovej, purpurovej a zlatistej pri-

    naj dvku luxusu a pastvu pre oi. Zclony a zvesy zostvaj neoddeli-tenou dekorciou naich domcnost, a ako vetky doplnky, aj tieto podlieha-j mdnymi trendom. Ich funknos nie je len estetick, ale miestnos sa vaka nm pretepl a zlep sa jej akustika. Pri textlich sa op vraciame k prrode modern s gurlne motvy zvierat vraciame sa k tradcim, preferujeme ipku a prky. Vzhad celej miestnos-ti zmen koberec, ktor zrove zniuje hlunos. Mdne trendy dria krok

    Teplo domo-va

    Ako vyarova domcu pohodu? TEXT Katarna Boansk FOTO bespokedesign.sk, Sitzfeldt, Moltex, Marks & Spencer, Inart

    Kad priestor m svoju osobitos, ktor sa pro luje asom. Tvor ju va, ktor v ns vyvolva siln emcie, prjemn atmosfra hostiteov, ale v prvom rade interir ako celok. V sychravom poas si lovek intenzvnejie vychutnva dom-cu pohodu, preto je dobr, o najviac si ztulni priestor.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 4 9/29/11 10:51 PM

  • 35

    s potrebami loveka, preto s stle v kurze koberce s dlhm vlasom, kober-

    ce s decentnmi vzormi a nenpadnmi farbami v zemitch, edch alebo paste-lovch odtieoch.

    DOPLNKYJednoduch prenesenie ducha jesene do interiru zabezpe nielen neopa-kovaten atmosfru, ale priprav na-u psychiku na prchod chladnej zimy. Doplnky, ako s vzy, hodiny, rzne lon krabice, svieky a misy, s pre-javom nho ivotnho tlu a odkazu-j na emon zitky majitea. Sasn trendy praj originalite a nensiln dv-ka folklru v podobe vintage doplnkov sprjemn pobyt v miestnosti. Menej je viac, preto radej zvome len zopr do-plnkov, ale kvalitnch.

    Mgr. art. Katarna Boansk (1985)Vytudovala Slovensk technick univerzitu, fakultu architektry, od-bor priemyseln a interirov dizajn v Bratislave. Pracuje ako interirov dizajnrka, spolupracuje s interiro-vm tdiom bespoke.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 5 9/29/11 10:51 PM

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    36 BVANIE tma

    Teplo domo-va

    TEXT Slva tefancov FOTO CasaMia

    O tom, ako umocni pocit tulnho domova vo vaej domcnosti, nm porozprval majite ob-chodnho domu CasaMia Ing. Oldich Netuil.

    Zaiteokamihkrsy

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 36 30. 9. 2011 17:25:22

  • 37

    O K T B E R 2 0 1 1

    Tmou vydania sla je teplo v interiri. o si pod tmto poj-mom predstavujete, ak nbytok a doplnky poda vs vyaria atmosfru tulnho domova? V kadom interiri, i u ide o byt, kancelriu, hotel alebo retaurciu, je mnoho priestoru a spsobov, ako v nich vyaro-va dojem tepla. Teplo sa d docieli jednoducho naprklad fa-rebnou kombinciou teplch a zemitch farieb, nbytkom vy-robenm z prrodnch materilov ako drevo, hlina a slama. Pod pojmom teplo v interiri si mnoh predstavia horiaci pla-me v kozube, pleten deky a lku teplho aju. V naom showroome CasaMia si kad nvtevnk njde ten svoj ksok tepla. irok ponuka nbytku z prrodnho masvneho dreva, vl-nen a in prikrvky postel, mnostvo doplnkov v rznych far-bch a tloch vyhovej aj najnronejm zkaznkom.

    Je tu jese, po nej prde zimn obdobie. S niektor z vaich produktov tematicky zameran na tieto ron obdobia? U ns je nbytok skr celoronou zleitosou, i ke sa nj-du aj tematick ksky, ako kresl alnen kouinou, koe-n kresl a sedaky alebo kozubov rmy. V oblasti dekorcii je vber ir, nae priestory ponkaj bohat inpirci vaka pravidelne sa meniacim aranmnom. Na jese a zimu mme pripraven mnostvo doplnkov a kvetov vhodnch na dotvo-renie prjemnej atmosfry. Najkrajie obdobie roka, Vianoce, s v naich priestoroch jednm z najsilnejch okamihov roka. CasaMia sa cez zimu men na rozprvkov krajinu a kad, kto prde, zaije siln okamih krsy.

    Men sa dopyt kupujcich v zvislosti od ronho obdobia? no, men, ale hlavne v oblasti dekorci. Ponuka nbytku vy-hovuje celmu roku. Snahou je vytvra prostredie tak, aby po-as celho roka zkaznci mohli nasa bohat atmosfru exklu-zvneho nbytku a aro priestoru.

    Na svojich strnkach tvrdte, e nbytok je pecilny hos, ktorho udia pozvaj do svojho domu na dlhie obdobie a ktor im rozprva prbehy. Prbehy ktorch krajn rozprva ten z ponuky CasaMia?

    V naich predajniach njdete nbytok a doplnky z celho sveta. Ponkame najm franczsku extravaganciu, tempera-mentn panielsko, harmniu ny, orientlnu Indiu, talian-sku klasiku a nemeck minimalizmus. Taktie mme vemi dobr kontakty na overench zijskch dodvateov z Indie, Thajska a Neplu, kde u dvno neplat rovnica zijsk to-var = nekvalitn tovar. Presviedame nielen seba, ale i na-ich zkaznkov, e jedinen run vroba, ktor sa ded z genercie na generciu, ponka neskuton cit pre origi-nalitu a kvalitu.

    Vo vaom showroome si vyber nielen koncov zkaznci, ale aj architekti. o vetko viete architektom a dizajnrom ponknu? V prvom rade je to vek mnostvo n-bytku z rznych ktov sveta, monos-ti vberu z rznych farieb drevn, po-ahovch ltok, rznorodos tvarov, fa-rieb a materilov. Taktie mme ve-mi irok ponuku tapiet, zvesov a rz-

    nych bytovch doplnkov. Samozrejmosou je aj prjemn, vy-kolen personl a dizajnri, ktor vdy ochotne poradia.

    Na ak znaku, ktor zastupujete, ste najviac pyn? Vetok nbytok, ktor u ns njdete, m svoj prbeh. Sname sa na svetovch vstavch v Milne, Las Vegas, Frankfurte, Madride a Pari vybera len to najlepie. Pozornos si uri-te zaslia vdske postele Carpe Diem, talianske kuchynsk spotrebie a doplnky Bugatti, kolekcie nbytku India a v po-slednej dobe stle viac iadan provenslsky nbytok. V nepo-slednom rade nesmieme zabudn ani na exkluzvny paniel-sky dizajnov nbytok Accesion Lattore.

    Pod pojmom teplo v interiri si mnoh predstavia horiaci plame v kozube, pleten

    deky a lku teplho aju. D sa docieli naprklad farebnou kombinciou teplch a zemitch farieb a nbytkom z prrodnch materilov.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 37 30. 9. 2011 17:25:23

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    38 BVANIE interir

    UPONHAN doba so sebou prinies-la nov fenomn sname sa o najrchlejie zbavi bench ochoren, bez ohadu na to, o ich sp-sobilo, a lieime dsledky bez toho, aby sme sa zaujmali o priny. Dlhodob tatistiky ukazuj, e vrusom chrpky sa kadorone nakaz tretina obyvate-ov, z ktorch 26 % skutone na chrp-ku ochorie. D sa teda vbec nejako br-ni? innm pomocnkom sa me sta uniktny objav eskch vedcov, kto-r na slovensk trh prina spolonos COLORLAK SK.

    Chrte svoje zdravieaj vase chrpkovch ochoren!TEXT Hana Navrtilov FOTO Colorlak

    Civilizan choroby, pasvne fajenie, celodenn stres, ast infekn nkazy, oslaben psychika asou svisiace ochorenia to s vetkm znme javy, ktor sa stvaj vhektickom svete naimi nepriatemi.

    Nter, ktor ist vzduch!Produkt AKTVNA NANOSTENA FN2 je mon charakterizova ako inn, energeticky nenron a bezporucho-v tekut istiku vzduchu, ktorej v-nimonos spova vo vysoko efektv-nom isten vzduchu od vetkch orga-nickch kodlivn (vrusy, baktrie, sp-ry, plesne, alergny, zpachy i vfuko-v splodiny). Vyuva uniktne vlastnos-ti oxidu titaniitho. Tto ltka, ktor je ako titnov beloba sasou mnohch vrobkov i u ide o niektor potravi-ny, naprklad ahaku, jogurty, bonb-ny, lieky vo forme poahovanch tabliet, alebo zubn pastu si s organickmi kodlivinami hravo porad. AKTVNA NANOSTENA FN2 doke za 24 hodn odstrni zo vzduchu miestnosti viac ako 90 % organickch kodlivn. Pre lo-veka ani ostatnch obyvateov domc-nosti nie je pri dotyku (ani nhodnom poit) nijako nebezpen. Aplikcia n-teru si nevyaduje iadne zloit ani atypick rieenia pouvaj sa rovna-k pomcky ako pri benom maovan.

    Priazniv ohlasy zo zahraniiaAntibakterilnu innos AKTVNEJ NANOSTENY potvrdili tri nezvisl in-titcie, vrtane ttneho zdravotnho stavu. Priazniv ohlasy prichdzaj aj zo zahraniia. Experti U. S. EPA o je Agentra pre ochranu ivotnho prostre-dia Federlnej vldy USA, dokonca odpo-raj, aby sa tento vynlez vyuval pro-ti svetovej hrozbe epidmi rznych dru-hov chrpky. Pred dvoma rokmi bol nter aplikovan v materskej klke v eskch Vinaiciach, v triede pre zdravotne osla-ben deti. Z vlastnej sksenosti mem potvrdi, e percento absenci v pecil-nej triede pre deti s respiranmi choro-bami a alergiami sa znilo. Sme nadmie-ru spokojn, preto sme urobili nter al-ch tried pre najmladie deti a teme sa na pozitvne vsledky, povedala zstup-kya materskej koly Soa Dvokov.

    Viac informci na www.aktivnastena.skV prpade zujmu o objedna-nie produktu volajte na tel. .: 0918 492 675, alebo pte na aktivnastena@colorlak.sk.

    NEUVERITEN OBJAV ESKCH

    VEDCOV MIERI DO PREDAJA!

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 38 30. 9. 2011 17:25:24

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 39 30. 9. 2011 17:25:25

  • 40 BVANIE interir

    TENTO priestor tlovo vystihuj tri koncepcie v rmci edcie Esprit home: Colour Splash, Bright Bazaar a Selected Nature. Inovatvny, modulrny nvrh je tm sprvnym k-om k optimlnemu vyuitiu existujce-ho priestoru. Modulrny prstup umo-uje osobn rieenia na mieru a zro-ve repektuje priestorov dispozcie, individulne potreby a samotn tl za-riadenia.

    S, M alebo L?Esprit home bath concept pre hosovsk kpene prina tri nov vekosti, ktor sa daj samostatne uplatni aj ako leitmotv individulneho zariadenia k-pene i WC: S/Small pre priestor s plochou 2 m2, M/Medium predpokla-d plocha 2,5 m2 a nakoniec L/Large pre 3 m2 kpeovej plochy.

    Nov umvadlKeramick umvadlo na dosku je abso-ltnou novinkou v rmci edcie Esprit home bath concept s charakteristickm dizajnom v duchu soft edge. Skvelm estetickm doplnkom je dizajnovo zla-den, vysok jednopkov umvadlo-v batria so zaoblenmi lniami, s po-vrchom zo iarivho chrmu. Aj um-vadlo pre nstenn mont z aktul-neho vrobnho programu prelo ten-to rok omladzovacou krou. Dekoran clona s chrmovanm povrchom alebo v odtieni bordovej farby mu prepoiia tlov modern vzhad.

    Variabiln policeJemne zaoblen krytlov zrkadlo je alou novinkou. Jeho krsu podiarku-j variabiln police v tvare U. Pouit dizajnov prvky boli inpirovan logom Esprit. Aj tu si mete vybra z troch vekost: S pre dvojdielny set, M po-zostva z troch policovch modulov a L zaha es prvkov. Police s v po-nuke v bielej a bordovej farbe. Mete sa pohra so vzormi a zoradi si ich v tvare psmena O i C alebo vyarova linerne usporiadanie.

    www.kludi.sk

    TEXT Stanka Murnov FOTO Kludi

    Trend modernho urbnneho spsobu ivota zana upriamova pozornos aj na kpeu pre host.

    Esprit home bath concepttuln kpea pre host

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 2 9/29/11 10:48 PM

  • www.kludi.sksmart beauty

    KLUDI BALANCEVyven tvary. Funknos. Purizmus.

    Novinka

    Kludi Myjava, s.r.o.tel.: 034 654 01 60 info@kludi.sk, www.kludi.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 41 30. 9. 2011 17:25:36

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    42 BVANIE interir

    oraz inteligentnejie spotrebiePRIPRAVILA Slva tefancov FOTO archv riem

    Prka je neoddelitenou sasou kadej domcnosti. oraz astej-ie ju dopa aj suika, ktor zjednoduuje ivot v mnohch oblas-tiach. Obube sa teia aj integrovan spotrebie etriace priestor.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    To, e prka vyperie, dnes u zaleka nesta. Vrobcovia sa predbiehaj v inovcich, vymaj pecilne programy, no naloi bielize do prky, nasypa prac prok a vybra vyprat bielize stle muste sami. Jeden krok v tomto procese vak u mete vynecha, ak si zadovite prku s automatickm dvkovaom pracieho prostriedku. Model FET-3106 Dose poskytuje mimoriadne pohodln obsluhu prky sta do nej raz za tri mesiace nalia tekut prac prostriedok. Zhora plnen prka znaky Fagor FET-3106D so es kilogramovou kapacitou automaticky optimalizuje spotrebu pracieho prostriedku v zvislosti od zvolenho programu a mnostva bielizne. Dvkova s objemom 4,5 litra poskytuje maximlne pohodlie pri plnen. Vaka elnmu priezoru mte rove naplnenia ndrky pod kontrolou.

    PONKA: FAGOR

    Telo vo farbe uachtilej ocele zdrazuje inovan technolgie tejto suiky. V porovnan s ostatnmi suikami,

    tepeln erpadlo modelu WT 46 W 58 XEE zniuje nklady na energiu a o 50 percent. Zrove je vybaven

    samoistiacim kondenztorom, take sa po kadom suen vyist sama. Ovlda sa jednoducho, pomocou LCD displeja. Zaujmavm detailom je tlaidlo na nastavovanie programu vyroben z kvalitnho kovu. Dizajn praky ocenila aj porota

    sae Red Dot Design Award.

    PONKA: SIEMENS

    V prpade nedostatku priestoru mete z prky a suiky, s pouitm pecilneho podstavca, vytvori veov zostavu. Oba spotrebie aj prka Beko WMB 81045LA, aj suika bielizne DPU 8360X sa k sebe dizajnovo hodia a vytvraj estetick dvojicu. Mini LCD displej zobrazuje aktulnu fzu programu prania, respektve suenia a as do konca programu. Umouje nastavi odloen tart a prostrednctvom detskej poistky zamedzi neiaducej zmene nastavenia programov demi.

    PONKA: BEKO

    Nov genercia prok Protex z dielne AEG prichdza s vylepenm rieenm automatiky, znmej pod oznaenm Optisense. Inovcia prina efektvnejie pranie aj vtedy, ak situcii, e neperiete pln dvku. Prky AEG Neue Kollektion Protex pristupuj ku kadmu druhu bielizne preczne, ale etrne, aby zachovali bezchybn stav obleenia. Systm Optisense zabrauje nadmernmu praniu pravou dky cyklu, mnostva vody a spotreby energie. Prac bubon s mnostvom malch otvorov zaruuje jemnejie pranie, pri ktorom sa vlkna tkann nelmu.

    PONKA: AEG-ELECTROLUX

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 12 9/29/11 10:59 PM

  • Visign od Viega.A pekn detaily urobiakpeu dokonalou.

    Viega. Vdy o krok napred! Viac informci: Viega s.r.o., telefn: +421 903 280 888 fax: +421 2 436 36852 e-mail: peter.liptak@viega.dewww.viega.cz

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 43 30. 9. 2011 17:28:15

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    44 BVANIE interir

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Modern rad dom-cich spotrebiov s ndy-chom hravosti aj tak sa d charakterizova lnia Gorenje Weblicity. Farebn detail dod vmu domovu jedinen charakter. pecilne upraven farebn plochy s snmaten a dria pomocou magnetu. Pouvatelia si tak mu meni farby poda nlady. V ponuke je okrem ruovej aj biela, ierna, ed, zelen a oranov. Okrem prok a suiiek ich mete aplikova aj na kuchynsk spotrebie.

    PONKA: GORENJE

    Inovatvna technolgia tepelnho erpadla zaruuje aj tomuto modelu extrmne nzku spotrebu energie. Poas celej svojej ivotnosti bude suika vyuva o 50 percent menej energie ako porovnaten konkurenn modely. Nzku spotrebu suiky WT 46 W 592 podporuje aj samoistiaci kondenztor. Nenpadn biely predn panel suiky a LCD diplej na jej ovldanie s u tandardom.

    PONKA: SIEMENS

    Vo vvojovch centrch spolonosti Whirlpool sa zrodila nov prka 6. zmysel COLOURS, ktor zaruuje dokonal starostlivos a dlhodob ochranu farebnosti tkann. Prka dosahuje vynikajci istiaci inok, a to aj pri vemi nzkych teplotch. Postar sa o to uniktna kombincia funkcie Colours 15 C a technolgie Wave Motion. Funkcia Colours 15 C umouje zneni teplotu vody na absoltne minimum, priom vsledok istenia bielizne bude rovnak ako pri pracom cykle s teplotou vody 40 C. Technolgia Wave Motion spova v uniktnom asymetrickom otan bubna.

    PONKA: WHIRLPOOL

    Pracia guka Bluesilver Wash funguje ako plnohodnotn nhrada pracieho prostriedku. Sta ju spolu

    s obleenm vloi do bubna a spusti prac program. O vetko ostatn sa postar tto originlna pomcka. V zvislosti

    od tvrdosti vody mete praciu guku vyui na 100 a 140 pran pri teplote 30 90 C. Sasou balenia s aj tri

    nhradn vrecka s pracmi perlikami, ktormi ju budete priebene dopa. Na odoln kvrny sli odstraova kvn

    Vitaco 4PRIME, ktor njdete v balen spolu s gukou.

    PONKA: ELECTROLUX

    Majitelia mench bytov, ktor sa pasuj s nedostatkom miesta pre domce spotrebie, asto uvauj, ktorho z nich sa vzda. Efektvnym rieenm me by spojenie dvoch spotrebiov do jednho. Prka so suikou FT-4136S je idelnym rieenm do malch bytov. Disponuje 16 programami prania, i odloenm tartom a do 24 hodn. Samozrejmosou je predpranie, ahk ehlenie, ochrana pred pokrenm i extra plchanie.

    PONKA: FAGOR

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 14 9/29/11 10:59 PM

  • Predstavujeme vm vstavan spotrebie Bauknecht

    www.bauknecht.sk

    TipVaka praktickej funkcii PYRO mete na otravn istenie rry zabudn. Extrmne vyso-k teplota premen mastnotu a zbytky jedl na popolek, kto-r len jednoducho zotriete vlh-kou handrikou.

    Odporan maloobchodn cena 949

    Na slovensk trh vstupuje siln hr v oblasti vstavanch spotrebiov znaka Bauknecht. Domce spotrebie tejto znaky sa na eurpskom trhu teia obube spotrebiteov u 90 rokov. A teraz sa s ou vaka dizajnovej rade Komfort mu zoznmi aj slovensk zkaznci. Znaka Bauknecht je jednou z najviac preferovanch znaiek v Nemecku, rovnako sa s ou mete stretn aj na alch nronch trhoch, a to v Raksku, Belgicku, Holandsku, Dnsku, Nrsku, vdsku, vajiarsku a teraz u aj na Slovensku.

    Peenie s dokonalmvsledkom

    Nov vstavan rry Bauknecht predstavuj kombinciu inova-tvnych technolgi a exkluzv-neho dizajnu. Efektvny systm distribcie horceho vzduchu, optimalizovan koncept vn-tornho priestoru i uvatesky

    vemi prjemn displej vm prines rados z peenia aj varenia. Taktie ocente nzku spotrebu energie a bohat prsluenstvo.

    Vyskajte naprklad pyrolitickteplovzdun rru BauknechtBLPM 8110 PT v energetic-kej triede A-10% s mnostvom ikovnch funkci pre dokonal vsledky peenia. Urite vs pote inteligentn funkcia Autosensor, ktor za vs riadi cel proces peenia, displej ProCook s 30 prednastavenmi receptami, i pecilny vsuvn systm pre peenie na troch rotoch sasne. K bezproblmovej drbe dopomhaj dvierka s celosklene-nm povrchom SmartClean.

    pr bauknecht 227x297 v2.indd 1 22.9.2011 13:58SaB-oktober 2011_NEW.indd 45 30. 9. 2011 17:28:25

  • Exkluzvna novinka do kuchyne urite po-

    te kad gazdin-ku. Umvaka ria-du ES 2+2 m hodno-

    tu hluku iba 47 decibe-lov, preto jej chod ani ne-

    zaregistrujete. Dve nez-visl zsuvky na riad za-

    bezpeuj vysok exibili-tu a variabilitu pri umiest-ovan riadu. Kee s de-

    len v pomere 2 : 1 k celkovej rke a obe sa daj odmonto-va, dokete jednoduchou ma-nipulciou prispsobi vntor-n priestor umvaky poda po-treby. Vaka tomuto premys-lenmu systmu mete bez problmov naraz umy vyso-k ndoby a vek hrnce, vyso-k pohre na stopkch i pan-vice s rkami bez toho, aby ste zpasili s kadm centimet-rom priestoru. PONKA: FAGOR

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    PRIP

    RAV

    ILA

    Slv

    a t

    efan

    cov

    FOT

    O ar

    chv

    ri

    em Nov rry na peenie Bauknecht skbili inovatv-ne technolgie s mimoriadnym dizajnom. Efektvny systm distribcie horceho vzduchu, optimalizova-n koncept vntornho priestoru a uvatesky pr-jemn displej prinaj rados z peenia. Pouvate ocen nzku spotrebu energie a bohat prsluenstvo. Bauknecht je novou znakou, ktor na n trh uvied-la rma Whirlpool. Na zpadnch eurpskych trhoch m zastpenie u viac ako 90 rokov. PONKA: WHIRLPOOL

    Ak ste aj vy zvyknut rchlo pri-buchn dvierka rry, aby neunik-lo teplo, pote vs novinka z diel-ne AEG. Kulinrski nadenci by sa mali poobzera po novej tech-nolgii zvanej SoftMotion. O kontrolovan zatvranie dvierok r-ry sa postar senzor ke sa dosta-n do uritej polohy, senzor zabezpe- plynul a tich dovretie poslednch centimetrov. PONKA: AEG-ELECTROLUX

    plnou novinkou na naom trhu je aj chladnika Vac Packer FFK6845VX,vaka ktorej bud potraviny vdy erstv. Vkuovan potraviny toti vydria tri a

    pkrt dlhie. Princp vkuovania je zaloen na jednoduchom odsat vzduchu zopecilneho vrecka. Vkuovaka je zabudovan priamo v chladnike ako elegantn stredn zsuvka a je kompatibiln s akmkovek vreckom urenm na vkuovanie.

    Ocente aj automatick zatvranie dvierok a milovnci istoty aj ochranu proti od-tlakom prstov. Novinka Vac Packer navye etr energiu je zaraden do energetic-

    kej triedy A+. PONKA: FAGOR

    v kuchyni?o novho

    Predstavte si ovldanie rry jedinm prstom. A k tomu recepty na displeji ako bonus. Tie si

    mete editova a dopa sami. S tmto koncep-tom prila rma Gorenje a hne za zskala oce-

    nenie na medzinrodnej sai Red Dot DesignAward. Technolgiu iChef vyuij nielen pro-

    fesionli, ale aj udia, ktor do sveta varenia za-vtaj len obas. Pouit technolgia sa spolie-

    ha na vysoko rchlostn procesor, ktor pracuje ako samostatn pota. PONKA: GORENJE

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    46 BVANIE interir

    SaB-oktober 2011_.indd 46 29. 9. 2011 23:23:58

  • 4-dverov chladnika s VarioStoreOddelenie 91 litr. mete vyuva ako chladniku, mrazniku alebo znu 0C

    GNE 134620 X Elektronick ovldanie s displejom No frost automatick rozmrazovanie Dvkova npojov a vrobnk adu Minibar isty objem chladniky (l): 380 isty objem mrazniky (l): 155 Rozmery VxxH (cm): 182 x 92 x 76,5

    domce spotrebiewww.bekosk.sk

    Maximlnahygiena & erstvos

    Aktvne FreshBlue LightUdruje ovocie a zeleninuerstv a ete zvyujeobsah vitamnov

    Aktvny Ioniztorist vzduch vo vntri,zamedzuje produkcii baktri a udruje potraviny erstvejie

    Aktvny pachov lterCirkulcia chladnho vzduchu cez lter zabra-uje neiadcim pachom potraviny erstvejie

    Aktvna ochranatesneniaTesnenie dver vyrobenz antibakterilneho materilu poskytuje extra hygienu

    Vario

    Stor

    e

    ener

    getick trieda

    A +

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 47 30. 9. 2011 17:28:35

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    48 BVANIE interir

    Aje to tu opt...TEXT Slavomr ebest orista FOTO archv rmy Kvety VICTOR

    U deviaty raz rma Kvety Victor pre vs pripra-vuje svoju atraktvnu kvetinov show, pln farieb avn. Na javisku sa predstav popredn kvetinov dizajnrka Joke ten Cate-Diemeer zHolandska vspolonosti zaujmavch host.

    t

    SaB-oktober 2011_.indd 48 3. 10. 2011 12:02:40

  • 49

    O K T B E R 2 0 1 1

    Kvety VICTORvekoobchod maloobchodBajkalsk 18, Poprad, Slovakia

    VICTOR, s. r. o., oristicka kolaBajkalsk 18, Poprad, Slovakiae-mail: orista@kvety-online.skGSM of ce: 00421 915 93 99 30www.kvetyvictor.sk

    4444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999

    O to vlastne t kvetino-v show je? Jedinen kultrno-vzdelva-cie podujatie, poas ktorho sa priamo pred zrakmi div-kov na javisku pripravuj za-ujmav kvetinov dekorcie a exkluzvne kytice. Poslanm akcie je predvvies svetov trendy vo viazan ky-tc a aranovan kvetn nie-len odbornej, ale aj irokej la-ickej verejnosti na Slovensku. Firma Victor ako priamy do-vozca kvetn sa toti sna nielen dova produkty na domci trh, ale aj prezento-va i demontrova priame pouitie kvetn v aranrskej praxi.Jednou vetou povedan, ide o pastvu pre oi a duu, pote-enie pre stovky divkov a inpircie pre profesionl-nych kvetinrov psobiacich u ns doma.

    Viac informci me-te njs na strnkach www.kvetyvictor.sk

    SaB-oktober 2011_.indd 49 29. 9. 2011 23:23:42

  • VEAKRT sa nvrhr interiru stretne s tm, e klient u m niektor nbytkov prvky kpe-n. V tomto prpade mal klient objedna-n bordov koen sedaku a poloe-n lamintov podlahu v odtieni wen-ge. Tieto dve veci tvorili tartovaciu ia-

    ru pri tvorbe nvrhu. I napriek tomu, e bordov farbu neobubujem, stla pre-do mnou vzva o najlepie ju zakom-ponova do interiru. Nakoko ide o ve-mi vrazn farbu, zvyok interiru je la-den do bielej, upresuje interirov dizajnrka Lucia Rakov, ktor na tvor-

    be nvrhu pracovala spolu s Ing. Petrom Dolinajcom.

    Efektn podhadObvaciu izbu dizajnrka rozdelila na dve zny jedlensk a oddychov. Klienti mali poiadavku na zasvacie

    50 BVANIE porada

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Obvaka pre milovnkov lmovTEXT Slva tefancov FOTO archv redakcie a Lucie Rakovej VIZUALIZCIE Lucia Rakov, Ing. Peter Dolinajec

    Mlad pr zNitry til po modernej afunknej obvacej izbe. Kee s obaja milovnkmi lmov, jednou zhlavnch poiada-

    viek bol dostatok lonho priestoru na Blue-ray disky.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 50 30. 9. 2011 17:48:24

  • vstupn dvere. Autorka nvrhu vybera-la netradine, dvere s v plnej vke ste-ny a zasvaj sa do sadrokartnovej ni-ky. K dverm do obvacej izby umiestni-la jedlensk stl. Domci si mu zak-pi i rozkladac stl a poui ho v prpa-de poetnejej nvtevy. V oddychovej asti je dominantnm prvkom okrem pohovky podhad, ktor som navrhla v tle lamiel. Podhad je zo sadrokart-nu, priom lamely s na stropnej as-ti podsvieten a uchyten k stropu v rz-nej vke. Podhad tak nadobda plas-tickos. Ke lamely zostupuj na ste-nu, tvoria niky a poliky. Tie mu sl-i ako lon priestor na blue-ray dis-ky, alebo len tak, na porcelnov slon-ky. alm lonm priestorom je nzka skrinka, tiahnuca sa po celej dke ob-vacej izby. Klientovi neodporam in druhy skriniek, naprklad skrinku na stenu, psobilo by to mohutne a ako, rad Lucia Rakov.

    Mal trikyNaa itateka tila skry raditorov rry v avom rohu miestnosti. To sa di-zajnrke a jej spolupracovnkovi ikov-ne podarilo pomocou textlie a interi-rovej rastliny. Po celej rke miestnosti

    si mete vimn zclonu svetlej far-by. Autori nvrhu u neodporaj po-ui zvesy, pretoe tie by mohli po-merne dlh miestnos opticky zmen-i a stemni. Po prestavbe by z obva-cej izby mohol, slovami architektov, vznikn prjemn interir, ktor by hrdo niesol nlepku domov.

    Kontakt na dizajnrku vm poskyt-neme v redakcii.

    Mgr. Lucia Rakov Po spenom absolvovan kurzu vAlfa Education sa stala sasou tmu lektorov, jej pecializciou s farby vinteriri. Vostatnom ase spolupracuje spriateom architektom na niekokch projektoch, zktorch vina s byty arodinn domy.

    CHCETE AJ VY ZMENI SVOJ INTERIR?Predplate si n asopis, navtvte strnku www.stavebnictvoabyvanie.sk,

    stiahnite si dotaznk zhlavnej strnky avyplnen ho zali-te emailom na adresu sab@mediast.sk. Prilote pdorys da-

    nej miestnosti (idelne 1 a 2 izby), prpadne ho zakreslite apripoj-te aj fotogra e. U vbudcom sle to mete by vy, komu v spo-

    luprci s ALFA Education pomeme krajie bva.

    O K T B E R 2 0 1 1

    51

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 51 30. 9. 2011 17:48:25

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    52 BVANIE inteligentn domcnos

    ATO vaka RTII kompletnmu tech-nologickmu radu rieen pre domcu auto-matizciu. Primrne ure-nie systmu na ovldanie AV zariaden, multiroomu a domceho kina neuber z monosti riadenia osvet-lenia, tieniacej techniky, teploty a pridruench technolgi. irok rad bezdrtovch, nstennch a iPhone/iPad ovldaov rob z RTI komfortn sys-tm riadenia. Jeho schop-nos obojsmernej komuni-kcie s KNX/EIB, Lutron, Dali a mnohmi inmi sta-via systm do pozcie nad-

    radenho riadiaceho prv-ku a umouje tak integ-rciu vetkch technolgi do jednho dizajnovho ovldaa.

    iPhone aj iPad ako ovldaeRTI umouje plnohodnot-ne vyuva funkcie naj-modernejch a najzloi-tejch multimedilnych a technologickch syst-mov. Intuitvne a jednodu-ch ovldanie urob z va-ej konferennej alebo za-sadacej miestnosti vo r-me efektvne prezentan miesto pre kadho zamest-nanca. To vetko bez potre-

    by zakolenia a pomocnej obsluhy. RTI je svojm irokm portfliom ovldaov idel nym doplnkovm riadenm k u exis-tujcim riadiacim systmom, ktor vi-nou disponuj len pevnmi nstennmi ovldami. Medzi ovldae meme zara-di aj iPhone alebo iPad s plnohodnotnou aplikciou pre riadenie systmu.

    Centralizcia technikyRTI je hlavnm riadiacim prvkom mul-timedilnej domcnosti. Obmedz tech-nick zariadenia v obytnom priestore na minimum TV prijma, reproduk-tory a univerzlny ovlda. Vetky zosil-ovae, riadiace prvky, distribcia ob-razu a zvuku, satelitn prijmae, hu-dobn a lmov prehrvae s umiest-nen v racku v technickej alebo piv-ninej miestnosti. Poet audio a video zdrojov sa uruje na poet lenov do-mcnosti a nie na poet TV prijmaov a reproduktorov. Naprklad sedem te-levzorov v tvorlennej rodine zname-n len tyri satelitn prijmae, a nie se-dem. Centralizcia techniky, audio a vi-deo distribcia umouj poui ak-kovek AV zdroj vo vetkch znach. Rozpozeran lm z blu-ray prehrvaa v obvake si mete dopozera v spl-ni alebo na ktoromkovek TV prijmai v dome. Vyuvanie hudobnch a lmo-vch serverov v kadej AV zne nebolo nikdy jednoduchie. Uvedenie domu do party mdu zabezpe rovnak hud-bu a obraz vo vetkch audio a video z-nach. Vetky spomnan funkcie a aj mnoho alch, ktor sa pripravuj po-uvateom na mieru, sa dej stlaenm jednho tlaidla na ovldai RTI.

    Incontrol, s. r. o.Sldkoviova 987/32920 41 Leopoldovtel: +421 907 492 175incontrol@incontrol.skwww.rti.sk

    Nielen multimdi pod kontrolouTEXT Ing. Michal Jurek FOTO Incontrol

    Prevzia kontrolu nad domcou zbavou je teraz u rovnako pohodl-n nielen zobvaky, ale aj zterasy, zhrady alebo zvrivej vane.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 52 30. 9. 2011 17:48:25

  • 53

    SYSTM Luminor sa sklad z troch zkladnch ast, a to z ovlda-cej konzoly i-DXD10L, subwoofe-ra SBX10 a samostatnch LED ia-roviek LSX10. Biela konzo-la i-DXD10L me sli aj ako dock pre iPho-ne alebo iPod, cez ktor mete pre-hrva hudbu ale-bo tieto zariadenia zrove aj dobja. Multimedilne sbo-ry MP3 a WMA m-ete prehrva aj z USB alebo SD/MMC dtovch

    kariet, na ktor njdete konektory po stranch. Na zadnej stene sa ete ukr-va AUX a analgov AV vstup pre TV z iPhonu alebo iPodu. Cel sstava fun-guje bezdrtovo a m dosah 30 m od konzoly.

    Jedinen ozvuenie miestnostiDodvan subwoofer SBX10 dosahuje vkon 100 W. Na jeho zadnej strane m-ete regulova mohutnos a silu baso-vch tnov i pripoji optick alebo ana-lgov kbel. Najzaujmavejou asou celho systmu s urite LED iarovky s reproduktormi, ktorch ivotnos do-sahuje a 30 000 hodn neustleho svie-tenia. Aby ste mohli vyuva toto jedi-

    nen a vemi diskrtne rieenie ozvuenia miestnosti, sta

    do lmp, ktor mte doma, zaskrutkova iarovku Luminor LSX 10 s jasom 85 bielych LED svetiel. Systm Luminor je mo-n rozri a o osem alch reprodukto-

    rov s LED lampami LSX 10. Ke systm zaregistru-

    je druh reproduktor s LED

    lampou, zvuk sa automaticky prepne na stereo. Bezdrtov subwoofer SBX 10 zaruuje siln basy, m sa tto sprava men na kompletn audio systm.

    Systm LuminorPonuka systmu Luminor pozostva zo zkladnho balka a dvoch doplnkovch produktov, ktor si mete zakpi sa-mostatne a systm tak optimalizova. Zkladn balk obsahuje i-DXS 10 doko-vaciu stanicu pre iPhone s jednm re-produktorom a LED svetlom, reproduk-tor s LED lampou LSX 10 a bezdrtov subwoofer SBX 10.

    Systm Luminor...alebo skvel zvuk zo iaroviek

    www.sco t taud io . s k

    SBX10i-DXD10L

    LSX10

    Na trhu jedinen spsob ozvuenia miestnosti Zitok skvelho zvuku Vhodn cena Kompletn prepojitenos Rozriten

    Luminor_inzercia_210x96.ai 1 20. 9. 2011 13:27:40

    Hudba zlampyTEXT Andrea Cupal Baricov FOTO LC Trading

    Prilo by vm niekedy na um ozvui cel miestnos iarovkami? Vvojri zo spolonosti Scott prili prve stmto jedinenm npadom.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 53 30. 9. 2011 17:48:27

  • 6. 9. 10. 2011www.forinterior.cz

    LETANY VS ZVOU!

    VELETRH NBYTKU, INTERIR A DESIGNU

    VELETRH DEKORAC, SKLA, STOLOVN, BYTOVCH DOPLK A TEXTILU

    VELETRH DRKOVHO A REKLAMNHO ZBO

    F_INTER+2_227x297.indd 1 15.9.11 10:37SaB-oktober 2011_NEW.indd 54 30. 9. 2011 17:48:27

  • 13. 18. 3. 201222. medzinrodn vetrh nbytku a bytovch doplnkov

    nbytokabvanie

    WWW.AGROKOMPLEX.SK

    NAB_STAVEBNICTVO_A_BYVANIE_227x21 1 21.9.2011 14:11:00SaB-oktober 2011_NEW.indd 55 30. 9. 2011 17:48:36

  • 19. - 23. 10. 2011MEDZINRODN PREHLIADKA SLOVENSKHO A ZAHRANINHO DIZAJNU

    DESIGN SALON 2011INCHEBA, a.s., Viedensk cesta 3-7, 851 01 Bratislava T +421-2-6727 2140 F +421-2-6727 2055 E moddom@incheba.sk www.incheba.sk

    ART

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 56 30. 9. 2011 17:48:36

  • Hoci s dni oraz kratie, slnka stle menej a niektor udia upadaj do kadoronch depresi, jese m pre mnohch z ns neopakovaten aro. Je

    to as, ke stromy hria farbami ako pestrofarebn kvety. as dozrievajcich plodov, i prudkch zmien poasia. as krsnych tr a vychdzok do prrody, ale

    aj prjemnho jesennho ninerobenia. aro jesene doku oceni najm deti vajce sa v kope lstia, alebo unesen pohadom na lietajceho draka, ktor brzdi na vysokej jesennej oblohe, unan vetrom k nedohadnm vinm.

    xterirstr. 57 70

    FOTO

    AR

    CH

    V R

    EDA

    KC

    IE

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 57 30. 9. 2011 17:48:38

  • 58 EXTERIR

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Jesenn chvle v zhradePRIPRAVILA Barbara Turkov v spoluprci s Teak Garden a Desjoyaux

    FOTO archv Teak Garden, Desjoyaux, Thermobazny, Ecosmart, er.cz, archv redakcie

    Leto je de nitvne za nami a vidie to i v zhrade. Noci s chladn, rna hmlist a slnko je oraz niie nad obzorom. Listy na stromoch

    hraj vetkmi farbami. Je as myslie na jesenn upratovanie.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 20 9/29/11 11:03 PM

  • 59

    Postarajte sa o trvnik

    V lete sa trvnik intenzvne pouval a pda sa stlaila. Pome mu prepichanie, resp. prevzdunenie. Nadahenie zhutnenej pdy podporuje rozvoj hlbch koreov a zdra-v rast. Odstrni sa mach a odumret zvyky trvy. Farebn lstie sce na prv pohad pripomna paletu impresio-nistickho maliara, ale znamen aj aliu prcu. Lstie treba pravidelne hraba a uklada do kompostu. Bute vak opatrn. Naprklad listy z orecha nekompostujte, obsahuj vea kodlivch ltok. Pamtajte i na jesenn hnojenie. Na jese je vhodn hnoji-vo s vym obsahom draslka, aby trva pred zimou spevnela.

    Dekorujte

    Hoci v naich koninch tradcia americkho halloweenu ch-ba, okrasn tekvice mete vyui ako mil doplnok. Viacer druhy okrasnch tekvc sa vborne dopaj. Tvar morskej hviezdice s vrastkami m naprklad tekvica s prznanm n-zvom tov koruna, tvarmi krdel oar tekvica, ktorej sa ho-vor anjelsk krdla, potom s tu hruka so ltm a zelenm rebrovanm i pear bicolor. Miniatry klasickej tekvice sa naz-vaj jack be little a tekvice, na ktorch ako by rstol klobik, nes nzov miniturban. Dekorciu pre istotu osate na pod-loku, za ktorou vm nebude to okrasn tekvice toti ples-nivej zdola, a vy si to mete vimn a o niekoko tdov.

    Oetrite a natrite dreven prvky

    Ak sa vm zd, e na vaom zhradnom nbytku odch-dza farba, neakajte a natrite ho. Nter nem len este-tick funkciu, ale aj chrni drevo pred vlhkom a mrazmi. Na to, ako oetrova a uskladni zhradn nbytok na zi-

    mu, by ste sa mali spta u pri jeho kpe. Veobecne sa od-pora uskladni zhradn nbytok v suchej miestnosti.

    Nbytok z teakovho dreva odoln drevo s vysokm obsa-hom oleja znesie vkyvy poasia, vrtane daa, snehu i mra-

    zu. No aj tento odoln nbytok sa pri takomto zaobchdza-n extrmne zneist a rchlejie zvetrva. Vhodnejie je pri-kry ho aspo nepremokavou plachtou. Stoliky zasute tes-ne k stolu a cel spravu zakryte dostatone vekou plachtou.

    Plachtu dobre upevnite, aby ju v zime neodniesol vietor, ale aby okolo nbytku mohol prdi vzduch. Plachtu ne-

    dvajte na mokr a silno zneisten nbytok a uprav-te ju tak, aby na nej v zime nestla voda.

    Hlinkov a ratanov nbytok kvalitn nbytok z umel-ho ratanu me by vonku cel rok, treba ho vak dobre za-zimova. Nbytok ulote tesne k sebe a zakryte nepremoka-vou plachtou. Trh ponka plachty rznych tvarov a rozme-

    rov, na jednotliv kresl i na cel spravy. V zime pravidelne kontrolujte, i je nbytok such a netvoria sa na om plesne. Mokr nbytok by za mrazivch zimnch dn pokodila zamrz-

    nut voda. Podobne postupujte aj pri hlinkovom nbytku.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 21 9/29/11 11:03 PM

  • 60 EXTERIR

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Bazn potrebuje kozmetick kru

    Oistite hladinu pecilnym vysvaom a siekou na vek neis-toty, odnmaten ltran jednotku odnmte, odlote na such miesto a ltre vyperte. V zime je najvm nepriateom zmrz-nut zabudnut voda, preto sa vyhnite rizikm, ktor s ou svisia. Ak m v bazn pevn ltran zostavu, jej roztrhnu-tiu zabrnite znenm hladiny vody pod 20 cm od okraja baz-na. Odpojte motor erpadla, ulote ho na such miesto a vypnite prvod elektriny. Pamtajte na prdavn zariadenia, stielku a la-melov kryt. Kozmetick kru v podobe pecilnych chemic-kch prostriedkov si zasli aj voda v bazne. Km bazn de ni-tvne prikryjete, skontrolujte aj vku vodnej hladiny. Pokodeniu jeho stien zabrnia dilatan plavky uhlopriene rozmiest-nen po celej jeho dke, ktor eliminuj rozpnavos adu. Poslednm krokom je zakrytie bazna zimnou plachtou, ktor treba natiahnu a upevni zhruba pol metra od okrajov bazna.

    Postarajte sa o zhradn doplnky

    Poahy a vanke odlote do suchej miestnosti tak, aby sa k nim nedostali drobn hlodavci. Bez problmov sa daj od-loi aj menie slnenky. Tie vie mete zazimova po-dobne ako nbytok. Km slnenk zabalte, ubezpete sa, e je plne such. Obal prli nesahujte, aby okolo slnen-ka prdil vzduch. Za slnenho poasia slnenk obas skon-trolujte a ak treba, rozprestrite ho a nechajte vysui. Podobne ochrnite aj zhradn gril. Zbavte ho hrub-ch neistt a odpojte od plynu. Zazimujte ho, po-dobne ako nbytok, pomocou nepremokavho obalu. Najpraktickejie je kpi si vhodn obal priamo s grilom.

    Zazimujte jazierko

    Pred zazimovanm jazierka vyber-te chlostiv a nie celkom mra-

    zuvzdorn rastliny z vody, odstr-te odumret listy a ulote ich do

    ndoby s vlhkm pieskom v miest-nosti, kde nezamrzn. Preriete

    okysliujce rastliny, vyhote roz-bujnen porast a odpad, ktor by v zime zahnval. V obdob mra-

    zov treba rastliny a ryby chrni. Svisl vrstva adu ich sce chr-

    ni pred zamrznutm, ale brni ni-ku kodlivch plynov. Vhodnejie

    je da na vodu polystyrnov kruh, ktor zmierni expanziu. ad nik-

    dy nerozbjajte tlakov vlny, ktor pritom vznikaj, mu ubli ry-bm a pokodi fliu. Ako ochra-nu proti padajcemu lstiu poui-te sie. ahko ju raz za tde vy-

    istte a znovu rozprestriete.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 22 9/29/11 11:03 PM

  • www.tintinhal.com

    exkluzvny vber zrkadiel,nstennch hodn,klasickch lmp,svietnikov a lampov,doplnkov na stolovanie,prikrvok v tle patchwork

    masvny nbytok a bytov doplnkyp y

    w

    e

    sd

    yy

    diel,

    v,ie

    Teak & Garden s. r. o.R1 CentrumRoavsk 1Bratislava

    info: 0903 668 009

    61

    Osvetujte

    V zhrade sa bez umelho osvetlenia nezaobdete ani v le-te, na jese je podmienkou bezpenho pohybu. Ak ste si nie is-t, ktor miesta nasvieti, prejdite si svoju zhradu, aby ste zisti-

    li, kde by malo by vidie lepie a v akej intenzite. Zhradn osvet-lenie nem len praktick vznam. Me dokresova tl a at-

    mosfru zhrady, osvetli a zdrazni dominantn miesta.Lampy patria najm na terasy, pergoly a na zhradn cestiky.

    Najastejie sa pouvaj klasick stpikov lampy s vkou 50 120 cm, priom pdesiatcentimetrov osvetuj cel kruh ale-bo polkruh a stodvadsacentimetrov bvaj naklonen, aby nesvie-

    tili do o. Pamtajte i na prjazdov cestu, ak nie je v dosahu ve-rejnho osvetlenia. Vyhnite sa vak re ektorom osluj. Ak si po-

    trpte na tl, dajte osvetlenie zapusti priamo do dlaby.

    Odmete sa romantikou

    Tohtoron babie leto nm praje a my sa po nmahe z jesen-nho upratovania meme odmeni prjemnmi chvami v al-tne i na terase s pohrom teplho npoja. Pekn atmosf-ru nm vyaria lampe a zaplen svieky, pocit tepla umoc-n pohr nieoho dobrho a mkk tepl deka. Chladn veer si mete sprjemni aj hrejivm npojom, naprklad exotic-km punom, alebo, ak mte chu na nieo silnejie, grogom.

    Ponkame vm recept na vborn npoj s nzvom horce jablko. Pripravme ho z vna a erstvej jablkovej avy (prpad-ne dsu) v rovnakom pomere, ktor zohrejeme. Pridme cu-kor poda chuti, vanilku, koricu a na kolieska nakrjan cit-rn i limetku. Nechme 15 mint odst, op prihreje-me a nalejeme do pohrov s kskami erstvho jablka.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 23 9/29/11 11:04 PM

  • TEXT Jana Zajasensk FOTO Scott Frances

    Tto vnimon z-hradu njdete na pt Stolovej hory, vblzkosti Kapskho mesta. Zhrada zaleuje stav-bu do divokej prro-dy shustou veget-ciou, ktor ju obklo-puje atie ju sou prepja. M rozlo-hu 1750 m2 apon-ka asn vhad na mesto aj prstav.

    SYMBIZA BETNUADIVOKEJPRRODY

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    62 EXTERIR report

    SaB-oktober 2011_.indd 62 29. 9. 2011 23:41:03

  • 63

    O K T B E R 2 0 1 1

    SaB-oktober 2011_.indd 63 29. 9. 2011 23:41:07

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    asn projekt! Prostredie je ndhern a dizajnrovi sa poda-

    rilo konkurova mu kompozciou z ul-tra-modernch prvkov. Jednoducho, dom snov s neopakovatenm vha-dom. Terasa akoby sa vznala a stro-my s perfektne umiestnen. Nepouil iadne triky a klamy, vetko to na ma psob vemi inovatvne.Komentr porodcu zASLA 2010 Professional Awards

    Vstupn ndvorie

    64 EXTERIR report

    SaB-oktober 2011_.indd 64 29. 9. 2011 23:41:09

  • NA TENTO ksok raja vedie zhora prjaz-dov cesta. Po prechode nenpadnou brnou sa dostanete na skryt ndvo-rie. Premyslen rieenie oplotenia zabezpe-uje pln skromie a chrni pred pohad-mi z ulice, zo susednch pozemkov a tie tvo-r bariru pred silnmi junmi vetrami. Toto pokojn miesto je presten vou kvitn-cich krkov a zvukom zuriaceho potoka. Vek gatan poskytuje blahodarn tie a vy-tvra ist lnie. Aj jednoduch leten po-vrchy s tu v ostrom kontraste s hustou a svieou zeleou okolia. Vstup do domu p-sob jednoducho, ako oza pokoja uprostred divokej a dramatickej krajiny.Na svahu pod domom sa nachdza stred-n priestor zhrady, navrhnut ako Fynbos zhrada. Fynbos je vegetcia typick pre tento ksok zeme v regine Zpadnho Kapska. Ide o irok paletu rastln, prevane teplomilnch kro-vn a byln, ktorm sa dar v chudobnej a kamenistej pde. Pripomna stredomorsk ru a spolu s vonkajmi obytnmi priestormi a prrodnm baznom vytvra bohato truktrovan, atraktvne prostredie. Jeho jedinenos spova v tom, e okolit krajinu chrni a zrove pozdvihuje. Architekt erpal siln in-pirciu z prrody a vytvoril dizajn, ktor je ekologick a oha-dupln k okoliu.Vizulnym stredobodom zhrady je prrodn bazn obkolesen terasou z uachtilho miestneho dreva balau. Tento ekologicky bazn vyuva prrodn istiace vlastnosti rastln s ltrciou po-

    mocou piesku a trku, o eliminuje potrebu kodlivch chemikli. Dizajn zhrady vytvra plynul prechod medzi interirom domu a vonkajmi obyt-nmi priestormi. Zhradn cestiky a scho-dy sa kukatia pestro osadenmi asami. Vonkajie posedenie je zastreen, a tm chrnen pred vetrom z hr. Napriek to-mu stle ponka dynamick vhad na pr-stav v Kapskom meste. Podobn vhad je aj z domu, ktor akoby prenieva nad Fynbos zhradou. Zo splne s otvorenou dispozciou vystupuje terasa, kde sa archi-tektovi podarilo s pouitm alch premys-lench prvkov zotrie hranicu medzi interi-rom a exterirom. Naprklad vodopd, ktor

    zaisuje aeri kciu prrodnho bazna, funguje aj ako chvatn vodn stena v saune. Zatia o sa obyvatelia teia z rozlinch as-t zhrady a nlad, ktor evokuj, zhrada vizulne integruje dom do neobyajne krsnej okolitej prrody.

    65

    O K T B E R 2 0 1 1

    Prrodn bazn s vhadom na Kapsk mesto

    Pohad na pozemok

    SaB-oktober 2011_.indd 65 29. 9. 2011 23:41:10

  • 1. Vae meno a kontakt2. Mesto, kde sa zhrada nachdza3. Vekos zhrady4. Kedy ste robili tieto fotky (mesiac a rok)5. Ste majiteom zhrady?6. Ako by ste opsali tl zhrady?7. o pokladte na tejto zhrade za najzaujmavejie?8. Pracovali ste na nej so zhradnm architektom?

    Sa potrv do konca roka 2011 a vaza odmenme uverejnenm jeho zhrady v asopise SaB a zaslenm wellness pobytom.

    Teme sa na vae fotogra e!

    V KADOM sle asopisu SaB vm priname zaujmav inpircie a rady pre vae zhrady. Aj vy by ste vak mohli prispie a aktvne sa podiea na tvorbe vho obbenho asopisu. Priname vm preto sa o naj-krajiu zhradu.

    Do sae sa mete zapoji jednoducho: Na e-mail zajasenska@mediast.sk polite fotogra u (naj-

    lepie viac ako jednu) zo zhrady, ktor chcete do sa-e prihlsi.

    Do e-mailu pripojte vyplnen krtky dotaznk, ktor nj-dete aj na naom webe www.stavebnictvoabyvanie.sk.

    Sa

    najkrajsiunajkrajsiuzhrad

    u

    Bridle Road Residence Lokalita: _____________________________Kapsk mesto, Juhoafrick republika

    Dizajnr exterirov a interirov domu: __________ Rees Roberts + Partners LLC

    Architektra: ________________________________ Antonio Zaninovic, Architect

    Konzultanti pre vsadbu: Beyer Honig Landscapes, Bruce Beyer a Marijke Honig

    Intalcia baznu: _____________________________aQua-design Jerome Davis

    Stavbu realizoval: ___________________________________________Paul Wolpert

    Zdroj vybranch rastln: __________Nrodn botanick zhrada KirstenboschPohad smerom von zo sauny na vodn stenu

    Zhrada Fynbos s relaxanou znou

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    66 EXTERIR report

    SaB-oktober 2011_.indd 66 29. 9. 2011 23:41:13

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 67 30. 9. 2011 15:36:09

  • VRAZOV prvky dizajnu uidic sculpture sa daj identi- kova poda plyncich lni inpirovanch prrodou. Ich kombinciou vznikol dynamick exterir. Priniesla ich tdia Hyundai ix-onic v roku 2009, ktor sa stala dizajno-vou inpirciou pre vetky nov modely Hyundai. Ponajc vysoko oceovanmi ix35, ix20, i40, Veloster a po nedvno predstaven nov generciu i30. Vetky modely s navrhnut a skontruovan v Eurpskom vskumnom a vvojovom centre v nemeckom Rsselsheime a s uren aj tm, pre ktorch bol Hyundai doteraz neznmym pojmom. Automobilka chce oslovi najm otilovch zkaznkov, ktor tvoria jej najvznamnejiu klientelu.

    Hyundai i40Ambasdor znaky pre bud-ce roky, model i40, s atraktv-nym dizajnom exteriru a inte-

    riru, prvkami high-tech a vysokou kvalitou je vlajkovou loou modelovho programu znaky Hyundai v Eurpe. Model kom-binuje tyri prvky, ktor reprezentuj zkladn hodnoty zna-ky Hyundai: praktickos, vkon, innos a dizajn. Dizajnri a kontruktri vytvorili automobil strednej triedy, ktor zhmot-uje poiadavky eurpskych zkaznkov. Hyundai i40 bude v Eurpe k dispozcii s dvoma benznovmi a dvoma naftovmi motormi, spajcimi emisn normu Euro 5. Vkonov rozp-

    tie motorov siaha od 85 kW (115 k) do 130 kW (177 k). K elektronickm prvkom high-

    -tech patr inteligentn parkova-c systm, asistent na udriava-nie jazdnho pruhu i naviga-n systm pri cvan s kame-rou. Ku komfortu modelu i40 prispieva elektrick parkova-

    cia brzda, predn sedadl s ven-tilciou, vyhrievan predn a zadn se-

    dadl, funkcia automatickho odhmlievania pred-

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    68 EXTERIR

    YUNDAInov monosti, nov spoahliv obchodn partner

    TEXT AFOTO Hyundai

    Automobilka Hyundai nedvno uviedla nov slogan Nov myslenie. Nov monosti., ktorm prezentuje svoje aktulne ibudce smerovanie. Ducha sloganu perfektne vyjadruj nov modely, ktor znaka predstavila irokej verejnosti tento rok. Dokumentuj, ako aleko Hyundai postpil vuplynu-lch rokoch averne de nuj pozciu znaky ajej produktov vbudcnosti.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 68 30. 9. 2011 15:36:11

  • nho okna a vyhrievan volant. Aj zkladn verzia m bohatie vybavenie ako je v strednej triede ben. tandardne obsahuje naprklad odboovacie svetl, zadn skupinov LED svetl, air-bag na ochranu kolien vodia, aktvne opierky hlavy na pred-nch sedadlch, elektronick stabilizan systm ESC, asis-tenn systm na rozjazd do svahu HAC a automatick klima-tizciu. Vrobca za prplatok dopln vbavu aj o adaptvne xe-nnov re ektory.

    Nov Hyundai i30Hyundai predstavil nov generciu modelu i30 na medzin-rodnom autosalne IAA 2011 vo Frankfurte. Na spech svoj-ho predchodcu m nadviaza novm dizajnom, zvenou kva-litou, lepm vkonom a vyou innosou. Pre Hyundai i30 s navrhnut tri benznov a tri naftov tvorvalcov motory s vkonmi od 66 kW (90 k) po 99 kW (135 k). Spracovanie ka-bny a vybavenie novho Hyundai i30 s inpirovan vysokm tandardom modelovho radu i40. Na elanie me by elek-trick posilova riadenia doplnen funkciou FlexSteer, kto-r zvi komfort automobilu tm, e doke prepna tri rei-my (Comfort, Normal a Sport), liace sa intenzitou inku po-silovaa. Zdruen prstroj Supervisioncluster s vekm dis-

    plejom TFT, zobrazuje vetky informcie vo vysokom rozle-n. Navigan systm sa ovlda prostrednctvom dotykovho monitora s uhlopriekou 7 palcov (17,8 cm) na stredovej kon-zole. Interirov pohodu poskytuje aj dvojznov automatick klimatizcia. Nov Hyundai i30 sa dostane na eurpsky trh za-iatkom roka 2012 ako pdverov hatchback. V priebehu ro-ka pribudn alie karosrske verzie. Novinku bud vyrba v eskom zvode znaky Hyundai v Nooviciach.

    Oba modely bud podporen uniktnym a transparentnm komplexom zruky a popredajnch sluieb znaky Hyundai P rokov zruky a vhod. Tento komplex sluieb predstavu-je kombinciu pronej zruky bez obmedzenia potu najaz-dench kilometrov, pronej cestnej asistennej sluby a p rokov zvhodnench prehliadok technickho stavu vozidla.

    69

    O K T B E R 2 0 1 1

    Nov Hyundai i30

    Hyundai i40

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 69 30. 9. 2011 15:36:11

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    70 EXTERIR

    SYSTMOV dlaba EINSTEIN bo-

    la vyvinut pre dopravou nam-han plochy kruhov objazdy,

    autobusov nstupn ostroveky, cest-n komunikcie pre nkladn vozidl a rzne in plochy vystaven vysokmu zaaeniu.

    Technick aekonomick prnosyNov genercia betnovej zmkovej dlaby m patentovan zmkov sys-tm zabezpeenia proti posunu v ka-dej pozcii uloenia. Vsledkom je ex-trmna odolnos proti deformcim sp-sobenm permanentnou dopravnou z-aou. Ani pri dlhodobom a trvalom za-aovan takto spevnench plch nedo-chdza k rolovaniu a pokodeniu bet-novej dlaby a nutnosti rekontrukcie krytu vozovky. Uloenie dlaby EINSTEIN je ovea presnejie a rchlejie, priom p rz-nych formtov umouje riei aj kruho-v a oblkov vzory. Minimlny vntor-n polomer kruhu je 30 cm. Systm je vemi hospodrny, vaka monosti stro-jovho ukladania, lebo dlaobn koc-ky sa pri ukladan automaticky nastavia do sprvnej polohy. Vrazne sa predlu-je ivotnos krytu komunikci a zniu-j sa nklady na ast obnovu. V prpa-de potreby vak mono jednotliv tva-

    rovky vymeni a zrove dodra pres-nos uloenia.

    Charakteristika avlastnosti Systmov dlabu EINSTEIN tvor p univerzlnych 10 cm hrubch tvaroviek tyri pravouhl tvarovky maj rozme-ry 20 20 cm, 10 30 cm, 20 30 cm a 10 20 cm. Piaty, klinov prvok, m rozmery 10 20 30 cm. Bene dod-vanou farbou je siv, formt s rozmer-mi 10 20 cm sa predva aj v ervenej farbe. Dlaba sa vyrba ako dvojvrstvov vib-rolisovanm. Tlakom a vibrciou sa do-sahuje dokonal zhutnenie a vynika-jce fyziklne vlastnosti materilu. Spodn vrstva zaruuje pevnos v a-hu, pri ohybe a v tlaku. Vrchn, nap-n vrstva, zaruuje odolnos proti mra-zu a rozmrazovacm ltkam, obrusu a mechanickm vplyvom, aj proti my-ku a pomyknutiu. Betnov dlaba je v zhode s ustano-veniami smernice Rady 89/106/EHS a uplatuje sa na u norma STN EN 1338 Betnov dlabov tvarovky, poia-davky a skobn metdy.

    Osvedenie vpraxiBen systmy dlaieb nevyhovuj s-asnmu zaaeniu dopravou. Situciu asto zhoruje aj nedostaton kvalita ukladania, ast kody a nron opra-vy. Rieenm s produkty, odolvajce vysokm dopravnm zaaeniam, ktor bezchybne, kvalitne a rchlejie uloia aj menej kvali kovan pracovnci. Pri systme EINSTEIN to umouje paten-tovan systm xanch prvkov a pe-cilnych ditannch vstupkov, ktor zaruuje optimlny tvar kr s miniml-nym dotykom tvaroviek a optimlne vy-plnenie kr na kadom mieste. Vaka systmu xanch prvkov tvarovky le-ia vdy sprvne a v kadej polohe je za-ruen pln spoj. Firma Semmelrock v roku 2010 uviedla na trh aj aplikciu systmu EINSTEIN pre 6 cm hrub dlaby Rettango kombi a CityTop kombi. Vhody systmu EINSTEIN tak m-u vyui aj skromn investori, kto-r vaka niiemu zaaeniu nepo-trebuj dlaby s hrbkou 10 cm a na-priek tomu sa mu spoahn na dl-h ivotnos spevnench plch.

    Semmelrock Stein + Design Dlaby, s. r. o.Trnavsk 3728, 926 01 Sere

    tel.: +421 31 789 12 01, fax: +421 31 789 05 66mobil: +421 915 782 685

    www.semmelrock.sk

    Systmov dlaba EINSTEINTEXT AFOTO Semmelrock

    Systm, ktorho nzov vznikol znemeckho ein stein, ie jeden kame, je pevnou s-asou produktov rmy Semmelrock od roku 2006 ana trhu spsobil prevratn zmeny.

    Systmov dlaba EINSTEIN zskala Zlat plaketu na vetrhu Coneco 2007 za patentovan systm zabezpeenia dlaobnch tvaroviek proti posunu vkadej pozcii

    uloenia aodolnosti spevnench plch vystavench vysokm zaaeniam.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 70 30. 9. 2011 15:36:12

  • Trendom dneka je bva sce prjemne a pohodlne, ale s oraz vm drazom na ekonomick aj ekologick strnku veci. Odbornci u dlho predtm, ako sme

    si tieto mylienky osvojili, bili na poplach a hovorili o klesajcich zsobch palv, o stpajcich mnostvch kodlivn v ovzdu a o nutnosti zmeny prstupu. Stalo

    sa. Modern lovek stavia sporne, ekologicky aj ekonomicky. Vsledkom s domy s odlinm vrazom ako tie tradin, na ak sme boli dlh stroia zvyknut.

    Vychdzaj z mylienok trvalo udratenho rozvoja a smeruj k tomu, aby sme sa op nauili i tak, aby to s nami naa planta ete ist as vydrala...

    tavebnctvostr. 71 102

    FOTO

    LIF

    E O

    N A

    RC

    HIT

    ECTS

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 71 30. 9. 2011 17:02:03

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    72 STAVEBNCTVO aktulne

    Roziruj psobenie na Slovensku

    Oknoplast psob na trhu od roku 1994 adnes stakmer milinom vyro-bench plastovch ahlinkovch okien rone patr do prvej desiatky naj-vch vrobcov okien adver vEurpe. Kvalitu vrobkov potvrdzuje eu-

    rpsky certi kt kvality Q-Zert od nemeckho stavu Ift Rosenheim. Starostliv vber dodvateov aobchodnch partnerov prina vysok kvalitu produktov, profesionlne poradenstvo, mont agaranciu kva-lity. Spolonos m vSR 38 obchodnch partnerov, ktorch devzou s odbornos, schopnos sprvne ohodnoti potreby zkaznka avoba v-robkov arieen, ktor mu prines maximlnu spokojnos. Oknoplast

    vyrba svoje produkty poda eurpskej normy EN 14351:2006 aoznau-je ich symbolom CE, take kad zkaznk m istotu, e vrobky maj

    deklarovan vlastnosti aich pouvanie je komfortn abezpen.

    PRIP

    RAV

    ILA

    Bar

    bara

    Tur

    ko

    v F

    OTO

    arch

    v

    riem

    Extra hrub dvere ako tandard

    Spolonos Perito, vrobca pikovch dver-nch vpln, op prina vznamn no-

    vinku, nielen vpodobe novch dizajnov pre vchodov dvere, ale aj posun knovm mo-nostiam pre v sprvny vber. Extra hrub dvere u mete zska sakoukovek dver-nou vplou Perito (hlink, HPL, plast) bez

    prplatku za ich hrbku, resp. zasklenie trojsklom. Prianm spolonosti je, aby sa u extra hrub dvere 36 a 48 mm nepo-vaovali za luxus aich dostupnos sa ne-

    merala vkou naviac investovanch pros-triedkov, ale aby sa stali dostupnm tan-dardom za cenu doteraz masovo pouva-nch 24 mm dver. 0,6 W.m-2.K-1 ako cer-ti kovan hodnota indexu tepelnho pre-

    stupu pri hrbke dver 40 mm je porov-naten stepelnoizolanmi vlastnosa-

    mi okna strojsklom, m spa kritri na mieru izolcie pri pasvnych domoch.

    Vypnae, ktor sa istia samy

    Vypnae patria knajvm zdrojom neistt. Po prchode domov toti zvy-

    ajne najprv rozsvietime svetlo, a potom si umyjeme ruky. Na vypna sa tak prenaj neistoty zvonkaj-

    ieho prostredia. Vypna santibakte-rilnou povrchovou pravou Active od Schneider Electric tento problm rie-i sm. Jeho pecilny povrch obsa-huje iny striebra, ktor sa na bak-

    trie amikrby naviau aza 24 hodn ich zneutralizuj. Vsledkom je zdra-votne nekodn povrch vypnaa. Tto samoistiaca schopnos sa nestr-

    ca ani opakovanm pouvanm vy-pnaa. Tieto vypnae sa okrem do-mcnost pouvaj vnemocniciach, materskch kolch ainch zaria-deniach, kde sa viac db na istotu.

    Technolgia bola spene testovan acerti kovan vo viacerch mikrobio-

    logickch aepidemiologickch cen-trch na svete.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 72 30. 9. 2011 15:35:40

  • 73

    Pozor na nekvalitnch vrobcov

    Kompozitn materily s obben vaka odolnosti, nenronej drbe avysokej ivot-nosti. Ich ponuka je vemi irok, priom sa

    ich mnoh snaia napodobni. Vostatnom a-se zaplavilo trh vea lacnch verzi ters zne-

    kvalitnch kompozitnch materilov zny, Ukrajiny i Poska. Cestu kspotrebiteom im otvorili prve prvotriedne vrobky od seriz-

    nych vrobcov. Kompozitn materily vznikaj zdrevenej mky, jemnch piln i celulzo-vej kae (z ryovch ainch upiek), ktor sa zmieaj spolymerizujcim plastom. Vhodn pomer dreva aplastu vkvalitnch kompozit-nch materiloch je cca 50 % dreva a50 % plastu. Terasa zmaterilov vtomto zloen

    nebude psobi lacnm dojmom. Ak je ob-sah drevenej zloky ni, materil m nepri-rodzen plastov vzhad. Kad predajca mu-s deklarova vlastnosti materilu odolnos proti vode, ohu, nrazu, hygienick nekod-

    nos a ekologickos.

    Rchle rieenie pre dom za p mesiacov

    Spolonos Ekonomick stavby (ES) ponka svojim klientom kompletn stavbu domu len za p mesiacov, priom zachovva tandardne garan-tovan vysok kvalitu stavby. Vrmci tohto servisu zska klient zadar-mo projekt, zabezpeenie stavebnho povolenia apomoc svybavenm

    hypotekrneho veru. Samozrejmosou je aj osadenie projektu do kon-krtneho pozemku a napojenie na ininierske siete. Vprograme Rchle rieenie si klient me vybra zponuky viac ako 700 hotovch projek-tov. Spomnanch p mesiacov je pritom uES skutone celkovou do-

    bou vstavby. Na naom trhu sa, ia, asto objavuj ponuky, vktorch sa nerta naprklad svstavbou zkladovej dosky i sakanm na doda-nie materilu zvroby. Pred tmito neakanmi neprjemnosami sa ES

    snaia aktvne varova.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 73 30. 9. 2011 15:35:46

  • Boutique Hotel & Club Resort Chateau Herlec otvoril svoje brny Exkluzvny Boutique Hotel & Club Resort Chateau Herlec po-nka luxusn ubytovanie, priestory pre spoloensk, kongreso-v apracovn stretnutia aprleitosti na oddych vpodobe por-tovho centra, wellness aspa i archvnej vnnej pivnice. Celkov investin nklady na kompletn pamiatkov astavebn obno-vu zmku, ktor je zapsan vzozname nrodnch kultrnych pa-miatok eskej republiky, dosiahli takmer 200 milinov eskch korn. Rekontrukcia sa realizovala na zklade projektu zn-meho vysoinskho architekta Dr. Ing. arch. Jaroslava Huka av zkej spoluprci sorgnmi pamiatkovej starostlivosti. Vnaj-starej asti zmku, vretaurcii Honoria, si nvtevnci mu vychutna vyberan jedl zerstvch bio potravn alahodn vna zarchvnej zmockej vnnej pivnice.

    EUROLINE Slovakia s.r.o., Star Vajnorsk 17/A, P.O.BOX 68, 830 00 Bratislava

    bezplatn linka: 0800 135 955tel.: 02/44 45 85 49, fax: 02/44 45 85 52, e-mail: predaj@eurolineslovakia.sk

    www.eurolineslovakia.sk

    2011

    756P

    RO

    JEK

    TOV

    CH

    RIE

    EN

    P

    RO

    JEK

    TOV

    CH

    RE

    EN

    RODI

    NNC

    H DO

    MOV

    4,90 C

    ENA

    www.eurolineslovak

    ia.sk

    RODINN DOMY

    KATALGNAJPRED

    VANEJIE PROJEKTY N

    A SLOVENSKU

    NZKOENERGETICK A

    PASVNE DOMY

    22 NOVCH RODINN

    CH DOMOV

    NOVINKA - ODOLN D

    OMY

    ISBN 978-80-97025

    6-1-8

    AKTVNY DOM

    22 novch domov

    novch

    nzkoenergetick

    a a pasvne domy do y do y

    + odoln domydomy

    MY

    najiadanejie

    rodinn domy

    4,90 CENA

    LEN

    430 strn

    EEUROOLILINENE SSllovakia s r o Star Vajnorsk 17/ 8 83000 B ti l

    Pesttr vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbbeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr ppppppppppppppppppppppppppppppprrrrrrrrrrroooooooooooo lllloooooooovvvvvvv Tvar pro lu ako vznamn vizulny prvok okna dotvra celkovu ako vvvvvvvvvvvvvvvvvzzznzznznznznznznznznznznnznznznzznzznznzzzznznznznzn nznznznznnaamaaaaaaamamamamnamnmmnmmmnmnamammnaamnmnmnmnmnamamammnmnmmnmnmnmnamnnnnnna naaaa v v v v v v v v v v v v v v v v v vv v v v vv vv iziiizizizizzuzuzuzuzuzuizizzuiziizzuzuzuizzizizzzi lnlnlnlnllnlnlnnlnnny pyy py py py py ppy y ppy py py py py py yyyy rvorvorvorvrvorvorvorvorvrvorvorvvr orvooorvoovoovvovovovovovovorrvov k okk ok ok ok ok okk okk kkk oknaknakknaknaknknkknaknaknannknnknakkknakknknanknknn dotvra estetiku priestoru. Vaka neustlym inovcim, dslednej ana-riestoruuuuuuuuruuuuuruuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu. VV. V. V. VV. V. V. VVV. VVVVVV. VV. VVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVVakakakakakakakakakak k kk kakakakkkkkkaakakakakakak k kakakakakaakakkkakakakakkkaakaakakakkakkkakakkkakakakakaaaakaaakakakakakakakkkakakakakakakaaakaaakakaaaakaaaaaaakakaakakkaakaka kakaa a na na na na naaaaa nna n na nna n naaaaa naaa na na naa na na nnnna naa naa na naa nna na nna naaaa na naaa naa naa na nnaa nnnaaaaaa a aaaa nnaaaa naa a naaaaaa na aa nna euseeeeeeuseuseuseeuseuseuseuseuseuseuseuseeuseeeuseuseeeeuseuseeuseee se tltltltltltlltllttlttltttttlllllllltlymymymymymmmmymymymymmmmmmymymymymmmymmyyyyyyyyyyyyyyyyyy inonooononoinonovvcvcvcvvcvccvcvvcvcvv imiimimimmimmmmimimmmmmm,,,,, d,,,,,, slednlze potrieb zkaznkov asvetovch trendov, prina Oknoplast b zkaznknnknnknknknknnkkkkkkknnnkknkkkkkknknnkknkn kknknnnnknknnknnnnkknnknkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkoooooovvvov v ov ov ov ovoooovvvovovvooovvoovoovoo aa saaasssssssssaaasssasaassasaaaasaaa sa sssssssvvvvvvvvevetvetvetvetvetvetvvvvetvetvetvetvetvetvetvetetvetvetvetvetvevetvevveveevetvvevvvevvvvvv ovovovovovovvccchchchchhhccc trtretretretretrettrennndondndondododododnddodonnnn vv,vv, vv, , v, pripripriripriiip ippp na Okmnoho tvarov okennch pro lov od klasickch jednoduchch,rov okennnnnnchchcchchhchhhcchchchcc hchcc pppprprpprppprppr oo oo o lovlovlovovlovlovolov odddddddodd klaklklaklaklalaakklakklakk assicsicsicsicsiccsisisisicsicsicsi kckckckckckkck hhhhhh jhh ednoducez zaoblen zvonkajej i vntornej strany, a po vypukl apol-n zvonkajjejejejejejejejejejjejeejejejee iiii vnvnv tototornernerneneneernenej sj sj sj ssj sj sj strtrtraratraaaatratrtrtrany,ny,ny,ny,y,ny,y,y aaaaa po vypukruhov tvary krdla armu. Paletu dopa mnostvo okien aty-ary krdla armumumummumumumumumumumumumumum . P. P. P. P.. alealelalealealetu tu dopdopopaaaa mnm ooostvo okpickch tvarov, ktor fasde ainteriru domu dodvaj jedinenarov, ktor fasde aaaaaa ininininnintertetertee irru du ddu domuomuoomu dodoododvaj jcharakter aplnia dekoran funkciu. Hlavnm rozdielom, ktor siaplnia dekoran funkckckckccciu.iuiuiu.iu. HlHlaaaavnavnavnmm mm rrozdielommete vimn vtle okien Oknoplast, je tzv. spoj na nitku. Idemn vtle okien Oknoooplaplaplplapp st,ss jej tzt v. spoj na nonatoko preczne spojenie pro lov okna, e spoj je takmer nero-preczne spojenie pro lov okna, e spoj je takzoznaten, nie ako pri bench oknch dostupnch na trhu. Siv, nie ako pri bench oknch dostupnch na traierne tesnenie dopa aj hned, o je vhodou najm pri ok-nch simitciou dreva.

    PRIP

    RAV

    ILA

    Bar

    bara

    Tur

    ko

    v F

    OTO

    arch

    v

    riem

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 74 30. 9. 2011 15:35:46

  • Vidia budcnos jasneOkn u neplnia len ochrann funkciu. Ak vm zle na energetic-kej innosti a komforte, vyberte si revolun systm bluEvolu-tion. Jeho rozhodujcim faktorom je sinite prestupu tepla Uw ce-lho okna. m je tto hodnota niia, tm lepie s tepelno izola-n vlastnosti okna amenie nklady na vykurovanie. Nadtandard-n hbka rmu, krdla ainovan usporiadanie komr pro lu umo-uj optimlnu tepeln izolciu. Dokonca aj bez dodatonej tepel-nej izolcie mono dosiahnu UW 0,83 W/m2 K. Svstuou spreru-enm tepelnm mostom aprslunho tepelno-izolanho skla, bluEvolution dokonca dosiahol Uw hodnoty a do 0,73 W/m2 K, m spa tandard pasvneho domu. Vzhadom na vynikajcu tepel-n izolciu bluEvolution spotrebujete ovea menej energie na vy-kurovanie. Tm sa etria prrodn zdroje azniuje sa podiel kodli-vho CO2. Navye, vetky asti pro lovho systmu bluEvolution s 100-percentne recyklovaten. www.revolucneokna.sk

    Westend Square ova V 17-poschodovej administratvnej budove na Lamaskej ceste vBratislave je u prenajatch vye 60 per-

    cent kancelrskych a80 percent obchodnch priestorov. Celkov plocha administratvnych priestorov aob-chodnch prevdzok vparteri presahuje 20 000 m2. Prvm azatia najvm njomcom je poisova Generali

    Slovensko, ktor vyuva cca 40 percent celkovej plochy administratvy. Njomcovia oceuj okrem najmo-dernejch kancelri typu A,najm prjemn vhad na zelen lesy vokol eleznej studniky. Vhodou ob-

    jektu je strategick poloha nealeko kriovatky dianic amestskho okruhu. Cesta do centra mesta trv me-nej ako 10 mint. Administratvna budova Westend Square dotvra novovznikajcu bratislavsk biznis z-

    nu nazvan Westend Business Park. Sused sWestend Tower animi kancelrskymi budovami Westend Point aWestend Court. Celkov investin nklady na jej vstavbu dosiahli 37 milinov eur.

    75

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 75 30. 9. 2011 15:35:54

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 76 30. 9. 2011 15:51:01

  • Minimum starost so strechouZjednodute si ivot s bezstarostnou oceovou strechou Ruukki

    Zamatovo baklanov

    Vnovo erven

    Ak chcete, aby v dom ete viac vynikol, dovote Ruukki Adamante ukza sa v plnej krse! V dvoch novch farbch: vnovo ervenej a zamatovo baklanovej.

    Adamante. Jednoduch spsob ako sa prejavi.

    Cen

    a kr

    ytn u od

    akr

    yt d

    /m

    2 beez

    Dz PH

    5,9999

    s

    DPDPH

    Vherca medzinrodnej sae s Ruukki je zo SLOVENSKA! Spolonos Ruukki pripravila toto leto pre zkaznkov v 16 eurpskych krajinch sa o kompletn rekontrukciu s montou. Do sae sa od aprla do konca jna prihlsilo 16 645 saiacich. Spomedzi tchto saiacich vyhral jeden zo 762 slovenskch astnkov.

    Neuveriten astie sa usmialo na jednu rodinku z dediny Ostrovany pri Preove, ktor v doch od 23.-25.9.2011 strvili nezabudnuten vkend v Pari a a poas tohto vkendu sa spolonos Ruukki postarala o najjednoduchiu rekontrukciu na svete. Vymenila star krytinu na dome vhernej rodiny za nov strechu Ruukki Finnera s 40 ronou zrukou.

    Sledujte nau webov strnku a zistite ako by mohla dopadn aj Vaa najjednoduchia rekontrukcia s kry-tinami Ruukki.

    Teraz mete ma Ruukki Decorrey u od 4,99 bez DPH/m2

    celkovej rky krytiny, 5,99 s DPH/m2 celkovej irky krytiny. Tto akciov cena sa rovn sume 5,22 bez DPH/m2

    krycej rky krytiny, 6,26 s DPH/m2 krycej rky krytiny.

    Viac informci na www.ruukkistrechy.ske-mail: ruukki.slovakia@ruukki.com

    A na telefnnych slach Zpad SR: 0905 286 791 Stred SR: 0907 970 026

    Vchod SR: 0907 922 527Bezplatn poradenstvo - Roof Doctor: 0800 11 66 55

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 77 30. 9. 2011 15:51:04

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    78 STAVEBNCTVO tma

    Vykurovanie aochladzovanie priestorov S kadm 1 stupom Celzia,

    o ktor v zime znite na-stavenie termostatu, uet-rte 5 percent nkladov za vykurovanie.

    Pri letnch horavch za-tiahnite zvesy alebo nato-te alzie tak, aby ste zabr-nili prehrievaniu miestnos-t cez okn. Uetrte za kli-matizciu, resp. vetrky. Rovnak opatrenie v zime obmedz prievan odvdzaj-ci teplo, ak mte v rmoch okien kry.

    Raz za mesiac oistite ale-bo vymete lter v prke vzduchu. Budete ma v byte menej alergnov a zvite jej innos.

    Ubezpete sa, e teles strednho krenia zapus-ten v registroch v podlahe, nie s prekryt kobercami alebo nbytkom.

    Vypnajte vetrky v kuchyni a na toalete hne, ako nie s potrebn. Zapnut odvdzaj teplo (v lete chlad) von z bytu.

    Miestnosti, ktor nevyuva-te sstavne, naprklad hos-ovsk izbu, iba temperujte.

    Ak mte v dome nepou-

    van komn, ktorm by mohlo unika teplo, me-te ho doasne alebo natrva-lo zaslepi.

    Kozubov vloka so skle-nenmi dvierkami zni te-peln straty a m vyiu innos.

    Uetrte aj s regulciou strednho krenia.

    Klimatizan jednotka, kto-r je mimo domu, m by umiestnen v tieni, napr-klad stromu alebo strechy.

    Klimatizovanie na teplotu o stupe dva vyiu ako ste zvyknut, prakticky nerozo-znte a pritom uetrte.

    Starie termostaty spra-vidla nie s tak citliv, ako novie typy. Vymete ich. Dokonca aj investcia do drahieho, programovate-nho modelu sa vm vaka sporm oskoro vrti.

    Ak mte studen podlahu, uvte jej pokrytie celoplo-nm kobercom. Zima od nh toti vzbudzuje potrebu prikri si, hoci celkov tep-lota v miestnosti me by celkom prjemn.

    Stropn i podlahov vetrk vs do istch teplt ochla-d rovnako ako klimatizcia, ale m meniu spotrebu.

    Viac teplaza menej peazTEXT Barbara Turkov FOTO archv Viega, Rheinzink, Schuco, redakcia

    O tom, ako uetri na vykurovan i celkovej prevdzke domcnosti, sa ho-vor oraz intenzvnejie. Mono vm prde vhod niekoko rd, ako zni vdavky za energie nielen pri vykurovan i klimatizovan, ale aj pri pou-van rznych spotrebiov. Hoci sa spora vjednotlivch krokoch me zda zanedbaten, innou kombinciou spornch opatren mete dosiahnu pomerne znan znenie vslednej iastky, ktor rone zaplatte.

    Viac tepla za menej peaz

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 78 30. 9. 2011 17:01:52

  • 79

    O K T B E R 2 0 1 1

    Na teplotu miestnosti vplva ivlhkos vzduchuSlovci s zimomrav a ma-j radi teplotu v interiroch okolo 25 C. Viete vak, e a tak teplo v byte vbec nemu-ste ma? Naprklad na zdra-v spnok je potrebn izbo-v teplota len 18 a 20 C. O pr stupov viac, asi 22 C, treba udriava v obva-ke, pracovni a v detskej izbe. Kad stupe navye toti zvi spo trebu o 6 percent, o predstavuje asi 100 eur ro-ne. Preto dbajte aj na sprv-nu vlhkos vzduchu v izbch, ktor m by 40 50 percent. Pri niej vlhkosti by ste mu-seli prida na teple v miest-nosti asi o dva stupne. Ako teda mete uetri?Raditory Z raditorov pravidelne utierajte prach. Vrstva prachu toti neprepus-t teplo a vy krite zbytone. Uetrte okolo 12 eur.Zvesy Dlh a ak z-vesy sce mu sli ako ochrana pred nikom tep-la, ale mu teplo aj ubera. Preto ich nechvajte zahrnu-t, ke vypnete krenie a roz-

    tiahnite ich, ke ho zapnete. Najlepie s vak zvesy sia-hajce len po alebo tesne pod parapety okien. Uetrte asi 12 eur.Nbytok Nestavajte nb y-tok pred zdroj tepla. Okrem toho, e sa zohrievanm po-kodzuje, brni reniu tep-la do miestnosti. Uetrte asi 24 eur.Odvzduovanie Raditory odvzduujte aspo raz za tri mesiace. Neodvzdunen k-renie toti nevykri miest-nos dostatone. Zdroj tepla by ste nemali zakrva napr-klad bielizou, ktor na om chcete sui. Uetrte zhruba 24 eur.iarovky sporn iariv-ky vydria dlhie a maj ni-iu spotrebu energie. Uetrte pribline 16 eur.Regultory Kpte si regu-ltory teploty, najradej do kadej miestnosti. Naprklad v predsieni nemus by rov-nako teplo ako v obvake. Uetrte asi 40 eur.Ron spora me dosiah-nu pribline 128 eur.(uetren suma je, samozrej-me, individulna)

    Optimlna teplota vmiestnostiach:Kuchya: 18 20 CSpla: 18 20 CObvaka: 20 22 CDetsk izba: 21 22 CPredsie: 14 18 C

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 79 30. 9. 2011 17:01:52

  • Nie je to pravda, resp. je to nepln a nepresn tvrde-nie. Dostatone vek plocha podlahy snzkou teplotou d interiru rovnak mnostvo tepla ako radi-tory sovea vyou teplotou, ale menou plo-chou. i konkrtna plocha podlahy s tep-lotou povrchu 25 30 C sta na vykre-nie konkrtnej miestnosti v konkrtnom dome, mus vyriei projektant vykurova-nia akonkrtny vpoet. Poda sksenos-t zmodernch, dobre tepelne izolovanch domov vak nzkoteplotn podlahov vyku-rovanie bohato pokryje tepeln straty, teda po-trebu tepla vdome. Navye, slav vykurovanie vy-tvra pocit prjemnej teploty pri teplote vzduchu o 2 3C niej ako pri vykurovan raditormi. Slanie tepla toti

    spsobuje podobn pocit, ako ke hreje slnko i otvore-n ohe. Dsledkom je niia potreba tepla aalie spo-ry aspotreba energie o10 15 percent niia ako pri kon-veknom vykurovan.Teplo slajce zpodlahy zvi teplotu predmetov vmiest-nosti a od nich sa pomaly ohrieva vzduch. Pri idelnom rozloen teplt vmiestnosti je vo vke hlavy stojaceho loveka o2 3C chladnejie ako pri nohch. Pri podlaho-vom vykurovan je najteplejia podlaha, priestor je vyhriaty rovnomerne asmerom kstropu vzduch chladne.

    Pri kren raditormi sa teplo ri prdiacim vzduchom vzduch sa od raditora ohre-

    je a stpa k stropu. Odtia pad k zemi, priom sa ochladzuje (odovzdva tep-lo predmetom). Pri tomto rozloen tep-lt je pri strope najteplejie apri podla-he najchladnejie. Nevhody konvekn-

    ho vykurovania sa prejavia najm vo vy-sokch priestoroch, naprklad v podkrov.

    Rovnak teplotu vzduchu kad vnma inak niekomu je pri 20 C vinteriri chladno, inmu do-

    statone teplo. Do hry vstupuje islanie tepla i chladu zo stien apodlahy, ktor vea ud vnma vemi citlivo.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    80 STAVEBNCTVO tma

    Viac tepla za menej peaz Fmy apravdaopodlahovom vykurovan

    TEXT Barbara Turkov FOTO Viega, Devi,

    Duratherm? Ravel, archv redakcie

    sporn dom m fungova ako logick systm, kde vetko so vetkm svis. Nesta zatepli mry avybra si kvalitn okn.

    DLEIT je i modern vy-kurovacia sstava, kto-r vyrob teplo efek-tvne a dod ho presne toko, koko treba. Naprklad s prog-

    resvnym kondenzanm kot-lom a modernou regulciou. Kondenzan kotol vak pra-cuje najinnejie, teda naj-spornejie, v nzkoteplot-

    nom reime, ke do vyku-rovacej sstavy dodva vo-du tepl asi 40 C, idel-nu pre podlahov vykurova-nie. Prve k tomuto vykuro-

    vaniu vak m vea ud v-hrady. o sa o tomto vykuro-van traduje, a o je pravda? Priname vysvetlenie piatich astch neprvd a poloprvd.

    MTUS 1.

    Podlaha nesmie by horca, take dom dostatone nevykri

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 80 30. 9. 2011 15:35:22

  • 81

    O K T B E R 2 0 1 1

    MTUS 2.

    Tepl podlaha vri prach, preto

    nie je vhodn pre alergikov

    Je to presne naopak. Pri podlaho-vom vykurovan sa teplo ri z podlahy, ale inak ako pri kre-n raditormi. Km pri raditoroch najviac tepla prena konvekcia (prdenie vzduchu), pri podlaho-vom vykurovan sa teplo odovzd-va slanm. Od tepla slajceho zpodlahy sa najskr ohrej vetky pevn predmety vmiestnosti aod nich sa postupne ohreje vzduch. Prenos tepla teda nevyaduje pr-diaci vzduch, prdenie vzduchu je ovea menie ako pri pouit radi-torov, take sa aj menej vri prach.

    Rovnak teplotu vzduchu kad vnma inak niekomu je pri 20 C v interiri chladno, inmu dostatone teplo.

    Nie je to pravda. Dleit je, aby napn vrstva na podlahovom vykurovan nebola tepelnm izolantom. m men tepeln odpor vrchn vrstva podlahy kla-die, tm lepie. Ztohto hadiska je najlepia keramic-k dlaba, lebo dobre vedie teplo. Nevhodn s hrub koberce pred teplom zpodlahy chrnia a privemi. Do interirov spodlahovm vykurovanm mono ulo-i aj lamintov parkety, ale nie vetky vhodn s podlahy s priamou laminciou (melamnov). S dre-venmi podlahami bol spoiatku problm, najm pre prirodzen reakciu dreva na zmeny teploty avlhkos-ti vzduchu. Drevo sa pri niej relatvnej vlhkosti vzdu-chu zmrauje, pri vyej sa rozahuje. Preto mohli dreven parkety s benou kontrukciou na podlaho-vom vykurovan praska. Dnes sa vyrbaj vekoplo-n parkety so pecilnou kontrukciou a napnou vrstvou z tvrdch, mlo rozanch drevn, uren na podlahov vykurovanie. Zklad je vybra si parkety ur-en na podlahov vykurovanie so stabilnou zklad-nou vrstvou, ktor zvyuje stlos ich rozmerov am nzky odpor prestupu tepla.

    Dleit je aj profesionlne uloenie podlahy sdodr-anm podmienok vrobcu podlahy aj zvolenho ty-pu podlahovho vykurovania. Najdleitejia je dosta-tone hrub, sprvne zhotoven asuch akumulan a roznacia vrstva, ktor prekrva vykurovacie rr-ky. Pred poloenm drevenej podlahy treba skontro-lova jej vlhkos CM prstrojom: vlhkos betnu bene nesmie prekroi 2,3 %, pri podlahovom kren je to 1,5 %; vlhkos anhydridovho podkladu mus by niia ako 0,5 %, pri podlahovom kren do 0,3 %. Pred polo-enm parkiet mus by podlahov vykurovanie vpre-vdzke aspo 14 dn vpredpsanom teplotnom reime. Treba pouva len kvalitn lepidl aspjacie materi-ly uren pre podlahov vykurovanie. Zfyziologick-ho hadiska nesmie teplota napnej vrstvy presiah-nu 26 C. Aby sa predilo neiaducim zmenm dre-va (sahovanie, vydvanie), treba vmiestnosti udria-va relatvnu vlhkos 55 65 %, ktor je priazniv aj pre zdravie obyvateov domu.

    MTUS 3.

    Na podlahov vykurovanie nepatria dreven parkety

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 81 30. 9. 2011 15:35:23

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    82 STAVEBNCTVO tma

    Nie je to celkom tak. Podlahov vykurovanie m ist as nbehu a starm systmom tr-valo pomerne dlho, km sa vyhrial cel objem podlahy. Sraditormi bolo vdome teplo za ho-dinku, spodlahovkou za desa. Tento problm je pri novch systmoch ovea men km predtm boli vykurovacie rrky zaliate vo vrs-tve betnu 6,5 a 9cm hrubej, dnes sta 3cm anhydridovho poteru. To znamen o tretinu meniu akumulan hmotu aprunejiu reak-ciu novch podlahovch systmov.Podlahov vykurovanie je spojen sistm obje-mom materilu, ktor doke teplo akumulo-va asla, aakumulan jadro znamen v-iu zotrvanos celku menej prune reagu-je na zmeny teploty. Pomalie sa sce rozkri, no aj pomalie vychladne. Vrstva poteru naa-kumulovan teplo dlh as uchov akotol ne-mus pracova na tak vysok vkon. Ide teda o ven problm voby medzi prunm syst-mom bez akch akumulanch materilov, ktor sa sce rchlo zohreje, ale rovnako rchlo vychladne, alebo kontrukciou z akch ma-terilov svou zotrvanosou, ktor sa sce pomaly rozkri, ale dlho dr teplo.Pri systmoch svemi hrubm akumulanm jadrom vznikaj problmy pri prudkom ochla-den, ke podlahovka nestha tak rchlo prik-ri, aj pri prudkom oteplen. Vonku zrazu nie je 10 C, ako vera, ale okolo nuly apodlaha e-te sla naakumulovan teplo (dobieha vonkaj-iu teplotu). Do istej miery pome ekvitermic-k regulcia kotla, ktor zohaduje nastave-n teplotu vinteriri apriebeh teplt vexteri-ri. Kotol tak lepie rozhoduje oteplote vykuro-vacej vody. Do vekej miery vak tento problm rieia ipodlahov systmy stenou akumula-nou vrstvou, ktor znamen prunejie reagu-jci systm.

    MTUS 4.

    Podlahov krenie nestha reagova na zmeny poasia

    Na vykurovan podlahu teda mo-no poloi aj dreven parkety, ale len tie, ktor s na to pecilne uren.

    Vhodn parkety maj ma: 1. Stabiln podklad z materilu,

    ktor sa vplyvom teploty ne-deformuje vhodn je napr-klad brezov preglejka ale-bo HDF

    2. Celkov hrbku do 15 mm3. Chemick zloenie pouitch

    lepidiel a lakov s nzkym po-dielom formaldehydov

    4. Napn vrstvu z tvrdch drevn vhodn s exotic-k dreviny, orech, dub a podobne.

    5. Vhodn povrchov pra-vu lak alebo olej vytvrdzo-van UV iarenm bez anor-ganickch ltok a s nzkym obsahom formaldehydov (Finewood).

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 82 30. 9. 2011 15:35:24

  • 83

    O K T B E R 2 0 1 1

    Rchla ahospodrnaintalciapodlahovho vykurovaniaTEXT AFOTO Viega

    Pomocou polybutnovch rr od rmy Viega naintalujete podlahov astenov vykurovanie Fonterra vnovostavbch ipri renovcich rchlo ahospodrne. Rry srozmermi 12 1,3 mm a15 1,5 mm sa osvedili vaka vysokej exibilite. Vrobca systmu teraz ete zlepil ich ohybnos.

    FLEXIBILITA novch PB rr sa vyplca naj-m pri intalci-ch v stiesnench priesto-roch, ako naprklad v ma-lch toaletch pre host i pod ikmmi strecha-mi. Nov PB rry mo-no spracovva aj pri nz-kych vonkajch teplo-tch, lebo vykazuj ni zkrut ako bene dostup-

    n rry. Napriek o 20 per-cent lepej ohybnosti os-tala zachovan hrbka steny, a tm aj vkonnos.

    Monos vonho kombinovaniaZvl hospodrne je ukla danie novch PB rr do nopovch do-siek Fonterra Base 12/15, resp. 15/17. Mon je aj kombincia so systma-mi Fonterra Tacker i Fonterra Side na plo-n vykurovanie stien. Vaka dobrej ohybnos-ti sa rry idelne prisp-sobia aj predfrzovanm sadrovlknitm doskm Fonterra Reno.

    Nov rry z programu Fonterra mono intalo-va so vetkmi spojka-mi a intalanmi kom-ponentmi, ktor s vyla-den na tento systm. To ist plat aj pre lisovacie nradie a euste.

    MTUS 5.

    Podlahov vykurovanie vyaduje betnovanie, preto

    sa ned poui tam, kde sa iadaj such spsoby vstavby pri rekontrukcii podkrovia i

    vdrevenom dome.

    1 Krytina (5 15 mm)2 Koberec3 Drevo / Lamint4 PVC5 Dlaba6 Poter (45 60 mm)7 Izolcia (30 150 mm)8 Podkladov betnov doska

    Polybutnov rry pre podlahov vykurovanie Fonterra od rmy Viega s teraz ete e-xibilnejie.

    Nie je to pravda. Z hadiska kontrukcie existuj dva systmy podlahovho vykurovania: star, tzv. mokr systm, kde sa rrky upevnia na kari roho azalej sa betnom. Rrky s obklopen be-tnom as sasou akumulanej vrstvy. Novie typy, tzv. such sys-tmy (systmy so systmovmi doskami) maj akumulan vrstvu od rrok oddelen. Vykurovacie rrky s xovan vsystmovej do-ske aakumulan vrstva je a nad nimi. Akumulan (a zrove roz-naciu) vrstvu me tvori nielen mokr poter, ale isuch podla-ha naprklad zo sadrovlknitch dosiek. Tieto systmy s vhodn aj do domov na bze dreva.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 83 30. 9. 2011 15:33:24

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Viac tepla za menej peaz

    TEXT Barbara Turkov FOTO Irsap, Flexta, Viega, Dryzone, Sohars, licon, Sakutus, Zehnder, archv redakcie

    Problm vykurovania lovek riei od ias, ke si zaal stava pevn prbytky. Od otvorench ohnsk aneskr uzavretch pec asporkov sme dospeli kso stikovanm aviac i menej efektvnym systmom, asto sautomatickm riadenm. Priname vm niekoko tipov, zktorch si mete vybera poda svojej potreby avkusu.

    Efektvne ainn vykurovanie

    Kpeov krenie araditory

    Pri zariaovan kpene tre-ba naplnova aj jej vyku-rovanie. Vemi obben s vykurovacie rebrky, kto-r funguj ako vykurovacie teles aj ako inn suia-ky na uterky. Vykurovacie rebrky delme poda spso-bu pripojenia na zdroj tepla:

    Elektrick sstava trubiek rebrka je uzavret a na-plnen vodou, olejom i nemrzncou kvapalinou. Vo vntri rebrka je zabudova-n tzv. vykurovacia ty, kto-r po zapnut zohreje npl rebrka (vykurovacie m-dium). Rebrky sa pripjaj do benej zsuvky alebo do siete napevno, do podomiet-kovej krabice. Regulciu teploty v miestnosti zabez-peuje manulny i progra-movaten termostat.

    Teplovodn, pripojen k vykurovacej sstave k-peov raditor kpite bez vykurovacieho mdia a pri-pojte k vykurovacej ssta-ve v domcnosti. Rebrk sa potom ovlda ako klasick vykurovacie teles (radito-ry) pomocou runho i ter-mostatickho ventilu.

    Teplovodn, s elektric-km telesom (kombinova-n) spjaj vhody oboch predchdzajcich typov. Kpeov raditor sa pre-dva bez vykurovacieho mdia, lebo bude pripoje-n k existujcemu syst-mu vykurovania. V rebrku je vak zabudovan aj elek-trick vykurovacia ty, kto-r umouje vykurovanie aj mimo sezny pomocou elektrickej energie.

    84 STAVEBNCTVO tma

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 84 30. 9. 2011 15:33:25

  • 85

    O K T B E R 2 0 1 1

    Podlahov konvektoryKonvektory sa do podla-hy osadzuj poda bud-cej vky podlahy. Na presn osadenie mrieky konvek-tora je potrebn v-poet a presn vyhotovenie. Konvektor tvo-r pevn as vane, na jej dne s skrutky na nastavenie vky vane konvektora pri osade-n do podlahy. V pevnej asti konvektora je pripevnen vmennk s motorom a na von-

    kajej strane s psiky plechu na za xovanie vane

    v podlahe. Vkovo nastaviten li-ta je pripevnen k pevnej asti kon-

    vektora pomocou skru-tiek a matc. Na posuvnch

    vkovo nastavitench litch le- mrieka konvektora a pomocou tchto lt mono presne vyrovna mrieky s rovinou podlahy a eliminova nepresnosti uloenia konvektora v podlahe.

    InfraiarieSlav vykurovanie infraervenmi iarimi patr k najefektvnejm spsobom vykurova-nia a uplatuje sa najm v rozahlch, zle izolo-vanch a nepravidelne vyuvanch objektoch. Vhodn je i na vysanie muriva, rznych mate-rilov, predmetov a na rozmrazovanie materilov. Modern typy s vou plochou re ektora a ik-mmi bonmi odrazovmi plochami zaruu-j maximlny prenos tepelnej energie do priesto-ru. Re ektory s vyroben z letenho hlinkov-ho plechu, pl iaria je z oceovho plechu po-vrchovo upravenho prkovmi farbami (koma-xit). Niektor elektrick infraerven iarie s vybaven montnou konzolou, ktor umou-je nakloni iari o 45 90 a exo kblom s rz-nou dkou 3 m.Slav infraerven krenie zni celkov tepel-n stratu budovy, ktor je dan rozdielom medzi vntornou a vonkajou teplotou m je rozdiel v, tm vie s tepeln straty. Pouitm s-lavho infraervenho krenia je rozdiel medzi teplotou vzduchu pri podlahe a strope 2 3 C, o prispieva k efektivite vykurovania.

    Teplovlnn systmyTeplovlnn vykurovacie sys-tmy ihne odovzdvaj energiu alej bez vyuitia medzilnkov (vzduch). Tepeln vlny s vlny dlh 7 9 mikrnov. Ich vlno-v dka je rovnak ako pri slnenom iaren. S tmto spsobom vykurovania mo-no uetri 40 60 % nkla-dov na elektrinu. Tepeln vl-ny funguj rovnako, ako sl-nen le zohrievaj predmety a teles v miest-nostiach, nie okolit vzduch. Vykurova tepelnmi vlna-mi je i zdravie. Nespauj sa iadne predmety a lt-ky, z ktorch vznikaj sadze a in zleniny, nepriaznivo psobiace na udsk orga-nizmus. Vaka tepelnm vl-nm nedochdza k vreniu prachu. Navye, tieto sys-tmy pracuj nehlune. S pekn a etria miesto. Ich rozmery umouj sporu priestoru, lebo nevyaduj iaden von priestor po bo-koch. Ich cena je niia ako cena inch vykurovacch systmov.

    Podlahov krenieStuden dlaba, ktor sa bene vyuva na podla-hu v kpeni, je dvodom, preo sa v tejto miestnos-ti intaluje podlahov k-renie. Dlaba toti chlad a ak ju zateplme, bude sa nm na nej st prjemne aj bosm. Podlahov kre-nie me ma rzne varian-ty od najznmejieho tep-lovodnho, cez vzduchov, a po elektrick vykurova-cie kble. Toto vykurovanie dva pocit prjemnho tep-la, aj ke je v miestnosti o 2 C chladnejie ako pri be-nom spsobe vykurovania. Je to preto, e najvyia tep-lota v miestnosti je pri ze-mi. lovek m teda nohy v teple a nepociuje chlad. Navye, znenm potrebnej teploty vzduchu o 3 5 C klesn prevdzkov nkla-dy o 20 30 percent.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 85 30. 9. 2011 15:33:26

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Turbo kozuby spripojenm na vodn vykurovac systmTurbokozuby slia na vy-kurovanie miestnost a pr-pravu teplej itkovej vo-dy v zsobnkoch od 100 do 500 litrov. V slabo zatep-lenom dome mu vyk-ri 100 250 m2 a a 400 m2

    obytnej plochy dobre zatep-lenho domu. Modern rie-enia pre otvoren aj uzav-ret vykurovac systm umouj kozub pripoji priamo k intalcii jestvu-jceho teplovodnho k-renia, resp. v kombincii s turbosolrom vytvori in-tegrovan systm ohrevu vody. Spaovac proces kon-troluje mikropotaov ria-diaci systm, ktor kontro-luje riaden vykurovacie okruhy a erpadlo. Teplota sa meria v dvoch priesto-roch a na zklade jej vy-hodnotenia sa riadi spao-vac proces. Ako doplnok ku krbovej vloke je mo-n intalova zlon zdroj. Kozuby mono kombinova s vykurovacmi systmami za vyuitia plynovch kot-lov, elektro-kotlov, kotlov na olej i tepelnch erpadiel.Pri vpadku elektrickej siete mono vyui z-lon zdroj napjania. Vykurovanie sa d nasta-vi aj pre nzkoteplototn (podlahov) vykurovanie. Kozuby spolupracuj s in-tegrtorom, ktor riadi cel zariadenie, kombinuje ener-gie z tepelnho zdroja a ria-di presmerovanie poda do-pytu spotrebia po teple, v prpade intalcie zsob-nka je prioritne nastaven poiadavka teplej vody.

    Slav mramorov panelyS uren na vykurovanie hl, kpen aj obytnch miestnost. Panel sa skla-d z mramorovej dosky, vy-kurovacieho elementu, ob-medzovacieho termosta-tu a prvodnho vodia. Kontrukcia panela spja vhody troch rznych vy-kurovacch systmov re-nie tepla infraervenm s-lanm a s tm spojen lep-iu ekonomiku prevdz-ky, vyiu dynamiku kon-veknch systmov a ias-ton akumulciu tepla pri vypnut panela signlom HDO. Teplo slan z tch-to materilov je pritom ve-mi prjemn a prirodzen. Mramorov doska m ias-ton akumulan schop-nos, panel odporame ovlda pomocou extern-ho priestorovho termosta-tu. Kee ide o prrodn materil, v interiri vynikne farba a truktra materilu.

    Sklenen konvektoryTieto priamovhrevn kon-vektory maj eln po-hadov dosku, vyroben z tvrdenho skla. Sklenen doska je vak len estetickm prvkom a ne-m akumulan schopnos. Intaluj sa pevne na stenu s pripojenm prvodnho vodia do intalanej krabi-ce. Vynikn v modernch interiroch, v ktorch je sklo vhodnm doplnkom.

    Priamovhrevn konvektoryZkladn typy konvekto-rov tvoria lamelov vyku-rovacie teles, umiestnen v schrnke z oceovho ple-chu, s riadiacou jednotkou s elektromechanickm ter-mostatom. Povrchov pra-vu tvor biely komaxit, v-dychov mrieka je bie-la alebo siv. S uren na pevn intalciu na stenu s pripojenm prvodnho vodia do intalanej kra-bice. S vhodn pre bytov aj nebytov vstavbu. Kontrukciu konvektora tvor kryt z oceovho ple-chu, riadiaca jednotka a la-melov vykurovacie teleso.

    86 STAVEBNCTVO tma

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 86 30. 9. 2011 15:33:26

  • 27. - 31. 3. 2012

    STAVEBN MECHANIZCIACLIMATHERMCONECOINVESTSLOVREALINVEST

    INCHEBA, a.s., Viedensk cesta 3-7 851 01 Bratislava T +421-2-6727 2139, 6727 2414, 6727 2485F +421-2-6727 2201 E coneco@incheba.skwww.incheba.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 87 30. 9. 2011 15:33:27

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    88 STAVEBNCTVO tma

    VAKA svojmu prrodnmu pvodu je tento materi-l prvetiv k ivotnmu prostrediu i udskmu zdra-viu. Navye, najnovie inov-cie zaruuj, e tehly u nepo-trebuj dodaton zateplenie.Prv bloky z plenej hliny sa vyrbali 3 000 rokov p. n. l. Dlh as si zachovvali rov-nak tvar a takmer identick spsob vroby. Rastce poia-davky na kvalitu stavebnch materilov vak odtartovali vvojov boom. V polovici 20. storoia pln tehly nahradi-li dierovan tehlobloky, v 90. rokoch sa pri ich murovan zaal na zvisl spoj namiesto malty pouva systm pero drka a postupne sa zv-ovali ich rozmery (dnes do-sahuj rku a 50 cm). Pred dvadsiatimi rokmi sa objavi-la dnes u ben technol-

    gia brsenia tehl. Vvoj ide skrtka stle dopredu.

    A o izolcia?Pevnos, odolnos, paroprie-pustnos, dobr zvukov izo-lcia, nehoravos, tepeln akumulcia a schopnos za-bezpei optimlnu mikrokl-mu na bvanie to s dvo-dy, preo tehly tiscroia ne-strcali atraktvnos a preo s obben aj dnes. Draz na tepeln izolciu vak za-plnil trh rznymi materilmi a technolgiami, ktor hrub stavbu oblepuj, obauj, skrtka izoluj s cieom do-siahnu o najniie hodno-ty tepelnej priestupnosti. m menej tepla budova strat, tm menej energie treba vy-naloi na jej alie vyhriatie. Za tmto vvojom, ktor pri-na nzkoenergetick, pasv-

    ne i dokonca nulov stavby, nezaostvaj ani tehly.

    Dva vjednomViacvrstvov obvodov kon-trukcia vak skrva riziko nesprvneho zostavenia i zhotovenia. Napokon vbec nemus fungova tak, ako by mala a majiteovi domu na-miesto spor prinesie probl-my a alie vdavky. Pri jed-novrstvovom murive toto ri-ziko nehroz. A ak m jed-novrstvov murivo aj vlast-nosti izolantu, ako tehlov blok HELUZ Family 2in1, po-tom nie je o riei. Tto no-vinka vychdza z dlhoro-nej tradcie tehliarskej vro-by eskej spolonosti HELUZ a vznikla v spoluprci so Stavebnou fakultou VUT v Prahe a s nannou pod-porou Ministerstva priemys-lu a obchodu R. Vlastnosti izolantu jej dva expandova-n polystyrn vloen do du-tn tehly, kde brni preno-

    su tepla slanm medzi dvo-mi protiahlmi dutinami. V tehle je izolant pevne -xovan pomocou pecil-nej technolgie, pri vyrez-van otvorov na elektrointa-lciu i pri prave vekosti bloku preto ostva vo vntri. M vborn tepelno-izolan vlastnosti a lepie paramet-re, ako naprklad minerlna vlna. Murivo z tehloblokov HELUZ Family 2in1 tak mo-no zaradi priamo medzi izo-lanty, priom si ponechva vhody jednovrstvovho mu-riva. Aj bez dodatonho za-teplenia s rezervou spa po-iadavky na obvodov kon-trukcie nzkoenergetickch, pasvnych i nulovch domov.

    Tehly maj budcnosSasn tehly sa u vemi vzdialili od svojich predchod-k, s ktormi stavali udia v staroveku. Storoiami ove-ren hodnoty si vak stle za-chovvaj, a preto sa aj dnes teia vekej obube.Vvoj podporovan stle no-vmi inovciami neprest-va a rob z tehl stavebn ma-teril nielen s bohatou his-triou, ale aj budcnosou. www.heluz.sk

    Tehly sbudcnosouTEXT AFOTO Heluz

    Otzka vberu materilu, ktor zaru naj-spornejie bvanie, stoj na zaiatku rozho-dovania o stavbe domu. Aj klasick, predkami overen tehly maj stle o ponknu.

    Skvel tehly pre V dom

    Viac tepla za menej peaz

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 88 30. 9. 2011 15:33:28

  • Vvoj produktu HELUZ Family 2in1 bol realizovan za finannej podpory z prostriedkov ttneho rozpotu prostrednctvom Ministerstva priemyslu a obchodu R.

    Eso na stavebnom trhu

    HELUZ FAMILY 2in1brsen tehlov bloky s integrovanou tepelnou izolciou

    HELUZ cihlsk prmysl v. o. s., 373 65 Doln Bukovsko 295, tel.: +421 2 43 421 062, +420 602 451 399, e-mail: info@heluz.sk, www.heluz.sk, zkazncka linka: 0800 106 206 Skvel tehly pre V dom

    R a 8,96 m2K/W

    pre murivo s najvymi tepelnoizolanmi parametrami

    pre domy s vemi nzkou potrebou tepla na vykurovanie

    zaist optimlnu mikroklmu pre zdrav bvanie

    tradin materil nadasov rieenie

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 89 30. 9. 2011 15:33:30

  • NA STAVEBNOM trhu je o-raz viac vysoko kvalit-nch stavebnch ma-terilov, ktor sa na zkla-de poiadaviek stavebnkov a pod tlakom modernej doby na ekonomiku, skracovanie asu a zjednoduovanie v-stavby stle vylepuj. V pr-pade produktov spolonosti

    TEXT a FOTO Wienerberger

    Tite postavi svoj dom s ahkosou ao najskr? Revolun systm POROTHERM Pro DRYFIX je nov spsob spjania tehl pomocou pecilnej peny DRYFIX. Umon vm stava rchlo ajednodu-cho, bez malty, vody azatepovania.

    Wienerberger je takouto no-vinkou POROTHERM Pro DRYFIX systm. Predstavuje alie urchlenie realizcie hrubej stavby z brsench te-hl POROTHERM Pro bez pouitia malty. Na slovensk trh bol systm DRYFIX uve-den na jar roku 2010 a hne vzbudil zaslen pozornos.

    Rchla, jednoduch apresn prcaZklad superrchleho, pres-nho a spoahlivho sp-jania tehl tvor pecil-na pena DRYFIX extra, ktor sa dodva k tehlm POROTHERM Pro zadar-mo. Tto jednozlokov pe-na vajiarskej vroby tvrd-ne aj na vlhku a je ure-n vlune na lepenie br-sench tehl POROTHERM Pro . Manipulcia s ou je vemi jednoduch a jej ob-rovskou vhodou je aj to, e s ou mono pracova v kadom ronom obdob, a do 5 C. Jednoduch logistika, rchla, jednodu-ch a presn prca, ist sta-venisko, to vetko zaruu-je vysok efektivitu vstav-by a sporu asu aj peaz. So systmom POROTHERM Pro DRYFIX postavte hrub stavbu a o 50 percent rchlejie, ako pri klasickom spsobe murovania. Uetrte za maltu, kee penu dosta-nete k tehlm zadarmo a me-nej prostriedkov vynalo-te aj na vybavenie stavenis-ka. Nepotrebujete mieaku a dokonca ani vodu.

    spora aj bez zateple-niaNavye, vau stavbu nemu-ste ani zatepova. alm prnosom systmu DRYFIX je toti aj zlepenie tepelno-izolanch vlastnost takto postavenej stavby. Bez po-uitia malty do muri-va prenikne menej vlh-kosti a eliminuj sa tepel-n mosty v lonch k-rach. Vlastn obvodov teh-ly POROTHERM Pro ma-j teraz nadtandardn te-pelnoizolan vlastnosti, o je zahrnut aj v ich nzve POROTHERM Pro Ti (te-pelno-izolan). S to tehly novej genercie a ich tepel-noizolan parametre s a o 20 % lepie ako v prpade starch tehl.

    Ekologick prnosPri tom vetkom treba mys-lie aj na to, e plen teh-ly POROTHRM Profi s isto prrodnm a ekologic-km materilom. Zaruuj optimlny vlhkostn re-im a s prirodzenm re-gultorom vntornej kl-my v obytnch priestoroch. Vaka tomu vytvraj naj-prjemnejie prostredie na bvanie bez kondenzcie vodnch pr a obv z ples-n. Oproti ostatnm staveb-nm materilom zskavaj tehly POROTHERM Profi pri vypaovan jedinen vhody. K najdleitejm patria nulov vrobn vlh-kos, objemov a rozmero-v stlos i poiarna odol-nos. Tehly POROTHERM Profi opaj avrobn linky v dokonale suchom stave, vaka omu ich te-pelnoizolan vlastnosti ih-ne dosahuj maximlne hodnoty. Plen tehly ma-j vaka technolgii vroby stly objem a rozmery, ta-ke tehlovmu murivu ne-hroz vznik trhln. Kvalitne navrhnut a postaven teh-lov stavby maj praktic-ky neobmedzen ivotnos. Navye, hrub stavba z te-hl POROTHERM Profi zvi hodnotu vho domu a kvalitu vho ivota na maximum.

    Viac informci njdete na:www.porotherm.sk alebo na infolinke: 0850 111 283

    POROTHERM netreba murova!

    Viac tepla za menej peaz

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    90 STAVEBNCTVO tma

    SaB-oktober 2011_.indd 90 29. 9. 2011 22:39:50

  • POROTHERM NETREBA MUROVA!POROTHERM Pro DRYFIX systm: superrchly spsob spjania tehl pomocou peny jednoduch manipulcia okamit pouitie v kadom ronom obdob (do -5 C) bez malty, bez vody, bez zatepovania

    Zava -30 % na systm DRYFIX plat aj na stropn systm POROTHERM do 31. 10. 2011.

    www.porotherm.sk | infolinka: 0850 111 283

    TERAZ V AKCII

    -30 %+ M O N

    T N A P E N A

    Z A D A RM O

    02436 INZ_227x297+3mm_so_zlavou.indd 1 20.9.11 16:03SaB-oktober 2011_NEW.indd 91 30. 9. 2011 15:32:23

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    92 STAVEBNCTVO tma

    TIETO poiadavky sp-a modern staveb-n materil, tehla LEIERTHERM. Tehly s st-le obbenm stavebnm ma-terilom, pouvanm naj-m pre jednoduchos vstav-by, relatvnu rchlos realiz-cie a dobr stavebnotechnic-k vlastnosti. Nadnrodn vrobca staveb-nch materi lov, rma Leier, vybudoval v Petrovanoch pri Preove jednu z najmoder-

    nejch teheln v Eurpe, kto-r ponka sortiment tehliar-skych produktov s obchod-nm nzvom LEIERTHERM. V sortimente s vetky kera-mick murovacie tvrnice, bene pouvan v kontruk-cich stavieb pre obvodov nosn steny, vntorn nosn steny a vntorn deliace ste-ny. Ich parametre spaj po-iadavky na kvalitu energetic-ky a technicky optimlne di-menzovanch kontrukci. Pri

    vyuit najmodernejej vrob-nej technolgie vyrobia rone 160 milinov NF, m sa tehel-a rad do skupiny najvch vrobnch zvodov v strednej a vchodnej Eurpe.

    Energeticky sporn tehla LEIERTHERM PLUSpeci ck tvar vntornej truktry izolanej tehly LEIERTHERM PLUS sauje prenos tepla, m sa dosahuj

    Viac tepla za menej peaz

    LEIERTHERM modern stavebn materil

    Vvoj stavebnch technolgii umouje oraz vraznejie zrchova pracovn postupy, smeruje kuskrteniu azjedno-dueniu procesu vstavby, ako aj kzneniu potu pracovnkov potrebnch na mont. Cena aas realizcie s vsasnosti dleitmi kritriami pre vber technolgie vstavby.

    mimoriadne tepelnoizolan parametre. Mry z tchto te-hl pri pouit tepelnoizola-nej malty spaj poiadav-ky na tepelnoizolan vlast-nosti u v jednej vrstve, bez potreby dodatonho zatep-ovania. Tehly LEIERTHERM PLUS udriavaj v zimnom i v letnom obdob vyrovna-n teplotu vo vntri stav-by a prrodnmi vlastnosa-mi zaruuj dobr odvdza-nie pr, o brni vzniku ples-n a vytvra prirodzen obyt-n klmu. Pri pouit tehl LEIERTHERM PLUS je ve-mi jednoduch aj zskanie predpsanho energetick-ho certi ktu, ich parametre vysoko prekrauj poiadav-ky na tepelnoizolan vlast-nosti obvodovch kontruk-ci. Okrem energetickej spo-ry plnia tehly LEIERTHERM PLUS aj zvukovoizolan funkciu.Doplnkov sortiment na pre-klenutie stavebnch otvorov pre okn a dvere, keramick predpt preklady, sa vyrba v rozpt 50 350 mm. Spolonos LEIER Baustoffe SK, s. r. o. ponka kompletn sortiment staveb-nch materilov pre hrub stav-bu a dotvorenie zhrad, preto POSTAV DOM s LEIER-om.

    maj stabiln rozmer, m zaruuj presnos ukladania,

    vyhotovenie na pero adrku vrazne skracuje as monte,

    poskytuj optimlny podklad pre omietanie,

    vaka dosahovanm tepelnoizolanm vlastnostiam uetrte nklady na vykurovanie,

    difzia vodnch pr vytvra prirodzen obytn klmu.

    Preo tehly LEIERTHERM:

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 92 30. 9. 2011 15:32:24

  • Nov technolgie

    PRI zatepovan budov sa dlho pouval po-stup, kde sa tepeln izolant najprv lepil na ste-nu a dodatone sa uchytval rozperkami. Tento postup za-ruuje dostaton pevnos tepelnoizolanho systmu, ale m aj nevhody. Najm t, e tepelnoizolan dosku bolo treba prevta a do ste-ny. Vtanie naslepo, ke montnik nevid kam pres-ne vta, mohlo vies k prob-lmom. Nsledne bolo tre-ba izolant upevni rozper-kou. Tepelnoizolan doska tak bola mierne oslaben a vytvrala tepeln mosty. Rozperku bolo treba prekry lepiacou maltou a pri menej kvalitnej prci mohli by tie-to prekrytia viditen. V zujme stleho zvyova-nia kvality kontaktnch te-pelnoizolanch systmov sa vskum v laboratrich spolonosti Baumit zame-ral i na odstrnenie tch-to problmov. Vsledkom je lepiaca kotva Baumit StarTrack, ktor plne na-hrdza dodaton mecha-nick kotvenie rozperkami, priom vytvra lepen spoj, ktor dokonale spja izola-n dosky Baumit ProTherm, Baumit StarTherm, Baumit openTherm i Baumit openRe ect s nosnm podkladom.

    RealizciaOtvory na osadenie lepiacich kotiev Baumit StarTrack sa vtaj do dostatone rovn-ho podkladu. Vie nerov-nosti treba vopred vyrovna. Potom sa na podklad nakresl raster osadenia kotiev nastre-lenm iar zafarbenou nr-kou. Maximlna vzdialenos dvoch kotiev je 40 cm. Lepiaca kotva Baumit StarTrack sa zasunie do pri-pravenho otvoru a upevn sa pribitm plastovho ta kladivom. Kotvy sa osadzu-j v rastri 40 x 40 cm odsade-n od spodnej hrany soklovej lity a nroia budovy 10 cm. Dosiahne sa tak minimlne odporan kotvenie zatepo-vacieho systmu v pote es kotiev na m2. Zniovanie po-tu kotiev rozirovanm roz-stupu osadenia na viac ako 40 cm je neprpustn.Lepiaca kotva Baumit StarTrack je vhodn na

    upevovanie fasdnych izo-lanch dosiek na bze po-lystyrnu. Na lepenie fa-sdnych izolanch dosiek sa pouva vlune lepiaca stierka Baumit StarContact a Baumit openContact. Tesne pred lepenm treba na osaden lepiace kotvy na-

    nies kol lepiacej stier-ky Baumit s priemerom cca 110 mm, ktor zodpoved priemeru vonkajieho prs-tenca kotvy a hrbke vrstvy cca 15 mm. Potom sa fasd-ne izolan dosky lepia na podklad tandardnm sp-sobom.

    Progresvna inovcia

    TEXT AFOTO Baumit

    Vyzer ako rozperka, ale nie je to roz-perka. Funguje toti na celkom inom princpe. Rozperka upevuje veci kpod-kladu mechanicky, lepiaca kotva Baumit StarTrack je sasou lepenho spoja.

    Lepiaca kotva Baumit

    StarTrack zarue-ne pevn spoj.

    Mylienky s budcnosou.

    Baumit Infolinka:02/59 30 33 33, 041/734 02 94

    Viac tepla za menej peaz

    Lepiace kotvy Baumit StarTrack sa osadzuj vrastri 40 x40 cm. Lepiaca kotva Baumit StarTrack 55 a88 pri realizcii zatepovacieho systmu Baumit Star.

    93

    O K T B E R 2 0 1 1

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 93 30. 9. 2011 15:32:25

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    94 STAVEBNCTVO tma

    Mohli by ste pribli hist-riu innosti vaej rmy v ob-lasti zatepovania? Ako dl-ho sa venujete tepelnm izolcim? Od roku 1989 sme sa snai-li o vvoj vlastnho zatepo-vacieho systmu. Zaiatkom 90-tych rokov sme zaali spo-lupracova s vrobcom fka-nej celulzovej tepelnej izol-cie CLIMATIZER PLUS, spo-lonosou CIUR, a. s. Brands nad Labem. Naa spoluprca trv a do dnench dn a my sme sa stali zstupcom tejto rmy na Slovensku. V sas-nosti u v Slovenskej republi-ke psob sie pravidelne cer-ti kovanch aplikanch -riem. Tieto rmy psobia vo svojich reginoch a vlastnia technolgiu na zatepova-nie fkanou tepelnou izol-ciou. Aj ony sa u tomuto re-meslu venuj dlh as, tak-e nejde o prekupovanie to-varov i sprostredkovanie z-

    kaziek, ale o skuton reme-seln prcu s fortieom, vr-tane poznania sprvneho za-teplenia, ktor ho umouje aj sprvne realizova.

    Ako vnmate CLIMATIZER PLUS vo vzahu k zkaz nkovi? Po uplynut viac ako dvad-siatich rokov si u naozaj ve-rme v spsobe a pouit toh-to tepelno izolanho mate-rilu, lebo u meme ho-vori o tisckach stavieb za-teplench tepelnou izol-ciou CLIMATIZER PLUS. CLIMATIZER-om maj stav-by zateplen okrem ostat-nch zkaznkov aj nai zn-mi, priatelia i kolegovia z prce. A ako vieme, je to vek vzva, ak niekto rob pre okruh takchto blzkych ud, priom podaktor bez problmov bvaj v domoch zateplench CLIMATIZER-om u takmer 20 rokov.

    CLIMATIZER PLUS je etab-lovan v podstate u takmer v celej Eurpe a ak by sme to mali porovna, esko i Slovensko zatia ahaj

    TEXT AFOTO VUNO Hreus

    Priname rozhovor sJakubom Hreusom, ktor vspolonosti VUNO Hreus zodpoved za rozpoty aprpravu stavieb pre zateplenie tepelnou izolciou CLIMATIZER PLUS, na aktulnu tmu zatepovanie, zdraovanie monosti etrenia energi na vykurovani.

    Viac tepla za menej peaz

    Jakub HREUS, spolonos VUNO HREUS, s. r. o., prpra-va stavieb arozpoty

    Pri rozumnej cene zateplenienemus by akou investciou

    1

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 94 30. 9. 2011 15:32:26

  • 95

    O K T B E R 2 0 1 1

    v tomto smere za krat ko-niec. Naprklad v nemecky hovoriacich krajinch sa vy-konvanie tepelnch izolci niektorch kontrukci vlu-ne CLIMATIZER-om PLUS stalo dlhodobm trendom.

    M pouitie CLIMATIZER-u PLUS vznam aj v starch stavbch? Pozrime sa realite do o m viac energi sa bude et-ri, tm bud energie vo ve-obecnosti drahie. Zateplenie CLIMATIZER-om je v podsta-te oetrenm aj tch stavieb,

    ktor poas vstavby nebo-li zateplen, resp. bez dra-zu na kvalitn tepeln izol-cie. Myslm tm v tomto pr-pade aj trmov stropy s du-tinou a dvojplov strechy stavby, ktor priniesla uri-t doba, priom mono ve-mi efektvne takto stavby za-tepova prve CLIMATIZER-om bez vznamnch zsahov a sancie.

    Efektvne znamen, e cena je prijaten pre kadho? i naozaj pre kadho, je ak otzka, ale vylome

    karty na stl a uveme kon-krtny prklad zateplenie benho rodinnho domu so stropom s dutinou, ktor-ho zastavan plocha je oko-lo 100 m2, o predstavuje asi 65 m2 istej plochy na izo-lciu. Pri priemernej hrb-ke zateplenia cca 18 cm vs to cel aj s DPH vyjde asi na 760 eur. Dvojplov strecha rodin-nho domu s istou plochou na zateplenie okolo 90 m2 s priemernou hrbkou za-teplenia 15, resp. 18 cm vs vyjde na 800 eur, resp. na 1 030 eur s DPH.K tomu vm jasne povieme, koko materilu sa skutone aplikovalo. To si ahko spo-tate pri realizcii, take za-platte iba skutone pouit materil.Take cena nho zateplenia zodpoved cene dobrho te-levzneho prijmaa. Je to ve-a, alebo mlo? O tom, e t-to cena je vemi dobr, ho-vor fakt, e takmto spso-bom sa zatepuj prve vy-ie spomenut typy stavieb a CLIMATIZER PLUS si z-kaznci vemi obbili. Nie je

    potom pre ns prekvapenm, ak sa neskr s poiadavkou na zateplenie na ns obr-tia aj al rodinn prslunci naich zkaznkov.

    A ak s vhody tohto sp-sobu zateplenia? Manipulcia s fkanou ce-lulzovou tepelnou izolciou CLIMATIZER PLUS je jedno-duch, materil netreba pre-klada, primeriava, reza a potom prcne vklada. Tto izolcia sa vytvra priamo na mieste a na mieru, kopruje vetky detaily v kontrukcii. CLIMATIZER PLUS m mno-horon tradciu a je vemi obben. Svedia o tom ti-scky spokojnch zkaznkov na celom Slovensku.

    A ete jedna vemi vznam-n vhoda: udia, ktor realizuj za-teplenie s CLIMATIZER-om PLUS s skutonmi maj-strami svojho remesla.

    1. Domy splochou strechou asto maj dvojplov strechy.

    2. Vina domov z50-tych a60-tych rokov 20. storoia m ta-kto strop sdutinou.

    3. Niekedy sta len nadvihn zklopo-v dosku anafka izo-lciu.

    4. Vlezov okno sl-i ako intalan otvor na vstup do medzi-strenho priestoru.

    2

    4

    3

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 95 3. 10. 2011 14:38:19

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    96 STAVEBNCTVO technolgie

    o prechdza cez strechu

    CEZ strechu prechdza najm vzduch a vod-n para. Zvonka na u psobia poveternostn vply-vy (d, vietor, teplota a sl-nen iarenie) a z vntor-nej strany in teplota a vzdu-n vlhkos. V naom pod-neb bva v exteriri be-ne -10 C a relatvna vlhkos 80 % a v interiri +20 C a re-latvna vlhkos 50 %. Ak k to-mu ete fka vietor, na z-veternej strane strechy vzni-

    k podtlak, ktor cez stren pl vysva vzduch. Za tch-to podmienok sa vodn para z podkrovia tla cez stren pl von dvodom je roz-diel teplt a tlakov. V obyt-nom interiri za de vznik-ne a 12 l vodnej pary (pri va-ren a suen bielizne, produ-kuj ju rastliny aj udia), kto-r teoreticky me skoni v streche. Difzii a konvekcii vodnej pary do jednotlivch vrstiev kontrukcie strechy brni pa-rozbrana. Jej lohou je za-

    Parozbrana vkontrukcii strechy

    TEXT Barbara Turkov FOTO Juta, BWK, e- lip, K. Noskov

    Kontrukcia zateplenej ikmej strechy je systm, kde vetko so vet-km svis anavzjom sa ovplyvuje. Ak sa vsystme objav chyba

    nieo sa vynech, pouije sa nesprvny mate ril alebo sa sprvny ma-teril nevhodne aplikuje strecha nebude fungova tak, ako m.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 96 30. 9. 2011 15:32:27

  • 97

    O K T B E R 2 0 1 1

    brni vnikaniu vodnej pa-ry do tepelnej izolcie. Ak to-ti vzduch nasten vodn-mi parami prdi kontruk-ciou strechy smerom k exte-riru, ochladzuje sa a vodn para v om kondenzuje na vodu. Ak kondenzcia nasta-ne v tepelnej izolcii, vznik problm. Pred nikom tepla toti chrni vzduch uzatvret v izolcii. Ak ho nahrad vo-da, tepeln izolcia prestane plni svoju lohu.

    Ako funguje parozbranaFunkn parozbrana zni-uje prdenie (konvekciu) vodnej pary, m brni tvor-be kondenztu v tepelnej izolcii. Ak sa zabrni pr-deniu vzduchu cez strechu z interiru do exteriru, zn-ia sa aj energetick straty. Funkn parozbrana zvy-uje aj ivotnos nosnej dre-venej kontrukcie, lebo pri sprvnom vlhkostnom rei-me ju neohrozuj drevokaz-n huby. O kvalite parozbra-ny hovor hodnota sd f-lia s istou hodnotou sd kladie prestupu vodnej pary rovna-k odpor ako vrstva vzduchu rovnakej hrbky (v metroch), ako hodnota sd. m je hod-nota sd vyia, tm lepie br-ni parozbrana prieniku pr.

    Funkciu parozbrany me rozri tepelne re exn vrs-tva na povrchu re exn po-vrch odra slav teplo sp do interiru, o zniuje ener-getick straty a brni preni-kaniu kodlivho elektromag-netickho iarenia do inte-riru. Existuj i parozbrany s integrovanou lepiacou ps-kou a tzv. inteligentn paro-zbrany flie s pohyblivou hodnotou sd. Vyuvaj sa pri rekontrukcich, kde nemo-no narui podhad a strecha sa obnovuje zo strany kryti-ny a nie zo strany interiru. Parozbrana sa primkna ku krokvm zvrchu a nie pod krokvami. Aby v styku dreva s fliou nevznikali problmy, mus hodnota sd reagova na vonkajie podmienky. Pri ukla dan parozbrany treba dkladne prelepi vetky pre-sahy, utesni fliu na podla-he a murive a utesni i vetky priestupy cez fliu inak ne-bude fungova ani najkvalit-nejia parozbrana.

    Chyby adsledkyVekou chybou je nahradi parozbranu lacnou staveb-nou fliou i obyajnm ba-liacim materilom. Tieto ma-terily s mechanicky ne-stabiln (maj nzku plon

    hmotnos, ie s tenk) a po-stupne v nich vznikaj mik-rotrhliny. Dsledkom je ma-svna tvorba kondenztu v te-pelnej izolcii. Na prelepe-nie flie v ploche sa asto po-uvaj nevhodn psky, kto-r s z dlhodobho hadis-ka nefunkn. asom presta-n lepi, skrcaj sa a odpa-dvaj. Napojenia parozbra-ny na presahujce kontruk-cie (nadmurovka, pomrni-ce, ttov murivo) sa takmer vdy robia nevhodnm akry-ltovm tmelom i nevhod-nou tesniacou pskou.astou chybou je i nesprv-

    ne umiestnenie parozbrany v kontrukcii strechy me-dzi spodnou plochou paroz-brany a hornou plochou ob-kladu m osta tzv. montna medzera, ktor sli napr-klad na vedenie elektrointa-lcie. V tomto prpade mo-no na obklad upevni aj kon-trukciu podhadu bez naru-enia parozbrany. Ak je pa-rozbrana medzi podkon-trukciou podhadu a pod-hadom, zkonite sa pri ve-den elektrointalci perfo-ruje. Aj pri kotven podhadu k podkontrukcii vznikaj v parozbrane neopraviten prieniky. Okrem toho sa pri dotyku re exnej vrstvy paro-zbrany s obkladom vrazne zni jej schopnos odra slav teplo sp do interi-ru. Dsledkom tchto chb je netesnos vrstvy, ktor m by parotesn a prenikanie teplho vzduchu nasten-ho vodnmi parami z inte-riru do vych vrstiev kon-trukcie strechy. Tam vlhkos zvi tepeln vodivos izo-lcie (zni tepelnoizolan schopnos strechy) a vytvo-r prostredie idelne pre rast drevokaznch hb, ktor de-graduj nosn kontrukciu. Navye, v interiri sa mu objavi plesne.

    Tri najastejie chyby pri realizcii parozbrany:1. nahradenie parozbra-

    ny lacnou, mlo odol-nou fliou,

    2. na napojenia, kto-r maj by parotes-n, sa pouij nevhod-n materily anesta-biln psky,

    3. parozbrana je na ne-sprvnom mieste vkontrukcii strechy, preto sa neskr naru- (elektrointalcia-mi, pri kotven podha-du apodobne).

    3-vrstvov koextrudovan polyetylnov parobrzdn flia ave-tern barira zaruuje dlhodob funknos tepelnej izolcie abr-ni vzniku neiaducich difznych procesov. Pri monti treba dodr-iava presah 15 cm avetky spoje flie zlepi lepiacou pskou.

    Re exn parozbrana sintegrovanou lepiacou pskou, vrazne urchuje azjednoduuje mont.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 97 30. 9. 2011 15:32:28

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    98 STAVEBNCTVO technolgie

    HORIZONTLNE posuvn ok-n a dvere sa pou-vaj najm tam, kde nie je dos miesta na otvra-nie krdla dovntra a kde tre-ba otvori vek zasklen plo-chu. pecilne posuvn ko-vanie umouje odsva jed-no a viac akch krdel pred priahl xn zasklenie.Vznamn svetov vrob-ca okennho a dvernho kovania, rakska spolo-nos MACO, vyrba dva ty-py posuvnho kovania RAIL

    SYSTEMS, ktor uruj vzhad a funknos jednotli-vch posuvnch prvkov.

    Posuvno-sklopn kovanie MACO RAIL SYSTEMS SKBOkenn prvky a terasov dve-re vybaven posuvno-sklop-nm kovanm sa zamyka-j dlhou okennou kukou a spsob ich tesnenia je rov-

    nak ako pri bench otv-ravch oknch. Pri otvran ich najskr vyklopme otoe-nm kuky do sklopenej po-lohy ventilaky, alm po-hybom kuky sa krdlo odist v spodnej asti a posunutm do boku sa otvor. Posuvn prvky mono intalova ako terasov dvere aj ako niie posuvn okn v stene, kde je mlo priestoru na otvorenie klasickho okennho krd-la, naprklad nad kuchynsk linky. Maximlna hmotnos krdla me by a 200 kg.

    Zdvino-posuvn kovanie MACO RAIL SYSTEMS HSPri otvran prvkov so zdvi-no-posuvnm kovanm sa krdlo najskr otoenm ku-ky nadvihne a potom sa a-hom odsunie, priom ho ne-treba vyklpa. Komfortn manipulciu aj s ak-mi krdlami hravo zvldnu i menie deti. Vekou vho-

    dou tohto kovania je mo-nos vyui vemi nzky prah (min. 17 mm pri GFK pra-hu), vhodn aj pre bezbari-rov prstup. Variabilita rz-nych zostv posuvnch kr-del umouje netradin ar-chitektonick rieenia a vy-tvorenie a 16-metrovej jed-nopriestorovej posuvnej ste-ny zloenej zo iestich posuv-nch krdel a dvoch xnch po bokoch. Zdvino-posuvn krdla sa asto vyuvaj ako interirov steny v baznoch a zimnch zhradch. Tento systm umouje poui krd-la s hmotnosou a 400 kg.

    Zabezpeenie proti vlmaniuOkn s oboma typmi posuv-nho kovania MACO mo-no vyrobi a do bezpe-nostnho tandardu WK2 poda eurpskej normy EN-V 1627-30. Viac o bezpenosti na www.BezpecneOkna.sk

    Vek posuvn okn a dvere potrebuj vhodn kovanie

    TEXT AFOTO MACO

    Vek zasklen plochy prepjajce interir aexterir, stmi najlepmi te-pelnoizolanmi abezpenostnmi vlastnosami to s poiadavky dnench investorov aarchitektov. Bezproblmov ovldanie vekch posuvnch okennch krdel aterasovch dver zvis od vberu vhodnho posuvnho kovania.

    Otvorenie celho priestoru po odsunut troch posuvnch krdel vpravo atroch krdel vavo.

    Pri podlahovom prahu MACO GFK vka prahu od 17 mm a s-inite prestupu tepla od U = 0,69

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 98 30. 9. 2011 15:32:28

  • AQUAFIN-2K je prun

    dvojzlokov izol-cia preklenujca vlaso-

    v trhliny. Je vhodn na vet-ky ben nosn podklady, aj

    1. Hydroizolan stierka AQUAFIN-2K

    2. Elastick lepidlo obkladov UNIFIX-2K

    3. krovanie ASO-Flexfuge 4. Spdov betnov vrstva 5. elezobetnov stropn

    kontrukcia6. Ukonovac kovov pro l7. Odkvap 8. Prun tesniaci povrazec

    Stierkov izolcie balknov

    Schomburg patr kpriekopnkom ekologicky vhodnejch stierkovch

    izolci. Najbenejm systmom izolcie balknov, ters i lodi

    vnovostavbch irekontrukcich je minerlna stierka Aqua n-2K.

    rozdielne stavebno-fyzi-klne vlastnosti materi-lov vskladbe

    zmraovanie podkladovej betnovej kontrukcie

    vek rozdiely teplt nevhodne navrhnut mate-

    ril pre dlabu nevhodn lepidlo nesprvne poloen

    dlaba, dut miesta, mal alebo nesprvny sklon

    netesnos detailov azate-kanie vody do kontrukcie.

    Najastejie priny porch balkny, terasy v exteriri s obkladom:

    hydraulicky tuhnce. Vynik ahkm a hospodrnym spra-covanm, aplikuje sa nte-rom i stierkovanm, dr bez penetrcie i na zavlhnutch podkladoch, je prestupn pre vodn pary, odolva pozitv-nej tlakovej vode do 7 bar aj proti vode narajcej be-tn a je overen poda smer-nice pre dlhodob styk s pit-nou vodou.

    Materil uren na strojo-v aplikciu striekanm (v-hodn pre aplikciu na ve-kch plochch) m nzov Aqua n-2K/M.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 99 30. 9. 2011 15:30:00

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    100 STAVEBNCTVO technolgie

    Prkov farby DuPont Alesta

    DuPont ponka naj-ir sortiment ino-vatvnych priemyslo-vch prkovch farieb, kto-r poskytuj optimlnu an-tikorznu ochranu s vyso-kou estetickou hodnotou. S vemi etrn k ivotn-mu prostrediu. Navye, va-ka svojej vysokej prenoso-vej innosti (a 98 %) pred-stavuj aj z hadiska nkla-dov vemi efektvne farby dostupn irokmu okruhu pouvateov.K tandardnm produk-tom prkovch farieb pat-

    ria: Epoxy, Epoxy polyes-ter, Polyester, Polyuretn a Acryl.DuPont Alesta prina rieenia na mieru pre iro-k spektrum aplikci s ino-

    vatvnymi produktmi, ktor s odoln voi vysokm tep-lotm, anti-graf ti, antimik-robilne, at.. Niektor zauj-mav produkty predstavuje-me bliie.

    DuPont Alesta AM (antimikrobilne)prkov lakovanie. Viac ako kedykovek predtm, sa ob-vame o istotu povrchov, s ktormi prichdzame do styku. V snahe bojova pro-ti mnoeniu a reniu kod-livch mikrbov spolonos DuPont vytvorila prko-v farbu s antimikrobilnymi inkami. Podstatou tejto pa-tentovanej technolgie je po-uitie inov striebra, ktor za-brauj mnoeniu a reniu mikrbov. Vaka tejto vlast-nosti s tieto ntery vhodn na hraky, nemocnin po-stele, lekrsku techniku, po-

    DME VM

    TEXT AFOTO GALIJA COLOR

    Firma GALIJA COLOR, s. r. o. je slovensk obchodn spolonos zaloen vroku 2005, ktorej hlavnm programom je distribcia prkovch amokrch

    farieb znaky DuPont od americkho vrobcu. Farby DuPont spolonos na slovenskom trhu ponka od oktbra roku 2005.

    FAREBN SVET

    Vhody prkovch nterov: vysok astabiln kvalita vetkch typov prkovch nte-

    rov DuPont potvrden certifiktmi: ISO 9001, Qualicoat, GSB ainternm atestom kvality,

    VOC von technolgie farby neobsahuj iadne rozpadl, vysok vdatnos a 12 m2 z1kg prkovej nterovej hmoty Du-

    Pont pri hrbke nteru 60 m a priemernej hustote 1,4 kg / m3, jednoduch pouitie vysok efektivita (recykling), obmedzenie zdraviu kodlivch surovn, rznos farebnch odtieov, truktr aefektov, ovea lepie ekonomick parametre ako vprpade mokrch farieb.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 100 3. 10. 2011 12:21:05

  • 101

    O K T B E R 2 0 1 1

    travinov regly i chladia-ce boxy.

    DuPont Alesta High Temperature (vysok tepeln odolnos)Ide o generciu prkovch farieb na silikn-polymrovej bze. Teplotn odolnos tch-to farieb je 150 C a 550 C. Ani pri takchto vysokch teplotch nedochdza k iad-nemu zhoreniu kvality po-vrchu alebo k strate ochran-nch vlastnost. Najlepie v-sledky boli dosiahnut na od-mastenom alebo opiesko-

    vanom hlinku, resp. oceli. Klasickmi prkladmi poui-tia s vfukov systmy, grily, kozuby a kuchynsk potreby.

    DuPont Alesta Spotless (anti-graf ti)Tto farba vm pome ah-ko vyisti povrch od na-striekanch graf ti, a tak ho ochrni pred trvalm poko-denm; naprklad fasdy do-mov. M vemi dobr odol-nos aj voi nepriaznivm po-veternostnm podmienkam a chemickm vplyvom. Je idelna aj ako nter na rzne

    indiktorov dosky a verejne prstupn priestory v exteri-roch aj interiroch.

    Mokr farby DuPont PercoTopPercoTop je nov techno-lgia povrchovho laku. Vyznauje sa vysokou kon-centrciou pigmentov a vyso-kou schopnosou pokry po-vrch, vaka novej patento-vanej disperznej technol-gii mieacch pst. Flexibilita a vysok kvalita lakovacieho systmu je zaloen na kon-centrovanch pigmentoch

    a varicich rznych typov spojv. M schopnos prelako-va rzne povrchy, i u ide o podkladov povrch (hlink, oce, drevo, pozink, plasty), alebo vopred upraven po-vrchy (run odmasovanie, pieskovanie, prebrusovanie, oistenie, chrmovanie, fos-ftovanie, ponorn vaa). Taktie vizulne efekty s vy-nikajce. Technolgia umo-uje neobmedzen stupo-vanie lesku a nekonen va-rianty truktr. 38 pigmentov a 8 000 farebnch odtieov poskytuje irok farebn va-riabilitu (RAL, NCS, Pantone, metalizov, perleov). Farby poskytuj vborn ochra-nu proti atmosfrickm vply-vom, mechanickmu zaa-eniu, tepelnmu zaaeniu, chemickm vplyvom a zabez-peia optimlne hodnoty an-tikorznej ochrany a dlh i-votnos nteru. Farbami od vrobcu DuPont dosahuje GALIJA COLOR vrazne vyiu vy-aitenos oproti ostat-nm vrobcom. Okrem pre-daja a distribcie farieb DuPont spolonos GALIJA COLOR, s. r. o. zabezpe pre zkaznka aj namieanie akhokovek odtiea farby na pokanie v prevdzkach Koice a Nitra. Firma GALIJA COLOR, s. r. o. sa zaober aj predajom a servisom aplika-nej techniky Wagner.

    GALIJA COLOR, s. r. o.Alejov 2, 040 11 Koicetel.: 055 / 644 31 62fax: 055 / 685 37 70mobil: 0918 / 512 138e-mail: of ce@galijacolor.sk

    jaklovskyg@gmail.comwww.galijacolor.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 101 30. 9. 2011 16:29:55

  • Objednvku polite na: MEDIA/ST Stavebnctvo abvanie, Moyzesova 35, 010 01 ilina. Monos objedna aj telefonicky na 041/507 93 12, alebo e-mailom: predplatne@stavebnictvoabyvanie.sk

    Meno apriezvisko / nzov rmy: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

    IO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I DPH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

    Ulica: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Mesto, PS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

    slo tu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

    Peiatka, podpis:

    Zvzn objednvka

    ISSN 1336-0191

    oktber 2011 I 1,95 (59, K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    VIACTEPLA

    ZA MENEJ PEAZ

    Inteligentnspotrebie

    PECILNAPRLOHA:ARCHITEK-TONICKSAE

    najkrajsiunajkrajsiuzhrad

    uviac na str. 66

    Sa Exkluzivne

    DARA ROLINSAKO DIZAJNRKA

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 50

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    v inteririJesenn

    nladanEAENERGETICK ALTERNATVY SPORA ENERGIE V BUDOVCH

    no, mm zujem o: predplatn na 1 rok

    od vydania len za 9,95

    Predplate si ete dnes SaB za cenu 9,95 a zskajte 1 vydanie

    ZADARMO!

    Chba vm niektor zpredchdzajcich vydan SaB?Ponkame vm monos doobjedna starie vydania za zvhodnen cenu 0,85 (1 vtlaok + potovn /dobierka). Len do vypredania zsob!

    aprl2010

    poet ks:aprlll poet ks:

    BVANIES T A V E B N C T V O

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    STAZ Vek

    predplatitesk

    O P I K O V S A N I T U B E S T

    viac na str. 29

    ISSN 1336-0191

    aprl 20101,95 (59,- Sk/K) I ronk 12

    www.stavebnictvoabyvanie.sk

    A ZOD PO

    RODINN DOM

    ENERGETICK ALTERNATVY: Vyuvanie solrnej energie

    KROVSTVO KREATVNEJ MYSLE

    Rodinn bazn

    RELAX V KPENI A SPLNI Odhalenie

    intmneho

    jn2010

    poet ks:jjjn poet ks:

    BVANIES T A V E B N C T V O

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    jn 20101,95 (59,- Sk/K) I ronk 12

    www.stavebnictvoabyvanie.sk

    obvackas terasouNespochybniten vzah ISSN 1336-0191

    STAZ Vek

    predplatitesk

    O P I K O V S A N I T U B E S T

    viac na str. 45

    MLAD BVANIE V MALOM CI

    VO VELKOM?

    REKON-TRUK-CIA BEZ PRED-SUDKOV

    E N E R G E T I C K A L T E R N A T V YDomy s pridanou hodnotou

    EX

    TR

    A

    PRL

    OH

    A

    PECIL

    STAVEBNCTVO

    M A T E R I L Y T E C H N O L G I E I N F R A T R U K T R A L O G I S T I K A

    AdministratvneBUDOVY

    Situcia v stavebnctve

    Outsourcing

    VIZUALIZCIA: HB REAVIS Slovakia

    august2010

    poet ks:aug tust poet ks:

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    august 20101,95 (59,- Sk/K) I ronk 12

    www.stavebnictvoabyvanie.sk

    ISSN 1336-0191

    STAZ Vek

    predplatitesk

    O P I K O V S A N I T U B E S T

    viac na str. 46

    PECIL

    STAVEBNCTVO

    M A T E R I L Y T E C H N O L G I E I N F R A T R U K T R A L O G I S T I K A

    DOPRAVN INFRATRUKTRA

    STAVBY MOSTOVBRATISLAVSK LETISKOZABEZPEOVACIE SYSTMY

    FOTO ING. MIROSLAV MAAK

    STATE SADIZAJNROM S ASOPISOM

    viac na str. 6

    INPIRCIEDO PODKROVIA

    LETN DIZAJNOV VARICIE

    Zhrada podla osobnosti,

    NEROZLUNDVOJKA:

    STRECHAA KROV

    EAENERGETICK ALTERNATVYZELEN EXPERIMENT

    oktber2010

    poet ks:ktoktbber poet ks:

    ISSN 1336-0191

    STAZ Vek

    predplatitesk

    O P I K O V S A N I T U B E S T

    viac na str. 49

    STATE SADIZAJNROM S ASOPISOM

    viac na str. 8

    EAENERGETICK ALTERNATVYEFEKTVNE STAVANIE A O B N O VA B U D O V

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    oktber 2010 I 1,95 (59,- Sk/K) I ronk 12www.stavebnictvoabyvanie.sk

    romantiky APRAGMATIZMUSBOJV KPELNI

    jesenUITE SIV ZHRADE

    FASDYMDRE A PEKN

    pohodaTeploappoohhoodaTeplopohodoh dappppDOMOVA

    december2010

    poet ks: marec2011

    poet ks:ddec bember poet ks:

    ISSN 1336-0191

    EAENERGETICK ALTERNATVYVYUITE ENERGIU SLNKA

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    december 2010 / janur 2011 I 1,95 (59,- Sk/K) I ronk 12www.stavebnictvoabyvanie.sk

    INPIRUJTE SA:

    HORSK CHATA

    ZNOVANIE INTERIRU

    F E N G U E Jv zhradeSTATE SADIZAJNROM S ASOPISOM

    viac na str. 10

    STAZ Vek

    predplatitesk

    O P I K O V S A N I T U B E S T

    viac na str. 49

    BEZ

    NA NOHCHNAJKRAJIE STOLIKY

    4

    marec poet ks:

    ISSN 1336-0191

    A S O P I S , S K T O R M S A O P L A T S T A V A , R E K O N T R U O V A , B V A .

    marec 2011 I 1,95 (59,- Sk/K) I ronk 13www.stavebnictvoabyvanie.sk

    novch

    UETRITE NKLADY NA BVANIEEA ENERGETICK ALTERNATVY

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 16

    najkrajsiunajkajajjjoZHRADU

    Sajsisijjviac na str. 67

    KUCHYA

    PRAKTICK A ELN:

    ZHRADA ROKA201

    trendov

    bez vstrednost

    (Ne)dokonalobyvacka

    Rekontruujete dom?

    INPIRUJTE SA!

    Interir v znamen

    PREDPLATE SI

    A ZMETE SVOJINTERIR!

    viac na str. 50

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 102 3. 10. 2011 12:09:37

  • Architektonick a stavebn sae nie s samoeln. Ambicizne projekty vnaj do dennej praxe sviei zvan spojenia umeleckho a estetickho ctenia tvorcov s aplikciou pikovch technolgi a kvalitnch materilov. Architektra je umenm svislost. Stavby toti mlokedy vznikaj na zelenej lke. Vdy ide o ich zalenenie do okolitho prostredia, o dosiahnutie o najtesnejieho szvuku s tm, o tu u bolo aj o schopnos tvorcov vytui to, o ete len prde. Stavby, prihlsen do sa Stavba roka, Ce.Za.Ar. s dkazom i signlom, e tvoriv ambcie ani rove realizci neovplyvnila ani ekonomick recesia. A ak, tak v pozitvnom zmysle. Urchlila vyuvanie pikovch technolgi, prinajcich energetick spory i dokonca energetick sebestanos budov.

    Architektonicksae

    PECILNA

    PRLOHA

    O K T B E R 2 0 1 1

    FOTO

    AB

    Sol

    utio

    ns

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 103 30. 9. 2011 16:56:59

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    104 PECIL architektra

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 6 9/29/11 10:53 PM

  • 105

    P ODA slov Iju Skoeka, jednho z porotcov a v minulosti aj laureta ceny CE.ZA.AR, vak kvantita ne-bola na kor kvality: Kvalitnch prc bo-lo toko, e v niektorch kategrich sme mali problm vybra nomincie.

    Poda Juraja ujana, predsedu Slovenskej komory architektov, celko-v poet prc (99), ktor prihlsilo 81 au-torov a autorskch kolektvov v ase po-kraujceho tlmu investinej vstav-by sved o rastcej presti sae me-dzi autorizovanmi architektmi, lenmi Slovenskej komory architektov.

    Predstavenstvo komory toti kad rok kladie draz nielen na kvalitn organi-zan zabezpeenie a propagciu sa-e, ale najm na vber renomovanej od-bornej poroty, ktor je zrukou nro-nho a nestrannho vberu nominci a cien. Tento rok tvor porotu sedem do-mcich a zahraninch osobnost archi-tektry:

    Ji Suchomel (CZ) predseda poroty, Andrej Alexy (SK), John B.W. Bosch (NL), Ale Burian (CZ), Peter Riepl (AT), Ija Skoek (SK) a scnograf Peter aneck, (SK).

    Porotcovia v prvom kole vytipovali u vber diel, ktor v druhom kole navtvi-li. Na zklade obhliadky rozhodli o ude-len nominci a zrove o udelen cien v jednotlivch kategrich. Hlasovanie

    bolo tajn a jeho vsledky zatia pozn len predseda poroty.

    Men lauretov cien CEZAAR 2011 bu-d zverejnen na gala veere, spojenom s odovzdvanm cien 13. oktbra 2011.

    Tento ronk sae vysoko hodnot aj predseda poroty, vznamn esk archi-tekt Ji Suchomel: Vina z bliie po-sudzovanch diel sa vyznaovala zodpo-vednm prstupom, vynaliezavosou a hadanm novch ciest k vytvraniu architektonickej kvality.

    Aj takto sae poda neho prispieva-j k neustlemu skvalitovaniu naej ar-chitektry: Sae tohto typu prebieha-j v mnohch krajinch a pomhaj po-pularizcii architektry ako samostatnej kultrnej innosti, ktor priamo i ne-priamo ovplyvuje cel populciu. Tm sptne vytvraj podmienky pre rozvoj kvalitnej architektry v tej-ktorej kraji-ne. Som presveden, e na Slovensku sa to zretene dar.

    Cena verejnostiAj tento rok verejnos me vybra svoje dielo do Ceny verejnosti CEZAAR 2011 hlasovanm prostrednctvom interneto-vho portlu sme.sk.

    Hlasuje sa o stavbch vetkch kateg-ri. Celkov vaz internetovho hlasova-nia bude vyhlsen na galaveere spolu s lauretmi Ce.Za.Ar 2011.

    10. ronk PRIPRAVILA Barbara Turkov

    Jubilejn 10. ronk charakterizuje rekordn poet

    prihlsench diel, vysok kvalita, inovatvne pr-

    stupy a vrazn zastpenie mladej

    architektonickej genercie. Do

    sae, hodnotenej v iestich kategri-ch, 81 architektov prihlsilo celkovo 99 diel, o je naj-

    vy poet v dote-rajej histrii ceny.

    V tomto ronku ide aj o najvy

    poet diel, ktor porota vybrala na

    osobn obhliadku.

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 7 9/29/11 10:53 PM

  • 106 PECIL architektra

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Nominovan stavby

    POKRAOVANIE PEEJ ZNY V NITREAutori: Tibor Zelenick, Patrcia KvasnicovSpoluprca: Marin ilk Marinska ul., Nitra VrokFoto: Tibor Zelenick, Marin ilk

    TADINA ONDREJA NEPELUAutori: Duan Fischer, Jn Jacko, Richard Koseek, Zoran Samo, Mojmr VychodilSpoluprca: Matej Brz, Viktor Fuek, Igor Lauko, Michal Valek ul. Odbojrov, BratislavaFoto: Pavel Melu

    MLO KULTRNY PAVILNAutori: Martin Lepej, Michal Riabi, Richard MurgaMartinFoto: Brao Boa, Milo Fabian

    CENTRUM SOCILNYCH SLUIEBAutori: Miloslav Dulk, Branislav RzymanFrancisciho ul., PopradAutori foto: Robo Koan, Milo Dulk, Brao Rzyman

    LETN TERASA RETAURCIE PLENICAAutor: Viktor abkSpoluprca: Marin Haberland Jelovce 240Foto: Viktor abk

    RMSKO-KATOLCKY KOSTOL ZVESTOVANIA PNAAutor: Tom BujnaNov LesnFoto: Tom Bujna, Stano Dubk

    ExterirRekontrukcia a obnova budov

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 8 9/29/11 10:53 PM

  • CENTRLA FIRMY PHOENIX ZEPPELINAutori: Branislav Hovorka, tefan Moravk, Martin PaulnyZvolensk cesta 50, Bansk BystricaFoto: Branislav Hovorka, tefan Moravk

    NZKOENERGETICK BYTOV KOMPLEX MINERGOAutori: Juraj Hantabal, Michaela HantabalovSpoluprca: Kristna Izkov Podkolibsk ulica, BratislavaFoto: Juraj Hantabal

    LETN KPALISKO LAMAAutor: Katarna inkovUlica pod nsypom, Bratislava LamaFoto: Alexander Trizuljak

    REZIDENCIA ZHORSKAutori: Norbert mondrk, tdio K.F.A. Bratislavsk cesta, Bratislava Zhorsk BystricaFoto: ubo Stacho

    AVELANE CLINICAutori: Martin Bajtek, Mat Konek, Martin Matunk, Lubo PolaekKrmryho ul., Nitra Foto: Alexander Trizuljak

    POLYFUNKN OBJEKT RETROAutor: Ren BaranyaiSpoluprca: Jn Franz, Peter Novotn, Miroslav Prokopi Nevdzov ul., BratislavaFoto: Pao Safko

    Obianske a priemyseln stavby

    Bytov domy

    107

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 9 9/29/11 10:53 PM

  • 108 PECIL architektra

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    DOM ZLOMUAutori: Branislav Hovorka, Martin Paulny Kynceov 124Foto: Branislav Hovorka, Martin Paulny

    RUMANSKY ART CENTREAutor: Jn RevajEster imerovej Martinekovej 4506/4, Liptovsk MikulFoto: Matej Rumansk

    OTIO, DOM PRI FAREAutor: Sebastin NagySasnho 26, Nitra DraovceFoto: Alexander Trizuljak

    VARIABILN STROP REKONTRUKCIA INTE-RIRU SPOLOENSKEJ SLY KULTRNEHO DOMUAutor: Ladislav SlabeyNm. rodiny 1, Bratislava Zhorsk BystricaFoto: Mat Lago, Ladislav Slabey

    RODINN DOM MEDZI STROMAMIAutori: Viktor abkCabaj 199Foto: Daniel Veselsk

    KNHKUPECTVO ALEXISAutori: Martin Janok, Ale edivecKoick 37/K, BratislavaFoto: Tom Amtmann, Martin Janok, ymon Kliman, Ale edivec

    Rodinn domy Interir

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 10 9/29/11 10:53 PM

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 109 30. 9. 2011 15:26:54

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    110 PECIL architektra

    V SMICH prpadoch s to re-kontrukcie, vrtane rekon-trukci tyroch znmych nrodnch kultrnych pamia-tok. Zaujmavm dajom je aj 12 bytovch domov, vrtane rodin-nch (tri rodin-n domy), ako aj fakt, e do s-ae boli prihl-sen aj dve me-dializovan bra-tislavsk stavby RIVER PARK a Zimn tadin Ondreja Nepelu. Organiztorom sae a jednm z jedenstich vyhlasovateov je Zdruenie pre rozvoj slovenskej

    architektry a stavebnctva ABF Slovakia. Vetky stavby posudzo-vala sedemlenn odborn poro-ta s medzinrodnou asou, no-minovan vyhlasovatemi sae. Od zaiatku septembra prebieha-

    lo aj internetov hlasovanie o najkrajiu stav-bu Cena verej-nosti 2011, ktor sa skonilo 7. oktbra. Slvnostn vyhl-senie vsledkov s-

    ae a odovzdvanie cien Stavba roka 2011 sa uskuton 19. ok-tbra v rmci gala veera za as-ti Slovenskej televzie.

    SaStavba roka 2011

    TEXT Barbara Turkov

    V 17. ronku celottnej sae Stavba roka 2011 odborn porota hodnotila 30 stavieb. 28 v kategrii budovy a dve ininierske stavby

    (novostavby, rekontrukcie, obnovy).

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    1. Polyfunkn apartmnov dom ENZO, novostavba, PieanyArchitektonick rieenie: Ing. arch. M. Zachar

    Projekt statiky stavby: Ing. R. Babulk

    Hlavn zhotovite: INGSTEEL, spol. s r. o.

    Stavebnk: ENZO Apartmny Pieany, s. r. o.

    2. Zimn tadin O. Nepelu, novostavba, Bratislava Architektonick rieenie: Ing. arch. D. Fischer,

    Ing. arch. J. Jacko, Ing. arch. R. Koseek, Ing. arch.

    Z. Samo, Ing. M. Vychodil, Ing. arch. K. Fischerov,

    Ing. arch. D. Kolenk, Ing. arch. T. Zvodn,

    Ing. arch. J. Zvodn

    Projekt protipoiarnej ochrany: Ing. L. Vmo

    Hlavn zhotovite: INGSTEEL, spol. s r. o.

    Stavebnk: Hlavn mesto SR Bratislava

    3. Rekontrukcia arelu laboratri BVS, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. M. Bogr,

    Ing. arch. . Krlik, Ing. arch. . Urban

    Projekt stavebnej asti: Ing. I. Buko, ORPIS

    Hlavn zhotovite: MILANKO, spol. s r. o.

    Stavebnk: Bratislavsk vodrensk spolonos,

    a. s. (BVS)

    VYHLASOVATELIA SAE SR 2011Zdruenie pre rozvoj slovenskej architek-

    try a stavebnctva ABF Slovakia,

    Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR,

    Zvz stavebnch podnikateov Slovenska,

    Slovensk technick univerzita v Bratislave, Stavebn fakulta,

    Slovensk komora stavebnch ininierov,

    Slovensk komora architektov,

    Slovensk zvz stavebnch ininierov,

    Spolok architektov Slovenska,

    Technick a skobn stav stavebn, n. o.

    Prv stavebn sporitea, a. s.,

    Vydavatestvo EUROSTAV, s. r. o.

    Sa

    n

    nvr

    hy

    foto

    : Ras

    tisla

    v Il

    k

    foto

    : ub

    o St

    acho

    foto

    : ub

    omr

    Kr

    lik

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 16 9/29/11 11:19 PM

  • 4. Obytn sbor SENEC GARDENS, novostavba, Senec juhArchitektonick rieenie: Ing. arch. P. Beuka,

    Ing. arch. P. Topinka, Ing. arch. M. Kemeov,

    Ing. arch. M. Matuov, Ing. arch. P. Adamk,

    Projekt stavebnej asti: Ing. D. Vavro

    Hlavn zhotovite: KONTI, s. r. o.

    Stavebnk: NEP Senec Gardens, s. r. o.

    7. Multifunkn komplex RIVER PARK, novostavba, BratislavaUrbanisticko-architektonick koncept:

    IR Erick van Egeraat

    Projektant statiky stavby: PRODIS plus, s. r. o.

    Hlavn zhotovite: Metrostav SK, a. s.

    Stavebnk: J & T REAL ESTATE, a. s.

    10. Vubov pavilny ilinskej univerzity, novostavba ilinaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Luan,

    Ing. arch. . Noris ()

    Projekt stavebnej asti: F. Bojanovsk, R. Bor,

    F. Ralbovsk

    Hlavn zhotovite: VHOSTAV SK, a. s.

    Stavebnk: ilinsk univerzita v iline

    5. Rekontrukcia Starej radnice a Apponyiho palca, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Almssy,

    Ing. arch. P. Bouda, Ing. arch. R. eetka,

    Projekt sancie proti vlhkosti: Ing. J. Bako, CSc.

    Ing. arch. I. Masr, Ing. arch. O. Strek

    Hlavn zhotovite: HLEK a spol., a. s.

    Stavebnk: PAMING Mestsk investor pamiatko-

    vej obnovy

    8. Energeticky sebestan rodinn dom, novostavba, PieanyArchitektonick rieenie: Igor Niko

    Projekt architektonickej asti: Igor Niko

    Projekt stavebnej asti: Igor Niko

    Hlavn zhotovite: NIKO invest, s. r. o.

    11. Univerzitn kninica Univerzity Kontantna Filozofa, II, etapa, novostavba, Nitra Architektonick rieenie: Ing. . Holejovsk,

    Ing. arch. V. Jarabica

    Projekt statiky stavby: Ing. M. Vau

    Hlavn zhotovite: ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.

    Stavebnk: Univerzita Kontantna Filozofa

    v Nitre

    6. Chemkostav Arna, novostavba, rekontrukcia, MichalovceArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Jakubk,

    Ing. R. Harbuk

    Projekt stavebno-technickho rieenia:

    Ing. R. Harbuk,

    Hlavn zhotovite: CHEMKOSTAV, a. s.

    Stavebnk: CHEMKOSTAV, a. s.

    9. Bratislava protipovodov ochrana, novostavba BratislavaProjekt architektonickej asti:

    TERRAPROJEKT, a. s.

    Projekt vodohospodrskeho a geotechnickho

    rieenia: Ing. M. Frankovsk

    Hlavn zhotovite: VHOSTAV SK, a. s.

    Stavebnk: Slovensk vodohospodrsky

    podnik, . p.

    12. Terminl Letisko M. R. tefnika, novostavba, Letisko BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. P. ivi, Ing. R. Frank,

    Ing. arch. . Kosk, Ing. arch. J. Novk,

    Ing. T. Pelant, Ing. J. Socha,

    Interirov rieenie: Ing. arch. R. Bali, Ing. arch.

    B. Schultz

    Projekt stavebnho, prevdzkovo-dispozinho riee-

    nia a koordincie profesi: AGA Letit, s. r. o. (CZ)

    Hlavn zhotovite: ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.

    Stavebnk: Letisko M. R. tefnika Airport

    Bratislava, a. s.

    111fo

    to: P

    ao

    Safk

    o

    foto

    : Mar

    ek V

    ele

    foto

    : Joz

    ef M

    rave

    c

    foto

    : Ctib

    or B

    achr

    at

    foto

    : Igo

    r N

    iko

    foto

    : Jur

    aj B

    arto

    foto

    : ud

    ovt

    Fld

    y

    foto

    : Joz

    ef M

    rave

    c

    foto

    : Jur

    aj B

    arto

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 17 9/29/11 11:19 PM

  • 13. Bazn K1 MUDr. Antonna apka, rekontrukcia, Trenianske TepliceArchitektonick rieenie: Ing. arch. R. Lesay,

    Mgr. arch. J. Pavle

    Projekt hospodrstva termlnej vody:

    Ing. M. Hronek

    Hlavn zhotovite: ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.

    Stavebnk: Kpele Trenianske Teplice, a. s.

    16. VIKTRIA, polyfunkn dom, novostavba, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. P. Sticzay-

    Gromski, Ing. arch. M. Kolk, Ing. arch.

    P. Rajchlov

    Projekt statiky stavby: Ing. M. Smutek

    Hlavn zhotovite: DOPRASTAV, a. s.

    Stavebnk: DOAS, a. s.

    19. Hotel ZOCHOVA CHATA**** rekontrukcia, prestavba, dostavba, Modra Architektonick rieenie: Ing. arch. A. Mikovny

    Projekt stavebno-technickho rieenia:

    Ing. E. Kme

    Hlavn zhotovite: Steelmont Construction, a. s.

    Stavebnk: Grapent, a. s.

    14. Rchlostn komunikcia R1 arnovica ovsk Podhradie, II. etapa, novostavba,Projekt architektonickej asti:

    DOPRAVOPROJEKT, a. s.

    Projekt odbornch ast: DOPRAVOPROJEKT, a. s.

    Hlavn zhotovite: Zdruenie arnovica II

    (Doprastav, a. s., Ininierske stavby, a. s.,

    Strabag, s. r. o., Eurovia CS, a. s.)

    Stavebnk: Nrodn dianin spolonos, a. s.

    17. Osem rodinnch domov v radovej zstavbe, novostavba, Dunajsk StredaArchitektonick rieenie: Ing. arch. M. Ravasz

    Projekt statiky stavby: Ing. O. Csiba

    Hlavn zhotovite: STAVOINVESTA DS, spol. s r. o.

    Stavebnk: neuvdza sa

    20. Bytov komplex HLBOK, rekontrukcia a nadstavba nrodnej kultrnej pamiatky, Bratislava Architektonick rieenie: Ing. arch. . urek,

    Ing. arch. M. Hantabalov

    Projekt statiky stavby: Ing. J. Adamus

    Hlavn zhotovite: HORNEX, a. s.

    Stavebnk: Hlbok 7, s. r. o.

    15. Kryt plavre TIAVNIKY, rekontrukcia, Bansk BystricaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Bari

    Projekt statiky stavby: Ing. V. Mlynek

    Hlavn zhotovite: RANDA + R, s. r. o.

    Stavebnk: BPM, s. r. o.

    18. SIGNUM M & S, dostavba arelu spolonosti Vno Mrva & Stanko a. s,. novostavba, TrnavaArchitektonick rieenie: Mgr. art. . Kollr,

    Ing. R. Rusnk

    Projekt statiky stavby: Ing. J. Augustn

    Hlavn zhotovite: ViOn, a. s.

    Stavebnk: Vno Mrva & Stanko, a. s.

    21. RODINN DOM, novostavba, Zhorsk Bystrica Architektonick rieenie: Ing. arch. . Zvodn

    Projekt architektonickej asti: Ing. arch. . Zvodn

    Projekt stavebno-technickho rieenia: Ing. . ema

    Hlavn zhotovitelia: BAUPAK, s. r. o.,

    JOBOSTAV, s. r. o.

    112 PECIL architektra

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    foto

    : Jur

    aj B

    arto

    foto

    : Pa

    o Sa

    fko

    foto

    : Jn

    Kuc

    hta

    foto

    : Pet

    er B

    renk

    us

    foto

    : Ann

    a Ju

    hs

    foto

    : Jur

    aj H

    anta

    bal

    foto

    : Jn

    Bar

    i

    foto

    : And

    rea

    Kor

    noo

    v

    foto

    : Pav

    el M

    elu

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 18 9/29/11 11:19 PM

  • 22. PHOENIX ZEPPELIN Bansk Bystrica, novostavba, Bansk Bystrica Architektonick rieenie: Ing. arch. B. Hovorka,

    Ing. arch. . Moravk, Ing. arch. M. Paulny

    Projekt statiky stavby: Ing. P. Hubinsk

    Hlavn zhotovite: DOPRASTAV, a. s.

    Stavebnk: PHOENIX ZEPPELIN, spol. s r. o.

    25. Polyfunkn objekt CENTROOM, novostavba, Pieany.Architektonick rieenie: Ing. arch. J. Janina,

    Ing. arch. I. Mazch

    Projekt statiky stavby: Ing. J. Tomni

    Hlavn zhotovite: BK Construction, s. r. o.

    Stavebnk: Centroom, spol. s r. o.

    28. Gynekologicko-prodncka nemocnica KOCH, rekontrukcia a obnova NKP, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. V. iolk,

    Ing. arch. D. Dinaj

    Projekt stavebnch kontrukci: Ing. V. Bagi

    Hlavn zhotovite: ULYSSES, a. s.

    Stavebnk: R2, s. r. o.

    23. Aupark Pieany, novostavba, PieanyArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Janina,

    Ing. arch. I. Mazch

    Projekt statiky stavby: VHS SK PROJEKT, s. r. o.

    Hlavn zhotovite: HB Reavis Management,

    spol. s r. o.

    Stavebnk: HB Reavis Slovakia, a. s.

    26. Nzkoenergetick bytov komplex KOLIBA MINERGO, novostavba, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Hantabal,

    Ing. arch. M. Hantabalov

    Projekt krenia a chladenia: Ing. M. Pako

    Hlavn zhotovite: HANT BA, a. s.

    Stavebnk: ICT ISTROCONTI, a. s.

    29. Polyfunkn objekt RETRO, novostavba, Bratislava Architektonick rieenie: Ing. arch. R. Baranyai,

    Spoluprca: Ing. arch. P. Novotn,

    Ing. arch. M. Prokopi

    Projekt stavebnej asti: Ing. I. Buko ORPIS,

    Ing. M. Kraji

    Hlavn zhotovite: Matep, spol. s r. o.

    Stavebnk: Centaurea, a. s.

    24. Hotel MERCURE, rekontrukcia, BratislavaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Janina,

    Ing. arch. I. Mazch

    Projekt statiky stavby: Ing O. Skyba

    Hlavn zhotovite: EXPRO INVEST, s. r. o.

    Stavebnk: EXPRO INVEST, s. r. o.

    27. Bytov dom DUBRAVIA, novostavba Bratislava, mestsk as DbravkaArchitektonick rieenie: Ing. arch. J. Ondria,

    Ing. arch. O. Ondria, Ing. arch. . Novk

    Projekt stavebnej asti: ALBACO, s. r. o.

    Hlavn zhotovite: SIBAMAC, a. s. (do 04/2010)

    Bytov dom Dbravka, s. r. o. (od 04/2010)

    Stavebnk: Bytov dom Dbravka, s. r. o.

    30. Rezidencia CASSOVAR, novostavba KoiceArchitektonick rieenie: Ing. arch. M. Marynk,

    Ing. arch. M. offk, Ing. arch. M. Kuruc

    Projekt stavebnej asti: Ing. K. Tkov, Ing. L. Balla

    Hlavn zhotovite: CHEMKOSTAV, a. s.

    Viac informci njdete na www.stavebnictvoabyvanie.sk

    113fo

    to: B

    rani

    slav

    Hov

    orka

    foto

    : ub

    o St

    acho

    foto

    : Jak

    ub H

    ausk

    rech

    t

    foto

    : Mila

    n Ju

    rsa

    vizu

    aliz

    cia

    : Han

    tba,

    a. s

    .

    foto

    : Pa

    o Sa

    fko

    foto

    : ub

    o St

    acho

    foto

    : Rom

    an G

    rnn

    er

    foto

    : ub

    o St

    acho

    SaB-oktober 2011_miro_01.indd 19 9/29/11 11:19 PM

  • Nov podoba a monosti Zochovej chaty

    Ak boli zmery s re-kontrukciou objektu na Zochovej chate? o bolo pre investora rozhodujce? Lokalita i objekt maj dlh a bohat histriu. Podnet na stavbu Zochovej chaty dali lenovia Klubu slovenskch turistov v roku 1932. Chata dostala meno poda evanje-lickho kaza, verejnho i-nitea a politika Samuela Zocha. Pvodn Zochova chata bola dostavan a nie-kokokrt prestavan, napo-sledy v polovici 60. rokov mi-

    nulho storoia. Po privatiz-cii v roku 1990 sa do nej in-vestovalo minimlne, take-zaostvala za sasnou rov-ou sluieb i poiadaviek host. A po zmene majite-a, v roku 2007, nastal pod-statn obrat v pohade na jej budcnos. Nov vlastnk sa rozhodol pre zsadn rekon-trukciu objektu, jeho dostav-bu a premenu na modern ubytovacie zariadenie, zod-povedajce potrebm nro-nej klientely.

    Preo bola rekontrukcia objektov nutn? S m boli najvie problmy? Ako som u spomenul, ob-jekt bol vemi schtran, jeho prevdzka stratov a neeko-logick. To bol zsadn fakt, ktor bolo potrebn bra do vahy. Kee majite hotela je i majoritnm majiteom sta-

    vebnej spolonosti Steelmont Construction, ktor bola aj generlnym dodvateom stavby, dverne pozn prob-lematiku stavieb. Paradoxne, najviac starost nebolo so sa-motnou stavbou, ale skr s jej prpravou. Tieto problmy s vak u minulosou a verm, e nielen Modrania sa bud tei z komfortnho Hotela Zochova chata**** v srdci malokarpatskej prrody.

    Skste zhodnoti prnos ho-tela a rozdiel oproti pvod-nej Zochovej chate. U nai dedovia prili na to, e civilizan um mest-skej aglomercie nie je vdy vhodn na to, sa myse moh-la sstredi na to najpodstat-nejie. Organizova rzne druhy podujat v prostred pl-nom zelene a erstvho vzdu-chu sa preto prvom jav ako vhodn rieenie. A to spja

    TEXT Barbara Turkov FOTO Jn Kuchta

    Zoka je u takmer osemdesiat rokov obbenm cieom vletov Bratislavanov. Niek-dajia nevek dreven stavba sa po takmer dva roky trvajcej rekontrukcii zmenila na tvorhviezdikov Hotel Zochova chata. Otom, ako m poda plnov investora pokrao-va jej histria, sme sa zhovrali smanarom hotela, Ing. Jnom Bokroom.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    114 PECIL architektra

    1

    2

    SaB-oktober 2011_.indd 114 29. 9. 2011 23:38:19

  • Hotel Zochova chata**** s mi-nulosou. Hostia tu njdu pre-svetlen priestrann izby s ele-gantnm a modernm vyba-venm i podmaujcu krsu okolitej prrody blzko hlavn-ho mesta. Hotel Zochova cha-ta**** disponuje 53 dvojlko-vmi izbami, dvomi trojlko-vmi izbami, siedmimi dvojl-kovmi a dvomi tvorlkovmi apartmnmi.Kongresov centrum pre 150 astnkov je vybaven najmo-dernejou audiovizulnou tech-nikou a ponka aj tyri salniky na seminre a rokovania i al-ie miestnosti pre men poet host.V moderne zariadenom rela-xanom centre sa hostia uvo-nia a naerpaj sily. Okrem in-ho tu njdu bazn, whirpool, saunov svet s fnskou, parnou, bylinkovou a infra saunou, z-itkov sprchy, Kneippov kpe, mase, adopd, tepidrium, alebo hotelov tness centrum s priestrannou telocviou a pl-ne vybavenou posilovou.

    V om spovaj vhody ho-tela oproti inm zariadeniam v danej lokalite? Ak pridan hodnotu ponka mestu a jeho obyvateom? Dovolm si tvrdi, e nie-len v danej lokalite, ale ani v blzkosti Bratislavy, Pezinka a Trnavy nenjdete podobn za-riadenie. Hotel Zochova cha-ta**** mu vyui rmy a jed-notlivci prve z tchto miest. A najm obyvatelia Modry m-u navtvi vborn retau-rciu, kde si vychutnaj na-u kuchyu priamo v srdci pr-rody.

    Ak alie sluby njdu nvtevnci v zrekontruova-nom objekte a mimo neho? Prostredie, ktor vytvra podmienky pre aktvny od-

    poinok a port. V Hoteli Zochova chata**** sa tradi-n a zachovan prvky snbia s modernm dizajnom v at-mosfre luxusnho hotelov-ho zzemia. Blzke okolie po-nka nezabudnuten zit-ky z Malch Karpt, i u pr-jemn relax v prrode, pose-denie pri pohri lahodnho vna v miestnych pivniciach alebo kvalitn cyklotrasy. Priahl lyiarsky vlek bude k dispozcii v zimnch mesiacoch.Predovetkm vaka jedi-nenej polohe me Hotel Zochova chata**** ponk-nu hosom vea monos-t, ako zaujmavo strvi de. Priamo v hotelovom areli je kriketov ihrisko, detsk ih-risko, viacelov priestran-n trvnat plocha, multi-funkn portov plocha na tenis, futbal, nohejbal, street-ball i badminton, priestor na opekanie aj so sedenm, pe-tang, extern ach, atrakcie pre deti v lese, stoln tenis, stoln futbal, pky, lukostre-

    ba, poiova palc na nordic walking i poiova bicyklov.

    Mete pribli aj niekto-r technick parametre ob-jektu? Zodpoved jeho pre-vdzka sasnm ekonomic-km a ekologickm poia-davkm? Hotel m viacero zaujma-vost: vykurovanie celho ob-jektu zabezpeuj tepeln erpadl v kombincii s kot-lom na drevn hmotu. V pr-pade preruenia dodvky elektrickho prdu je hotel sebestan, m vlastn diese-lagregt na vrobu elektric-kej energie, truktrovan kabel v celom objekte me-ria 37 km.Dreven as pvodnej Zochovej chaty bola nanovo postaven ako kpia. Materil na u sme doviezli priamo z Fnska na iestich kami-noch a pri vkopovch pr-cach sme narazili na letec-k bombu z 2. svetovej vojny a znekodnili ju privolan py-rotechnici...

    Architektonick rieenie: Ing. arch. Albert Mikovny Projekt architektonickej asti: Ing. arch. Albert MikovnyProjekt stavebno-technic-kho rieenia: Ing. Eugen KmeHlavn zhotovite: Steelmont Construction, a. s. Stavebnk: Grapent, a. s. as vstavby: 05/2009 03/2011

    115

    O K T B E R 2 0 1 1

    1.Foto Materil na ver-n kpiu pvodnej Zochovej chaty. Pochdza zFnska

    2.Prrodn charakter okolia hotela zdraz-uje aj ohnisko.

    3. Hotelov bazn je opticky prepojen sokolm.

    4. Kombincia materi-lov vhotelovej re-cepcii

    5. Interir hotelovej retaurcie6. Zariadenie kongre-sovch priestorov dodala spolonos Ekoma design.

    3 4

    5 6

    EKOMA design, s. r. o.,SHOWROOM Bajkalsk 29F, 821 01 Bratislava,

    tel.: +421 2581 001 83, fax: +421 2581 001 84, e-mail: ekoma@ekoma.sk www.ekoma.sk

    www.hotelzochovachata.sk

    SaB-oktober 2011_.indd 115 29. 9. 2011 23:00:13

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    116 PECIL architektra

    JEJ cieom bolo sprstupni o najv priestor ob-jektov verejnosti a okrem zlepenia ich stavebnho a technickho stavu vyzdvih-n aj ich historick a ume-leck hodnoty primeranm funknm vyuitm jednotli-vch priestorov a odstrnenm nevhodnch novch zsahov. Ilo o nron odborn opravy a retaurovanie hod-notnch historickch prvkov, doplnenie chbajcich ast kpiami dobovch originlov, resp. v opodstatnench prpadoch aj o pouitie kvalitnch modernch archi-tektonickch prvkov.

    Podarilo sa zachova vzhad idetailyVsledkom zloitej realizcie je komplexne zrekontruovan historick stavba na vysokej odbornej rovni s vyuitm modernch technolgi pri realizcii stavebnch prc. Kee ide o nrodn kultrnu pamiat-ku, ktor ukrvala mnoh historick prvky a artefakty, postup rekontrukcie vyado-val aj vysoko profesionlne retaurtorsk a umelecko--remeseln zrunosti. Vemi nron bola realiz-cia vetkch stavebnch prc, ktor vyadovali mimoriadny cit pri sananch zsahoch

    aj retaurtorskej obnove pvodnch stolrskych, kamennch a oceovch prvkov. Profesionlne zrekontruovan a obnoven nrodn kultrna pamiatka pozva odborn i irok laick verejnos aj do zre-kontruovanch priestorov mzea, ktor pribliuje histriou Bratislavy.

    Postup rekontrukciePrce sa realizovali v dvoch etapch. Prv sa zaala vo februri 2006 rekontrukciou Apponyiho palca a bola ukonen v marci 2008. Druh etapa, rekontrukcia Starej radnice, sa realizovala od septembra 2008 do marca 2011. Obnove a retaurovaniu tohto historickho skvostu

    Rekontrukcia Starej radnice aApponyiho palca

    PRIPRAVILA Barbara Turkov FOTO archv HLEK a spol., a.s.

    Predmetom rekontrukcie Starej radnice aApponyiho palca bola komplexn obnova komplexu historickch apamiatkovo chrnench stavieb vhistorickom jadre hlavnho mesta SR. Architekti navrhli obnovu komplexu pamiatok vslade sjeho vyuitm na

    mzeum as umeleckm citom pre rekontrukciu historickch objektov.

    Bratislava Star Mesto, Radnin ul. .1 aHlavn nm. . 1

    Autori architektonickho rieenia: Ing. arch. Juraj Almssy, Ing. arch. Peter Bouda, Ing. arch. Richard eetka, Ing. arch. Ivan Masr, Ing. arch. Ondrej Strek Projektant architektonickej asti: BOUDA aMASR architektonick kancelria, s. r. o., BratislavaProjektant sancie proti vlhkosti: Ing. Jozef Bako, CSc. Hlavn zhotovite: HLEK aspol., a. s., SenicaStavebnk: PAMING Mestsk investor pamiatkovej obnovy, Bratislavaas vstavby: 02/2006 03/2011

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 116 30. 9. 2011 15:22:58

  • 117

    O K T B E R 2 0 1 1

    nho hlavnho mesta sa venovala samostatn divzia stavebnej spolonosti, ktor sa pecilne zamerala na obnovu, rekontrukcie a retaurovanie historickch a pamiatkovo chrnench objektov.Predmetom rekontrukcie bola komplexn obnova celho historickho a pamiat-

    kovo chrnenho komplexu, v rmci ktorej sa uskutonili dispozin zmeny, boli vy-budovan nov suternne priestory, uskutonila sa sancia nosnch kontrukci, vmena strenej krytiny, klampiarskych prvkov, nov povrchov pravy stien, napn vrstvy podlh,

    keramick obklady stien, rozvody vody, kanalizcie, vy-kurovanie, elektrointalcia, vzduchotechnika a chladenie. V rmci rekontrukcie bola kompletne vymenen elek-trick poiarna signalizcia, vybudovan elektronick ochrana expontov, elek-tro nick zabezpeovac

    systm, dodvka vahov. Neodmyslitenou sasou bola retaurtorsk obnova pvodnch zachovalch stolrskych, zmonckych, kamenrskych a tukovch prvkov, malieb, obrazov, pec, kozubov a sch. Celkov v-ka nkladov na rekontrukciu presiahla 16 milinov eur.

    Pri rekon-trukcii

    bola mimoriadne dleit koordin-cia vetkch prc a odbornkov zo vetkch oblast.

    HLEK a spol., a. s.Vajanskho 24, 905 01 Senicawww.hilek.sk

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 117 30. 9. 2011 15:22:59

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    118 PECIL architektra

    3 zaujmav realizcie

    PRIPRAVILA Barbara Turkov FOTO archv AKJ architekti

    Architektonick a projektov tm Janina architekti prihlsil do tohto-ronej sae tri zaujmav realizcie, ktor sa nes v duchu remnho krda architektru skutone tvori, nezosta v rovine kreatvnych n-vrhov. Za dleit povaujeme iv a funkn budovy, ktor doke-me postavi, nie teoretick tdie a plny, ak vieme nakresli.

    Aupark Pieany

    A upark Pieany je vaka strategickej polohe a jedinen-mu dizajnu neprehliadnuten. Rozsah a rieenie budo-vy dovouje vytvra a meni prenajat priestory od mench samostatnch administratvnych celkov na jednotlivch pod-laiach, a po vylenenie kancelrskej plochy na jednom pod-la prstupnej jednm z vertiklnych komunikanch jadier.Przemie ponka irok klu zkladnch i doplnkovch ob-chodnch sluieb. Plne klimatizovan priestory, atraktvna ar-chitektra s tematicky rozmiestnenmi obchodmi a oddycho-vmi znami a pohodln vstupn haly ponkaj irok mo-nosti vyuitia a zatraktvuj administratvne priestory. K dis-

    pozcii je 385 parkovacch miest, z toho 119 krytch.a 16 miest vyhradench pre imobilnch. Aupark nadvzuje na peiu znu vtvarnm rieenm i truk-trou hlavnch pech ahov. Nesna sa nsilne zasahova do okolitej architektry, ale citlivo sleduje okolit zstavbu, pri-om zachovva zkladn lozo u Auparkov. Koncepcia sa vy-znauje urbanizmom, ktor uprednostuje chodcov a cyklis-tov, o podporuje i stromov aleja medzi dvoma komunikcia-mi. Dizajn vychdza z prrodnch materilov, ktor opticky do-paj a zvuj interir Auparku, take cel interir psob na nvtevnkov priateskm dojmom.

    Architektonick rieenie: Ing. arch. Juraj Janina, Ing. arch. Igor MazchProjekt architektonickej asti: CEPM Central European Project Management, spol. sr. o., Ing. arch. Juraj Janina, AK Janina fasda Projekt statiky stavby: VHS SK PROJEKT, s. r. o. Hlavn zhotovite: HB Reavis Management, spol. sr. o.Stavebnk: HB Reavis Slovakia, a. s.as vstavby: 05/2008 04/2010

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 118 30. 9. 2011 15:23:00

  • 119

    O K T B E R 2 0 1 1

    Hotel Mercure

    4- hviezdikov mestsk biznis hotel, zapojen do siete ce-losvetovho hotelovho opertora vznikol rekontruk-ciou a pravou existujcich administratvnych objektov na abotovej a Holekovej ulici. V rmci rekontrukcie sa uskuto-nili interirov pravy, pravy fasd, doplnili sa vahy, asano-vala sa ikm strecha a podkrovie. Trakt na Holekovej ulici sa nadstavil o jedno podlaie, trakt na abotovej ulici o dve pod-laia a technologick strechu. K takto upravenmu komplexu bola dostavan nov as objek-tu hotela doplnenm przemia a jednho podzemnho podlaia a dostavanm poschod s vytvorenm tvortraktovej kompoz-cie s vntornm ndvorm. Nov asti maj vku piatich nad-zemnch podla vo vchodnom a iestich nadzemnch pod-

    la v junom trakte. Na przem s vstupn hotelov priesto-ry a priestory hotelovch sluieb. Na 2. a 7. nadzemnom pod-la je 175 izieb. Hlavn vstup do budovy je zo abotovej uli-ce. Z Holekovej ulice je vjazd osobnch ut, suternne priesto-ry slia ako parkovacie plochy. Modern architektru hotela tvoria kompozcie istch, rov-nch, jednoduchch a harmonicky zladench plch a lni, oivench farebnosou sklenench zbradl pred franczsky-mi oknami. Prevldaj pln plochy svieich farieb v harmonic-kom kontraste so zasklenmi asami. Hotel Mercure je vnimon aj tm, e v okol dleitho do-pravnho uzla bratislavskej Hlavnej stanice nie je iaden po-dobn hotel, poskytujci sluby eurpskeho, respektve sveto-vho tandardu.

    Centroom Pieany

    Z hadiska urbanistickho, kompozinho i hmotovo--priestorovho sa polyfunkn objekt zapja do irch kompozci Auparku Pieany. Kontrukne a prevdzkovo je rozdelen na dve samostatn asti. Vyie podlaia s zaskle-n psovmi a franczskymi oknami. Zasklen plochy s pre-hadne a harmonicky lenen v kombincii s horizontlnymi psovmi plnmi prvkami parapetov. Prv dve nadzemn obchodn a administratvne podlaia tvo-ria podno bytovho domu, ktor m tvar nepravidelnho li-chobenka. Objekt m sedem nadzemnch podla, z ktorch posledn z juhozpadnej strany ustupuje dovntra dispozcie. Na 3. a 7. nadzemnom podla sa nachdzaj byty s variabil-nmi pdorysmi a vekosami. Kad byt m k dispozcii tera-su alebo lodiu. Budova nem podzemn podlaia, vzhadom na geologick pomery, rove hladiny podzemnej vody a blzkos ochran-nch psiem kpenho zemia a ochrannho psma vodnch zdrojov. Parkovanie vozidiel je v 2. nadzemnom podla gar- nad obchodnou pasou a na strenom parkovisku komple-xu Aupark Pieany.

    Architektonick rieenie: Ing. arch. Juraj Janina, Ing. arch. Igor MazchProjekt architektonickej asti: AKJ, s. r. o. Projekt statiky stavby: Ing. Jn TomniHlavn zhotovite: BK Construction, s. r. o. Stavebnk: Centroom, spol. sr. o.as vstavby: 04/2009 08/2010

    Architektonick rieenie: Ing. arch. Juraj Janina, Ing. arch. Igor MazchProjekt architektonickej asti: AKJ, s. r. o. Projekt statiky stavby: Ing. Oldich Skyba Hlavn zhotovite: EXPRO INVEST, s. r. o.Stavebnk: EXPRO INVEST, s. r. o. as vstavby: 08/2008 09/2010

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 119 30. 9. 2011 15:23:01

  • ZULICE m subtlnu jed-noduch hmotu s rov-nou strechou so vstup-nmi priestormi, hosov-skou izbou a dvojgarou. Zapustenm podstatnej asti domu do podzemia vzniklo intmne trium vymedzen kruhovm vsekom. Kruhov zapusten as sa otvra v podzemnej as-ti do vonkajieho priestoru iba zasklenou kruhovou fa-sdou. Jej cel hmota je pod zemou a strecha je uprave-n zasypanm a krkovou vsadbou. Horn hmota vy-tvra dojem akhosi subtl-neho pavilnu. Jednotiacim vizulnym prv-kom je hladk biela omiet-

    ka v kontraste s obklado-vm kameom a hlinkom, vyuitm na okenn a dver-n otvory a na tieniace prv-ky sklenench stien. V po-zdnej asti domu s za se-bou raden vstupn priesto-ry so zdverm, atnk, hos-ovsk izba, gar, pomocn prevdzky domu a vonkaj-ie parkovacie miesta. V kruhovej asti prv-ho podzemnho podlaia sa sstreuj denn akti-vity rodiny. Na obvaciu as z druhej strany scho-diska nadvzuje tnes cen-trum so saunou a non as domu s dvoma detsk-mi izbami a splou rodi-ov. Dominantnm exteri-

    rovm priestorom, okolo ktorho sa zdruuj ostat-n priestory oboch ast do-mu, je terasa, prstupn zo vetkch dolnch miestnos-t. Na splu rodiov nadv-zuje atnk a nadtandard-ne vybaven kpea. Dve detsk izby s vlastnm at-nkom a hygienickm zze-mm dopaj priestory toh-to podlaia. Vetky splne s na zpadnej strane pre-pojen s terasou. Gar a kryt prstreok pre aut tvoria sas vstupu a obytnch priestorov nad-zemnho podlaia. Podlaia vertiklne spja vntor-n elezobetnov doskov jednoramenn schodisko.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    120 PECIL architektra

    Architektonick rieenie: Ing. arch. ubomr ZvodnProjekt architektonickej asti: Ing. arch. ubomr ZvodnProjekt stavebno-technickho rieenia: Ing. ubomr emaHlavn zhotovite:BAUPAK, s. r. o.Zhotovite stavebnej asti: Jobostav, s. r. oTrnavaas vstavby: 10/2008 01/2011

    1. Za touto sklenenou otvorenou fasdou sa radia prevdzky do-mu. Obvacia izba spo-lu skuchyou, dve detsk izby shygienou aspla rodiov svlastnm atn-kom akpeou. Na kra-ji dispozcie je tnescen-trum so saunou.

    2. V letnch mesiacoch sa obvaka priro-dzene zvuje ozauj-mav vonkaj priestor tri um.

    3. V kruhovej as-ti prvho podzem-nho podlaia sa sstre-uj denn aktivity ro-diny. Na obvaciu as zdruhej strany schodis-ka nadvzuje tnes cen-trum so saunou anon as domu.

    4. Spojenm interi-ru sexterirom cez zasklen obvodov kon-trukciu vznikol vemi za-ujmav prvok, ktor lo-veku prina pocit du-evnho pokoja arelaxu vprostred smnostvom zelene.

    5. alm dispozinm priestorom je trium sprjemnou drevenou po-vrchovou pravou, ostrov zelene aprstreok na stretnutia agrilovanie.

    Rodinn dom vjameTEXT Barbara Turkov FOTO Pavel Melu

    V novej ulici na svahovitom pozemku srozlohou 963 m2 vznikol dom vjame.

    1

    3 4

    5

    2

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 120 30. 9. 2011 15:23:01

  • O K T B E R 2 0 1 1

    121

    BYTOV dom Dubravia m ambciu poskytn ma-jiteom bytov to naj-lepie. Predovetkm to naj-lepie zo sasnej architekt-ry, ke ponka naozaj kvalit-n bvanie priestrann, zdra-v, energeticky sporn, tlo-v a estetick, postaven z vy-soko kvalitnch materilov. Na druhej strane tento projekt a z pozitv lokality. Bratislavsk Dbravka toti patr k najze-lenm lokalitm mesta a e-te vdy si zachovva komorn,

    takmer vidiecky rz. Pritom vak disponuje kompletnou obianskou vybavenosou.

    Vnimon architektonick konceptPoda zstupcu investora, Ing. Jozefa Straka, bolo hlavnm cieom postavi sku-tone pekn a kvalitn by-tov dom, kde je rados b-va a i. Stavali sme v sla-de s najnovmi trendmi, pre-to je Dubravia energeticky sporn, priom poskytuje

    dostatok priestoru a vonosti. Zrove je tuln a mem garantova, e jej obyvatelia si bud pochvaova pohodlie a prjemn pohodu bvania.Bytov dom Dubravia tvoria dve budovy sstreden oko-lo centrlnej haly, z ktorej ve-d do kadej asti domu sa-mostatn schodisk a va-hy. Objekt m dev podla, z ktorch dve podzemn sl-ia na parkovanie. Na nad-zemnch podlaiach je 66 by-tov rznej vekosti, jedno, dvoj a trojizbov.Vzdun a priestrann spo-lon priestory s dostatkom dennho svetla prinaj oby-vateom i nvtevnkom do-mu pocit energie, vitality a ra-dosti, a to nielen z bvania.Kontrukcia domu, vrta-ne nosnch prieok, je z lia-teho monolitickho betnu, vplov prieky s tehlov. Mnoh pouit materily po-chdzaj od nemeckch, ja-ponskch a talianskych v-robcov. Dominantnm mate-rilom celho objektu je hli-nk, ktor investor uprednost-nil aj tam, kde in radej vo-lia plast. Hlink m toti dlh-iu ivotnos a nemono mu uprie ani estetick vlastnosti.

    Vysok tandard bvaniaKad byt zodpoved vyso-kmu tandardu m vide-ovrtnika, optick kble na prenos digitlnych dt, hlin-kov okn s izolanm dvoj-sklom, vonkajie elektric-ky ovldan alzie, zabudo-van prpravu na chladenie, vrtane odvodu kondenz-tu, v kpeniach s nainta-lovan keramick umvadl s chrmovmi sifnmi, vto-kov ventily, akryltov va-ne, resp. murovan sprchov kty. Kad byt m vlastn odovzdvaciu stanicu tep-la s monosou individulnej regulcie. Sme presveden, hodnot Dubraviu druh zstupca in-

    vestora, Jozef Brhel, e n zmer stavi na vysok kva-litu materilov a maximl-nu kvalitu realizcie ocenia vetci vlastnci bytov. Sami sa presvedia, e dlh ivot-nos stavby a jej optimlna energetick nronos im bvanie v tomto dome urob nielen prjemnm, ale aj eko-nomicky nosnm.

    www.dubravia.sk

    Dubravia

    PRIPRAVILA Barbara Turkov FOTO archv spol. Dubravia

    Spolonos Bytov dom Dbravka stavila pri realizcii tohto projektu

    na uniktny architektonick koncept premietnut do podoby domu so pe-ci ckmi, vizulne aesteticky neza-

    menitene psobiacimi komponentmi. Developer:Bytov dom Dbravka, s. r. o.Uhrova 18, 831 01 BratislavaSlovensk republikae-mail: info@dubravia.sk

    Predajca:Arthur Real Estate CompanyRealitn centrum AuparkEinsteinova 18, 851 01 Bratislavatel: 02/44 46 06 06Annette Hoffmannovmobil: 0911 044 420e-mail: predaj@dubravia.sk

    PRINA VYIU KVALITU BVANIA

    Architektonick rieenie:Ing. arch. Jozef Ondria,Ing. arch. Ondrej Ondria,Ing. arch. ubomr NovkProjekt architektonickej asti:Ing. arch. Jozef Ondria,A3A architekti Projekt stavebnej asti:ALBACO, s. r. o. Stavebnk: Bytov domDbravka s. r. o. as vstavby: 10/2008 12/2010

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 121 30. 9. 2011 15:23:02

  • BVANIEHlavn tma:Kuchya a jej ergonmia Znovanie obytnho

    priestoru Zdrav sedenie v obvake

    a jedlni Vianon vzdoba inte-

    riru dekorcie, zimn aranmny

    Vedajie tmy: ierna technika pod

    stromek Osvetlenie interiru Osobnosti svetovho dizajnu

    EXTERIRHlavn tma:Zimn zhrada nbytok, zele, vykurovanie a tienenie

    Vedajie tmy: Zenov zhrada Okrasn trvy Bezpen okolie domu

    a zabezpeenie pozemku

    ENERGETICK ALTERNATVYHlavn tma:Obnoviten zdroje energi

    Vedajie tmy: Alternatvne stavebn

    materily Znovupouitie stavebnch

    materilov Ekodomcnos Ekologick vianon

    dareky

    STAVEBNCTVOHlavn tma:Bvanie bez rizk Zabezpeenie domu/bytu Bezbarirov rieenia Nemykav povrchy

    podlh

    Osvetlenie komunikanch zn (chodby, schodisk, vstupy)

    Vedajie tmy: Vstavba v zime pecilne

    technolgie Zabezpeenie vekoplo-

    nch zasklen a okien Bezpenostn dvere, kuky

    a kovania Signalizan systmy

    a zariadenia

    HLAVN TMA: BEZBEN DOMOV

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    122 PRIPRAVUJEME december 2011

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 122 30. 9. 2011 15:23:02

  • energetick alternatvy

    ASOP IS OENERGET ICK CH SPOR CH AOBNOV ITENCH ZDROJOCH ENERGIE

    Podpora zelenej architektry

    FOTO

    ADAM

    MR

    K

    OPATRENIA NA SPORUENERGIE V BUDOVCH

    MIMORIADNE VYDARENREKONTRUKCIA

    SPORN DETAILY

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 123 29. 9. 2011 23:50:49

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    124 ENERGETICK ALTERNATVY aktulne

    Krovsk ekodom

    Princ Charles vmji predsta-vil Prrodn dom, ktor m sl-i ako prototyp ekologickho sp-sobu ivota. Preo nestava do-my, navrhnut tak, aby vyado-vali skutone mlo alebo iad-nu energiu hne od zaiatku, po-vedal. Je spokojn svberom pr-rodnch materilov s nzkym vply-vom na okolie, vyrobench zdo-mcich zdrojov. Stavebn systm zextrudovanch hlinench tvr-nic NBT Thermo Plan je vaka vzduchovm kapsm vysoko izo-lan. Boli pouit aj drevovlkni-t dosky NBT Pavatex aovia vl-na Thermo eece. Steny zhlinench tvrnic so vzdunmi priehradkami, dreven okn strojitm zasklenm avpenn omietky zaruuj vbor-n kvalitu vzduchu vinteriri avy-tvraj efektvny obal budovy, tak-e teplota vo vntri nikdy neklesne pod 17 C. Strechu pokrva odol-n keramick krytina. Aj pri zaria-den interiru sa dbalo na ekolgiu: recyklovan hadice od londnskych poiarnikov tvoria vrstvu podlahy, nbytok vizbch pre deti je repaso-van zdomovch vpredajov amed-ved kouch pred kozubom je zre-cyklovanej vlny.

    Z tovrne kola so zelenou strechou

    Bval zvod Renaultu vseverofranczskom meste Boulogne sa stane i-vou kolou. Nvrh architektov men priestor bvalej tovrne na povzn-ajcu zelen budovu, ktor podpor tradin ru at pozve na nvte-vu izstupcov miestnej fauny. Zrove to bude miesto, kde sa bud vzdel-va deti. Namiesto potlania svojej predstavivosti vnudnom sterilnom pro-stred bud sa hra atudova obklopen zeleou atebotom vtkov. Jeden znajkrajch sananch projektov bude ma zelen strechu, predstavujcu svah, ktor rozri kolu na kadej rovni. Pvodn druhy rastln prilkaj vtky, netopiere ain uiton ivochy. Architekti kldli draz ina takmer nebadaten prechod zuebn do oddychovho priestoru. Ternne pravy s vertiklne ihorizontlne. Mnostvo zelene vytvor ozu uprostred mestsk-ho smogu aruchu aumon deom zai skuton ekosystm.

    PRIP

    RAV

    ILI I

    vona

    Par

    tman

    ov,

    Bar

    bara

    Tur

    ko

    v F

    OTO

    arch

    v

    riem

    Energia zeme vyuit naplno

    Hust ierny dym zkomnov znioval v30. rokoch 20. storoia vReykjavku viditenos na minimum. Obyvatelia mesta sa preto rozhodli vyuva teplo uvz-nen vzemi pod mestom. Dnes je len vcentre mesta vy-vtanch vye 50 studn. Najhlbie siahaj do hbky 2km avoda vnich m teplotu a 80 C. Otvoren sa na ar-chitektonick dizajn stanc na horcu vodu vyhral nvrh od PK Arkitektrars. Geotermlna stanica m pdorysn rozmer 14 m2 atvoria ju dve oblkovit nehrdzavejce oceov steny, oddelen na koncoch dverami. Vhornej asti stanice je ukryt mechanizmus pumpujci vodu do centrlnej regulanej stanice, odkia sa distrubuuje do celho mesta. Vhornej asti steny vystupuje potrubie, ktor vypa do vzduchu paru. Tto parn stopa napa pvodn vznam nzvu mesta Reykjavk. Osadnci, kto-r paru mylne povaovali za dym, ho toti nazvali Zliv vdyme. Dnes kad objekt vmeste vykuruje geoterml-na energia, ktor nahradila vykurovac olej.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 124 30. 9. 2011 0:44:48

  • 125

    O K T B E R 2 0 1 1

    Najkrajie sporn domy Nemecka

    Online sa Najkrajie sporn domy Nemecka: Energia zdreva zeme slnka nemeckej energetickej agent-ry dena GmbH pozn svojich vazov. Do sae prihl-silo rekontruovan objekty i novostavby 240 vlastn-kov aarchitektov. Vonline hlasovan urila verejnos v-hercov vtyroch reginoch: sever, vchod, juh azpad. Mal bytov dom vAhlene presvedil neobvyklou architek-

    turou vspojen svykuro-vanm drevenmi peleta-mi asolrnymi termick-mi kolektormi. Vherca za regin Juh premenil pa-miatkovo chrnen ob-jekt zr. 1753 vaka solr-nemu termickmu syst-mu akvalitnmu zatepleniu na modern sporn dom. Spoloenstvu vlastnkov zHamburgu pri novostavbe bytovho domu ilo najm oochranu ivotnho pros-tredia aklmy, km berln-sk dom zr. 1888 bodoval zachovanm pvabu zgrun-derskho obdobia vspoje-n senergeticky spornm technickm vybavenm.

    Energia zo slnka aj v noci

    Doteraz mohli majitelia fotovoltickch intalci vyuva energiu Slnka iba vase, ke bola vyroben aprebytky mu-seli pa do rozvodnej siete. Od budceho roka bude mon tto energiu vyuva aj veer av noci. Zkaznci sa tak oslo-bodia od zvislosti na raste ceny energie na trhu. Umouje to vysoko inn integrovan systm stringovho striedaa senergetickm manamentom zaloen na lithium-ion ba-trich svkonom 5,5 kW akapacita batri a 13,2 kWh, na-vrhnut na vyuitie tvorlennou domcnosou. Majitelia fo-tovoltickch intalci vaka tomuto systmu pokryj 80 % ronej spotreby svojich domcnost, za slnench letnch a na 100 %. Vkombincii sintegrovanm meniom dosahu-je systm innos 85 %, o je o25 % viac ako dosahuj in systmy. Batrie sa nabjaj priamo zjednosmernho vede-nia striedaa, o eliminuje straty pri prevodoch.

    Najv solrny park vo Vekej Britnii

    Najv solrny park vo Vekej Britnii, pmegawatto-v elektrre vobci Hawk pri Trente vgrfstve Nottingham, vspoluprci sloklnym partnerom Conergy, rmou Lark Energy, dokonili iba za es tdov od vydania povo-lenia 31. jla 2011. Termn si vyntila nedvna zme-na vkupnej tarify pre vek parky, ktor sa znila o72 %. Intalciu na ploche 14,6 ha tvor 21 600 modulov Conergy PowerPlus aasi 40 km montneho systmu Conergy SolarLinea. Prmiov moduly, ktor s od r. 2009 ina es-kom aslovenskom trhu, vyrobia rone 4860 MWh is-tej elektrickej energie, o zodpoved mnostvu ener-gie spotrebovanej rone asi 1300 rodinnmi domami.

    esk unikt energetick mapa

    esk republika m svetov unikt energetick ma-pu, ktor spota, i sa na strechu vho domu oplat in-talova fotovoltick panely alebo je vokol obce vhod-n pestova biomasu. Uniktny projekt pripravil Leo Gl, predseda eskej technologickej platformy biopa-lv. Aktulne sa znej d vyta, ak s miestne podmien-ky pre slnen avetern energiu, pre energetick ahos-podrske plodiny, rchlo rastce dreviny alesn aob-n zvyky. esk republiku sme rozdelili na o najmen-ie katastrlne jednotky, ktorch je 13 tisc apriemerne m kad znich asi 6km2, popisuje princp mapy jej au-tor. Tm, e ide ovemi mal zemn celky, mono pres-ne uri, ak druh obnovitenho zdroja energie si tre-ba zvoli na konkrtnom mieste. Mapa zohaduje ilegis-latvne podmienky pre rozvoj obnovitench zdrojov.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 125 30. 9. 2011 0:44:50

  • Vitocal 200-S_210x297_SK_part.indd 1 2.8.2011 12:37

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    126 ENERGETICK ALTERNATVY aktulne

    TDE zelench budov sa zaal v predstihu, v utorok 13. septem-bra, ke sa v bratislavskom Greentree Caff uskuto-nila diskusia s mdiami. V rmci nej organizto-ri uviedli po prvkrt na Slovensku Svetov tde zelench budov a Vzvu SKGBC k zdraviemu rozvoju naich miest. Pozvanie prijala aj hlav-n architektka Bratislavy Ingrid Konrad, ktor verej-ne podporila tto svetov iniciatvu. Historicky prv Svetov tde zelench budov na Slovensku otvo-rili v pondelok 19. septem-bra simultnne podujatia v Bratislave a v Koiciach. Popri zaujmavej disku-

    sii o udratenej vstav-be a dvodoch pre stava-nie zelench budov bo-la otvoren aj Vstava pro-jektov zelench budov v Bratislave vo vestibu-le Fakulty architektry STU a v Lakeside Parku a v Koiciach na pde Magistrtu. Do Tda ze-lench budov sa vlastnmi aktivitami zapojili aj via-cer lensk rmy a spo-lone podporili o najefek-tvnej rozvoj udrate-nej vstavby na Slovensku. Verejnos mala prlei-tos v rmci Dn otvore-nch dver nazrie do -riem Velux, Eneco, e-Do-me i Pro Interier. V sdle Slovenskej rady pre zele-n budovy pri tejto prle-

    itosti pribudla aj Green Library pln zaujmavch publikci o zelench bu-dovch a technolgich. Viacer prijali aj pozvn-ku na Green Nescaf dis-kusiu o udratenej vstav-be a certi kanch syst-moch v bratislavskej kan-celrii SKGBC. Cieom glo-blnej iniciatvy World Green Building Week, kto-r zastreuje Svetov ra-da pre zelen budovy, je transformcia medzi-nrodnho stavebnctva smerom k udratenosti, zdravm, kvalitnm, ener-geticky spornm a eko-logicky prijatenm budo-vm. Tento rok sa do tejto iniciatvy zapojilo 80 kra-jn sveta.

    V svislosti so slovnm spojenm zelen budovy sa asto hovor o udratenej vstavbe.

    Skrva sa za tm najm premyslen a tvoriv dizajn, koncepn plnovanie a ohadupln myslenie.

    Podpora zelenej vstavbe na Slovensku

    PRIPRAVILA Ivona Partmanov v spoluprci so SKGBC FOTO Andrej Klian, Tom Kysela

    Svetov tde zelench budov, ktorho cieom je podpora medzin-rodnho silia za zdravie azelenie budovy, pripad kadorone na tret tde vseptembri. Slovensk rada pre zelen budovy (SKGBC Slovak Green Building Council) sa ktomuto celosvetovmu sviatku udratenej vstavby pripojila sriou podujat.

    1. EcoPoint EcoPo-int Of ce Center prv zelen stavba vKo-iciach, zskala pred-cer-ti kt DGNB pea udr-atenej vstavby, pred-pokladan ukonenie 1. fzy vstavby 2012.

    2. Ing. Alena Ohra-dzansk (MDVRR) SR vrozhovore sprofeso-rom Julinom Kepplom, vedcim stavu experi-mentlnej aekologickej architektry FA STU.

    3. Profesor Martin Tre-berspurg zvieden-skej BOKU (Universitt fr Bodenkultur Wien) sIngrid Konrad, hlavnou architektkou Bratislavy.

    4. Zstupcovia akade-mickej obce apart-nerskch organizci

    5. Bratislava Busi-ness Center 1Plus prv zelen stavba vBra-tislave, oskoro dostane pred-certi kt LEED, za-iatok vstavby 2011.

    1

    2

    4

    5

    3

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 126 30. 9. 2011 0:44:50

  • Skutone prirodzen talent v spornej vykurovacej technike.

    etrn, inovatvne, efektvne: Cenovo atraktv-

    ne tepeln erpadlo Vitocal 200-S vzduch/voda

    presved u pri kpe nzkymi investinmi

    nkladmi a v prevdzke vyuva cenovo vhod-

    ne teplo obsiahnut vo vzduchu. Na intalciu

    nie s potrebn iadne rozsiahle zemn prce

    alebo vtanie studn, hod sa nielen do novo-

    stavieb ale aj pre modernizciu a dodaton

    vybavenie vykurovacieho zariadenia v starom

    dome. Splitov tepeln erpadlo pracuje vo

    vykurovacom vkone 4 a 13 kW a me by

    pouit reverzibilnou prevdzkou v lete aj na

    chladenie miestnost. alie informcie na

    www.viessmann.sk

    Individulne rieenia efektvnymi vykurovacmi systmami pre vetky druhy energi a cel rozsah pouitia.

    Efektivita

    Viac informcii zskate u:

    Banskobystrick krajBB HEATING s. r. o., Skuteckho 17, Bansk Bystrica, (09 03) 57 29 55; EUROSTAV s. r. o., Roavsk 2084, Rimavsk Sobota, (047) 562 62 24; HORIA s. r. o., Cementrensk 16, Bansk Bystrica, (09 05) 47 73 27; Ing. B. Glezgo - Remeslo, eleznin 74, Hlink nad Hronom, (045) 676 11 10; Klima - Term, spol. s r. o., Nad Plou 17 B, Bansk Bystrica, (09 18) 82 62 80;Peter Pank - ZVAROS, MP 21, Brezno, (09 05) 28 07 09; Peter tulrajter - PELK, kolsk 1018, ierny Balog, (09 05) 76 83 37; Plynmont servis Garaj, trova 50, Nov Baa, (09 05) 56 28 95; REMONTA, spol. s r. o., SNP 45, Zvolensk Slatina, (045) 539 48 95; Sisep-PVP s.r.o., Havransk 11, Bansk Bystrica, (048) 414 81 52; STYK SERVIS s. r. o., Ruov 9, Bansk Bystrica, (048) 420 41 41; TMS-MONTYS, Zvolensk cesta 19, Bansk Bystrica, (048) 414 50 46; TMS-MONTYS, Movsk 276, Zvolen, (045) 536 07 35

    Bratislavsk krajATECHBAU, s. r. o., Svetovojtesk 13, Bratislava, (02) 44 63 12 47; Dios, s. r. o., Brnensk 2, Malacky, (034) 772 46 92; DUO TOP s.r.o., Raianska 103, Bratislava, (02) 55 56 00 11; HUTTA - SUBRA, Hlavikova 19, Bratislava, (09 05) 26 93 24; Instamik Slovakia s.r.o., Myslenick 1, Pezinok, (033) 641 27 13; MANAG TERMO, L. Drera 1, Bratislava, (02) 44 25 98 20; Milan Hladk - EKOMONT, Janka Kra 122, Moravsk sv. Jn, (09 03) 72 62 05; MODACO s.r.o., Syslia 29, Bratislava, (09 03) 72 48 92; SIMTEC s.r.o., Pchovsk 8, Bratislava, (02) 43 71 10 02; TechNick s. r. o., Lachova 4, Bratislava, (09 15) 73 75 68; TERMON, spol. s. r. o., Holska 23, Bratislava, (09 03) 44 75 14; TMC Servis s.r.o., Alstrova 129, Bratislava, (09 03) 70 67 81; TMS-MONTYS, Ndran 1958, Ivanka pri Dunaji, (02) 40 20 42 00; TMS-MONTYS, Pezinsk 18, Malacky, (034) 772 32 644

    Koick krajA-Z ISZA s.r.o., Sokolovsk 6, Koice, (055) 64 62 67; Frantiek Andrejko - P.I.S., Topolianska 2744/193, Michalovce, (09 18) 53 48 29; HORTMONT s. r. o. - Jn Hork, Dbravka 206, Dbravka, (09 08) 98 13 14; IPJ Obchodno Realizan spol. s r. o., Szakkayho 1, Koice, (09 17) 39 09 79; Jn Uhlr - TERMOPLAST, Markuovsk cesta 34, Spisk Nov Ves, (053) 446 82 17; Jozef Poack - TERMOS, M. R. tefnika 1805/2, Trebiov, (09 05) 64 75 49; RUMIT SLOVAKIA, spol. s. r. o., Nad Medzou 6, Spisk Nov Ves, (053) 441 07 55; TEMOL s.r.o., Budulovsk 29, Moldava nad Bodovou, (055) 460 38 16; THERMICAL s. r. o., Moyzesova 18, Koice, (055) 625 42 46; TMS-MONTYS, Pri bitnku 11, Koice, (055) 729 58 51; VVINGS Koice s. r. o., Bocatiova 6, Koice, (09 03) 80 41 44

    Nitriansky krajFINTA, s. r. o., Malokrska 41, Vek Kr, (035) 650 77 90; INMAT - Jozef Hanu, 1. mja 159, Solany, (038) 538 34 44; Jozef Sl - JODYGAS, Dolnoermnska 11, Nitra, (037) 656 60 07; KOVOTHERM PLUS, Robotncka 55, Zlat Moravce, (037) 642 41 13; KP mont - Peter Ka, Cabajsk 10, Nitra, (037) 658 20 29; MATIP, s. r. o., Komransk cesta 3, Nov Zmky, (035) 642 60 89; MC Team s.r.o., Hlavn 14/A, Komrno - Nov Str, (09 03) 23 12 91; NOVID spol. s. r. o., Hlavn 20, Vrble, (037) 783 21 93; Peter Kov KOVOTERM, Kpt. Nlepku 44, eliezovce, (036) 771 26 00; SHS Building s.r.o., Detvianska 1B, Nov Zmky, (09 18) 86 53 97; TMS-MONTYS, Novozmock 207, Ivanka pri Nitre, (037) 656 47 45; TMS-MONTYS,Hradn 3, Komrno, (035) 771 31 59; TMS-MONTYS, Pri skladoch 1, Nov Zmky, (035) 645 05 42; TZB-Market, s. r. o., Levick 7, Nitra, (09 17) 53 50 44; ZOTHERM, s. r. o., . Ivana 25, Levice, (036) 631 53 92

    Preovsk krajAnton Mienko, Friovce 239, Friovce, (051) 791 14 69; BEPAXTHERM s. r. o., Rovn 4242/5, Poprad, (052) 788 43 45; Elaut BauMont s. r. o., tudentsk 1440/3, Snina, (057) 758 09 80; INTALA NOVA spol. s r. o., Tovrensk 7, Star ubova, (052) 432 36 59; INTALATHERM s. r. o., Duklianska 34, Bardejov, (09 07) 86 43 59; Marek Matej - PLYNOMA, Petrovansk 34/A, Preov, (051) 773 24 66; MOPAX spol. s r. o., Rovn 4242/5, Poprad, (052) 772 43 18; R.A.S., s. r. o., SVEROV, Priemyseln 3005/1, Bardejov, (054) 486 22 10; SVIDGAS s. r. o., J. Gagarina 244, Svidnk, (054) 752 49 55; TMS-MONTYS, Lidick 2, Poprad - Matejovce, (052) 788 82 21-2; TMS-MONTYS, Strojncka 20, Preov, (051) 759 13 30; UNITERM - Ing. tefnia Keltoov, Gatanov 1, Humenn, (057) 775 28 51

    Treniansky krajAnton Mikech, Povask Podhradie 409, Povask Bystrica, (042) 432 45 41; ARMAT, spol. s r. o., Svoz 1, Trenn, (032) 744 21 41; A-THERM, s.r. o., Vajanskho 148/24, Pchov, (09 11) 30 11 25; Daniel Palko - GAZ TERM, Kpt. Nlepku 566, Povask Bystrica, (09 03) 45 34 00; INSTA-PL, s. r. o., Prievidza, Ininierska 2, Prievidza, (046) 542 26 49; Peter Mjartan - PEPAMONT, Cge 332, Cge, (09 07) 77 01 01; PMR, s. r. o., Trenianska cesta 1337, Bnovce nad Bebravou, (038) 760 54 35; Smartcontrol, s. r. o., oltsovej 11, ilina, (041) 500 05 45; TMS-MONTYS, A. Kmea 359/3, Dubnica nad Vhom, (042) 442 55 71; TMS-MONTYS, Vpenick 2, Prievidza, (046) 542 79 74-5; TMS-MONTYS, Zlatovsk ulica, Trenn, (032) 652 78 95; TREMEX, s. r. o., Vek Kolan 39, Nov Dubnica, (042) 449 20 43; Vikra, Obrancov mieru 350, Dubnica nad Vhom, (042) 442 44 00; Vodotech, Povask Podhradie 439, Povask Bystrica, (09 05) 43 15 26

    Trnavsk kraj3MH, s. r. o., Bratislavsk 78/24, Galanta, (031) 780 81 83; Alter, Priemyseln 285, Senica, (034) 651 40 06; BITTERA SERVIS, s. r. o., Bratislavsk 81/37, amorn, (031) 56249 00; CLIMATHERM s. r. o., robrov 5, Trnava, (09 10) 90 26 00; NIRO s.r.o., Rzusova 73, Hlohovec, (09 14) 32 42 53; Remosta s.r.o., Vajanskho 58, Pieany, (033) 779 15 97; ROSTA s.r.o., Vrbovsk 2613/94, Pieany , (033) 774 25 02; Rudolf Hork - plynointalcie, M. R. tefnika 123, Vrbov, (033) 779 26 26; SANIMEX, s. r. o., dorsk 5400, Dunajsk Streda, (031) 551 76 36; TMS-MONTYS, Kraansk 40, Dunajsk Streda, (031) 550 01 06; TMS-MONTYS, Coburgov 84, Trnava, (033) 535 22 01; VIESSTRADE, s. r. o., Skladov 2, Trnava, (033) 593 61 01 ilinsk krajABC PLYN spol. s r. o., eskoslovenskej armdy 2, Martin, (043) 422 48 09; Alterna, spol. s r. o., Liskov 648, Liskov, (044) 432 42 37; ARMAT spol. s r. o., M. Rzusa 7, ilina, (041) 508 85 12; ENERGAS - KOV s. r. o., Kosovo 1, Ruomberok, (09 03) 72 53 25; Gazmont, s. r. o., Vek Rovn 588, Vek Rovn, (09 07) 87 39 70; INTALATR DUAN PIATKA s. r. o., 1. mja 80, Liptovsk Mikul, (044) 552 13 88; INTALMAT - Ing. Duan Piatka, Garbiarska 4, Liptovsk Mikul, (09 03) 50 15 06; MPM, s. r. o., Bratislavsk 613/16, ilina, (041) 564 07 01; PROVEST, spol. s r. o., Oravick 1771, Trsten, (043) 539 22 00; TMS-MONTYS, Bystricka cesta 45, Ruomberok, (044) 435 37 65; TMS-MONTYS, M. Rzusa 108, ilina, (041) 564 09 86; TMS-MONTYS, Polom 1202, Nmestovo, (043) 552 28 51,

    Vitocal 200-S_210x297_SK_part.indd 1 2.8.2011 12:37SaB-oktober 2011_NEW.indd 127 30. 9. 2011 0:44:52

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    128 ENERGETICK ALTERNATVY report

    Mimoriadne vydaren rekontrukcia

    TEXT Ivona Partmanov v spoluprci s rmou VELUX FOTO Adam Mrk

    Rodinn dom, ktor sa vyznauje energetickou spornosou, bohato presvetlenm interirom apremyslenm konceptom zdravho vntornho

    prostredia, stoj vHamburgu. Spa poiadavky obyvateov na modern bvanie aukazuje, kadia by sa rekontrukcia domu mala ubera.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 128 30. 9. 2011 0:44:52

  • 129

    O K T B E R 2 0 1 1

    V RMCI modelovho projektu LichtAktiv Haus bola zrekontruovan polovica dvojdomu z 50. rokov mi-nulho storoia v hamburskej tvrti Wilhelmsburg. Pvodn dom mal pdorys 8 x 8 m a mal prstavbu, kto-r slila ako chliev. Obytn budovu tvorili mal miest-nosti s nzkymi stropmi a s minimlnym dennm osvet-lenm. Prednosou domu bola vek itkov zhrada, ktor kedysi slila na samozsobovanie obyvateov ze-leninou a ovocm. Prve to bolo inpirciou pre expertov z Katedry projektovania a energeticky spornch stavieb Technickej univerzity v Darmstadte. Vznikol projekt s vi-zionrskou mylienkou energetickej sebestanosti.

    Energetick koncepciaCieom energetickej koncepcie projektu LichtAktiv Haus je neutrlna bilancia CO2 pri prevdzke domu. Spotrebu energie, vrtane elektriny potrebnej na prevdzku do-mcnosti, kompletne pokrva energia z obnovitench zdrojov bez negatvnych vplyvov na architektonick kon-cept stavby, kvalitu a komfort bvania. Okrem kvalitnej tepelnej izolcie a tesnej oblky budovy zvyuje spory premyslen vyuvanie solrnej energie a pasvne solr-ne zisky. Cielen rozmiestnenie okien umouje dosiah-nu rovnovhu medzi tepelno izolanmi vlastnosami okien (U) a pasvnymi solrnymi ziskmi (g), take spot-reba energie v dome sa znila na minimum. Osvetlenie dennm svetlom hr v architektonickom koncepte domu dleit lohu. Vaka vysokmu initeu dennho osvet-lenia, na ktorom maj vek podiel stren okn VELUX, sa vrazne zniuje spotreba elektriny na svietenie.

    Energetick sebestanos zobnovitench zdrojovSystm Solar Compleet, ktor vyuva slnen energiu zskan prostrednctvom solrnych kolektorov (22,5 m) a energiu zskan tepelnm erpadlom vzduch voda (ron vykurovac faktor 3,6), pokrva prevan as spotreby teplej itkovej vody a energie na vykurovanie. Tepeln erpadlo je priamo zapojen do solrneho okru-hu, o zvyuje innos oproti klasickm zariadeniam o 25 percent (ron vykurovac faktor 4,5). Navye, tepel-n erpadlo nevedie teplo do akumulanej ndre, ale rovno do okruhu vykurovania. Tm nedochdza k stra-tm spojenm s hromadenm energie v ndri a celko-v energetick nronos je niia ako pri ntenom pre-chode tepla cez ndr. Obytn miestnosti s vykurova-n podlahovm systmom. Energia, uren na zsobe-nie domcnosti elektrickm prdom (osvetlenie, tepeln erpadlo, at.), tvor len tretinu celkovej spotreby ener-gie. Toto mnostvo elektrickej energie vyrob fotovoltic-k systm. Emisie CO2, vznikajce pri prevdzke domc-nosti, s plne neutralizovan vrobou energie z obnovi-tench zdrojov.

    Prirodzen vetranie namiesto klimatizcie Poiadavke na trval udratenos a celkovej energetic-kej koncepcii zodpoved aj systm vmeny vzduchu v bu-dove. Projektanti sa vyhli nkladnej dodatonej intal-cii vzduchotechnickch rozvodov. Potrebn vmenu

    Schodisko, bolo pred rekontrukciou najslabm bodom architektry. Vaka takmer p metrov dlhmu zasklen-mu prieeliu sa stalo miestom, kde sa kad rd zastav avychutn si neruen pohad do zelenej zhrady.

    Stren ifasdne okn vdome sa otvraj azatvra-j automaticky vzvislosti od nameranej teploty, koncen-trcie CO2a vlhkosti vzduchu. Vmiestnostiach sa tak stle udriava zdrav aprjemn klma. Okn vkombincii stie-niacou technikou, ovldanou centrlnym riadiacim syst-mom, funguj ako prirodzen klimatizcia.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 129 30. 9. 2011 0:44:53

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    130 ENERGETICK ALTERNATVY report

    vzduchu zabezpeuje prirodzen ventilcia. Stren i fa-sdne okn sa otvraj a zatvraj automaticky v zvis-losti od nameranej teploty, koncentrcie CO2 a vlhkos-ti vzduchu. V miestnostiach sa tak stle udriava zdra-v a prjemn klma. Okn v kombincii s tieniacou tech-nikou, ktor bud obyvatelia domu ovlda prostrednc-tvom centrlneho riadiaceho systmu, funguj ako priro-dzen klimatizcia.

    Star dom svylepou energetickou bilanciouEnergetick koncepcia domu je zaloen na zlepen te-pelno-technickch vlastnost existujcich kontrukci. Na zateplenie fasdy sli 200 mm hrub vrstva tepelnej izolcie. Vzhadom na mal vku podlaia a chbajce podpivnienie, jednu z vrstiev podlahy na przem tvo-r polyuretnov izolcia, na ktorej je poloen systm podlahovho krenia. Nov hamblkov krov je zateple-n izolciou hrbky 300 mm. Kee sa zlepili tepelno-

    izolan vlastnosti a tesnos oblky budovy (napr. prie-vzdunos n50= 1,0/h, tepeln mosty 'TM= 0,05 W/m

    2K), vyplynula pre cel budovu spotreba primrnej energie vo vke 42,28 kWh/m2a. Poda EnEV predstavuje tto hodnota len 24,6 percenta spotreby energie, ktor pre tento typ budovy povouje nariadenie EnEV.

    Premyslen architektonick rieenieSchodisko bolo pred rekontrukciou najslabm bodom architektry celho domu. Vaka novmu, takmer p metrov dlhmu zasklenmu prieeliu sa zmenilo na miesto, kde sa kad rd zastav a vychutn si nerue-n pohad do zelenej zhrady. Na przem sa nachdza-j dve detsk izby a kpea. Na poschod je spla ro-diov, ata a druh kpea. Z ponurho podkrovia sa vaka vekm strenm oknm VELUX stali nov, plno-hodnotn obytn priestory. Celkov plocha okien sa zv-ila z pvodnch 18 m na 60 m.

    Otvoreniu LichtAktiv Haus predchdza-la vstavba aktvneho rodinnho domu sn-zvom Dom pre ivot averejnej stavby Ze-len majk, ktor sto-ja od roku 2009 vKo-dani. Vroku 2010 na-sledoval Slnen dom vRaksku. Vrm-ci projektu VELUX Mo-del Home 2020 s e-te naplnovan domy vo Vekej Britnii avo Franczsku. LightAk-tiv Haus bude prstup-n verejnosti. Experi-mentlny dom bud partneri projektu aj po odpredan alej sledo-va, aby mohli posdi, ako sa osved poas benej dennej pre-vdzky domcnosti.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 130 30. 9. 2011 0:44:54

  • 131

    O K T B E R 2 0 1 1

    Prstavba predstavuje komfortn bvanie Orientcia pvodnej stavby bola vchod zpad, o nie je pre energeticky efektvne stavby optimlnym rieenm. Pre nov prstavbu zvolili architekti severo-jun smer. Strecha orientovan na juh je vhodn na umiestnenie fo-tovoltiky a solrnych panelov. V pristavanej asti domu je dostaton priestor pre obvaku s jedlou a kuchyou, ktor s priamo prepojen so zhradou. Pvodn budova by neumoovala takto dispozin rieenie. Prstavba je rieen ako nzkoenergetick drevostavba, km pvodn stavba je murovan. Na dosiahnutie optimlneho presvet-lenia, pasvnych tepelnch ziskov a kontaktu so zhradou slia strategicky rozmiestnen zasklen fasdne prvky. ttov steny ostali uzavret. lenenie interiru je vemi exibiln. Obvac, kuchynsk a jedlny kt s oddelen nbytkom, o psob vemi prirodzene. Navye, nbytok mono variabilne premiestova, priom priestor nestr-ca funknos. Na vchodnej strane nadvzuje na obytn

    priestor kryt terasa a umouje prechod z domu pria-mo do zhrady, m sa zvyuje kvalita bvania. V zpad-nej asti prstavby sa nachdza technick miestnos, paj-za a WC pre host.

    Rastce ceny energi nehraj iadnu roluCel plochu strechy novopristavenej asti domu pokrva-j v slade s farebnm vyhotovenm domu siv polykryta-lick fotovoltick panely s plochou cca 75 m. ist plocha modulu je asi 58 m. Teplo a energiu potrebn na vykuro-vanie, ako aj spotrebu elektrickho prdu v mnostve 108,5 kWh/m/rok pokrva vlastn produkcia energie zskan z obnovitench zdrojov v mnostve 108,6 kWh/m (solr-ne panely, tepeln erpadlo vzduch-voda a fotovoltick sys-tm). Prispieva k tomu aj dmyseln koncepcia dennho osvetlenia, vetrania, tienenia a premyslen dispozin rie-enie. Idea energetickej sebestanosti tak zskala aj bez ob-medzenia architektonickej slobody plne nov rozmer.

    Solrne kolektory(pre ohrev vodya podlahov krenie)

    Fotovoltika

    Prirodzen vetranie(komnov efekt)

    Zsobnk nadaov vodu

    Prirodzen vetranie(komnov efekt)

    Pasvne solrne zisky(prostrednctvom strench okien)

    Tepeln erpadlo voda-vzduchs vyuitm solrnej energie(SOLAR COMPLEET)

    Vonkajia jednotka erpadla(SOLAR COMPLEET)

    20

    0

    40

    60

    80

    100

    120

    kWh/

    m2 /

    a

    Spotrebaenergie

    Vrobaenergie

    Fotovoltick lnky37,3

    Solrne panely23,5

    Tepeln erpadlo47,8

    Elektrina predomce spotrebie

    2,9

    Elektrina pre choddomcnosti

    15,9

    Tepl voda26,5

    Krenie63,2

    Energetick bilancia domu

    Garov sttie orientovan na zpad je funkne prepojen stechnickm zzemm domu.

    Dom je energeticky

    sebesta-n na zkla-de vyuva-nia energie z obnovite-

    nch zdo-jov.

    Vslade sfarebnm vyhoto-venm domu pokrvaj siv po-lykrytalick fotovoltick pa-nely splochou cca 75 m plo-chu strechy prstavby domu.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 131 30. 9. 2011 0:45:44

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    Reimy pripojenia FVE do distribunej sstavy na Slovensku aich vhody pre spotrebitea

    1. Reim priameho predaja vetku elektrinu, ktor vyrobte, predte distribtorom elektriny za 259,17 eur/MWh.

    2. Reim pripojenia s meranm na svorkch gener-tora as vyrobenej elektriny spotrebujete (TV, prka, PC, ...) a zvyok predte do distribunej s-stavy. Toto je pre vs vhodnej variant neme-te ni strati, len zska. Za elektrinu odovzdan do siete tujete 259,17 eur/MWh. Za t as vyrobe-nej elektriny, ktor vyuijete sami, potom tuje-te 204,17 eur/MWh. Vaa elektrina vs tak vyjde na 55 eur/MWh, o je vrazne menej ne by ste zaplati-li pri nkupe od distribtora. Naprklad, pri spotrebe cca 50 % vyrobenej elektriny sa vm investcia vrti za dev rokov.

    3. Reim ostrovn systm vetku vyroben elektrinu spotrebovvate. Vaa FVE nie je pripojen do distri-bunej sstavy a vyroben elektrinu nikomu nepre-dvate. Reim ostrovn systm je vhodn pre od-ahl oblasti, chatov osady a pod..

    Fotovoltika preo je vhodn ao prina?TEXT AFOTO JOYCE R, s.r.o.

    Zkladn princpy fotovoltiky sme predstavili vminulom lnku (jn 2011). Teraz sa zameriame na spsob pripojenia, kvalitu panelov atechnolgiu kontroly fotovoltickej elektrrne (FVE).

    Marek vik, obchodnk JOYCE R, s. r. o.e-mail: Marek.Svik@joyce.cz

    tel.: +420539088028web: www.joyce-energie.cz

    Najdleitejie aspekty pri vbere fotovoltickch panelov: odolnos skla irmu vextrmnych podmienkach, kvalita doloen certifiktmi na zklade testov

    znemeckch skobn iz tvrdch kanadsko-americkch podmienok,

    zruky min. 5 rokov na materil, 12 rokov na min. 90 % vkonu a25 rokov na min. 80 % vkonu.

    3bb Mono 225-all black

    Kad, kto si objedn FVE od Joyce (i cez partnera) do 30. 11. 2011,

    zska netbook ASUS!

    Znaka ASEC spa vetky najdleitejie aspekty solrnych panelov. Ich ierny variant ocenila porota vetrhu Racioenergia 2011 estnm uznanm. ierne vyhotovenie vkombincii so skosenmi hranami napomha topeniu askznutiu snehu. Navye, obsahuje tri zbernice minimalizujce straty.

    132 ENERGETICK ALTERNATVY tma

    SaB-oktober 2011_.indd 132 29. 9. 2011 22:41:03

  • VINA bytovch do-mov sa na Slovensku vyuva viac ako 30 rokov a vyaduje vznam-n obnovu, ktor zabezpe- znenie potreby energie na vykurovanie a sasne predi ivotnos staveb-nch kontrukci a budov.

    ivotnos stavebnej kon-trukcie a budovy vyjad-

    ruje obdobie, poas kto-rho ich vlastnosti bu-d zluiten s plnenm zkladnch poiadaviek na stavby. Uruje sa u poas ich projektovania a oznauje sa ako n-vrhov ivotnos. Mala by sa dosiahnu pri do-dran podmienok do-statonej a pravidelnej drby.

    ivotnos budov ovplyvuje vea faktorovVypotan ivotnos bu-dov, ktor boli postave-n v ase hromadnej byto-vej vstavby na Slovensku a pri pouit rznych sta-vebnch sstav a kon-truknch systmov, po-skytuje informciu o pred-pokladanom asovom roz-

    loen erpania zdrojov na obnovu bytovho fon-du. Individulne paramet-re uruj schopnos byto-vch domov plni el ich pouitia (bvanie), a to naj-m z hadiska degradcie obalovch kontrukci pre-vane vplyvom klimatic-kch inkov, vrtane stra-ty uvateskej bezpenos-ti vystupujcich kontruk-ci (napr. balknov). Pri hodnoten ivotnosti by-tovch domov sa ber do vahy: projektov riee-nie, priebeh vstavby, von-kajie vplyvy, vplyvy pre-vdzky, drby, obnovy a mimoriadnych udalost. Pozornos je potrebn

    TEXT prof. Ing. Zuzana Sternov, PhD., Technick a skobn stav stavebn, n. o. FOTO archv redakcie

    Vina bytovch domov sa na Slovensku vyuva viac ako 30 rokov avyaduje vznamn obnovu, ktor zabez-pe znenie potreby energie na vykurovanie a sasne predi ivotnos stavebnch kontrukci a budov.

    133

    O K T B E R 2 0 1 1

    Opatrenia na sporu energie v budovch

    SaB-oktober 2011_.indd 133 30. 9. 2011 12:29:33

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    134 ENERGETICK ALTERNATVY tma

    venova nedostatkom a poruchm nosnej sstavy aj obvodovho pla, kto-r s prvkami dlhodobej i-votnosti. Nedostatky a po-ruchy sa vyskytuj v plo-che obvodovch dielcov vo forme trhln i v stykoch alebo spojoch dielcov. I ke sasn stav nedo-statkov a porch nezname-n priame ohrozenie ivot-nosti (v krtkej dobe), zv-en zatekanie spsobuje urchlen starnutie a de-gradciu stavebnej kon-trukcie. Tm sa ivotnos budovy vznamne zniuje.

    Skuton ivotnos je niia ako nvrhov Bytov fond na Slovensku tandardne nedosahu-je nvrhov ivotnos, ale starne rchlejie, tak-e ku kompletnmu opot-rebeniu hodnotench sta-vebnch kontrukci (nos-n kontrukcie, obvodov plte) dochdza skr. Tto skuton (objektivizovan) ivotnos panelovch do-mov je o 7-8 rokov niia ako nvrhov (80 rokov).

    V praxi sa vak stretvame aj s prpadmi bytovch do-mov, ktorch objektivizo-van ivotnos je pribli-ne o 14-16 rokov niia ne t, s ktorou sa potalo po-as ich projektovej prpra-

    vy. Obvodov plte z be-tnu s ahkmi plnivami sa javia ako kritick z po-hadu rznorodosti mate-rilu obvodovch plov. iastonm rieenm na-rtnutho problmu kon-

    iacej sa ivotnosti byto-vch domov me by ich dsledn drba a najm ich obnova. Rieenm je v-znamn obnova v nadvz-nosti na odstrnenie syst-movch porch

    Na odstrnenie systmovch porch sa uplatuje tepeln ochrana zateplenm pomocou kontaktnho tepelnoizolanho systmu (ETICS). Uvdzan ivotnos ETICS je 25 rokov.

    Aj zniovanm alebo zvyovanm podielu plochy transparentnch kontrukci, v zvislosti na celkovej

    energii slnenho iarenia Isj vkWh/m2 poda orient-cie budovy, je mon zni potrebu tepla

    na vykurovanie.

    SaB-oktober 2011_.indd 134 27. 9. 2011 21:17:54

  • alebo sasne s ich odstra-ovanm. Pri vine po-stupov odstrnenia syst-movch porch sa uplatu-je tepeln ochrana zateple-nm pomocou kontaktnho tepelnoizolanho systmu (ETICS). Uvdzan ivot-nos ETICS je 25 rokov.

    Spsoby na znenie potreby tepla na vykurovanie Mnostvo energie na do-siahnutie normalizova-nch podmienok vo vn-tornom prostred, kto-r zodpovedaj nzko-energetickej vstav-be a ovplyvuj potre-bu energie na vykurova-nie (horn hranicu ener-getickej triedy B), s rz-ne. Hodnoty s uvede-n v prlohe . 3 vyhlky MVRR SR . 311/2009 Z. z. Potrebu tepla v byto-vch a nebytovch budo-vch je mon zni vaka opatreniam, ktor sa me-nia vzhadom na to, i ide o nov budovy alebo o ob-novu existujcich budov. V zsade ide o: zabezpeenie poiada-

    viek na tepeln ochra-nu jednotlivch staveb-nch kontrukci (pln

    as obvodovho pl-a, stren pl, otvoro-v kontrukcie v obvo-dovom a strenom pl-ti, podlaha na terne, de-liace kontrukcie me-dzi vykurovanmi a ne-vykurovanmi priestor-mi), ie optimlne zvy-ovanie tepelnoizola-nch vlastnost zniova-nm sinitea precho-du tepla kontrukciou U vo W/(m2.K),

    zniovanie alebo zvyo-vanie podielu plochy jed-notlivch stavebnch kontrukci na celkovej ploche stavebnch kon-trukci (tmito staveb-nmi kontrukciami sa uskutouj tepeln stra-ty v zvislosti od ich te-pelnoizolanch vlast-nost),

    zniovanie alebo zvy-ovanie podielu plochy transparentnch kon-trukci v zvislosti na celkovej energii slnen-ho iarenia Isj v kWh/m2

    poda orientcie budovy, zniovanie rozsahu

    a vplyvu tepelnch mos-tov v stavebnch kon-trukcich,

    ovplyvnenie faktora tvaru budovy zniovanm plo-chy stavebnch kontruk-ci, ktormi sa uskutou-j tepeln straty,

    zniovanie neiaducich tepelnch strt vetranm pri zabezpeen poado-vanej vmeny vzduchu v pouvanch priesto-roch,

    zvenie vyuitia tepel-nch ziskov.

    Nkladovo optimlne opatreniaV rmci nvrhu opatre-n v tepelnej ochrane bu-dov je potrebn splni po-iadavky na funkn vlast-nosti stavebnch kontruk-ci a budov poda technic-kch noriem (napr. tepelno-technick vlastnosti obalo-vch kontrukci budovy), na hygienick kritri a na potrebu tepla na vykuro-vanie. Zrove je potrebn zvi okrem nvrhu opat-ren a rozsahu ich vyko-nania aj nvratnos vloe-nch investci svisiacich so znenou potrebou ener-gie v budovch. Uplatnenie rznych opatren svis nie-len s kvalitou pouitho stavebnho vrobku, ale aj s mnostvom zabudova-nch stavebnch materi-lov, stavebnch kontruk-ci a prvkov systmov tech-nickho zariadenia budov. Hodnotenie nvratnosti vy-naloench prostriedkov sa viae na konkrtnu bu-dovu. Vsledky hodnotenia zvisia na podiele plochy napr. otvorovch kontruk-ci, plnej asti

    Jednm z parametrov, ktor uruj schopnos bytovch do-mov plni el pouitia (bvania), je aj strata pouvateskej bezpenosti vystupujcich kontrukci.

    135

    O K T B E R 2 0 1 1

    SaB-oktober 2011_.indd 135 27. 9. 2011 21:17:55

  • obvodovho pla, stre-chy a pod. Ovplyvuje ich aj poet podla v budove, rovnako ako tepelnotech-nick kvalita pvodnch stavebnch kontrukci. Na hodnotenie optimlnych nkladov na znenie potre-by energie je vhodn kom-paratvna metda porovn-vania technickch rieen rznej kvality. lohou, kto-r vyplva z prepracovan-ho znenia smernice o ener-getickej hospodrnosti bu-dov . 2010/31/E, je za-vies rmec porovnvacej metodiky na vpoet nkla-dovo optimlnych rovn minimlnych poiadaviek na energetick hospodr-nos budov.

    Hrbka tepelnej izolcia ovplyvuje potrebu tepla v budoveVplyv zateplenia je v-, ak je tepelnotechnick kvalita pvodnho obvo-dovho pla horia. Ak je hrbka tepelnoizolanej vrstvy 60 mm, zni sa po-treba tepla na vykurova-nie, v prpade bytovho do-mu s obvodovm plom z keramzitbetnovch diel-cov, o 60,7 %. Pri probet-novch obvodovch diel-coch o 55,9 %. alie zv-enie hrbky tepelnej izo-lcie na 80 mm spsob po-kles potreby tepla na vyku-rovanie o 4,8 % (keramzit-betn) a 4,2 % (probetn). Pri zven hrbky tepelnej izolcie zo 100 na 120 mm sa dosiahne znenie potre-by tepla u len o 3,3 % (ke-ramzitbetn) a 2,7 % (pro-betn). Pri hodnoten nvratnosti vy-naloench prostriedkov je potrebn zohadni cenu te-pelnej izolcie, ako aj cenu rozpernch kotiev. Vplyv za-teplenia obvodovho pla ovplyvuj aj vlastnosti ostat-nch stavebnch kontrukci.

    Prklady nvrhu zmeny tepelnej ochrany budovyZ hadiska potreby tepla na vykurovanie s najlepie existujce bytov domy po-staven v stavebnej ssta-ve P 1.15 s obvodovm pl-om zo spnanch probe-tnovch obvodovch diel-cov s hrbkou 300 mm. Radov bytov dom s de-viatimi nadzemnmi podla-iami m faktor tvaru 0,286 1/m. Vypotan hodno-ta potreby tepla na vykuro-vanie (hodnotenie energe-tickho kritria) E2 = 93,2 kWh/(m2.a). Budovu je mo-n zaradi do energetickej triedy D (energeticky spor-n budovy).

    1. Zateplenm obvodovho pla s vyuitm kontakt-nho tepelnoizolanho

    systmu (ETICS) s hrbkou tepelnej izolcie 80 mm poklesne potreba tepla na vykurovanie na hodnotu E2 = 78,8 kWh/(m2.a), o je stle viac, ako normalizo-van poiadavka prislcha-jca faktoru tvaru budovy E2,N = 68,8 kWh/(m2.a).

    2. Zateplenm obvodov-ho pla s hrbkou tepel-nej izolcie v ETICS 60 mm a vmenou okien s prie-mernou hodnotou sinite-a prechodu tepla rovnaj-cej sa odporanej hod-note poda STN 73 0540-2: 2002 pre nov budovy Uw = 1,7 W/(m2.K) sa zn-i potreba tepla na vykuro-vanie o 36 % na E2 = 57,9 kWh/(m2.a) < E2,N = 68,8 kWh/(m2.a). Budova spa poiadavky na zaradenie do energetickej triedy C.

    3. Na splnenie poiada-viek energetickej triedy B pre miesto spotreby ener-gie na vykurovanie je po-trebn zateplenie obvodo-vho pla s hrbkou tem-pelnej izolcie v ETICS 80 mm, zateplenie stre-nho pl a zateplenie stropu nad nevykurova-nm suternom a vmena okien s priemernou hod-notou sinitea prechodu tepla Uw = 1,5 W/(m2.K). Zni sa potreba tepla na vykurovanie o 50 % na E2 = 46,3 kWh/(m2.a). Pri uvaovan tepelnch strt v rozvodoch a vlast-nej prce vykurovacie-ho systmu 4 % je potre-ba energie na vykurovanie 48,2 kWh/(m2.a), o je me-nej ako 53 kWh/(m2.a) hor-n hranica energetickej trie-dy B pre bytov domy.

    Fond bytovch domov na Slovensku tvor viac ako 890 tisc bytov, ktor s rz-ne star. Pribline 10 tisc bytov je starch ako 100 rokov. Bytov postavench vobdob 1947 a 1992 je 785 608. Vina z uvedenho potu bola postaven v rmci hromadnej vstavby s vyuitm panelovch technolgi. Najv poet bytov sa postavil v rokoch 1960 a 1983 (525 221 bytov). Hromadn bytov v-stavba s vyuitm typizovanch rieen skonila na Slovensku v roku 1993.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    136 ENERGETICK ALTERNATVY tma

    SaB-oktober 2011_.indd 136 27. 9. 2011 21:17:55

  • 137

    O K T B E R 2 0 1 1

    HOCI tepeln er-padlo Logatherm WPL A odober energiu na vykurovanie zo vzduchu, je schopn aj pri teplotch a do mnus 20 C pokrva cel potrebu tepla vho domu s nzkymi n-kladmi a ekologicky.

    Tepeln erpadlo vyhrva 3,7 k1Logatherm A svojm op-timalizovanm konden-ztorom vyrba zadarmo na jeden diel elektrick-

    ho prdu spotrebovan-ho erpadlom a 3,7 die-lu prjemnho tepla pre v domov. Tto invest-cia sa vyplat vaka nz-kym nadobdacm a pri-pojovacm nkladom u po krtkej dobe prevdz-ky. Voliten, vysoko in-n erpadlo rob prevdz-ku ete spornejou.

    Ete ekologickejie komponentySystmov myslenie na-ej spolonosti dovou-

    je rozri tepeln er-padlo o komponenty Buderus, take vsled-kom je idelny systm pri-spsoben vaim poia-davkm na teplo a kom-fort. Tento systm je riade-n inteligentnmi regul-tormi Logamatic HMC20 a HMC20 Z, ktor zaruu-j maximlnu efektvnos zariadenia. Integrciou alch regeneratvnych energi (napr. solrnej energie) mete kri e-te ekonomickejie a ekolo-gickejie. Vyuvanie ob-novitench energi pod-poruje v rmci vhodnch programov aj tt.

    Vhody tepelnho erpadla vzduch voda Logatherm WPL A: vysoko vkonn vmen-

    nk tepla najnovej ge-nercie, vkonov slo resp. hodnota COP pod-a DIN EN 14511 od 3,5 do 3,7,

    nzke pripojova-cie a investin nklady,

    vykurovacia pre-vdzka do von-kajej teploty m-nus 20 C,

    integrovan elek-trick dohrev (9 kW) pre mono-energetick pre-vdzku (okrem variantu s vko-nom 31 kW),

    mimoriadne tich

    prevdzka vaka dvojitej izolcii od vznikajcich vibrci, masvnej uza-vretej podlahovej doske a kompletne protihluko-vo izolovanmu vntor-nmu puzdru,

    vkonov rad (10, 12, 14, 18, 25 a 31 kW, v kask-dovom zapojen s maxi-mlne tyrmi Logatherm WPL A) a do 124 kW,

    bezpen a ekologic-k chladiace mdium R 407 C a R 404 A,

    variabiln prevdzka prostrednctvom regul-tora Logamatic HMC20,

    jednoduch servis vaka ahko demontovaten-mu krytu,

    bohat prsluenstvo.

    Robert Bosch, spol. sr.o.divzia Buderusviac informci nawww.buderus.sk

    erstv vietor pre vykurovanie ajprpravu teplej vody

    TEXT AFOTO Buderus

    Vzduch je zadarmo aje kdispozcii vubovonom mnostve. Preto me tepeln erpadlo vzduch voda Logatherm WPL Azni vae nklady na vykurovanie a o50 % oproti konvennmu vykurovaciemu systmu.

    1. Kombincia tepelnho erpadla so solrnym zariadenm

    2. Logatherm WPL A

    1

    2

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 137 30. 9. 2011 0:46:00

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    138 ENERGETICK ALTERNATVY technolgie

    KOTLE ATTACK Pellet s uren na vyku-rovanie rodinnch domov a priemyselnch objektov. Kotol je mon vybavi aj elektrickm vy-kurovacm telesom s v-konom 2,4 6 kW, kto-r m vlastn prevdzko-v aj havarijn termostat. Zkladom kotla je vodou chladen kotlov teleso, ktorho zvarenec je zho-toven z plechov zo pe-cilnej kotlovej ocele hru-bej 4 6 mm. V rrovom vmennku s turbulto-ry, ktor zlepuj prenos tepla do vykurovacej vody a sasne sa vyuvaj na istenie vmennka, m zabezpeuj jeho rovno-mern innos.

    TechnolgiaKontrukne je kotol tvo-ren spaovacou komorou

    s prepkami a rrovm vmennkom tepla. Za v-mennkom tepla vstupuj spaliny do zberaa spa-ln s dymovodom, ktor je mon otoenm prru-by o 180 orientova hori-zontlne alebo vertiklne. Dostatone vek mont-ny otvor umouje zabu-dovanie horkov na drev-n pelety aj na biomasu. Pri spaovan drevnch pe-liet v kotli ATTACK do-chdza k minimlnej tvor-be popola, ktorho mno-stvo predstavuje pribline 1 % spotrebovanho pa-liva. Vstavan zsuvkov popolnk nie je nutn vy-przdova a 60 dn v z-vislosti od sezny a pre-vdzky kotla. Model kot-la ATTACK Pellet A je navye vybaven auto-matickm systmom odo-berania popola do pre-

    pravnho kontajnera, kto-rho objem sta na cel vykurovaciu seznu, sa-mozrejme, v zvislosti od intenzity prevdzky.

    PalivoOdporanm palivom pre kotol ATTACK Pellet s drevn peletky s vlhko-sou do 12 %, priemerom 6 10 mm a maximlnou dkou 35 mm. Predpsan palivo by malo ma v-hrevnos 15 17,5 MJ/kg. Slimkov podva paliva

    (1,5 m; 2,5 m; 5 m) zabez-peuje plynul prevdzku. Ku kotlu je mon objedna zsobnk peliet s objemom 330 l. Ak to dispozin rie-enie stavby dovouje, ko-tol me by zsobovan aj z externho zsobnka vzdialenho a do p me-trov od kotla. Alternatvou je aj extern textiln zsob-nk peliet big-bag.

    HorkOptimlne podmienky ho-renia a regulcia vko-

    Kotly, ktor vyaduj minimlnu obsluhu

    TEXT AFOTO Attack

    Modern kotly svojou dokonalosou spaovania etria ivotn prostredie, priom pouvateovi ponkaj komfort porovnaten so spaovanm plynu.

    ATTACK Pellet 30 AUTOMATIC m, rovnako ako ATTACK Pellet 30, spaovanie drevnch peliet aregulovan vkon 8 30kW. Navye, m automatick istenie rrovho vmennka kotla vintervaloch zhodnch sautomatickm odvodom popola do vnosnho kontajnera aautomatick istenie horka.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 138 30. 9. 2011 0:46:01

  • Dotcia 1 000 na kotol na biomasuVROBKY MAJ CERTIFIKT KVALI-

    TY OD RENOMOVANEJ MNCHOVSKEJ

    SKOBNE TUV A SPAJ PODMIEN-

    KY NA PRIDELENIE TTNEJ DOTCIE.

    Program vyieho vyuitia biomasy a slne-

    nej energie v domcnostiach stanovuje v-

    ku dotci a podmienky pre pridelenie dot-

    ci nasledovne:

    Vka dotcie na kpu a intalciu jednho

    kotla na biomasu v rodinnom dome je 30 %

    z kpnej ceny kotla (najvyia dotcia je

    1 000 ). pln znenie programu je zverej-nen na webovej strnke Ministerstva hos-

    podrstva SR a Slovenskej inovanej a ener-

    getickej agentry.

    nu s rieen elektronicky v zvislosti na po-uvateom nastavench parametroch vy-kurovania a prpravy teplej itkovej vody. Kontrukcia horka, spaovacej komory a v-mennka zaruuj optimlne horenie vetkch splitench zloiek. Antikorov hork auto-maticky vyhodnocuje potrebu dodvky tep-la i paliva, m automatick elektrick zapao-vanie, regulciu horenia a dokonca aj iste-nie. Samostatne prechdza i do pohotovost-nho reimu. Prevdzka horka sa nastavuje na ovldacom paneli a informcie o reimoch prevdzky a nastavench hodnotch sa zobra-zuj na displeji. Vkon horka mono nastavi skokovo po 2 kW a je 8 a 30 kW. Hork sa po kadch iestich hodinch prevdzky automa-ticky vysunie.

    modern kompaktn dizajn automatick prevdzka kotla riaden izbovm

    termostatom vysok innos spaovania nzka spotreba paliva automatick istenie rrovho vmennka,

    odoberanie popola apodvanie paliva mal rozmery antikorov hork svlastnou diagnostikou

    chb monos prikurovania elektrickou pirlou faktor tvaru A/V 0,34.

    Prednosti kotla:

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 139 30. 9. 2011 0:46:01

  • TEXT A FOTO BEKO Slovakia s. r. o.

    Dnes spotrebitelia poaduj za svoje peniaze komplexn hodnotu. Spoahlivos v-robku, predajn servis a zruka na vrobok zohrvaj pri vbere vznamn lohu. Vrobky Beko s znme svojou kvalitou, dlhou ivotnosou a spoahlivosou. Maj nielen modern vzhad, ale s i ergonomick a prispsobiv kadmu priestoru.

    Kvalita, ktor etr energie

    Najspornejia pr-ka na naom trhu Beko WMB 81045LA prekon-va aj doteraz najlepiu trie-du A+++. Maximlna ka-pacita 8 kg bielizne umo-uje pra aj periny. Prka si sama prispsobuje spot-rebu vody a energie poda mnostva vloenej bieliz-ne. Priame striekanie vo-dy na pran bielize sys-tmom Aquaround mini-malizuje spotrebu vody. Nov BLDC motor je tich, spornej a trvcnej.

    Suika bielizne s tepelnm erpadlom DPU 8360X spot-

    rebuje o 30 % energie menej, ako rovnak suika v ener-getickej triede A. pecilny

    program pre najmench Babycare nadvzuje na hygie-nick pranie s vysokou in-

    nosou plchania. Takto pran a suen bielize je dokona-le zbaven zvykov pracieho

    prku. Suiku ocenia vetci, pre ktorch je hygiena preja-vom vysokej ivotnej rovne.

    Sortiment umva-iek riadu Beko sa vyznauje vyspel-

    mi technickmi rie-eniami, sporou vo-

    dy a energie. Nov pl-ne integrovan, zabu-

    dovaten DIN5837 s BLDC motorom spot-

    rebuje iba 7 litrov vo-dy. Rchly program

    umyje 12 sprav mier-ne zneistenho riadu

    za 30 mint.

    Novinkou v sortimen-te zabudovatench rr je Beko OIM 25503X. Pri peen s ventiltorom spotrebuje o 30 % energie menej ako rra v energe-tickej triede A. Vntorn objem a 65 litrov ju ra-d k najvm na trhu. Katalytick zadn stena a ochrann nanovrstva na vntornej strane skla

    dvierok uahuj istenie. Teleskopick vsuvn plech zasa manipulciu. Ovldanie prostrednctvom animovanho digi-tlneho displeja je vemi jednoduch.

    Chladnika CS 234030 v energetickej triede A++

    spotrebuje a o 40 % energie menej ako rovnak chladni-ka v triede A. Vek vntorn objem, antikorov polika na vno i ostatn police z bezpe-nostnho skla s tandardom

    chladniiek Beko. Vntorn antibakterilna vrstva na b-

    ze zleniny striebra zabra-uje rozmnoovaniu baktri. Aj na tento spotrebi plat pl-

    n 5-ron zruka.

    BEKO Slovakia s. r. o.Zochova 5, 811 03 Bratislavaweb: www.bekosa.sk

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    140 ENERGETICK ALTERNATVY eko domcnos

    SaB-oktober 2011_.indd 140 27. 9. 2011 20:58:06

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 141 30. 9. 2011 0:46:30

  • S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    142 ENERGETICK ALTERNATVY eko domcnos

    sporn detailyPRIPRAVILA Ivona Partmanov FOTO archv riem

    Redukcia spotreby vody znamen, e je po-trebn zohrieva menej vody na komfortn sprchovanie alebo na umvanie rk. Menej spotrebovanej vody aelektrickej energie znamen znenie nkladov za oba zdroje. Preto sa oplat myslie na sporu vody u pri vbere produktov do novostavieb alebo pri vmene jestvujcich armatr aspotrebiov.

    Odbornkom zdieln Whirlpool sa podarilo dosiahnu mimoriadne nzku spot-rebu vody iba 6litrov zlenm dvoch inovci: zabudovanm pecilneho z-sobnka (zelen zsobnk), ktor zachyt nezneisten vodu zo zverenho opla-chu apouije ju na prv oplach zneistenho riadu pri alom cykle prostred-nctvom riadenej pulznej spotreby vody v umvake. Zsobnk umvaky riadu Green Generation sa po 30 umvacch cykloch automaticky dezin kuje. Ak sa umvaka nepouije 72 hodn, systm automaticky vodu zo zsobnka vypust, aby vnej nevznikali neiaduce baktrie. Samozrejmosou je aj senzorov tech-nolgia 6.zmysel, prostrednctvom ktorho si umvaka sama vol optimlny umvac cyklus. Uspor tak a 50 % vody vporovnan sbenou umvakou riadu. inn senzorov program Aquasteam 40 70 C psobenm pary zmkuje za-schnut zvyky jedla azrove inne eliminuje tvorbu baktri.

    Systm ActiveWater dovouje umva-km riadu Bosch efektvne vyui doslova kad kvapku vody. Je to dynamick hyd-raulick systm, vktorom voda prechdza tromi ltranmi stupami apotom sa vra-cia sp do obehu. Obehov erpadlo spolu so zabudovanm ohrevnm telesom zabez-peuj nielen rchly ohrev, ale aj optiml-ne vyuitie aktvnej vody. Vaka citlivm senzorom doke umvaka riadu regulo-va spotrebu vody vzvislosti od naplnenia umvaky aodmiery zneistenia riadu. Rad umvaiek riadu ActiveWater spotrebuje na jeden umvac cyklus iba 0,92 kWh.

    Umvaka riadu Electrolux ESF46015XR patr kzkym modelom, kto-r ocenia najm majitelia bytov. M priestor aj pre riad netandard-nch tvarov, ktor je vdy perfektne umyt vaka sprchovaciemu rame-nu FlexiSpray. Voda sa dostane aj na tie najmenej prstupn miesta ipri doplna naloenej umvake. Voda strieka cez pecilne satelitn sprcho-vacie rameno pripojen ku koncu hlavnho ramena. Uniktnou techno-lgiou je systm automatickho vypnutia AutoOff, ktor po desiatich mi-ntach od skonenia umvacieho cyklu umvaku plne vypne. Bene to-ti umvaky ostvaj aj niekoko hodn vstand-by reime. Vaka auto-matickmu vypnutiu sa vdomcnosti viditene znia ty za elektrinu.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 142 30. 9. 2011 0:46:31

  • 143

    O K T B E R 2 0 1 1

    spora vody sa d dosiahnu jednoduchou vmenou benho perltora za sporn, ktor obmedz maximlny prietok. Na sprchy sa pouvaj prietokov regultory stm istm elom. Benm perltorom alebo sprchou preteie za mintu 18 22 litrov vody pri tlaku 3bary (naplno pusten vodovodn batria). spornm perltorom preteie za ten ist as apri rovnakom tlaku 2, 4alebo 6 lit-rov aprietokovm regultorom na sprchu 7, 8alebo 9litrov vody. sporn perltory vyuvajce len obmedzenie maximlneho prieto-ku usporia 50 75 % vody. Viac ako 75-percentn sporu zabezpeia najmodernejie sporn perltory, ktor vyuvaj alie spor-n mechanizmy alebo ich vzjomn kombincie (napr. zabudovan stop tlaidlo na preruovan panie vody, mechanizmus na na-stavovanie maximlneho prietoku, mechanizmus na asovo nastaviten samovypnanie). Mgr. Jn Lask, DEFENSA CONSULTING

    Run sprcha Rainshower Eco obsahuje technolgiu GROHE DramSpray, ktor zaru-uje perfektn prietok vody. Inovatvny ochla-dzujci kanlik zabezpeuje, e povrch sprchy

    nebude nikdy prli horci. GROHE StarLight povrchov prava dodva chrmovmu povrchu dlhotrvajci leskl vzhad, zatia o siliknov trysky SpeedClean umouj odstrni usaden vodn kame jednoduchm zotretm.

    Podomietkov splachovacia ndrka Visign so senzitvnym ovldanm spa hlavn poiadavky ttku WELL. Vrobok napomha nielen kspo-re vody, ale zrove umouje dodriava poia-davky na hygienu vo verejnej a komernej oblas-ti. sporn funkciu pln vspojen so senzitvnymi ovldacmi doskami Visign for Care alebo Visign for More, vaka dvojakej vobe mnostva splacho-vanej vody (3 alebo 5litrov). Splachovacia ndrka Visign m eshviezdikov ocenenie dokumen-tovan ttkom WELL. ahko pochopiten klasi -kcia vrobkov m koncovmu zkaznkovi signa-lizova, e pri pouit armatry alebo intalanho prvku svym hodnotenm dosiahne preukzate-n spory vody.

    Vetky produkty GROHE s lo-gom EcoJoy sporia vodu aj energiu atok vody je pritom per-fektn. Nov sprchov hlavice, splachovae i vodovodn bat-rie sintegrovanmi technolgia-mi pre sporu vody, ktor obme-dzuj prietok na 5,8 l/min., maj vysok vkon a pikov dizajn. Spotrebitelia vaka ich pouva-niu etria ivotn prostredie av-razne si zredukuj prevdzkov nklady.

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 143 30. 9. 2011 0:46:32

  • PRETO treba vopred zvi vber materilov, z kto-rch bude dom postave-n, druh strechy, spsob vykuro-vania, ale aj monosti odkanali-zovania. V obciach alebo mest-skch astiach, kde nie je mo-nos napoji sa na verejn kana-lizciu, mono zvaova len dve alternatvy. Ukladanie odpado-vch vd do vodotesnej ndre (umpy) alebo odkanalizovanie domu pomocou biologickej is-tiarne odpadovch vd (OV). Oba varianty maj svoje plusy aj mnusy. Odkanalizovanie rodinnho do-mu do umpy vyaduje niiu vstupn investciu. Na druhej strane je tu povinnos leglne lik-vidova tento odpad odvozom do komunlnej istiarne odpa-dovch vd. Nutn vdavky spo-jen s likvidciou sa mu vy-plha na 40 150 mesane. Rozvoj istiarenskch technolgi priniesol nov monosti vyspo-riadania sa s odpadovou vodou z domcnosti a umonil zkaz-nkovi vber vhodnej istiarne k akmukovek druhu objektu.

    Vber OVZkaznk si me vybra istia-re odpadovch vd za niiu ce-nu, ale na kor pouvateskch a prevdzkovch vhod, akmi s ivotnos, schopnos garanto-va vstupn parametre vyiste-nej vody, potreba nastavovania prevzduovacch ventilov a po-dobne, alebo drahie alternatvy s plnoautomatickou prevdzkou, s vym komfortom prevdzko-vania, dlhou ivotnosou i sig-nalizciou poruchy. Pri vbere treba prihliada na to, e sprvne

    fungujca istiare odpadovch vd patr medzi kov systmy umoujce plnohodnotne vyu-va svoje obydlie. Upchat OV znemon odtok odpadovej vody z domu, ale aj nefunkn aktiv-cia z dvodu nesprvneho nasta-venia OV doke poriadne zne-prjemni bvanie, lebo produku-je neprjemn zpach. istiare odpadovch vd EKOPROGRES E 6 SBR-2 je najmodernejou na naom tr-hu. Plne automatick prevdz-ka, kontrukn a technologic-k vyhotovenie prinaj vyso-k komfort prevdzkovania, nu-lov manulne ovldanie alebo nastavovanie OV, pretoe is-tiaci proces riadi pota, jedno-duch drbu, niiu frekvenciu bench servisnch prehliadok, ivotnos rdovo v desiatkach rokov so zrukou 100-percent-nej vodotesnosti vaka jednolia-tej ndri bez akchkovek zva-rov, innos istenia a na rov-ni 99 % a mnoho inho. Vetky funkcie istiaceho procesu s kontrolovan a sveteln signa-lizcia na riadiacej jednotke okamite upozorn na poruchy. asovo neobmedzen vypa-nie odpadovej vody umouje do istiarne vypusti celodenn pro-dukciu odpadovch vd (900 l) nrazovo bez vplyvu na kvalitu vyistenej vody. Bezzpachov prevdzka a vstupn revz-ny otvor s plochm poklopom s priemerom 60 cm a nosnos-ou 120 kg umouje osadi OV v bezprostrednej blzkosti rodin-nho domu, bez obv z ovplyv-nenia vzhadu jeho okolia, bez-penosti a vonosti pohybu jeho obyvateov.

    Likvidcia odpadovch vd zdomcnostiTEXT AFOTO Ekoprogres

    Vstavba rodinnho domu je nanne nron zleitos, ktor ns me zaai na mnoho rokov.

    S a B S T A V E B N C T V O A B V A N I E

    144 ENERGETICK ALTERNATVY eko domcnos

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 144 30. 9. 2011 0:46:32

  • v cench pre vetkchFENESTRA GENEO 3+

    Kvalita

    O K N S P E R S P E K T V O U

    FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyseln 17, Zlat Moravce, INFOLINKA: 0800 222 555

    ww

    w.f

    enes

    tras

    k.eu

    Preco FENESTRA GENEO 3+ ?1+ Genilna spornost. Materil RAU-FIPRO zarucuje ivotnost a sporu a 76 % energie.2+ Neporazitelnost v tepelnej izolcii. Vdaka Uw = 0,68 W/(m2.K) udva trendy v etren energiou.3+ Ultrastabilita. Materil RAU-FIPRO prina bezpecnost a plnenie tandardov budcnosti.

    * info na www.fenestrask.eu

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 145 30. 9. 2011 0:46:33

  • PLAST?NADASOV KOMPOZITN

    MATERIL?HLINK?

    S PROFESIONLNOU TROJROVINOVOU MONTOU A DLHODOBM SERVISOM

    PONKAME VM: VBER Z TROCH PROFILOVCH SYSTMOV

    URENCH PRE NZKOENERGETICK APASVNE STAVBY

    INDIVIDULNY PRSTUP K VAIM POIADAVKM

    ZLOIT TECHNICK RIEENIA MODERN POSUVN SYSTMY, ROHOV SPOJE ZO SKLA, ELIMINCIA TEPELNCH MOSTOV, TROJROVINOV MONT

    NADTANDARDN UVATESK KOMFORT, KTOR ZROVE MAXIMLNE SPA VETKY BEZPENOSTN AAKUSTICK PARAMETRE

    ELEGANTN RIEENIE EXTERIROVCH ALZI AROLIET

    DLHODOB STAROSTLIVOS O NAE VROBKY FORMOU ZRUNHO APOZRUNHO SERVISU

    15-RON SKSENOSTI

    www.matporiadneokno.sk ponuka@matporiadneokno.sk 02/16 123

    SaB-oktober 2011_NEW.indd 146 30. 9. 2011 0:46:33

  • SaB-oktober 2011_NEW.indd 147 3. 10. 2011 10:42:25

  • Zaite eleganciu, nekompromisn komfort a luxus, ktor je atraktvnou prleitosou aj pre v firemn vozov park. Jedinen Hyundai i40 prichdza na trh vo verzii kombi a men kritri svojej triedy. Okrem panoramatickho strenho okna je vybaven aj inteligentnm parkovacm asistentom, vyhrievanm volantom, adaptvnymi xennovmi svetlometmi, vyhrievanmi a ventilovanmi sedadlami a multimedilnym systmom s navigciou. U v tandardnej vbave ponka ovea viac, ako by ste akali, a spotrebou 4,3 l/100 km sa rad k najspornejm v triede. Zskate s nm aj program trojnsobnej starostlivosti s 5-ronou zrukou bez obmedzenia kilometrov, 5 rokov asistennch sluieb a 5 rokov zvhodnench servisnch prehliadok.Navtvte niektorho z naich predajcov a premete svoje predstavy o dokonalej jazde na svoj osobn zitok.

    www.hyundai.sk+